Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ako som si vyberala hrob (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Pani Danica.

Nebudem Vás tu strašiť smrtkou/na tú diaľku by som aj tak nič nedosiahol/. Ale ako "pravému vrtákovi" mi nedá,aby som si trochu nezavŕtal.........Ako vidím tak aj na auto je zrejme pre Vás najlepší postup :"šoková terapia". Keď už ste tak aj s kvílením pneumatík odtiaľ uháňali.....................
Spomenul som si totiž na Váš blog :"Len blázni milujú šoférovanie". Pripúšťam,že ste si asi ešte s Vašim autom "do náručia" nepadli ,ale vidí sa mi,že už ste si aspoň porozumeli.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

V extrémnych situáciách človek v sebe nájde všelijaké schopnosti. :-) Aj pneumatikami odrazu dokáže zakvíliť, keď ho smrtka naháňa.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Dobréééééé.

Priznám,že túto situáciu by som rád videl na vlastné oči.Teda ako Vás tá smrtka naháňa a ako sa ženie za Vašim autom. Asi by som sa smiechu nezdržal.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Aj ja mám cintoríny,

na ktoré som chodila s tými, s ktorými sa tam už teraz chodím stretávať sama bez nich.
Je ich čím ďalej tým viac, to už tak býva nejako pribúdajúcimi rokmi. Keď vidím koľko starostí je okolo toho a tiež keď sme rodina roztrúsená po celom Slovensku, tak už dávno - pradávno som sa rozhodla, že ja raz budem bezhrobná:)
Ináč keď som tak cestovala po svete, videla som poschodové hroby, hroby v skalách, lebo voľnej zeme bolo málo, s hrobovými miestami to bude čoraz väčší problém a ja problémy nemám rada, dokonca ani tie, ktoré by som mala robiť, keď už tu nebudem:)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Chudík to bol, čo sa nechal rozsypať na nejakom obľúbenom poli? Aj to môže byť nízko-údržbové riešenie ... :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Viacero je takých,

ale ono sa moc o tom nemôže hovoriť, lebo to nie je povolené. Len na oficiálnej rozsypovej lúke, ale to ma neláka. Ja budem na nočnom stolíku môjho muža:)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Taky humorny pribech

o poschodovych hroboch.
Ked som bol mladik, moj dedko sa rozhodol pripravit sa na dalsi zivot. Kupil miesto na cintorine a aby tam mohli byt pochovani aj s babkou, vybudoval si tam poscodovu hrobku. Iba dve poschodia. Nikdy nezabudnem tie hodiny, ktore som stravil lestenim toho nahrobneho kamena. No ked to bolo hotove, tak sa chcel pochvalit babke. Ale ta odmietala sa na to pozriet co i zdaleka. Konecne, po dlhej dobe ju "ukecal" a tak tam prisla. Vychvaloval sa ako to sikovne vymyslel. Dve truhly nad sebou!
Babka sa zasmiala a povedala: tak konecne aspon po smrti budem ja lezat navrchu!!
Dedko sa rozcertil, nepochopil babkin humor a urazne reagoval:
Aha, tak ty si taka, chces aby som umrel prvy ja! To som od teba necakal!
Skutocna mala prihoda z mojej velmi davnej mladosti.

BTW Pani autorka levandulova Prajem vam vsetko najlepsie v Novom Roku, hodne zdravia a stastia mnozstvo prijemnych okamzikov a prihod. Happy New Year!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Mily hrobovy pribeh,

vidno, ze humorne geny sa v rodine dedia😊
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ďakujem pekne za priania.
Babka mala zmysel pre humor. A kto je v tom hrobe nakoniec na vrchu?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

No kto ma obycajne v manzelstve pravdu?

Veru tak, je to babka.
Aj to bolo zaujimave, babka mi povedala, ze dedko si dal caj a lahol si do postele.
Kratko na to povedal babke: a ty sa so mnou ani nerozlucis? Babka na to : Co to vymysls ty stary somar, vsak si vposteli, ideme spat. Dedko sa iba usmial a s tym usmevom na tvari ho rano babka uvidela mrtveho. Takze v noci ozaj odisiel a navzdy.
Ja som pri tom nebol, ale moja babka by mi nikdy neklamala.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

No netreba to rozmyslanie o smrti

prekladat na neskor... lebo clovek nikdy nevie ci sa dozije zajtrajska... Mnoho ludi si mysli, ze ich sa to netyka, su mladi, zdravi, atd... ALE tak to nemusi byt o par minut, hodin, dni.... Na tuto zem vsak prisiel niekto kto aj tuto otazku za nas poriesil. :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ja viem ze tema nie je smiesna

...ale rano som sa od srdca zasmiala na vete "nic tak nezlepsi naladu ako prazdne pohrebnictvo" :)

Inak, snaha neostat pozostalym na krku mi pripada dost pochopitelna. Ale spominam si aky udiv som citila ked som na cintorine v mojom rodnom meste nahodou nadabila na nahrobny kamen s nachystanymi menami nie len rodicov mojej kamaratky zo studentskych rokov, ale aj jej samej. Mohla si to dat urobit tak okolo tridsiatky, a doteraz ma to strasi. Taka vesela kopa to vzdy bola...

No, tak piatok vecer, kto uz nesoferuje, dajme si na prazdne pohrebnictva...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Tak na zdravie! :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Sú rôzne alternatívy, a nádhernou

môže byť napr. namiesto chladného cintorína - les : http://ciernalabut.sk/494/ekof... Počula som od jedného Američana z Connecticate, že v USA je to dosť zaužívané....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ked rozmyslam o smrti

tak ja vzdy rozmyslam o tom, v akej situacii budem zomierat, koho a co po sebe zanecham (rodinu, odkaz). Hrob ma osobne vobec netrapi. Samozrejme, ratam, ze nejake prostriedky na jeho pripravu a upravu zanecham, ale dizajn a polohu kludne prenecham na mojich pozostalych. Koniec koncov, oni s tym budu mat asi viac starosti ako ja, tak nech si to spravia, ako im to je najjednoduchsie a srdcu najblizsie.

Cintoriny ako take mam ale rada. Najma take starsie, historicke si rada prejdem, v tichosti sa zamyslim a podobne. Dokonca v poslednych rokoch sme v ramci vyletov po europskych mestach navstivili niekolko znamych cintorinov, a je velmi zaujimave, ako sa kultura mesta a naroda a bohatsvo prejavuju na posmrtnych pamatnikoch.

Dakujem za prijemny a povzbudivy clanok!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

V Trnave je cintorín, ktorý sa volá Nový, ale je to vlastne ten starý (teraz sa už pochováva na novšom, hoci aj ten sa rýchlo plní) a ja sa tiež po tom Novom (čiže starom) sem-tam rada prejdem, má takú zaujímavú atmosféru.

To, že ste článok o smrti nazvali príjemný a povzbudivý si naozaj cením. :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ano, v určitom veku

je už asi prirodzené uvažovať na túto tému ( čo sa vás samozrejme netýka ). Ja by som to možno trochu otočil. Čo tak pobaviť sa o tých pomyselných pomníkoch, ktoré si chtiac nechtiac budujeme počas nášho života. Ja som napríklad svojho starého otca nepoznal, prvá spomienka naňho je práve z jeho pohrebu. Ale sila jeho pomyselného pomníka sa prejavila v tom, že ako jediný dokázal to, že pred pár rokmi sa zišla celá naša širšia rodina z príležitosti okrúhleho výročia jeho narodenia. Rozprávali sa príbehy, premietali sa fotky , dozvedel som sa veľa zaujímavých a prekvapujúcich vecí a bolo to príjemné posedenie. Okrem iného starý otec veľa cestoval , pomohol mnohým ľuďom a tak sa stalo, že na pohreb prišlo aj veľa mojej rodine neznámych ľudí , s ktorými sa počas života stretol a ktorí mu prišli vzdať úctu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Andrej, ďakujem, že si tu napísal, objavila som vďaka tomu Tvoj ÚŽASNÝ blog. Ale prečo v poslednej dobe tak málo píšeš?
A BTW tú tretiu veveričku som neobjavila.
A ako sa má Gucci? (skvelé meno, fakt vyzerá ako niečo od Gucciho)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

:-)

ďakujem za povzbudenie, skúsim si nájsť čas a niečo zosmoliť :-)
čo sa týka tretej veveričky, čuduj sa svete, ani ja som ju už nenašiel, je to možné žeby zmizla po čase z fotky ( možno je za stromom vpravo v tráve, ale nie som si istý :-) ) ?
Gucci sa má vynikajúco, všetci ho milujú, maznajú sa s ním, nikto sa s ním neháda, nemusí chodiť do práce, je o neho perfektne postarané, udržiava si dobrú kondíciu pravidelnými prechádzkami ... strašne mu závidím, obdivujem ho, aj ja by som sa chcel mať raz tak dobre :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nuž, musíš sa narodiť ako milovaný pes :-)
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME