Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Nenávisť ako náhradný program za vlastné zlyhania? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

REAKCIA NA TENTO ČLÁNOK...

...by vydala nielen na niekoľko príspevkov, ale samozrejme na celé stohy kníh:

a to ani nie tak z dôvodu nejakej výnimočnej výlučnosti, vyčnievania z davu BLOGov,
ako skôr kvôli onomu miestami až absurdnému zjednodušovaniu,
pokusu napchať veci do akéhosi little black boxu, popisom existencie (=výzoru) ktorého "dokážem" (=autorka dokáže) obsiahnuť realitu diania v okolitom svete.

NIČ však nie je jednoduché.

Skúsim v tejto chvíli napr. moje reakcie iba na dve vety:
1.
"Je potreba pocitu jedinej pravdy nášho JA taká silná, že bez nej nedokážeme žiť?"
.
Nuž--ako kto.
Najväčší problém podľa môjho názoru ale nie je (násilne nadradená) potreba presadiť svoje JA v chápaní niekoho iného
(takému človeku je možné sa vyhnúť, ale je ho možné v obojstrannej diskusii aj argumentačne faktami zahnať do defenzívy),
problémom je, keď ten "niekto iný" popiera FAKTY a tvrdí, že je to iba "jediná pravda iného JA"
(takému človeku nie je možné sa vyhýbať, pretože ignorovanie prekrúcania faktickej reality plodí ZLO vo svojej najčírejšej podobe: fanatizmus zvedenia más).

Ako príklad by som uviedol módu popierania sociálnych výhod z dôb socializmu pre život bežného človeka (áno, bežného: to je prosím ten, čo vstával do roboty o piatej ráno za socializmu a snáď vstáva do roboty o piatej i po jeho páde),
v porovnaí so životom bez oných socialistických výhod, ktorý žije dnes.
Podľa môjho názoru je popieranie faktu,
že ak tento bežný človek, ktorému bola nejaká politika vždy ukradnutá, spomína kladne na dobu, v ktorej pri podpise desaťročnej pracovnej zmluvy dostal (z jeho pohľadu) zdarma byt,
totiž iba popieraním faktu.

2.
"Ak má vysoko postavený inú predstavu o živote a dáme mu do rúk veľkú moc, vyvoláva nielen často dlhoročný celospoločenský konflikt, ale v konečnom dôsledku spoločenstvo ničí. A zničí."
.
"Vysokopostavený" sa vysokopostaveným stáva častokrát (najmä v podmienkach karpatskej tieždemokracie) ani nie tak na základe svojich reálnych kvalít, ale neraz na základe tých "kvalít", ktoré sú v ňom "objavené" úzkou mocensky orientovanou skupinou ľudí,
povedzme vedením politickej strany.
V skutočnosti takému človeku totiž moc do rúk nedáva volič, ale strana, ktorá ho vyrobila, ktorá ho vytiahla do funkcie a nechala ho v nej v mene nejakých svojich straníckych mocenských zámerov "vyrásť".
Skvelým príkladom bol Mečiar, výrobok vedenia bratislavskej centrály VPN, ktoré malo predstavu populárnej hlásnej trúby,
silnej lokomotívy pripojenej na kvalitné vedenie.
Iným príkladom je Donald Trump,
dôsledok odmietnutia nominácie Bernieho Sandersa vedením Demokratickej strany:
nenávisť k nominácii Sandersa, hovorcu ideí podporovaného ľuďmi "zdola",
vyniesla na mocenský stolec človeka s podivným három, podporovaného voličmi ikonického stelesnenia amerického sna,
bôžika selfmademanského individualizmu.
---
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Clanok dobre vystihuje ludsku

nemohucnost,ktora je nezmenitelna.
Ked jedinec neni schopny,s akehokolvek dovodu,bojovat zo svojim vlastnym egom, tak sa uchyli a je to
omnoho pohodlnejsie, dokonca zabavnejsie, bojovat z egom inych ludi.
Velka vacsina ludi nema ani sajnu ze nieco take ako je ego existuje.
Je to paradoxne ze prave velmi silni jedinci maju to ego najvacsie.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME