Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Dá sa vyžiť v Bratislave z minimálnej mzdy? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 4 5 6 7 8 ... > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Je smutné, že si toto ľudia neuvedomujú bez toho, aby to museli skúšať, ale tak čo už. Je teda dobré, že niekto sa podujme a spraví takýto experiment. Ja som žila takto štyri roky, ale nemala som skoro 5 eur na deň, mala som 2,85, a to bolo na absolútne všetko - jedlo, hygiena, hocičo iné. Bola som na strednej v Bratislave. Do kina som chodila raz ročne keď tam bolo niečo, čo som chcela vidieť od kedy som vedela, že to tam pôjde - ako Harry Potter, keď tie filmy ešte len vychádzali. Spolužiaci sa zo mňa smiali, že nakupujem len v sekcii s extrémnymi zľavami - veci, ktorým ten deň končila záruka a tak ich tam hodili, nech si ich my chudobní kúpime. A pritom som nebola z chudobnej rodiny, ale moja rodina si nemohla dovoliť dávať mi viac. Našla som si robotu v Mekáči, mala som ju rok. Počas štúdia na konzervatóriu. Čiže som po 12 hodinách v škole išla na tri hodiny každý deň do Mekáča, v piatky na 5, lebo škola končila skôr, a potom cez víkend na osmičky. Mala som dva voľné dni v mesiaci. Bola som agresívna, unavená, spávala v škole, bola som na konci so psychikou. Dali mi 150 eur mesačne (hurá! Môžem kúpiť darčeky rodine na Vianoce!). A keď som si robila svoju prácu, akurát ma ľudia osočovali. Keď sme zbierali peniaze na deti s rakovinou pre Mekáčsku charitu, v jednom drahšom obchode v Avione na mňa jeden muž nakričal, že spôsobujem rakovinu ja, a nadával mi, aká som otrasná osoba, ktorá pomáha ničiť tento svet a životy dobrých ľudí našim odporným jedlom.
Teraz žijem v Anglicku, kde mi stačí robiť pár hodín týždenne, aby som si počas univerzitného štúdia zarobila na nájomné a jedlo. Zrazu si môžem dovoliť normálne žiť. Niekedy si objednám donášku jedla. Môžem ísť do kina. V lete som šla na niekoľko lacných výletov. Môžem si ísť sadnúť s priateľmi na pivo. Celý čas stále šetrím a odkladám na budúcnosť, aby sa mi nestalo, že zase klesnem na to, ako som žila na Slovensku, a stále mám bloky, stále nakupujem v akciách a v tej sekcii s potravinami skoro mimo záruky, a stále ma bolí zaplatiť niečo, čo nemusím, ako sprepitné. S človekom to asi ostane navždy. Ale to, ako som žila na Slovensku, neprajem ako najhoršiemu nepriateľovi.
OK, prajem, nie som taký ušľachtilý človek.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Veľmi poučný príspevok,

hádam jeden z najlepších, aké som tu kedy čítal. Vďaka!

Želám Vám takú pevnú vôľu, rozvážnosť a múdrosť i do ďalších rokov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Qu'ils mangent de la brioche

Skor ako spolocenska kritika systemu by sa dal tento clanok vnimat ako kritiku naivity niektorych bohatych ktori si ani neuvedomuju ako su bohati a ako rozhadzuju peniaze na luxusne veci ktore povazuju za "normalne, prirodzene" - vlastnymi slovami autorky. To akym sposobom sa autorka snazila luxusne hyrit z minimalnej mzdy mi pripomina mentalitu "Qu'ils mangent de la brioche"
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

neviem, v čom je až taký problém

, ked takto žijú mladí ľudia (študenti ). Nemal som ani toľko, ked som bol študent, a zábavy zadarmo som si užil dosť na celý život.Svet gombička, špagety s kečupom nič problém.
V deväťdesiatych rokoch som bol dvatsiatnik, zarobil som 4 000 SK, mal som malého syna, nevedel som pochopiť, z čoho ľudia dokážu naškrabať na Felíciu, vykladal som kočík do Ikarusu, ale nič problém ,pohodka.
A mne od tých čias ostal tiež jeden syndrom. Mám paniku z pocitu, že by som dlhoval čo len cent. Na všetko čo mám som si radšej počkal, ale ten pocit slobody mi stál za tú drinu, že nikto nikde nemá môj podpis s nárokom na čokoľvek, čo je moje.
Teraz mám podobný životný štýl, ako v mladosti , koníčky mám tie isté ja aj manželka (ona si chodí zabehať, ja zahrať futbal ). Príjmy sú niekde inde (mne sa Dzurindove sľuby veru splnili viac ako dostatočne) .Bežné každodenné náklady na život počas týždňa mám fakt minimálne (obed aj kávu mi zaplatí firma ), takže vlastne len čo doma večer zjem. Nemusím jesť jogurty Rajo, ale také, čo mám najradšej, a netuším koľko stoja. Prácu mám už iba jednu, nie ako ked som šporil na prvé auto (ekvivalent tej Felície), ked som ich mal skoro 4 (kúrenie v plynovej kotolni mi zaberalo len dva krát dve hodiny týždenne za tisícku, to je tá skoro štvrtá ).

Teraz mám zas malého syna, ten už Ikarusom nechodí, sedí si v sedačke , ktorú sm vyberal podľa testov bezpečnosti, nie podľa ceny. Velký syn (vlastne to je už taký brat ) si Ajfony kupuje za svoje.
Autá mám svoje vysnívané (aj ročník 1967, aj ročník 2016 ), skúter nie čínsky, dom nepatrí banke.
Dovolenka vdaka mojej aerofobii odčerpáva minimálne prostriedky z účtu (či už tá Crikvenica , či Bibione raz ročne, alebo pár krát za rok Hajduszoboslo.Nič si neodopieram, ale fakt oveľa viac ako v tých rokoch 90-tych nepotrebujem. Nejaká káva v kaviarni (alkohol nepijem, takže len tak ) , alebo čokoľvek iné, čo viem mať drahšie mimo domu, ako doma mi nechýba a neviem si predstaviť , namiesto ktorej mojej dennej činnosti by sa to malo vyskytovať.
Jaj a zabudol som na drobnosť. Všetci sme zdraví a do práce sa tešíme.

Nepíšem to preto, že sa chcem pochváliť. Aj tak musí z mojej životnej úrovne fakt zahojeným ľudom šklbať kútikmi. Píšem to preto, že hoci sa mi žije teraz ľahšie, až taký rozdiel to nie je. A nebol by ani keby som zrazu zbohatol nejako extrémnejšie. Taký istý rezeň by som v nedeľu zjedol, v tie isté dni by som si išiel zahrať fotbálek s tou istou partiou.

Takže nehnevajte sa na mňa dievčatá (myslím teba Dory aj autorku článku ), ked ste mladé, slobodné, bezdetné a prirodzene inteligentné, tak nemáte mať problém byť šťastné ani na suchom chlebe.

Prípady všelijakých nešťastníčok s dvoma -troma detmi, mužom alkoholikom, alebo nijakým, ktoré psychicky trýzni Vilo Rozboril v Modrom z neba, alebo moderátor Reflexu, tak samozrejme beriem späť a žije sa im ťažko. Ale tam beriem späť aj mienku o ich prirodzenej inteligencii (česť výnimkám samozrejme ).
Takže Dory , uvolni sa , ked na to máš, kúp si na čo máš chuť , nechaj tringelt, ked si myslíš, že si to čašníčka zaslúži, kľudne kúp zmrzku nejakým deťom, ktoré sa ti zdajú, že by si ju dali, a nemajú na to (moja obľúbená činnosť )- Manželka zas kúpi aj tri rovnaké Nota Bene za deň :).

A stresovať spolu začneme , až ked sa tu začne kryštalizovať nejaký Mossul, alebo Donbas, ale to tiež nejako poriešime :). Nie ked na nás zavrčí pako, čo nemá rád Mekáč.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

A ked si taky makac

a zabezpeceny, dozijes 100 rokov ako ucitelky ZS?

Inak cista mzda z minimalnej 435 je 377 a nie 374 ako pisu v clanku.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nie makač

už zdaleka nie som. A tak isto zdaleka si nepochopil, čo som písal. Ze som bol rovnako šťastný, ked som makač za málo musel byť, ako teraz ked nemusím.
No a koľko dožijem, tak to netuším. Na tranfúzke ma vždy pochvália, že mám tep jak maratonec, ale malému duracelovi nestíham. Mám nadváhu presne 5 kíl a cez víkend niekedy poobede zaspím, čo som nezvykol. Neviem, ako to majú učiteľky ZS, ale pokiaľ to platí aj pre učitelky MS, tak idem potešiť mamu, že tu s nami bude ešte minimálne 30 rokov.
PS: Ty si niekde guglil, že stupeň pracovitosti a životnej úrovne je nepriamo úmerný strednej dlžke života ?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

No normalny vek dozitia je 150 az 200

rokov.

Pre sikanu v skole (a statnymi uradmi - nefunkcne sudy, vynutene ockovania, vydieranie na stavebnych uradoch a nemocniciach o uplatok, atd.) sa deti dozivaju len polovicu.

Sme.sk malo pred rokom clanok o 100 rocnych ludoch, 7 z 10 boli ucitelky. Nie lekarky, nie filozofky. Ucitelky ZS, skutocna pracovna doba ucenim - vysvetlovanim 7 minut denne (aj to je prehanane, vacsina nic nevysvteluje cely zivot, len z knizky na tabulu prepisu).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Heh

Priala by som ti vyskúšať si prácu učiteľky, obzvlášť na ZŠ.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ja som dospely, nunulik,

a proti korupcii - za ucitelky sa bere len za uplatok. A este aj proti sikane - nie je ziadny dovod, aby deti niekam dochadzali a pritom sa lepsie naucia same.

A ze parazitovanie na daniacha sikana deti je tazka? Aj tak to moze niekto brat.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Najnáročnejšia práca

Je robiť kurica 4 hod.v plynovej kotolni.Ozaj čo si tam robil,nápis zaujíma ma to..!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

napíšem, prečo nie

fakt to nebolo nič náročné. Len tam prísť, odomknúť, poopisovať všetky tlaky zo všetkých manometrov, stav plynového počítadla, porobiť penové skúšky, doplniť systém vody a potom dookola pobehovať po dvojposchodovej budove so šrubovákom a pohárom, a snažiť sa objaviť a zlikvidovať všetkých pôvodcov žblnkotajúcich zvukov v radiátoroch, ktoré počas dňa strašili ťažko pracujúcich ľudí v miestnostiach a rušili ich pri datlovaní na Consuloch . (jednalo sa o budovu Polície ).Zvyšnú hodinu som kecal s policajtom v službe.
Neuveríš, ale ešte do dnes čerpám plody svojej vtedajšej práce. Jednak poznám x policajtov v okrese, a to nie je vždy na škodu, druhak ešte aj v následujúcej práci som dostával niečo k výplate len za to, že som mal od policajtov zorganizované a zaplatené Osvedčenie o práci s vysokotlakovými kotlami , a zamestnávateľ mi prihadzoval pendu mesačne (to už bolo v € ) za to, že som vždy na jeseň nastavil termostat tentoraz už moderného Buderusu, a tiež doplnil vodu (asi dva krát za zimu ).
Ako som písal, to bola moja najľahšia (skoro štvrtá ) práca.
Môžem ti opísať aj tie zvyšné tri. Prvá bola normálny skladník v potravinovom sklade, deň ranná, deň poobedná, každá druhá sobota a každá piata nedeľa v práci.
Druhá bola barman na diskotéke pre zhruba 2 000 ľudí. Mal som také víkendy, že v piatok z poobednej rovno do baru, ráno o štvrtej do sobotnej zmeny, dve hodky spánok v aute na parkovisku, o jednej poobede domov, do šiestej spánok, hajde späť na diskotéku (sobotnejšia bola už kľudnejšia ) a ráno zas do roboty. Toto som mal len raz za 5 týždňov, takže pohodka, týždne, ked som mal voľné nedele boli úplné vegety.
Mimochodom, jedna diska na velkonočný pondelok, kedy sa tam pozbierali samí pripití starí mládenci, ja som robil v dolnom, najviac pajzlovom bare, tak som celú noc predával len borovičku a deci sody (presne 20 sk to bolo, takže každé kolo úplne bez tringlu ).Ráno (teda skôr na obed nasledujúceho dňa ) som mal v kase 20 000 , takže som to nalial za noc cca tisíckrát.
Tretia moja robotka tiež nebola veľmi ťažká. Zhruba 2 až 3 x do týždňa som išiel do veľkoskladu so zábavnou pyrotechnikou (nakúpil poväčšinou Diablove kvety a odniesol ich do 80 km vzdialeného madarského mesta jednému podnikateľovi (teda skôr kšeftárovi ) kedže madari tento tovar v tých rokoch nemali bežne dostupný. On to potom predával na trhoch. Jaj a ešte aj pár kartonov Red Bullu som mu zakaždým niesol, to bolo vtedy v H tiež nedostatkový tovar. Možno sa ti toto tiež nebude zdať náročné, ale po rannej ísť namiesto domov nakupovať pyro a spraviť ešte 160 km v škodovke 105 ke, kým sa dostaneš domov, tak nič moc.
Jasné, že sa takto nedá žiť dlho, ja som to ťahal cca dva roky. Kúpil som si prvé normálne auto (malého 10 ročného japončíka za 125 000 sk, Felície vtedy stáli cca 150 ), a skončil som s diskotékou (dodnes neznášam hlasnú hudbu:).

Dnes mám budík nastavený na siedmu (dedlajn, kedy musím vstať, aby som bol o 7: 30 v práci ), doma sme komplet všetci o 16 tej, a ked prídem domov a nemusím sa v detskej izbe legovať, lebo malý má doma kamošov zo školky, tak idem na poschodie ku staršiemu synovi a na plejku zabíjam zombíkov. A čakám na jar, aby som sa miesto toho mohol ísť voziť na motorke (klamem, motorku mám zakázanú , je to skuter (žena sa asi tak bojí motoriek, ako ja lietadiel ), môžem mať namiesto nej iného žrúta peňazí,50 ročného YoungTimera).
Zase som sa rozpísal, ale dúfam, že tvoj záujem bol úprimný,nerád by som totižto v tejto diskusii, kde sa takto vyklubala moja sentimentálna stránka vyťahoval sarkazmus a ironiu v boji s trollom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Neurazí sa prosím,

Ale nicz toho nebola podľa mňa nejaká náročná práca,to si robil čo robia teraz mladí v zahraničí,ale sa mi páči ako si si vždy našiel nejakú prácu kde si neželal a vydržal..No a kamosit sa s podaní ..Brrrrrrr....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

prečo by som

sa urážal , Jasné že nič z toho nebola pre mladého človeka náročná práca. Ani ten paleťák ma nezabil, ani pipa v bare. Nič z toho nebol čakan v bani.

Náročné bolo nastúpiť do prvej práce v piatok o 11:00, pracovať do 19:00, Rovno ísť do druhej práce , tam robiť celú noc až do tretej nadránom, pospať dve hodiny v aute a odrobiť v sklade zmenu od 5:00 do 13:00. Potom prísť domov, spat 5 hodín, zas ísť na disku do rána, opäť pospať dve hodiny v aute a prísť domov z nedelnej zmeny poobede totálne rozbitý. Jasné, toto bolo len raz za 5 týždňov víkendy bez needle v sklade boli v pohode, víkendy s volnými sobotami strávené len za barom hotové prázdniny ), ale predsa.
Tak toto ked sa ti nezdá náročné (odrobiť od piatkového obeda do nedelného obeda za 48 hodín 40 hodín čistého času práce, čiže týždenný fond práce) , tak si iný Terminátor :).

Viem, že takto robí X ľudí vonku (ked majú horšie platen práce, a chcú, aby ich pobyt mimo domova bol čo najkratší, a vedeli sa vrátiť bez hypotéky na krku.
Ja som von (kvôli chlapcovi ) ísť nemohol, tak som si to poriešil takto.
Určite som mal viac peňazí, ako bol priemer zárobkov na SK za Mečiara, ale fakt som si to oddrel.

Teraz mám už roky job snov. (vidíš, že mám čas ti odpisovať :) ).
Zarobím násobok toho, čo v tých štyroch prácach do kopy, žena už ani neštuduje, ani nie je na materskej, a zarobí to isté čo ja. Dokážem zabezpečiť, aby ani jeden z mojich synov nemuseli riešiť hypo, ani nemuseli chodiť do 4 zamestnaní.

Ale presne to som ja písal pre Dory. Ze nemá stresovať, a všetko je v klude vydržatelné. Ja som sa nesnažil sťažovať, len opísať moje ťažké začiatky, pre vela ľudí v mojom okolí až nepochopiteľné.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

2/3 Dnes to napisem uz druhy krat

Najlepsi a najrozumnejsi prispevok celej diskusie k teme.
.
Ludia su casto v strese, ked si nemozu kupit svoj oblubeny jogurt a vypit kavicku vo svojej oblubenej kaviarnicke a povazuju to takmer za zivotnu tragediu. A tak radsej idu pri minani svojho mesacneho prijmu "do tla" kazdy mesiac. Aj na splatky za veci, ktore vlastne ani velmi nepotrebuju.
Valsidal, ty si asi v mladosti pozeral na svoje moznosti triezvo, nestresoval si sa z toho, ze si nieco nemozes dovolit. To dnes mladi casto nevedia, lebo hned chcu mat vsetko. Neuvedomuju si, ze k tomu, aby si, tak ako to dnes mozes ty, kupovali oblubene jogurty bez ohladu na ich cenu, sa treba casom dopracovat.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

no neviem, či teraz aj ja spadám do toho okruhu ľudí, čo sú nešťastní, keď si nemôžu kúpiť obľúbený jogurt, ale jedno viem iste - keď som nemohla týždeň jesť, alebo musela rozmýšľať, či si kúpiť šampón alebo nejesť jeden deň, nebolo mi najlepšie. Ľudia hovoria, že šťastie sa za peniaze nedá kúpiť, ale problém je v tom, že to veľmi nefunguje v kapitalistickej spoločnosti, kde ak človk tie peniaze nemá, skončí na ulici. Človek, ktorý sa stále naháňa, aby doslova mal čo z ruky do úst, je neustále v strese, hladný, unavený... a to nie sú veci, ktoré pomôžu ku šťastiu. Hlavne ak potom nemá ani čas robiť nič, čo by ho šťastným urobilo. Nemá čas zostať s rodinou, tráviť čas s priateľmi (a nehovorím o kávičke, hovorím o sedení v parku alebo pozeranie starého filmu doma na sedačke). Peniaze jednoducho uľahčujú život a nevidím dôvod, prečo by mal človek roky živoriť. Živorila som, ešte stále nie som bohatá, nestihla som a nemala som ani len na vodičák, nie to auto, a poviem vám, veľa ma to naučilo, ale vymenila by som to za ľahší život okamžite. Pretože tie vedomosti by som nepotrebovala, keby som nemala nikdy nijaké finančné problémy.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

toto už naozaj

prechádza v miernu depresiu. Prepáč, ale nezaberie to na mňa.
Aby som ti vysvetlil, ja som do toho Ikarusu nastupovával so synom dosť dlho sám, lebo nám jeho drahá mamička zakývala a zdrhla so svojim šéfom ,skrátka zariadila sa tak, aby problémy podobné tvojim riešiť nemusela (aj ked to jej naozaj nehrozilo ).Potom ju jej a jeho rodinka dokopala, aby mi chlapca za pomoci divných súdov odobrala (lebo matka a roky 90), a ked som ho chcel vídať, tak som jej musel podpísať výživné rovné tretine mojeho vtedajšieho prímu. Tak som fungoval pár rokov, chlapec žil väčšinou u mňa (taká nepísaná striedavá starostlivosť, ked bol chlapec každý víkend od piatka do pondelka rána,plus všetky prázdniny u mňa a utorok až štvrtok u nej, aby mohol chodiť do školy.Práva sme mali pekne rozdelené, moje bolo právo platiť to výživné a kupovať chlapcovi všetko čo potreboval,jej zas to výživné míňať (plus prídavky atd ) až mal raz skrátka dosť rokov na to,aby sa rozhodol ku nej ,do večne prázdneho bytu nevrátiť, a nebolo takého policajta, ktorý by mi ho odtrhol od nohy.Tak som potom vyhral súd zas ja, dostal som minimálne výživné (presne tretinu toho, čo som platil ja , napriek tomu že prešlo cca 10 rokov. To som sem tam dostal, sem tam nie, potom to pani podnikateľová prestala platiť celkom (zhruba od chlapcovej 17, ale nikdy sa nedočkala telefonátu, kde by som si to pýtal. (ked to náhodou teraz číta, spozná sa a pohne sa v nej svedomie, tak ju poprosím, nech tie peniaze pošle na charitu ).Nevidel som ju už pár rokov, ale karma je skrátka zdarma, ešte ani v tom zlatokopectve sa jej nepodarilo presadiť a teraz robí niekde v Lidli za kasou (nič proti pokladníčkam ).
Napriek tomu nikdy nebol žiaden problém. S druhou (absolutne dokonalou) ženou som 16 rokov, roky strávené vo firmách všelijakých slovenských podnikateľov ma v mojom obore všeličo naučili, a ked s takýmito schopnosťami a tréningom nabehneš do normálneho, nadnárodného koncernu, tam nahodíš svoje bežné, naučené tempo, tak tam sa potom presadíš, lebo dosť značná časť zvyšku firmy má dve najbežnejšie slovíčka v slovníku len míting a benefit.

No a vieš čo ja radím ľudom, ktorí ťažko vychádzajú s platom ? Nech nahodí čssr level.
Prvé pravidlo je nepozerať reklamy.Mobily neboli, internet a káblovka tiež nie, (takže každý k príjmu plus hodnota svojich zo vzduchu prijatých dát ).Auto bolo najlepšie favorit, to je dnes takých 200 €, ale verím tomu,že sa dá zohnať aj za odvoz.Nemal ho zdaleka každý, takže aj to sa dá vynechať (a všetky s tým spojené spojené náklady ).
Cestovanie-na Zemp. šírave je možno krajšie ako bolo vtedy,Tatry sú tiež ešte vždy na mieste a mýto pre peších sa tam ešte neplatí. Boli sme tam ako deti tak raz za 5 rokov, to musí každý dať do kopy , tú cenu vlaku (rohlík a pigi čaj samozrejme v batôžku ) .
Apropo rohlík. Keby dnešné bežné dieťa rozlepí chleba a vidí tam len maslo, tak hľadá šunčičku, rajčinku , nutelku atd padnutú pod stolom. Ale to bola normálna desiatka, takže no problem.
Vyperieš mydlom, 5 litrov šamponu d číňana,lepšieho ako bol brezový vydrží roky.Knižnice myslím ešte tiež existujú.
Neviem, moja mama bola učiteľka, otec údržbár, boli sme len dve deti, normálna stredná trieda rokov 80-tych, ale oveľa inak sa nežilo.A fakt bola pohodka, však ako inak , musela byť :).Prečo sa teraz nedá, kým doštuduješ a nemáš inú možnosť ?
Viem, totálne extrémy som napísal.Dúfam, že nenapadne niekoho, že som nejaký obhajca socíku.Som volič pravice, a okrem tých zlodejín, ktoré sa tu dejú od spodu až hore sa mi páči všetko tak, ako je teraz (aj ked tej budúcnosti sa tiež trochu bojím)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nežiť na dlh

Múdry chlap, valsidal! Schvaľujem každé tvoje slovo, každú vetu. A obdivujem ťa. Človek sa má tešiť tomu, čo má, a nemraučať za tým, čo by chcel, a nemá. Dá sa žiť skromne, a predsa šťastne a spokojne. Tiež viem o tom svoje... Želám ti ďalšie spokojné dni s ľuďmi, ktorých máš rád :-))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

nezit na dlh? v dnesnej dobe asi kradnes alebo patris k detom, co sa narodili so zlatou lyzickou v hube, popripade byvas este u rodicov, pretoze ak sa clovek chce osamostatnit a mat vlastne byvanie, neni ina moznost, ako ist do hypoteky

alebo si do 25ky dokazal zarobit 40-120k EUR? (zalezi od regionu, cena priemerneho 3 izbaku)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Celé zle...

Celé zle, Libertine. NIKDY som nekradla a nenarodila som sa so zlatou lyžičkou "v hube" ako píšeš ty. Som stará žena na dôchodku. Veľmi nízkom dôchodku, ktorý nedosahuje ani životné minimum, a to za 37 odpracovaných rokov! Mala som (mám) dve deti a vychovala som ich slušne a hlavne skromne, môj plat po x rokoch bol 3.200 Sk a to som si hovorila, že sú ľudia na tom aj horšie...(S mužovou pomocou som rátať nemohla, bol to sebastredný alkoholik, ktorý stihol svoju výplatu minúť sám...) My sme boli na mojich 3.200 sami a mala som sa čo obracať, aby som to všetko zvládla. Naučilo ma to však skromnosti a pokore! Nemusím mať všetko, čo vidím, nemám 50 eurový kredit na telefón, nemám niekoľko párov čižiem... vlastne žiadne. Takže milý Libertine, nemám nič proti tebe, ale môj príspevok bol o inom, ako ten tvoj...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Áno tante klobúk dole

máš 100% pravdu. Obdivujem dnešných dôchodcov ako prežijú. Mám najbližšieho rodinného príslušníka, ktorý 15 rokov žil z dôchodku 133 €. Potom mu túto almužnu zdvihli, dnes berie 310 €. "Pre Libertine" tento človek za minulého režimu pracoval desať hodín denne štyridsať rokov za 680 SKK mesačne. Za túto dobu len raz potreboval dotáciu (má to odo mňa ako dar) a to keď robil vo svojom dome ústredné kúrenie. Nemá dlhy, žije (nie prežíva), je šťastný a z toho mála čo má dopraje aj ľuďom okolo seba. Ja žijem tiež v rodinnom dome, nikdy som nemal pôžičku ani len novomanželská sa mi už v 1995 neušla. Sme ako rodina traja. V 1986 som sa zamestnal a do dnes pracujem. Pravda je, že v 1987 som zarábal cca 100 000 SKK ročne a s tým sa dal život na dedine zariadiť inak. Vidím mudrlantov ktorí to prepočítajú na 3300 bezcenných € - ale pozor umelci vtedy som kúpil za tento ročný plat pekný rodinný dom!!! A prečo prežijú tí dôchodcovia ? Lebo sú dnes jediní ľudia, ktorí vedia (musia vedieť) počítať a nezblbla ich táto nezmyselná doba. Vrátim sa späť, ako žiť bez dlhov : tri paušály na telefón spolu 28 bezcenných €, bez omedzenia minút a SMS internet 3x500Mb. Všetkým nám to stačí.... Kamarát traja paušály spolu 156 bezcenných €, prepočítaj si to za rok a ja mám chorvátsko zadarmo...Kto chce v dnešnej hnusnej dobe prežiť musí vedieť rátať, že pani tante.
 

1 2 3 4 5 6 7 8 ... > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME