Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Život po Plute (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 3 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

Prípad Pluta má precedens z 19. storočia

Keď bola planétka Ceres objavená, pol storočia patrila medzi planéty. Lenže pribúdali objavy ďalších objektov z pásma medzi Marsom a Jupiterom a zrazu ich bolo toľko a takých, že to museli uťať a všetky spolu s Ceres zo zoznamu planét vyhodili. Rovnako ako v tomto storočí Pluto a ostatné trpasličie planéty z Kuiperovho pásu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

O prípade Ceres som písala tiež: http://astrin.planetarium.sk/d...

Ešteže v jej časoch nebolo vyučovanie astronómie také rozšírené a nebolo treba toľko preúčať. :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ja by som nezamieňal terminológiu s tragédiou. Nemožno prestať robiť vedu len preto, že sa bojíme, aby popri nej nevznikli nejaké mýty. Mne sa riešenie IAU zdá byť elegantné. Ako pripomenul Ash – prípad Ceres – tak ten tiež nikoho o spánok neobral. Ak by sa žiaci o tomto probléme dozvedeli dnes, možno by im to narobilo v hlavách podobný zmätok ako Pluto, ale tak to predsa má byť. Som presvedčený, že deti v škole netreba chrániť pred stresom z kontroverzných pohľadov na svet, (ani pred inými stresmi – napr. zo skúšania, či z prijímačiek), či nebodaj zmenšovať rozsah učiva. A už vôbec nie prispôsobovať deťom astronomickú terminológiu. Nech si ratolesti zvykajú, že vo vede treba byť vždy pripravený zmeniť názor, že hľadanie pravdy občas so stresom spojené je, pretože realita skrátka býva zložitá, že žiadne zjavené absolútne pravdy neexistujú a že ak chcú spoznať aspoň nepatrný výsek reality, tak sa musia učiť po zvyšok svojho života a zmeniť názor tisíckrát. A nakoniec – načo by na hvezdáreň mali chodiť, ak by sa tam nedozvedeli niečo nové, nie? ;-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

S tým všetkým súhlasím. Som za, aby sa im to vysvetlilo poriadne a celé, lebo tak okrem správneho zaradenia Pluta sa dozvedia aj to, aké máva veda zložité cestičky. Problém je len v tom, že na to nie je čas (čím sa myslí čas primeraný mentálnej výbave študentov). Nedávny príklad - po mojom vysvetlení, ako je to s Plutom, sa ma žiačka opýtala - a to Pluto teda naozaj existuje?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

To sa dá brať aj ako intelektuálna výzva pre pedagógov – treba hľadať cesty ako zefektívniť výučbu bez toho, aby sme ju neprimerane zjednodušovali, či obmedzovali. Alebo slúžiť ako motivačný prvok pre samoštúdium – veď nech si len žiak skúsi predstaviť, čo všetko tam okrem Pluta ešte možno existuje...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"A keď pri exkurziách dôjde na pretras otázka, prečo Pluto už nie je planétou, neraz si želám, aby deti v živote o takom telese nepočuli. To, čo sa stalo s Plutom, je totiž evidentne príliš náročné na intuitívne pochopenie – a detská fantázia našla tejto otázke oveľa jednoduchšie „riešenia“."

Ja také skúsenosti potvrdiť nemôžem - tiež som si pravidelne vypočula otázku, čo sa stalo s Plutom. Vysvetlila som - starším aj podrobnejšie a tým najmladším predsa stačí vysvetliť, že naše poznatky prechádzajú nejakým vývojom. A práve to je dôležité - pozri si diskusie na bulvárnejších portáloch – typická reakcia diskutérov je, že vtedy a vtedy odborníci tvrdili to a to, a medzitým zmenili názor, takže celé poznanie je nanič.

Mimochodom, ak príde 5-7 ročné dieťa s tým, že Pluto už nenazývame planétou, lebo sme zistili, že je príliš malé, je to naozaj až taká tragédia? Ja by som tento poznatok u tak malého dieťaťa hodnotila naopak veľmi pozitívne. Koľkokrát dospeli ľudia netušia napr. vzťah medzi pojmami hviezda a Slnko? A koľko nepresných povrchných znalostí mám hoci aj ja z oblastí, ktorým sa nijako nevenujem?

Myslím, že toto je pre človeka pracujúceho v danej oblasti skôr výzva, aby dal deťom nie len strohé fakty, ale aj podnety na zamyslenie. Omnoho častejšie som počula otázky týkajúce sa mimozemšťanov, lebo "v telke bol DOKUMENTÁRNY FILM (!), ako nejakého pitvali". Tá otázka bola tak častá, že som sa rozhodla ju zaradiť do bežného výkladu. Stačilo uviesť zopár príkladov z minulosti. Bolo zaujímavé vidieť deti, ako sa rehocú ľuďom, čo uverili jednorožcom na Mesiaci. A potom ich nechať zamyslieť sa nad tým, či naši potomkovia o sto rokov nebudú mať za bláznov nás aj s naším pitvaním mimozemšťanov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

U 5-7 ročného dieťaťa nie. Ale keď desaťročné dieťa zahlási, že Pluto sa premenilo na hviezdu – a to, podotýkam, po tom, ako im bolo vysvetlené, čo sú to hviezdy a aké sú veľké – tak to už tragédia je. A nie je samé. Premena Pluta na hviezdu je medzi deťmi veľmi obľúbený mýtus. Ďalšou tragédiou je, keď otázku „Čo sa stalo s Plutom?“ kladú pedagógovia. A tí ju podľa mojich skúseností kladú oveľa častejšie než žiaci. Veď žiaci v tom predsa majú „jasno“.

S mimozemšťanmi je tiež problém. Podobné veci vravia decká aj mne. Ale to už je mimo témy môjho príspevku.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Po prečítaní ďalších príspevkov v tejto diskusii už chápem, že 10-ročné dieťa aj po výklade prehlási, že z Pluta je hviezda. A problém nie je ani v Plute ani v deťoch. Ak sa im za pol hodinu predhodí dvadsať definícií, tak je úspech, ak si zapamätajú aspoň dve.

Z koho/čoho vychádza to "Musím vysvetliť aj čo je galaxia, čo sú hviezdy, ..." a podmienka len 30 minúť? Môj názor je, že takýmto systémom tam žiaci ani nemusia chodiť - neprinesie im to vôbec nič.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

“Z koho/čoho vychádza to” – z rozkazu môjho nadriadeného

“a podmienka len 30 minúť” – pretože celkový program je iba dvojhodinový a ďalšie dve časti trvajú dlhšie + presun. Pokiaľ hneď za nimi nejde ďalšia exkurzia, my ich nikam nevyháňame, pokojne dovysvetľujeme, čo chcú vedieť. Ale sami majú neraz problém obsedieť aj tie dve hodiny.

Je to aj na pedagógoch. Mohli by byť dlhšie. Mohli by chodiť častejšie. Mohli by si vybrať tematicky ladený program namiesto všeobecného, lebo v dvoch hodinách sa naozaj celý vesmír vysvetliť nedá. Ale skoro nikto to nerobí. Chodia sem zbytočne? Minimálne vo väčšine prípadov asi naozaj áno. Práve tak zbytočne, ako chodia aj do školy, kde mali dostať o týchto veciach základy a nemuseli sme ich to učiť od nuly.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Pomenovala si niekoľko problematických aspektov.

1. pokyny nadriadeného.
Máte na pracovisku skúsenosť, že deti si nezapamätajú ani rozdiel medzi planétou a hviezdou, prečo teda ďalej pokračujete vysvetľovaním pojmov ako „slnečná škvrna“, „Kuiperov pás“, „joviálna planéta“...? Nadriadený na tomto koncepte trvá napriek výsledkom praxe a napriek snahe podriadených o zmenu? Ak áno, potom skutočne máte smolu a asi sa veľa robiť nedá. Ale písať blog o želaní „aby deti nikdy nepočuli o Plute“ je potom úplne mimo.

2. čas
Ja som na takúto exkurziu mala štandardne 90 minút (pri deťoch do 5-7 rokov som to skracovala na 60) a trúfam si tvrdiť, že v 95% percentách prípadov nebol najmenší problém s tým, aby vydržali. Ale uznávam, mala som absolútne voľnú ruku v tom, čo budem prednášať. Ale dve hodiny teda nie je až tak málo – tie ďalšie časti sú natoľko odlišné od zmienených 30 minút, že sa nedajú prepojiť?

A vlastne to mám celé chápať tak, že za pol hodinu im vysvetlíte všetko od mesačných fáz až po definíciu galaxie? A potom v podobnom tempe absolvujú ešte ďalšiu hodinu a pol?

3. školy
Áno, úroveň vedomostí žiakov sa líši školu od školy (alebo skôr od vyučujúceho k vyučujúcemu), Na jednej strane som mala exkurziu pre skupinu 4-5 ročných škôlkarov, ktorí mali veľmi dobrú predstavu o tom, ako vyzerá Slnečná sústava. A stretla som tiež učiteľku, ktorá po vysvetlení toho, že nemusíme veriť všetkému čo je v telke, dodala, že "ale aj tak na tom predsa musí niečo byť" (áno, obľúbené témy ako "dutá Zem", "Mesiac je len hologram" ap.). Rozhodla som sa nesuplovať úlohu školy a ukázať im, že poznanie môže byť aj zaujímavé. Ak totiž žiakov nebavil nudný výklad v škole, nebude ich rovnaký výklad zaujímať ani inde.

Ďalšia vec je, že učitelia si objednávajú programy štýlu "Všeobecný program pre V. ročník ZŠ". Vždy po príchode som im navrhla, že máme niečo novšie, čo má u žiakov väčší ohlas a či to nechcú skúsiť. V presne 100% prípadov súhlasili so zmenou.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Problém je zložitejší, tie body sa premiešavajú. Skúsim to rozpísať:
Dĺžka exkurzie – do 6 rokov 60 minút, 6-9 90 minút, 10 a viac 120 minút. Pluto sa spomína deťom od 10 rokov vyššie, mladším len ak sa opýtajú.
Prispôsobovanie úrovni vedomostí konkrétnych skupín: prebieha, no len v určitom rozsahu. Ani skupina nie je homogénna, štandardom sú 2-3 deti vediace viac a mlčiaci zvyšok. Výklad preto zväčša (až na extrémy, akými sú celá znalá alebo celá neznalá trieda) obsahuje ťažšie aj elementárnejšie veci, aby to každému niečo dalo. Náš výklad sa, každopádne, od školského odlišuje.
Prepojenie verzus čas a pokyny: prvá časť programu je automatická a teda nemenná. V druhej nastupuje lektor, čiže ja, v tretej iný lektor. Automatická časť a prvá lektorom podaná časť, spoločne v rozsahu vyše hodiny, majú veľa spoločných tém. Čo je podľa môjho osobného názoru dobre, myslím, že je prínosné zopakovať dvakrát tú istú podstatu, no zakaždým s inými modelmi/obrázkami/videami/ slovami. De facto sa teda vymenovanému rozsahu tém venujeme vyše hodinu, ale keďže z toho je viac než polovica automatická, nemenná, ja mám vplyv len na tú zvyšnú polhodinku. Tá, keďže je tematicky zviazaná s prvou automatickou časťou, môže mať oproti nej len malé rozdiely podľa stavu konkrétnej exkurzie. Väčšie zmeny v tejto lektorskej časti by mali byť spojené s väčšími zmenami v tej automatickej, čo je zase technicky náročné. Moje návrhy na zmeny automatickej časti programu sa nestretli s prijatím. Čiže zjednodušene sa dá povedať, že do istej miery nadriadený trvá na tomto koncepte. Nerozumiem však tomu, prečo v takom prípade nemám nárok želať si, aby deti nikdy nepočuli o Plute. Isteže ani to by nebolo ideálne riešenie, ale v ideálnom svete ani zďaleka nežijeme. A myslím, že postupné vytrácanie sa Pluta z povedomia laickej verejnosti je aj to, čo nás v nasledujúcich desaťročiach čaká.
Navyše sme trochu odbočili od základného problému. Môj článok bol povzdychnutím nad tým, s akými (ne)vedomosťami deti do planetária prichádzajú. Nesťažovala som sa v ňom, že po mojom výklade deti dôvod vyradenia Pluta nechápu, i keď je mi jasné, že aj také medzi nimi sú.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nehomogénnosť skupiny je podľa mňa základný problém. V kolektíve, či už išlo o školu, šach, karate - vždy bolo zopár nadaných, potom väčšinový "štandard" a zopár čo nestíhali. Za mojich čias sa zvykla úroveň skôr prispôsobovať najlepším s ideou, že potiahnu i priemer (a tiež preto, že je dôležitejšie podchytiť talent než spomaliť na úroveň najslabšieho). Dnes mám občas pocit, že je opačný trend prispôsobovania sa najpomalším. Navyše narastá odpor k segregácii skupín (napr. podľa výkonnosti) čo situáciu ešte zhoršuje.
Áno, dal by sa program zjednodušiť tak, aby ho pochopili všetci. Avšak ako dieťa so záujmom o Vesmír by ma taký program nudil, od návštevy hvezdárne by som totiž očakával viac. A naopak, na výchovnom koncerte mi bolo úplne jedno čo hrajú, i tak ma to nezaujímalo - a tak by sa mali radšej zamerať na tých v skupine, ktorých to oslovilo.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Áno, zjednodušenie programu, aby ho chápali tí najslabší, bol dôvod, prečo som ja v detských rokoch netúžila po návšteve planetária, hoci vesmír ma už vtedy zaujímal. Ale vedela som, že ma tam budú otravovať vecami, čo dávno viem. Pritom, paradoxne, tí so záujmom o vesmír by mali byť najcennejšími návštevníkmi planetária a malo by sa im preto vychádzať čo najviac v ústrety.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Možno by pomohlo, ak by si to urobila viacej interaktívnejšie, čiže dávať otázky, kto si myslí, toto dvihne ruku, atď.

Na druhej strane nerobiť z toho prvú a poslednú prednášku, ale žiakov navnadiť, že viacej sa o tom dozviete, ak prídete na ďalšiu prednášku.

Čiže dať
1) všeobecný prehlad,
2) tých čo vedia zapojiť skôr ako to povieš,
3) vždy dodať, že je to ďaleko zaujímavejšie - záhadnejšie, ale o tom až nabudúce:)

Ak dieťa dá otázku, že či je Pluto hviezda, tak treba len povedať: z veľkej diaľky na fotke tak vyzerá, ale v skutočnosti je to malá planéta.

To čo učíš -robíš, je pre spoločnosť dôležité, tak pevné nervy, a vždy úsmev a dobrá nálada na prednáške až na prvom mieste.

Deti nemusia z planetária odísť múdrejší než ty, ale musia odisť spokojnejší a nadšený. Tým čo už vedeli, si dala možnosť vyniknúť, TÝ čo nevedeli, sa dozvedeli nové veci.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Otázky im dávame, navnadiť sa ich snažíme, no to, čo ešte niekedy zavítajú do planetária žiaľ väčšinou nezávisí na deťoch samotných.

Uvedomujem si, že aj pevné nervy a dobrá nálada sú dôležité, len kde ich zobrať? :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Od dobrých ľudí a detí:) ktorými sa treba systematicky obklopovať.

Viem, že je to ťažké, HLAVNE, keď človek stretne zrovna tých naozaj zlých, ale to už k životu patrí ako parazity. A je ich naozaj menej (tých zlých), len ich je viacej vidieť.

Držím palec, aby ďalšia prednáška priniesla veľa úsmevov a dobrej nálady.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Presne naopak,

na prikade Pluta sa da ziakom vysvetlit, ze nejake veci nazyvame nejakym sposobom (a oni sa to ucia), ale samotnym nazyvanim sa nase poznanie nijak neposuva, je to iba nasa konvencia, ktora sluzi na lahsiu komunikaciu.
.
Preklasikovanim na neplanetu sa vlastnosti ani spravanie Pluta absolutne nijako nemeni. Okolo Slnka obieha nespocetne mnozstvo telies, a je iba na nas ktore si ako nazveme.
.
Myslim, ze je to vinikajuce cvicenie, ako ziakov naucit rozlisovat skutocne vedomosti od nabiflovaneho nazvoslovia. A obavam, ze tato skutocnost autorke blogu trosku unika...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Este,

keby sa autorka este dozvedela, ze je a zaroven nie je prirodzene cislo (zalezi od toho, v ktorej krajine sa nachadzate), tak by to uz na nu bolo asi vela ;o)
.
Zase: je to len konvencia, ako nieco nazyvame, aby sa nam lahsie vyjadrovalo. Kategorizacia sama o sebe neobsahuje ziaden skutocny poznatok o tomto svete.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

nerozumiem tomu číslu, je myslené ironicky prečo tam zaťahujete krajiny. čísla máme reálne iracionálne imaginárne a komplexné.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ospravedlnujem sa,

za chybu.
.
Malo tam byt NULA je a zaroven nie je prirodzene cislo.
U nas nie je, v USA je - zalezi od konvencie v tej-ktorej krajine.
 

1 2 3 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME