Sobota, 16. december, 2017 | Meniny má Albína

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Urobte Ameriku „great again“, aj v muzike (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Myslím si, že aj...

...v súčasnej alebo nedávno minulej hudbe "Made In U. S. A." je veľa pozoruhodných interpretov a interpretiek, stále nahrávajúcich nové albumy, ktoré sú veľmi úspešné. Nevraviac o ich vypredaných koncertoch. Spomenul by som aspoň Bruce Springsteena, Toma Pettyho, samozrejme Boba Dylana, Willie Nelsona, Norah Jones a pod.
Problém je v tom, že naši hudobní redaktori v našich rádiách tieto mená a ich tvorbu vôbec nepoznajú = vôbec ich hudbu nehrajú.
Podobne je to aj s britskou hudobnou scénou. Nedávno zomrel fantastický spevák a hudobník John Wetton - jeho hudba sa ale u nás v rádiách neobjavila ani omylom.
+++
Onedlho bude mať sto rokov Vera Lynn - slávna "vojnová" britská speváčka, ktorej albumy v Británii vedú v rebríčkoch. Kedy sme ju počuli u nás v rozhlasových reláciách? Nikdy, a ak, tak iba z londýnskeho vysielania rozhlasu počas vojny :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Zaujímavý článok, škoda že autor je žánrovo úzko vyhranený a hudobne značne konzervatívny. Škoda je to tiež pre neho, keďže sa nepokúša byť tolerantnejší, sám seba pripravuje o objavovanie nových obzorov a tým i zážitkov. Nie je to vekom, ja onedlho tiež dovýšim dôchodkový vek a dokážem si vychutnať dobrú muziku od swingu cez jazz-fusion, všetky rockové žánre, až po trip-hop či industrial music.
Autor má pravdu, že hudba z obdobia bigbendov sa môže páčiť aj mladým. Stačí sa pozrieť koľko mladých (i starých vrátane mňa :) ju sledovalo na vlaňajšej Pohode: https://youtu.be/qBjalfXyVmA
No na rozdiel od týchto vnímavých mladých ľudí, neviem či autor článku by bol tiež vnímavý a tolerantný k takémuto swingu v modernej elektronickej podobe, ktorý zaznel na tom istom festivale o deň neskôr: https://youtu.be/RmiZ8xetSHg
Podľa mňa boli skvelé obe vystúpenia. Ešte doplním o mojom obľúbenom festivale, že Michal Kaščák robí obrovsky záslužnú prácu na skvalitňovaní hudobného vkusu a tom spomínanom "rozširovaní obzorov" u mladých na Slovensku tým, že popri ťahákov aktuálnej modernej hudby zaraďuje aj žánre ako jazz, klasická hudba, moderný balet, či ten swing v podaní Bratislava Hot Serenaders. Zároveň sa tam mladí učia v tzv.tanečných workshopoch rôznym tanečným štýlom, aj swingu: https://youtu.be/6uRRhRjAdrk

Nesúhlasím ani s tvrdením, že latino majú hrať len "latinos" a pod. Už vôbec nie country-western len americkí kovboji :) Autor by sa čudoval koľko medzi tými írečítými kovbojmi v USA hrajúcimi to "pravé" country je pôvodom napríkad Čechov :)
Blues len černosi? Podľa mňa, a nielen podľa mňa je kvalitné také "Ramblin' On My Mind" aj v podaní Roberta Johnsona, a vôbec nie menej kvalitné aj keď ho hrajú Clapton & Mayall & The Bluesbreakers.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

autor článku

Pri blogovaní si najviac cením podnety z diskusie, ďakujem za príspevok.
Som naozaj konzervatívny s názorom, že ak sa v niečom dosiahlo dokonalosti, nové spracovania už potom vnímam ako menej dokonalé kópie, nepočúvam nepozerám to. Proti nepríjemnej hudbe z rádia protestujem intenzívnym súbežným falošným vypiskovaním.
Problém nášho rádia je vo vysokom povinnom podieli novšej domácej produkcie, vraj až do 75%. To potom vytláča tie dobré zahraničné produkcie, ktoré spomínate. Ale aj v tomto podieli by sa mohol nájsť priestor pre to, čo sa páči seniorom, napríklad pre tých Bratislava Hot Serenaders, som ich veľkým obdivovateľom. Ako prostriedok na liečbu bolavej duše si spoločne veľmi hlasito pospevujem melódie z repertoáru bigbendov "Anča, Anča ...". Piesne slovenského folkóru obdivuje so mnou celý svet.
Rovnako vnímam aj filmovú a televíznu tvorbu.
V spracovaní historických tém sú Francúzi špica. Film 4 muškerieri z 1960. Hlavných predstaviteľov (Artagnan, Konstanz, královná, kardinál, šéf mušketierov ...) vnímam ako etalón, novšie spracovanie od Američanov neznášam.Rovnako vnímam diela Hrbáč, Gróf Monte Christo ... s J. Maraisom. Vrchol dokonalosti dosiahli české rozprávky Byl jednou jeden král, Pyšná princezna, v poprevratovom období je v ČR inflácia tohto žánru.
Samozrejme, oceňujem i všetko nové, čo je vynikajúce ako napríklad britské, francúzske a ruské spracovanie historických tém, vysiela to najviac kanál Viasat History.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

V mnohom som aj ja konzervatívny, ale nie čo sa hudby týka, keďže je to moja najväčšia záľuba, pokúšam sa nebyť zaujatý voči žiadnemu žánru. Napríklad celý život som neznášal dychovky, ale keď som pred nejakým desaťročím videl Kusturicov film Underground a počul balkánsku dychovku Gorana Bregovića, zistil som že je to vlastne skvelá muzika. Keby som sa nepokúsil byť voči tej hudbe otvorený, prišiel by som neskôr o nádherné koncerty Bobana Markoviča, Fanfare Ciocarlia atď.
Dokonca pred pár rokmi som prišiel na chuť aj niektorým skupinám čo hrávajú hiphop. Nie vždy je to čistý rap, často v pozadí toho "recitovania" sa hrá zaujímavá muzika s rôznym zmiešavaním iných žánrov, často sú tam aj jazzové prvky, dokonca som zažil koncert aj zvláštneho country-hiphopu :)
K novému zákonu, čo si presadili niektorí nímandi, čo by inak nemali šancu aby ich zahrali, je škoda sa vyjadrovať. Keď sú už povinné kvóty domácej produkcie, keby sa hrali aspoň kvalitné veci, nemal by som nič proti. No počuť skladby napríklad od Jakuba Ursinyho & Provisorium, či od jeho otca, alebo Longital a pod. sa dá iba na jedinom slovenskom rádiu a aj to má prabiedne pokrytie.
Ešte k tomu čo som písal predtým: spomenul som si na parádnu českú skupinu, čo hrala typické americké žánry ako gospel & spiritual, folk, blues, úplne famózne: Spirituál kvintet. Najmä ich skoršie albumy z 60's, 70's boli fantastické, nemyslíte?

K filmom: Francúzi sú špica nielen v historických filmoch, ale nikto na nich nemá ani v klasických psychologických krimi-thrilleroch (Ventura, Gabin a pod), mali aj výborné komédie. V komediálnom žánri na nich Hollywood absolútne nemá, v starších komédiách ich prekonali hádam práve iba Česi (okrem spomínaných rozprávok).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

texty beatles? žiadna sláva

Love, love me do
You know I love you
I'll always be true
So please, love me do
Whoa, love me do

Love, love me do
You know I love you
I'll always be true
So please, love me do
Whoa, love me do
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

A naozaj je problém v tom, že dnešna hudba je nepočúvateľný hluk, plný "fínt" a zlých textov? Alebo možno je problém v tom, že ste "zamrzli" v tom svojom preferovanom období, pri hudbe, ktorá VÁM vyvolá úsmev na tvári a ktorá VÁS roztancuje - a všetko ostatné ste sa rozhodli ignorovať a pokladať za zlú hudbu?

Viete, možno keby ste prestali ostentatívne pískať pri hudbe, ktorá je iná, než ste zvyknutí, zistili by ste, že ten nemelodický hluk má texty často na vyššej úrovni ako

"A, B, C, D, E, F, G, H, I got a gal in Kalamazoo, don't want to boast but I know she's the toast of Kalamazoo, zoo, zoo, zoo, zoo, zoo"

Že síce veľa je rovnako prostoduchých - pretože také texty sú v každej dobe - ale že je aj veľa textov, ktoré niečo hovoria. Napríklad aj o hudbe:
"But I know a thing or two about pain and darkness
If it wasn't for this music, I don't know how I would've fought this
Regardless,
All these songs I'm hearing are so heartless
Don't trust a perfect person and don't trust a song that's flawless"

A vrcholom všetkého je obhajovať hudobné ignorantstvo rasistickými predsudkami, že každá rasa by mala hrať to "svoje" a nepliesť sa do iných vecí.

Keby sa rasy "nemiešali" do hudby tých druhých, nikdy by nevznikol ani jazz. Jazz vymysleli Afroameričania, vieme? Použili však nástroje európskeho pôvodu - saxík je pôvodom z Európy, aj prvky z iných kultúr. No a viete, čo vzniklo v polovici 20-tych rokov minulého storočia adaptáciou černošských jazových rytmov a foriem?

Big bandy.

Ešte šťastie, že zakladatelia prvých big bandov neboli rasisti a neboli zamrznutí v hudobných tradíciách tej doby, ale boli otvorení moderným vplyvom. Lebo keby boli, nemali by ste o čom písať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

autor článku

Dnešna hudba je nepočúvateľný hluk, plný "fínt" a zlých textov? To je prekrútený zmysel môjho vyprávania. Skladby a piesne s originálnou invenciou a dobré sa presadia svojou vlastnou silou v každom žánri a každom čase.
Pochádzam z robotnícko- remeselníckej rodiny. Nevadí mi, že skladby GM niekedy vyznievali trocha banálne, sentimentálne ... . Spievam si niekedy tie "slaďáky" ako melancholická slúžka pri umývaní schodov v dome. Obdivujem dobrú černošskú rovnako ako “latino“ hudbu. Toto však dokážu podať na patričnej úrovni len oní černosi a „latinos“, keď to hrajeme a spievame my bieli ľudia, je to vždy len slabé napodobňovanie.
"Cudzie nechceme, svoje si nedáme". Tak protestovali aj kedysi Rakúšania s dychovkou pred preslávenými Beatles, čo prišli do Viedne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"Dnešna hudba je nepočúvateľný hluk, plný "fínt" a zlých textov? To je prekrútený zmysel môjho vyprávania."

Ale práve tak váš článok vyznieva. Ak ste to tak nemysleli, mali ste to naformulovať inak.

Tá pieseň, ktorej slová som citovala, je od skupiny 21 Pilots. Žáner psychedelický pop. Chalani kombinujú synťáky, klavír, bubny, keytaru (kombinácia gitary a klávesov), očas aj iné nástroje, a dosť dôležitá je tam práve produkcia (to, čo vy nazývate "technické finty"). A pretože texty sú pre nich dôležité, prikladajú im naozaj veľkú váhu, tak aby ich do pesničky vpratali, často rapujú (podľa vás "recitujú"). Napriek tomu, alebo práve preto, patria medzi inovatívne kapely. A ich hity sú celosvetovo úspešné - nielen medzi davom fanúšikov, ale aj medzi kritikou.

Každý má samozrejme právo počúvať to, čo sa mu páči a mať vlastný názor na to, čo je "kvalita".

Ale potom by v tom mal byť konzistentný. Lebo ak niekomu vadí preťahovanie hlások a rôzne úúú a ííí ktoré nahrádzajú kvalitný text - a potom ako ukážku kvalitného textu dá pieseň ktorá má v refréne zoo, zoo, zoo; ak kritizuje nekvalitné texty a rýmy, ale v textoch obľúbenej kapely mu nevadí bánalnosť, sentimentálnosť, ani primitívne gramatické rýmy, vyznieva to dosť komicky.

Namiesto hrania sa na znalca kvality ste mohli proste úprimne povedať - "páči sa mi iná hudba, než to čo hrajú v slovenských mainstreamových rádiách, chcel by som počuť viac big bandov". A ja by som vám dala zoznam internetových rádií, kde svoje obľúbené skladby môžete počúvať od rána do večera.

"Obdivujem dobrú černošskú rovnako ako “latino“ hudbu. Toto však dokážu podať na patričnej úrovni len oní černosi a „latinos“, keď to hrajeme a spievame my bieli ľudia, je to vždy len slabé napodobňovanie. "Cudzie nechceme, svoje si nedáme". Tak protestovali aj kedysi Rakúšania s dychovkou pred preslávenými Beatles, čo prišli do Viedne."

"Cudzie", "svoje" - v hudbe ale nič také neexistuje. Hudba nemá farbu, národnosť, ani štátnu príslušnosť. Umelec sa inšpiruje tým, čo exsituje, pridá k tomu svoje vlastné, a vytvorí tak niečo nové. "Originalita" v zmysle, že niekto vytvorí niečo absolútne nové, čo predtým neexistovalo, neexistuje. Ani nemôže. Dvojnásobne to platí pri americkej hudbe, ktorá je celá o prelínaní kultúr, preberaní vplyvov, adaptácii a pretváraní.

Tak jazz napríklad "vymysleli" černosi, ale boli to už americkí černosi, ovplyvnení aj väčšinovou kultúrou, prostredím a dobou v ktorej žili, preto nemali najmenší problém použiť "belošské" inštrumenty, pôvodom z Európy. Časom však rôzni umelci pridali do jazzu niečo svoje, aj z iných kultúr, a preto je džez považovaný za "americkú" hudbu.

Adaptáciou tejto hudby vznikli big bandy. Ale aj rock and roll, ktorý opäť začali černosi (btw rock and roll bol pôvodne černošský sleng pre sex) . Elvis Presley má "černošský fíling", ktorý získal práve od černošských interprétov rock and rollu . Keby sa Elvis Presley držal tejto rasistickej blbosti, že bieli majú spievať "bielu" hudbu, tak by jeho piesne ani nevznikli. A jeho piesne zasa ovplyvnili množstvo ďalších umelcov, čiernych aj bielych.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME