Pondelok, 20. november, 2017 | Meniny má Félix

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Bipolárna porucha - ideme do hĺbky (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

veru silná káva - čítanie

Ahoj Marek,
teraz keď píšeš tieto články,
tak si v akej fáze/zdravotnom stave?
(píšeš velmi dobre)

Popisuješ aj to aké to bolo keď si mal rôzne fáze,
ako to vnímaš z odstupom času?
Ako si to vnímal počas tej fáze?

Ako si vnímal napríklad tie halucinácie?
Vedel si, že sú to halucinácie a ignoroval si ich,
alebo o čo si vtedy robil?

Aká reakcia okolia bola pre teba pozitívna?

Sám si vyhladal lekára, alebo ako to prebiehalo?
(prepáč čítal som len tento tvoj posledný blog)


PREPÁČ, že mám tolko (7) otázok...
Trocha do toho vŕtam, lebo píšem esej o SLOBODNEJ VÔLE,
tak ma táto téma veľmi zaujíma.

Dokonca som na túto tému vytvoril dva krátke dotazníky,
https://trnik.blog.sme.sk/c/36... Ďakujme za tvoj feedback.

ps: keď o tom píšeš, tak aký je to pocit?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Tomi Lee TRNíK

Ahoj Tomi,

Odpoviem ti za každou tvojou otázkou.

teraz keď píšeš tieto články, tak si v akej fáze/zdravotnom stave?

V súčasnosti som dlhodobo stabilizovaný, to znamená, že som už viac ako 4 roky nemal ani silnú mániu ani depresiu. Pocity mám normálne, nejde to do extrémov, nevytváram si v hlave konšpiračné teórie o svojom okolí, a keď ma náhodou napadnú tak sa akoby "skontrolujem" a sám sebe si vysvetlím, že problém je fikcia mojich zmiešaných pocitov v hlave a tým pádom je problém vyriešený. Akoby taká autobrzda spúšťačov depresie z ľudí, ich chovania sa a tak. Nechcem propagovať lieky, ale na túto chorobu nič účinnejšie ľudstvo doteraz nevymyslelo, ako je litium.
(píšeš velmi dobre)

Popisuješ aj to aké to bolo keď si mal rôzne fáze, ako to vnímaš z odstupom času?

Ťažké depresie som zažil v živote dvakrát, každá bola iná. Prvá bola asi najhoršia, vtedy som zažil aj halucinácie. S odstupom času to vnímam ako v zrkadle, keďže som stretol ľudí s touto diagnózou a vtedy som si uvedomoval ako som sa správal, keď som mal mánie (moje heslo vtedy bolo: Nepoznám veci nemožné.). Horšie je to s depresiami. Mám kamarátov, ktorí trpia hlbokými depresiami a inak ako zdieľať svoje pocity s nimi a popisovať im ako som sa cítil ja a ako mám teraz život rád je pre nich obrovským povzbudením. Určite s nimi trávim dosť času, keď sú na tom najhoršie a potom už len ich chválim, že robia pokroky a že sú pre moj život veľmi doležití, lebo bez nich by mi tu bolo naozaj smutno.

Ako si to vnímal počas tej fáze?

Počas manie aj depresie som vnímal iba seba, svoje ciele a akýkoľvek náznak nesúhlasu zo strany ostatných som neakceptoval a dával im to jasne najavo, čo bežne nie som ja. Keď má človek veľké plány v manickej fáze potrebuje hospitalizáciu. Keď má človek depresiu musí to prežiť a pomaly sa naštartovať. Divadlo bolo pre mňa v depresívnej fáze únikom od reality, ktorá bola pre mňa vtedy nezmyselná, bezvýchodisková, smutná, nijaká.

Ako si vnímal napríklad tie halucinácie?

Halucinácie prichádzajú z ticha. Počul som ako ma niekto volá. A tá najdoležitejšia halucinácia bola zároveň posolstvom pre mňa. Doslovne som počul, že "Marek predstav si koľkým ľuďom tu budeš chýbať, keď sa zabiješ". V totálnej depresii ma to tak naštartovalo, že som sa dokázal odraziť doslova od duševného dna.

Vedel si, že sú to halucinácie a ignoroval si ich, alebo o čo si vtedy robil?

Práve preto píšem sériu týchto článkov, lebo ani ja som nemal dostatok informácii, čo mi je a čo mi može pomocť. Dve odborne písané knižky, ktoré mi nedali žiadnu odpoveď. Preto som sa rozhodol, že musím písať pre tých, ktorých to ešte len čaká, ktorí sú na začiatku cesty, aby dokázali hlavne prijať svoju chorobu. Halucinácie vnímaš uplne reálne, neriešiš či je to v hlave, z rozhlasu, alebo naozaj.

Aká reakcia okolia bola pre teba pozitívna?

Keď ma ľudia pre ktorých som pracoval akceptovali aj s tým, že sa mi trasú ruky, niekedy sa od trémy celý trasiem (ale to mám odmalička, som trémista). Dosť veľa v tomto ovplyvnila aj moja priateľka, ktorá bola schopná "zabiť" každého, kto mal s tým problém.

Sám si vyhladal lekára, alebo ako to prebiehalo?

Spoločne sme s priateľkou vyhľadali najprv psychologičku a tá po sérii testov skonštatovala, že jej práca týmto skončila a poslala ma na psychiatrické vyšetrenie, potom na neurologické a potom nastavovanie liekov.

ps: keď o tom píšeš, tak aký je to pocit?

Keď o tom píšem, tak myslím na to, že to píšem pre človeka, ktorý to potrebuje vedieť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ďakujem

😄držím palec, momentálne ma nič nenapadá;)
(otázka) ale určite sa sem vrátim;)

pekný deň
a ten hlas mal pravdu, mne by si tiež chýbal...
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME