Utorok, 21. november, 2017 | Meniny má Elvíra

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

O vzniku vesmíru máme pomerne dobrú predstavu. (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

Ked nad uzemim Gemera

este nebol zaznamenany prelet UFO, tak nezufajte, ja vam ich tam par poslem.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"O vzniku vesmíru máme pomerne dobrú predstavu. Vznikol pred 13,8 miliardami rokov z veľmi malého objemu veľkým treskom a dodnes sa rozpína."
Kde sa vsal vzal ten "velmi maly objem" a preco sa rozpina tak, ako sa rozpzina?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

To je predsa jasné. Ten veľmi malý objem nemohol predsa vzniknúť z ničoho nič. Mohol byť jedine vytvorený z ničoho nič nadprirodzenou entitou (len silou jej vôle - taká je to úžasná entita), ktorá zároveň pomocou niečoho, čo by sa dalo nazvať inteligenciou (akurát neporovnateľne vyššou ako je tá ľudská), ďalej presne riadi vývoj, takže preto sa rozpína tak, ako sa rozpína. Netreba zabúdať na to, že ak by táto entita ponechala tento vývoj trošku iným smerom, tak by pravdepodobne ani neexistoval život. Toto je dokonale jemne vyladený vývoj. Také niečo dokáže iba bytosť, ktorú nemožno označiť inak ako veľmi inteligentnú, mimoriadne mocnú a bezhranične dobrú. Entitu s takými vlastnosťami nazývame po slovensky Boh, God po anglicky a po hebrejsky Yahweh. Nič predsa nevznikne samo. Jedine takáto superbytosť dokáže spraviť niečo z ničoho. A najúžasnejšie na tom je, že netreba riešiť otázku vzniku tejto bytosti, lebo táto bytosť nevznikla - je totiž večná, niet tu čo riešiť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

chcel som pôvodne napísať niečo podobné, ale musím uznať že ty si to krásne napísal.
Boh ti žehnaj! aj celému našemu Vesmíru!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Takze sa Ti konecne otvara mysel. Trvalo Ti to, ale better late than never!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nebuď optimista - nepostrehol si Slayerxov sarkazmus.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ale, postrehol som. A myslim, ze on postrehol moj.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Vdaka za prispevok

presne toto iste len trochu podrobnejsie je tu. https://www.youtube.com/watch?...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ked budes dostatocne dlho tliachat, mozno sa aj tebe z nahody a chaosu bezduchych kydov podari vyplodit jedinu naozajstnu myslienku, ktorej len tak z nudy narastu ziabre a po vyplavani na breh sa zmeni na opicu a nasledne na samolubeho radobyriesitela vecnosti pisuceho dristy do internetovych diskusii.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

To bolo hlboké.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Tú veľmi dobrú predstavu o vzniku

Vesmíru/Sveta mali aj vedci od počiatku dejín ľudstva. Podstatné je, že šlo a ide stále o predstavy podporované okamžitým stavom vedomostí ľudstva. Tým samozrejme si nedovoľujem súčasnej vede oponovať. V reakcii mi ide len o môj pohľad na vec. Priveľmi sebavedomým a sebaistým Pravdám a Nepravdám nedokážem bezvýhradne dôverovať. Pretože doteraz vždy sa ukázalo, že každá nespochybniteľná pravda sa s rozširujúcimi vedomosťami posúva o milimetre až kilometre ďalej a piedestál, na ktorom svieti Absolútna Pravda, nevidno. Možno na naše šťastie. Kacírske myšlienky, i tie neskôr potvrdené, vždy viedli k posmeškom a dokonca k fyzickému prenasledovaniu ich nositeľov. Napriek všetkému si myslím, že vedu vedie dopredu najmä skepsa oponentov. Inak blog je veľmi zaujímavý a rád som si ho prečítal, ako všetky podobné doteraz.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Rozpínanie vesmíru potvrdil Edwin Hubble keď pozoroval, že galaxie sa od nás vzďalujú. Čím sú ďalej, tým sú viac "červené" (Dopplerov jav). Big bang bol následne prijatý ako najpravdepodobnejšie vysvetlenie takzvanej homogenity reliktného mikrovlnného žiarenia. Je to dôkaz, že vesmír mal v dávnej minulosti všade veľmi podobnú teplotu: bol homogénnejší (entropia) , horúcejší, a teda na základe zákona zachovania energie, aj ďaleko menší, ako dnes.

Inak s tým posúvaním poznania o milimetre a kilometre je zaujímavé. Existujú totiž takzvané fraktály, ktoré majú zaujímavú vlastnosť. Z akejkoľvek vzdialenosti sa na ne pozrieš, vždy si zachovávajú vzájomné pomery.

https://www.youtube.com/watch?...

A tak nejak postupuje aj veda. Prepáč, neviem to vysvetliť nejak inak, iba takto, obrazne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ad: mforro a huncút...

Vidím,že som stretol odborníkov vzdelanejších ako som ja. Ďakujem za vysvetlenia a poučenia. Keby ste si skúsili moju bezočivú reakciu prečítať ešte raz (alebo aj viac krát :)), pri vašom vzdelaní by ste iste zistili v akom duchu som to písal a že s terajším stavom vedomostí o vede vôbec, nielen o Vesmíre, nemám žiadny problém. Možno o nejakých desať, päťdesiat, sto, či päťsto rokov a +++, bude niekto poúčať budúcich hlupákov o Vesmíre a iných samozrejmostiach vedy, s blahosklonným úsmevom nad ich naivitou.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ach to relativizovanie pravdy.

Na pocitku velkou nemali nemali ani zdaleka dobru predstavu o vzniku vesmiru, ani nevedeli, ze nejaky vesmir vobec existuje. Samozrejme uplne isty si nie sme ani teraz, ale je to uplne ina situacia, ked su nase tvrdenie mnohonasobne potvrdene. Ale nie je na mieste relativizovanie pravdy, ze je to vlastne to iste, lebo ani teraz nevieme uplne vsetko s uplnou istotou. Navyse nejde len o pozorovania: podarili sa nam spravit spravne PREDPOVEDE toho, co budeme pozorovat.
.
"Pretože doteraz vždy sa ukázalo, že každá nespochybniteľná pravda sa s rozširujúcimi vedomosťami posúva o milimetre až kilometre..."
Toto je obrovske klamstvo, minimalne v matematike koncia vsetky dokazane tvrdenia na piedestali Absolutna Pravda. Pri fyzike je to komplikovanejsie, pretoze tu sme limitovany dostupnymi pozorovaniami. Ale v tomto pripade je pomylena predstava, ze napriklad Newotnova mechanika bola vyvratena Teoriou Relativity. Teoria relativita ju len trosku upravila pre urcitu oblast, doteraz prakticky skoro vzdy pouzivaju nerelativistcke vypocty mechaniky. A co sa tyka diferencialneho poctu, tak to je nespochybnitelny piedestal absolutnej pravdy - je to vseobecny princip, ktorym sa riadi vsetko okolo nas.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Empiricka pravda o existencii (objektivnej realite) je nieco ine ako ta tvoja udajne absolutna matematicka pravda zalozena na metafyzickej subjektivnej intuicii. Matematicka pravda zavisi od axiomatickeho systemu, ktory si intuitivne zvoli nase subjektivne vedomie, a musim ta sklamat, ze takto tazko moze byt absolutna. Dokonca Goedel dokazal, ze axiomaticky system zlozitejsi ako Peanova aritmetika nemoze byt naraz aj uplny aj bezospory. Takze ked sa nejaky netrivialny matematicky model (napr. pouzitelny na niektore casti experimentalnej fyziky) dost dlho zuplnuje, moze sa stat, ze sa narazi na 2 protirecive tvrdenia "dokazane", teda "pravdive" pre dany model, ale zrejme obe nemozu byt pravdive v realite.
Takze zakladnym kriteriom poznatelnosti pravdy v prirodnych vedach (teda existujucej reality) je experiment a nie metaveda matematika, hoci tato je najlepsim nastrojom na modelovanie univerzalnych vedeckych hypotez, teda predikcii, ktore su vlastne hlavnou ulohou prirodnych vied.
Okrem toho mnozina empiricky testovatelnych tvrdeni o realite je znacne obmedzena v porovnani s moznymi tvrdeniami v ramci nejakeho matematickeho modelu casti tejto reality.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pekne si to napisal,

ucene terminy pouzil.
A teraz: co si tym chcel vlastne povedat?
.
Nick "obyčajne je všetko inak" nepisal o prirodnych vedach, ale "pravdach" vseobecne.
Goedelova veta je o niecom inom, nijako nelimituje sucasnepirodovedne poznanie.
.
Bol to len taky klasicky pokus o tvrdenie o kyslom hrozne od lisky, ktora na nho nemoze dosiahnut...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ja som predovsetkym reagoval na to tvoje: "nespochybnitelny piedestal absolutnej pravdy - je to vseobecny princip, ktorym sa riadi vsetko okolo nas". :))
Neviem o ziadnom empiricky dokazanom univerzalnom principe, ktorym sa vsetko okolo nas riadi, a neviem ani co je to ta "pravda vseobecne". V realite su mozne empiricky dokazane len existencne pravdy (fakty), nie univerzalne.
Matematicke pravdy su pravdy o vymyslenych abstraktnych pojmoch, navyse zavisle od subjektivnych axiom. Goedelova veta dokumentuje limity len matematickeho poznania.
Priroda je objektivna realita s "pravdami", ktore nezavisia na nasich intuiciach a abstrakciach. Tie ale vytvarame ked sa prirodu snazime modelovat matematikou a to moze priniest aj problemy s jej limitovanostou.
Matematicky dokaz je deduktivny a plati len pre svoju abstraktnu matematicku domenu, nemoze univerzalne platit pre prirodu, nie je to empiricky dokaz.
V prirodnych vedach je dokazovym kriteriom len experiment, ktory navyse treba navrhnut tak, aby vysledok bol nezavisly od experimentatora, jeho ocakavani, predstav ci predpokladanych matematickych modelov testovanej reality, resp. pri navrhoch experimentov testujucich univerzalne hypotezy o realite sa treba co najviac snazit vyhladat podmienky, v ktorych by sa vyvratili ocakavania testovanej hypotezy. To je ta nutna falzifikovatelnost univerzalnych prirodovedeckych hypotez.

Neviem na co sa pokusas narazat. Nepovazujem matematiku za nejake kysle hrozno, vzdy som ju rad a uspesne studoval aj pouzival.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Od Newtona vieme, cela priroda sa riadi diferencialnym principom: ak dokazeme urcit infinitezimalne zmeny systemu v lubovolnom stave, dokazeme predpovedat spravanie cleeho systemu. Vsetky prirodne zakony su formulovane v tejto forme.
Uz nehladame ako nasi predkovia dokonale trajektorie planet, ale vieme ich lahko predpoveda "dokonale jednoduchym" pohybovym zakonom v diferencialnom tvare.
.
Matematicke tvrdenia su sice vybudovane na axiomach, ale obsahuju vecne pravdy o tom, co plati, ak platia tieto axiomy. A to bude platit aj o tisic, aj o milion rokov - jedna sa teda o "piedestal absolutnej pravdy".
.
Pri exerimentalnom overovani je velmi dolezite to, ci sa teoria dotatocne "nasrobuje" na vysledky experimentu, alebo teoria vyprodukuje nove netrivialne predpovede, ktore sa az nasledne experimentalne overia - taka je napriklad vseobecna Einsteinova teoria realtivity ale aj naprikad Einstenova teoria tepeleneho pohybu atomov. A taka je aj teoria o vesmire tesne po velkom stresku - takze o vnziku vesmiru mame naozaj pomerne dobru predstavu o vzniku vesmiru, ako sa pise v nadpise blogu.
.
S kyslym hroznom som nenarazal na teba, ale na povodny diskusny prispevok od konspiracneho nicku "obyčajne je všetko inak".
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ty si tusim "veriaci" v tie svoje absolutne abstraktne pravdy, alebo nechces rozumiet co sa snazim povedat.

Dokazy v prirodnych vedach su zalozene vyhradne na experimentoch a na skepse. Poznatok/fakt je tam len empiricky dokazane existencne tvrdenie, o vsetkom ostatnom sa ma silne pochybovat.
Aj keby tie abstraktne matematicke pravdy naozaj univerzalne platili v celom vesmire, tak ich nemame sancu empiricky uplne dokazat. Prirodovedecke univerzalne hypotezy sa mozeme len snazit falzifikovat spocitatelnym mnozstvom existencnych experimentov. Po kazdom takom platnom experimente, ktory danu univerzalnu hypotezu nefalzifikuje, si mozeme nahovarat, ze hypoteza ma vyssiu pravdepodobnost (je tam zaujimava otazka ako ju odhadovat). Inac ak experiment nevysiel, tak povodna hypoteza je falzifikovana a treba vymysliet nejaku novu, alebo zdokonalit staru. Je to trivialna uvaha.
Takze ano, po mnozstve experimentov ktore univerzalnu hypotezu nefalzifikovali, o nej mozeme mat "pomerne dobru predstavu", ale to stale nie je "dokaz".
Ziadne spocitatelne mnozstvo nefalzifikujucich pokusov uplne nedokaze teoriu Big Bangu, ale staci napriklad ak raz najdeme hmotu, ktorej vek sa podari dokazat na viac ako povedzme 20 mld. rokov, a nasa teoria sa bude musiet zmenit.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Este som zabudol dodat, ze ked si znovu napisal nezmysel ako:
"Matematicke tvrdenia su sice vybudovane na axiomach, ale obsahuju vecne pravdy o tom, co plati, ak platia tieto axiomy. A to bude platit aj o tisic, aj o milion rokov - jedna sa teda o "piedestal absolutnej pravdy"."
Tak je zrejme, ze si neporozumel, co som napisal na temu Goedelovho dokazu o uplnych a bezosporych axiomatickych systemoch.
Navyse aj v beznych teoriach napriklad predpoklad takej Axiomy Vyberu sposobuje zrejme protirecenia cize nepravdy. Nehovoriac uz o mnozstve dokazatelne algoritmicky nerozhodnutelnych problemov redukovatelnych na rozporne tvrdenia.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME