Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

List o strácajúcich sa stromoch (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Sú to bez pochýb smutné príbehy,...

...ale povedzte úprimne, pán Pado, čo človek, jednotlivec, môže v takýchto prípadoch konať? Ohlasovanie legálnych či nelegálnych výrubov je síce dôležité, ale predsa len je to chodenie s povestným krížikom po funuse.
Máme za vlastné peniaze kupovať mladé stromčeky a sadiť ich kde je to možné? Ani to nemusí dopadnúť dobre, pretože miesta výsadby stromov zas len reguluje nejaký úrad(ník) a môže sa stať to čo sa kedysi stalo nejakému občanovi tuším v Poprade, ktorého pokutovali za to, že pred bytovkou vysadil pár stromčekov za vlastné peniaze...
Povedzte, pán Pado, prečo sa na Slovensku už roky robí taký "pohon či lov" na vŕby, brezy, topole? Prečo sú u nás stromy ako také neustále považované za nepriateľov človeka a jeho tzv. "civilizačným výdobytkom"?
Ďakujem za názor a odpovede.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pohon na topole a vŕby

Dôvody sú jednoznačné:
- štiepky na výrobu "ekologickej" elektriny nie je nikdy/nikde dosť
- spriaznené pilčícke firmy musia zarobiť na úkor verejného mešca
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

U nas zacali tieto besne vyruby v sedemdesiatych rokoch. Druzstevnici plnili nejaku direktivu a scelovali lany. Vsetky terasy / hovorilo sa im sklady/ zrovnali. Na tychto skladoch rastli ovocne stromy,vsetky vytrhali buldozermi.
Nasledne zacali povodne a nanosy bahna. Obrabat sa tieto ziskane lany bohvieako nedali,teraz su zatravnene.

To mnozstvo a rozmanitost stromov - to bola nadhera. Cachticke slivky,bystricke slivky,durandzie,kozie cecky, guluvacky,trnky,mirabelky,ringloty zelene i cervene, belice - a to boli len slivky. Mnozstvo urastenych orechov,nepreberne mnozstvo hrusiek a jabloni,ceresni , oskoruse,mispule atd.
Este i to drevo si gazdovia mali problem pobrat,pretoze ho navalali na kopy a prihrnuli zeminou. Vivat socialisticke druzstevnictvo.
Dnes rapidne ubuda ovocnych stromov a rozsiruje sa hora. Lez nie pestovana,len samonalety,kriky a pod. Sam sa snazim vysadzat stromy , ale nieco sa deje. Je coraz tazsie dopestovat strom do dospelosti. Same choroby a velmi mala odolnost voci povetrnostnym vplyvom.
Posledne zdrave stromy padnu na vyrobu uradnych tlaciv na ktorych budeme musiet zdokumentovat kazdy vyrub prip. vysadenie stromu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

- Suhlasim, ale ... socik bol predsa zly, zly, zly .. kolektivizacia a s nou spojene scelovanie lanov a ine veci, ktor nicili krajinu. Teraz vsak mame slobodu, mame rozne institucie, odbornikov, mame studie, analyzy, scenare „boja s klmatickymi zmenami“ ... mame rezortne ministerstvo, mame ich medialne vyhlasenia a PR spravy ... , tak preco? Preco sa v praktrickom vykone robi vsetko opacne, nez v tych studiach?

- Mame zakon o ochrane priroidy a krajiny a zaroven mame privilegovane skupoiny, ktorym staci vyrub oznamit: zelezniciari (udrzba ochranneho pasma zeleznic), spravcovia elektrifikacnej sustavy (detto), plynari (detto), vodohospodari (sprietocnovanie) ... 100 km liniovej zelene v specialnom rezime, bez odborneho posudenia a zdraveho rozumu.

- Vezmite si take ZSK: pri eurofondovej rekonstrukcii zel trate, teraz okolo Povazskej Bystruce, Puchova, Trencina ... padli tisice stromov a tisice m2 krovin (nebudem sa vyjadrovat k nahradnej vysadbe, ktora by mala mat monumentaln rozsah, nakolko dotknute obce a mesta dostalistatisice az miliony eur ako kompenzaciu za vyruby a tato sa moze pouzit len bna vysadbu a udrzbu verejnej zelene, kto to skontroluje?) a co mostalo? Odpad!!! Cestujuci ss z vlaku pozeraju na stovky pet flias, plechoviek, chladnicky, stavebny odpad ... , pricom ZSK je to tiez povinna odstranovat. Ale naco ..., neda sa na tom zarobit.

- Problem hynutia vysadenych stromov okrem vplyvu ako nedostatok vlahy, chemizacia prostredia ... je aj v zuzovani poctu odrod a ich vysokej citlivosti. Vtakych Bielych Karpatoch, najma na Ceskej strane sa snazia zachranovat (a vysadzat) krajinne odrody. To to je taka modelova obec: http://hostetin.veronica.cz/

- V mestach je problôem v tom, ze namiesto nasich odrod stromov sa sadia rozne azijske nezmysly, pri koseni sa poskodzuju kmene stromov (buduce hniloby), robia sa neodborne vychpvne rezy ... aj dnes zasadeny strom (lipa, javor, jasen ...) sa moze dozit 300 – 400 rokov, len musi byt zaujem ... nielen rychlo, rychlo, rychlo ... zbuchat nejaju vysadbu a potom s motorovou pilou robit vychovne rezy. V LM uz sadime stromy nielen my, ale aj OZ Za zdravsi Liptov: http://zdravyliptov.sk/podbrez...

- Vyrubove konania: je ich extremne vela. Na nich sa da zabranit vyrubu casti stroov, ale ... kto ma to kapacitu? Kym pracovnici mestskyvch uradou a OU su tam v ramci praci, mnohi „aktivisti“ si musia zobrat dovolenku ... + z vyse 2 900 obci mozno 90 % nema v ramci vyrubovych konani ziadnu oponenturu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Toto sa deje všade

nedá sa na to dívať.V Mýtnej v centre vlani orezali staré stromy tak,že teraz už sú spílené,vedľa rodičovskej dediny práve likvidujú orechovú alej,no spúšť kam sa podívaš.Stratili sme pud sebazáchovy,nezaslúžime si svoju krajinu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

... a nase MZP SR a v budove na nam. L. Stura v Bratislave sediaci minister, ktory nema predstavu o realite, to nazvu trvalo udrzatelny rozvoj, lebo akoze mame schvalenu Narodnu strategiu TUR, rozne lokalne agendy 21 ... a ine teorewticke rozpravky o tom, ako by mala vyzerat sprava krajiny, mesta, obce v idealnej krajine.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Je to skutočne katastrofa. V lese aj obciach. V lese pokojne vytnú aj úsek lesa s turistickou značkou... niežeby na tom nejako veľmi záležalo, keďže po takej zohyzdenej krajine sa mi beztak nechce chodiť. No a v mestách? Škoda reči. Ľuďom na jednej strane vadí, že si hľadia z bytoviek z okien do okien, na druhej nechcú ani počuť o dvojrade stromov medzi bytovkami, ktoré by nedostatok súkromia aj zelene razom vyriešili.

Neviem, prečo má tak málo ľudí rado stromy. Respektíve prečo prevážia hlasy ich odporcov. Pár minút činnosti motorovej píly zničí desaťročia rastu a vývinu, ktoré je možné navrátiť len výsadbou a ďalšími desaťročiami trpezlivého čakania. Obávam sa, že jediným riešením je vlastný zastromený pozemok, z ktorého treba čo najmenej vytŕčať nos do okolitého prerúbaného sveta.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME


    Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop