Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

EKO, BIO! Žeby len marketing? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

 

v tomto pripade je ale problemom aj, ze si ludia casto zamienaju eko, bio s "domace" to co si pamataju od babky kdesi zo zahradky na samote u lesa
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

treba ujasniť aj to čo znamená pojem "domáce". Nemyslí sa tým "slovenské" ale to, čo je od drobných pestovateľov. Pretože aj slovenskí pestovatelia zahlcujú pôdu chemikáliami. Inak zaujímavé je, že lenčo človek prekročí hranice do Rakúska, tak tam sú polia plné rôynej zveri - zajace, rôzne druhy vtákov...
Nie je to tým, že sa oni o pôdu starajú šetrnejšie?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Jedna pani chemicka mi raz povedala, ze na Slovensku s tymi pesticídmi nie je az tak zle. Nie pre ekologickost slovenských polnohospodarov, ale vysoku cenu pesticididov, herbicídov a pod dobrot. Vela pestovatelov na zapade ich prave pouziva viac, kedze maju viac na dotaciach atd.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

autor

- mám predstavu, že podnikateľ alebo vedúci firmy, si aspoň orientačne preráta množstvo umelého hnojiva alebo chemikálií, ktoré použije na celú plochu, pretože sú to nemalé náklady. Ale keď si spomínam, ako hnojil môj otec alebo svokor, ako drobní pestovatelia.......každej rastlinke dali "odborne a presne podľa návodu" - za hrsť! Takže bol by som s domácim hnojením véééľmi opatrný. :-D

- ako si to autor prakticky predstavuje? Že budem vari celé dni krúžiť autom po dedinách a farmách, kupovať tu mlieko, tam mäso, inde zemiaky, či mrkvičku......? No to by som musel mať toľko času ako poslanec!

Okrem toho mám z domácimi poľnohospodármi dosť smutné skúsenosti. Najmä s chovateľmi oviec.Keď rozbiehajú kšeft vítajú radi každého zákazníka. Avšak keď sa už kšeft rozbehne, majú tovar iba pre veľkých odberateľov alebo "enem" pre svojich kamarátov......Ostatní sú im potom už iba na posmech.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

pridana hodnota nulova

Dobry den,
ak by ste chceli aby vas blog mal pridanu hodnotu, tak si zistite vysledky rezidui pesticidov ktore boli realizoane na BIO vyrobkov z nasej produkcie a ostatnych necertifikovanych vyrobkov z nasej produkcie. Mozno by to potvrdilo to co hovorite, mozno by to skoncilo uplne inak.
Tvrdit, ze BIO je to iste ako nebio na zaklade znenia zakona, je tak nejak, uletene (inak ja nie som fanusikom BIO ale tak, mali by sme byt korektni a nepachtit za lacnou publicitou).

Vas blog ma nulovu hodnotu. Celkovo v tom SaS viete tusim iba blogovat.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ty si na nho zly ;)

Na jednej strane ho kritizujes, ze iba bloguje, na druhej strane od neho vyzadujes, aby si zistil obsah pesticidov v BIO potravinach, nez napise blog.
Kde ma chudak na to vziat cas?
;)
.
Inak K+, dakujem za usetreny cas, po precitani diskusie si uz povodny clanok citat nebudem.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

pridaná hodnota je akurat vyššia cena.Za mojich mladych čias (mam 72 rokov)ako jediný pesticid sa použival prašok DDT a nikto ho nekontroloval
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Čítanie s porozumením

V poslednej dobe sa na Slovensku rozbehol trend čítania bez porozumenia. Preto by bolo vhodné si blog prečítať ešte raz. Téma BIO potravín ma zaujíma a tento blog mi pomohol pochopiť, ako to asi celé funguje.

Čo by menilo na situácii kvantitatívne zistenie reziduií vo vašich výrobkoch, ako to, že používanie chemických postrekov je ,,povolené,,? Autor netvrdí, že výrobcovia BIO a EKO sú zlí, len poukazuje na diery v legislatíve.

Za ďalšie prečo majú tí, čo pestujú bez pridania chémie platiť za označoavnie BIO a EKO? Skôr tí, čo pestujú inak nie sú označovaní radšej CHEMO?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Eko / bio / domace polnohospodárstvo

K tejto problematike by to chcelo cely blok ale to na neskor. Tak to skúsim skrátiť.
1. Eko a bio poľnohospodárstvo
má svoje kritéria, ktoré poľnohospodár musí spĺňať a hlavne su pravidelne kontrolované a certifikované. Častokrát by som povedal , že kritéria sú až prehnané. Reakcia k článku "používanie chémie je dovolené ". Napríklad pri eko chve včiel je možné použiť na liečenie klieštika tzv. makku chemiu na princípe organických kyselín , ktorá nezanecháva rezidua. Čiže sú jasne stanovené limity pre rezidua kyselin. Teda minimálna zmena kvality potraviny. Vkonvečnom chove sa využivá tzv. tvrdá chémia na báze amitrazu a taufluvalinátu , ktoré zanechávajú výrazné rezidua v mede alebo vo vosku. V zahraničí je legislatíva ešte benevolentnejšia. Dovolené je aj zbytočné použitie antibiotik.
2. Domáca produkcia
Jedinou obrovskou nevýhodou je že nejestvuje žiadna kontrola jej kvality a toho či gazda je zodpovedný. Avšak vychádzajme z toho , že je dostatočne lenivý na to aby naštudoval iné postupy neš praktizovali jeho predkovia a dostatočne skúpy na to aby si zakúpil chémiu. V tomto prípade môžeme hovoriť o kvalitných domácich produktov. Výhodou pestovania / chovu v malom je nižší infekčný tlak teda nieje potrebné toľko liečiť/ ošetrovať. Zároveň zvieratá / rastliny nie sú stresované nedostatkom priestoru. Ideálne keď prídete ku gazdovi a jeho hospodárstvo chcete vidieť. Sám vám rád vysvetli , čo prečo a ako robí. a vy sa rozhodnete.
3. Dotačná politika s ohľadom na bio a eko poľnohospodárstvo.
Mňa ako platcu daní neskutočne irituje dotačná politika nášho štátu, kde reálny výrobcovia potravín sú šikanovaní na úkor veľkopoľnohospodárov. Najviac chemicky ošetrované plodiny sú tie z ktorých reálne potraviny vznikajú len v malej miere ( Repka-primes biopaliv, slnečnica-oleje, kukurica - do bioplyniek, pšenica -?)Tieto plodiny pestujú naši producenti na väčšine výmer našej pôdy. Na každý Ha pôdy dostanú cca 130 eur zo štátneho rozpočtu ako priama podpora (dotácia) na tento biznis sa im poskladáme mi obyvatelia Slovenska.
4 Riešenie
Zrušiť dotácie na ha pôdy, pokiaľ plodina nie je priamo preukázateľne využiteľná pre výrobu potravín . Producent by musel deklarovať či pšenicu zkŕmi , predá na múku alebo kde reálne skončí. a dotáciu by dostal len na to čo skončí v potravinách. Ušetrené peniaze by mali slúžiť na dorovnanie rozdielom medzi konvenčnou(chemickou) výrobou potravín a bio / eko produkciou. Samotná dotácia by mala byť aj na finálnu potravinu. Teda v praxi: Mám doma 4 kravy, na 10ha pestujem obiloviny 10ha mam ako pastvinky. Zaregistrujem sa na eko chov. mam ročnú produkciu mlieka, masla,mäsa ktoré predávam po dedine (teraz na čierno). Takýto hospodár by dostal dotáciu na ha pody + dotáciu na ha pôdy za eko poľnohosp., rovnako dotáciu na dobytčiu jednotku + eko dobytčiu jednotku. Za predané mäso , mlieko a maslo by dostal dotáciu, ktorá by bola maličko väčšia než daň, ktorú z ich predajá zaplatí štátu (štát by tak eliminoval čierny trh. pre hospodára by bolo výhodnejšie získať dotáciu a zaplatiť daň. Štát by reálne vedel kto, koľko a ako produkuje a pritom by nezvýšil výdavky. V konečnom dôsledku by získal aj na tých , ktorí sú momentálne v šedej ekonomike) Ďalším krokom by bolo obmedziť množstvo využívanej plochy na jednu rodinu. Zvyšok pôdy by nebol dotačne krytý. Na slovensku by opäľ vznikli rodinné farmy. Čím by sa čiastočne riešil aj problém hladových dolín. Súčasne by sa mali takýmto samostatne hospodáriacim rodinám ponúknuť štartovné daňové a odvodové stimuly.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME