Štvrtok, 23. november, 2017 | Meniny má Klement

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ako som prestala veriť detským psychológom (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

Psychológovia sú teoretici!

Vedia len to, čo sa naučili z kníh. Neviem či je to len na Slovensku, alebo aj vo svete ale jedno viem: naši psychológovia nevedia a nepomôžu, pretože nevedia pomôcť. Pracujú s jedným dieťaťom nie s kolektívom a preto ich rady o individuálnom prístupe sú napr. pre učiteľa nanič. Učiteľ ktorý má v triede napr. 20 detí z toho 1,2,3 problémové môže zabudnúť na pomoc psychológov. "Rady " psychológa sú mu nanič. podobne je to v situáciách kedy človek napr. vo veľkom duševnom rozpoložení vyhľadá psychológa - jeho rady sú o ničom!
No a ak sa vyskytne naozaj závažný problém ako popisuje autorka tak to už ani nehovorím, to ako keby človek s tetanusom hľadal pomoc u vrátnika nemocnice.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

mne psychologička

veľmi pomohla. Určite sú lepší a horší psychológovia, ale aj ten, kto pomoc potrebuje, sa musí snažiť a nečakať, že to psychológ za neho zariadi. Najhoršie človek pracuje a mení sám seba.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ja si myslím, že je to systémová chyba v našom zdravotníctve. Naši lekári nevedia stanoviť diagnózu. Tak ako to nevedeli spomínaní psychológovia, nevedia to ani lekári. Je to všeobecný jav u 90% lekárov. Dokonca majú problém zistiť aj triviálne diagnozy - napr.žlčníkové kamene a bežné choroby.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** (príspevok porušil KÓDEX diskutujúceho)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

má pravdu

lekári sú u nás poväčšine banda tupcov, ktorí sa akurát tak nechajú uplácať farmafirmami..
pokiaľ nemáte diagnózu ako z učebnice, je medzi nimi len veľmi málo takých, ktorí pohnú hlavou aby naozaj zistili čo vám je a pomohli..
česť výnimkám.
(uvedené tvrdenia sú niekoľkoročné poznatky "z vnútra", z prvej ruky, z jednej z NAJ nemocníc na slovensku..)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

no iste:-)

preto ich lákajú do zahraničia ty "doktor" google. nezávd im, mal si sa leošie učiť, možno by ťa boli zobrali na medicínu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

no čo súdruhu

ty môžeš hanobiť iných a teba nemožno?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

... no čo, Martinka,

ešte stále účtuješ aj so svojou bandou poplatky za - kontroly ??!!! ... :-/
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

súdruhu

prisnilo sa ti niečo? ja nie som ty.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Psycholog nie je zdravotnik a nestanovuje diagnozy. Psycholog nema vystudovanu medicinu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

...

Už v polovici článku mi bolo jasne, že sa jedna o určitú formu autizmu... Manželov brat bol tiež diagnostikovaný s Aspergerom, tiež tam bolo dosť búrlivé obdobie, keď bol asi v Luckinom veku - hádzanie sa o zem v obchode, fixácia na určite veci, nezvládnutelné situácie. Podarilo sa mu ale dostať do špeciálnej školy pre takéto deti a vraj to veľmi pomohlo, pretože vedeli ako k takýmto deťom pristupovať. Povedala by som, že ho tam naučili sociálnemu sravaniu. Dnes je z neho mladý 26 ročný muž, má priateľku, práve ukončil bakalára, funguje normálne, občas možno trocha hanblivý, ale nikdy by ste neboli povedali, že má autizmus. Len tak na okraj mi nedá, musím poznamenať, že keď sa narodil až do dvoch rokov sa vyvíjal normálne, kedy ho dali zaočkovať, bol to nový druh vakcíny, ktorý zaočkoval proti niekoľkým chorobám naraz. Po zaočkovaní prestal úplne rozprávať, len vydával zvuky, jeho správanie sa zmenilo a nasledovala už spomenutá diagnoza.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Špeciálna škola pomôže?

Syn má tiež aspergerov syndróm a psychologičky mi povedali, že mu mám venovať každučkú chvíľku voľného času, lebo to dieťa to potrebuje.
Potom to však "zabili" radou, že ho mám dať do špeciálnej školy pre takéto deti. Išlo by o internátnu školu a neviem si predstaviť tú traumu syna, ktorý bol zvyknutý na spoločnosť členov rodiny každý deň, že by bol s nami len cez víkend. Dosť často ma vytáča a keby som sa ho cez týždeň "zbavila", môj život by bol omnoho jednoduchší, ale nedokážem urobiť niečo tak kruté. Chcem sa teda opýtať: Myslíte si, že výhody prístupu odborníkov v špeciálnej škole môžu vyvážiť traumu z odlúčenia od rodiny? Aj keď nepochybujem o tom, že ich výchovné metódy môžu byť omnoho lepšie ako moje, lenže rodič je aj tak rodič, hoc nedokonalý.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

...

Vo všeobecnosti nemám prehľad o tom, čo je vhodne pre deti s týmto problémom, môžem hovoriť len o tom, čo viem z osobnej skúsenosti a moj švagor ma ľahšiu formu Aspbergera. Žijeme v USA a možnosti sú samozrejme dostupnejšie, on však nechodil do internátnej školy, bola to klasická škola s dennou výchovou a ich zameranie bolo na problémy s takýmito deťmi. Vyučovanie bolo štrukturované inak ako pre bežne deti a hlavne zamerané na aktivity prostredníctvom ktorych ich učili sociálnym interakciam. Viem, že on konkrétne sa napríklad venoval tenisu a neskôr divadelnému krúžku... je to individuálne, tieto deti majú častokrát veľké nadanie a čo im chyba v "normálnej" interakcii je kompenzované inak. Verím Vám, že nikto sa nedokáže dieťaťu venovať lepšie ako vlastná mama, ale rodičia možno nie vždy vidia tu istú perspektívu ako profesionál. Podľa mna by bol najlepsi balans medzi tými dvoma.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ďakujem za odpoveď. Kľúčové v tomto prípade bolo, že mal možnosť chodiť do dennej školy, nie internátnej. Pokiaľ by v okrese bola škola pre takéto deti, určite by som neváhala.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Problem bol v nedostatocnom vyhodnoteni nevedomeho spravania a prezivania dietata..
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Hm,

mám skúsenosti s mojim vnukom. Psychológovia sú len profesionálne bútľavé vŕby, ktoré sa tvária, ako všetkému rozumejú...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Akoby som čítala o svojom synovi...Ja som Aspergera "diagnostikovala" sama po niekoľkých neúspešných stretnutiach s logopédom, psychologičkou, špeciálnou pedagogičkou...nik nám nepomohol a ja som bola zúfalá, že neviem čo robiť so svojím dieťaťom. Tak som sa pustila do štúdia problému, zohnala som si odbornú literatúru a objavila som aspergerov syndróm...všetko na nás pasovalo :) Bolo to vykúpenie, konečne som vedela čo robiť a skutočne to fungovalo a funguje dodnes...Dnes má syn 11 rokov a máme aj oficiálne diagnostikovaného aspergera - normálne psychologičky sme tentokrát obišli a objednali sme sa priamo u odborníčky na autizmus v Trnave. Aby sme však nekrivdili psychologičkám, je pravda, že táto diagnóza je niekedy veľmi ťažko diagnostikovatelná a tiež sa zameriavajú sa iné diagnostické problémy..
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

*** (príspevok porušil KÓDEX diskutujúceho)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

"Je to len kvázivedecká barlička pre rodičov, ktorí si nechcú priznať, že ich dieťa je jednoducho mentálna subnorma."
- no a prave ten autizmus, Aspergerov syndrom, etc. je to aky druh "mentalnej subnormy" ten konkretny clovek je. Teda co konkretne mu chyba, co konkretne nevie, a v com konkretnom uz je "mentalne v norme". Jedine co si urobil je, ze nejaky druh poruchy, ktorej prejavy su popisane aj je na nu pouzivany nejaky nazov (autizmus, Asperger...) si si vymyslel nejaky svoj nazov ("mentalna subnorma") a tym to chces akoze vyvratit. No tak potom ak neexistuje ani autizmus, ani Asperger, tak potom neexistuje asi ani ta tvoja "mentalna subnorma", nie?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Psycholog nie je lekar. Nestanovuje diagnozy. Pokial ste mali podozrenie, preco ste uz nesli skor za detskym psychiatrom?

Ja popravde na spravani vasej dcery vobec nevidim nic patologicke. Prave naopak, taketo spravanie som videla u nadpriemerne inteligentnych deti, ktore nemaju problem spochybnovat zauzivane vzorce ludskeho spravania. Skor mam dojem, ze stanovenie diagnozy bola hlavne vasa potreba, dat jej chovaniu, ktoremu nerozumiete nejaku pricinu. Pokial vam to ale pomaha prijmat svoje dieta take ake je, tak potom je fajn, ze diagnozu mate.

Diagnostikovat Aspergerov syndrom je problematicke aj pre vascich odbornikov ako pre bezneho psychologa. Odlisit co je uz patologicke spravanie a co je len silna introverzia, kedy je precitlivelost na podnety este v norme a kedy uz nie... je velmi odborne narocne. Nie je ani nic neobvykle ak nadpriemerne inteligentne dieta nie je pripravene na skolsku dochadzku. Preto sa mnohi odbornici zdrahaju davat diagnozy prilis skoro. Aby sa z diagnozy nestala nalepka.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME