Sobota, 23. september, 2017 | Meniny má Zdenka

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Dá sa vôbec pomôcť našim vysokým školám? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

A to akože kto by tým vysokým školám mal pomôcť? Byrokrati z ministerstva? Politici? Ďalšie peniaze z daní občanov? A vysoké školy nemajú právnu subjektivitu a nie sú samostatné jednotky? Alebo vedia len natrčiť ruky k tomu všemocnému štátu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ministerstvo stanovuje rámce, v ktorých sa školy pohybujú. Pomoc musí prísť aj zo strany ministerstva, aj z vnútra vysokých škôl. V mojom texte píšem aj o ne/zodpovednosti škôl samotných. Hlavnou témou textu je však spôsob hodnotenia, ktorého rámce nastavuje ministerstvo.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ak by VŠ fungovali ako inde , tak by ich úroveň vyhodnotili samí študenti a polovica tzv. vysokých škôl na Slovensku by už nebola .
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

To asi nebude tak úplne pravda, najmä keď si uvedomíme, že tu máme relatívne veľkú populáciu študentov, ktorí idú iba po titule (zvyčajne s víziou čo najmenšeho vynaloženia úsilia). Výrazný problém v našom vysokom školstve predstavuje samotný štátny aparát, ktorý nezmyselne vyždauje akademické tituly na pozíciách, kde by človeku stačil kurz/prax. Pokiaľ by sa táto prekážka odstránila, upadol by aj záujem (aspoň čiastočne) o rýchlo-kvasených Bc./Mgr. a zakoncentrovali by sa ľudia so skutočným záujmom o vyššie vzdelanie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

"blahej pamäti" minister školstva Kováč

napísal veľmi dávno, že najväčším problémom bolo prijatie nezmyselného vysokoškolského zákona (ktorému dali iný zmysel "papaláši" (dekani, rektori, senáty, vedecké rady...). Zákon začal slúžiť týmto funkcionárom na RECYKLOVANIE - akademická obec si zvolí členov senátu, členovia senátu si zvolia dekana/rektora zvyčajne v rozpore s tým čo chce akademická obec ako celok, potom si dosadia prorektorov, prodekanov. Títo umožnia svojim sympatizantom cesty do zahraničia, profesúry, docentúry, vedecké granty, dosadia ich priamo/nepriamo do vedeckých rád - do senátov -do redakcií vedeckých časopisov - do komisií prideľujúcich granty...at´d. Rektor/dekan prežije "úspešne" 2 volebné obdobia a pripraví sa nový kandidát ako pokračovateľ v reťazení tých "správnych" ľudí. Podobne ako pedagógovia sú na tom študenti v akademickom senáte .... dostanú zahraničné cesty, študijné pobyty a iné výhody. Odchádzajúci dekan/rektor sa buď presunie na miesto prodekana/prorektora.... alebo sa dekan stane rektorom a bývalý rektor sa stane prorektorom. Táto recyklácia je nekonečná a nedá sa pretrhnúť (reťazenie b.l.b....cov: ak pretrhnete ohnivko, existuje 100 % istota že bude nahradené ešte väčším b..l..b...com, lebo reťaz nemôže ostať roztrhnutá). Spomínaný minister školstva Kováč mal aj v minulom roku jeden článok o tomto probléme že v zásade vysokoškolský zákon slúži hlavne funkcionárom. A po takýchto funkcionároch na príslušnej škole nič pozitívne neostane. Jediným riešením (naivným, idealistickým, ...) je zmeniť vysokoškolský zákon a umožniť, aby funkcionárov volila celá akademická obec a nie zvolení senátori (predtým existovali snahy narušiť systém a riešilo sa, či má rektora/dekana voliť starý alebo nový akademický senát.... ale ani to nerieši spomínaný problém recyklácie funkcionárov). Každá pomoc zo strany štátu je takýmto recyklujúcim sa ľuďom vo vedení VŠ nadbytočná - len betónuje tento stav. Keď bolo možné zvýšiť platy "zvlášť vynikajúcim odborníkom-pedagógom" tak sa väčšina vyššie postavených funkcionárov stala z večera na ráno VYNIKAJÚCIMI s vynikajúcimi platmi. Ak si pozriete niektoré pamätnice VŠ a univerzít, tak v nich nenájdete zmienky o VYNIKAJÚCICH PEDAGÓGOCH (a veru existovali a ešte existujú). Z pamätníc sa na vás vyškierajú iba funkcionári (vynikajúci pedagógovia sa však stratili aj z vydávaných publikácií, skrípt.... nikde nie sú odvolávky na ich diela, ktorými rozvíjali dané predmety na VŠ). No a ak by si niekto dal tú robotu a pozrel si nové knihy, tak sa potvrdí výrok Ericha Kästnera: nové knihy sa na školách vydávajú zo starých kníh, ktoré pochádzajú ešte zo starších kníh.... (akurát autori sa dopisujú...). Ak by niekto zverejnil habilitačné spisy docentov a dokumentáciu profesorov.... tak by sa verejnosť musela smiechom umlátiť... Ak niektorý minister školstva v minulosti zistil, že adept nesplňa kritériá na prof/doc. a pokúsil sa s tým niečo urobiť - tak sa funkcionári z VŠ rozčertili, že jeho úlohou je všetko schváliť (nie skúmať) a prezident má za úlohu iba vymenovať.... Augiášov chliev je oproti tomuto stavu skôr čistým operačným sálom NÁPRAVA SA môže udiať iba zvnútra... (ale neexistuje už ani snaha ani sila)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Povedal by som,

ze toto je uplne pravdiva analyza sucasneho nelichotiveho stavu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

bohužiaľ chcelo by to viac....

PRIESTORU na komplexne vykreslenie.
Napr.: veľká časť "papalášov" na VŠ robí svoje docentúry a profesúry počas výkonu funkcie. Bodaj by niekto uviedol, že chlapci a dievčatá nesplňajú ani kritériá, ktoré požadujú od nekonformných pedagógov nepodriaďujúciích sa verchuške. Viete si predstaviť, že rektorom univerzity sa stane človek, ktorý nenapísal za predchádzajúce obdobie ani 50 strán súvislého textu? A po nástupe sa objaví na množstve výstupov ako autor alebo spoluautor (bez ohľadu na obsah a zameranie odborného textu). A jeho "hviezdna" kariéra pokračuje aj po 70-ke vo funkcii na ďalšej VŠ...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

slovenská realita

Dobrý deň,
načo to všetko. Skúsme od jednoduchých poznatkov, určite ich poznáte zo skúsenosti zo zahraničia, kde je videiť výsledky daného procesu:
1, profesor na katedre je len jeden. Kto chce byť profesorom musí vedieť otvoriť katedru - uživiť ju a presvedčiť študentov, že je naozaj dobrá a má ju význam absolvovať. U nás máte viacerých profesorov na jednej katedre,
2, asistentmi sú doktoranti (stále sa menia) - nemajú medzičlánok v reťazci - DOCENT, nepotrebujú ho,
3, doktorant neobháji svoju záverečnú prácu, ak nemá dva posudky z praxe, že práca má pre prax význam. U nás je PhD - tretí stupeň vysokoškolského vzdelania. Už to nie je vedecká hodnosť. Aká je kvalita niektorých našich prác, ktoré majú podozrenie na kopírovanie – mali by tieto práce posudok z praxe,
4, publikačná činnosť u nás - vybrané časopisy, ktoré sa považujú ako "karentované" sú viac ako celosvetovo uznávané odborné časopisy. Podarí sa každému profesorovi, docentovi a asistentovi z našich univerzít vydať článok v NAJ časopise danej oblasti, mať prednášku na celosvetovo uznávanej konferencii a pod., U nás je to inak, stačí si pozrieť publikačnú činnosť mnohých profesorov a docentov,
5, pamätáte sa na vetu "volám sa DR, Ing alebo Docent XYZ". V zahraničí je to postavené inak, profesor je jasný, ostatní majú svoje priezviska. Aj to je taká maličkosť. Pamätám si na proti otázku Doktor je krstné meno alebo priezvisko. Pohroma bola jasná,
6, na odborných prednáškach si dnes študenti nepíšu poznámky - je to možno v poriadku, ale prax zo skúšky hovorí, že asi nie. Na jednoduché otázky z praxe odpoveď v skriptách nie je a študenti majú problémy,
7, koľko profesistov z praxe chodí prednášať a cvičiť u nás. V zahraničí je to normálny jav, že počas semestra sa vystriedajú špičkoví odborníci v problematike z daného predmetu. Tam sa nečítajú skriptá a normy,
8, samotná skúška - koľkých skúšajúcich ste mali na škole, ktorí Vám povedali, ja Vám nemám dokázať, že to neviete. Ja som tu na to, aby som z Vás niečo dostal. Poďme sa rozprávať,
9, ústna skúška - problém s vyjadrovaním sa. Písomný prejav sme prebrali zo zahraničia ako dôležitejší ako hovorené slovo, to bola chyba. Hovorené slovo sa dostalo do úzadia a na skúške, kde sa chce skúšajúci rozprávať - viesť dialóg začína problém mnohých študentov. Je to nedostatok slovného prejavu. Chcieť ústny prejav po študentovi v poslednom ročníku je už asi neskoro, pretože nerozumie novému. Doteraz stačilo napísať písomku na skúške,
10, dnes ale akosi zabúdame na podstatu, že napr. na Stavebnú fakultu je prijatý absolvent gymnázia, ktorý nemá maturitu matematiky. Ak niekto nematuruje z matematiky má to svoj dôvod. Prečo ide taký absolvent gymnázia na školu, kde je matematika dôležitým nástrojom. Nie je to úplne mimo realitu.

Takto by sme mohli analyzovať stredné a základné školy. Výsledok je veľmi smutný.
Zistíme, že problém je systém učenia „škola hrou“.
Na pochopenie podstaty problému nestačia žiadne smernice a nariadenia a bifľovačky. Aj to bifľovanie niekedy treba, ale nie v predmetoch, kde sú veci merateľné.
Prajem krásny deň a mať šťastie na Pedagógov, ktorí majú záujem Vás niečo naučiť
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Jediným klúčom k zvýšeniu kvality

VŠ a ich absolventov je racionalzácia.Polovina VŠ.Univerzít,Fakult je nadbytočná.Tretina z nich vyrába len absolventov pre Urady prace a pomocné sily pre rôzne služby,domácnosti v zahraničí...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Optimista

ja som presvedceny, ze zbytocnych vysokych skol su najmenej tri stvrtiny. Ako etalon nekvality by som pouzil "univerzitu" v Sladkovicove a vsetky cirkevne skoly.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

záleží len na prežití...

pan profesor, to je predsa najsilnesi pud, reflex sebazachovy dobreho akademickeho fleku, provincnej ci vidieckej univerzity, je svatou povinnostou kazdeho vysokoskolskeho pedagoga
.
ooo, kiezby nova akreditacna agentura nechala zit a rozvijat malebne slovenske univerzitky na kazdom rohu !
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Kvalitna VS je taka,

ktora motivuje studentov k aktivnemu pristupu k studiu, ktorej absolventi sa vedia v praxi uplatnit a zamestnavatelia su spokojni s tym, ako su pripraveni. Takze na kvalitu sa treba opytat absolventov a zamestnavatelov. Lenze nase VS nemaju system na zistovanie spatnej vazby. Zahranicne akreditacne agentury to vyzaduju.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Suhlas

Velmi dobry prispevok, snad by som len pridal, ze uplne idealne by bolo, keby nas hodnotilo len zahranicie. Lebo na Slovensku sa kazdy s kazdym pozna. To je aj problem sucasnej Akreditacnej komisie. Aj tam funguje "samohodnotenie". Ha-ha a okrem hromady "vyskumnych" univerzit taka Akreditacna komisia schvalila aj desiatky "spickovych" timov. O akej spicke to hovoria?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pravda je asi niekde v strede

Aké je vlastne personálne obsadenie akreditačných komisií pre VŠ na slovensku ? Inštinkt mi našepkáva, že to musia byť nadmieru múdri a čestní jedinci. Jedná sa teda o spoluprácu s mimozemšťanmi ? Alebo tu ide iba o prehadzovanie zaplesnených fasciklov spojených s proximity organizovanými pitkami ?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Otázka

Pán Mistrík, ja teraz trošku z iného súdka: Nedávno Michal Havran v denníku SME hrubo zaútočil na štúrovcov tým, že nazval súčasných vulgárnych extrémistov novými štúrovcami. Pripomínam vám, že medzi štúrovcov patrili aj spoločenskí vedci medzinárodného významu ako napr. Martin Hattala, ktorý si azda naozaj nezaslúži porovnávanie s vulgárnou luzou. Zastali ste sa verejne vy, ako spoločenský vedec, cti a dôstojnosti štúrovcov? Zorganizovali ste medzi vedcami nejakú petíciu a či inú aktivitu, ktorá by mala za cieľ volať na zodpovednosť Havrana a denník SME, napísali ste pobúrenú reakciu do SME alebo ste hoci len vlastným podpisom podporil nejakú podobnú iniciatívu? Ak nie, považujete naozaj za prioritu venovať sa práve teraz písaniu blogu o kvalite VŠ? Neuvedomujete si, že súčasťou boja za relevanciu kritérií kvality v spoločenskom živote musí byť taktiež jasné odsúdenie intelektuálov nízkej kategórie, ak si dovolia útočiť na statočných a kvalitných vedcov?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

existuje riešenie...

s ľuďmi podobného razenia nie je možné komunikovať vecne - nakoľko využívajú kombináciu "apel na city". Najväčší trest pre takéto osoby je NEREAGOVAŤ.... najväčšou odmenou je, ak s ním niekto polemizuje alebo aspoň umiernene oponuje. Ale asi neexistuje situácia, že na jeho článok nebude nik reagovať. Ďalšia možnosť (ale stojí to trochu úsilia a času) je tzv. satirická sankcia (napísať krátku vtipnú reakciu). Doteraz som to uplatňoval úspešne aj na vysokopostavených... (politicky, finančne...) ale len ako poslednú možnosť. Dotknutá osoba má možnosť prehrať na celej čiare (že začne reagovať z pozície sily, postavenia, autority, vysokého IQ a pod...) alebo aspoň remizovať - ak dokáže vtipne reagovať. Silne pochybujem o tom, že Havran je schopný vtipnej reakcie. Ale netreba ho odsudzovať. Podobných ľudí zožiera vo väčšine prípadov nenávisť k svojmu okoliu a súčasne sa cítia ako "spasitelia" spoločnosti. No a v blogoch majú ešte výhodu, že špinavú prácu (reakcie) na vašu reakciu urobia zaňho iní diskutéri. No a ak je niekto VIPom alebo "známou ...no... osobnosťou" tak platia aj tieto citáty (neodporúčam štúrovcov brániť, neodporúčam autora Havrana kritizovať - nestojí za to a nie je etalónom ani etiky ani odbornosti):
Čím vyčššie vylezie opica, tým viac ukazuje zadok
(Plus haut monte le singe, plus il montre son cul)
Montaigne
Kritika je pohodlná vec, na útok jedným slovom je potrebné niekoľko stránok obrany. (Rousseau)
Každý kritik je vlastne žena v kritickom veku – závistlivý a prevalcovaný. (C. Pavese)
Kritici... sú vši, ktoré lezú po literatúre. (E. Hemingway)
Kritici musia všetko vedieť a zvyšok si domyslieť. (M. Proust)
Nech rozoberá kritik dielo nožom anatomickým, ale okom znalým, mysľou nezaujatou, nech neodhodí celé krásne telo pre niektorú na ňom omrvinku, a pod štítom kritiky nech sa nekryje zášť a nenávisť osobnú. (B. Nemcová)
Kritika je daň, ktorú platí človek verejnosti za to, že mu dovolí byť výnimočným. (J. Swift)
Kritika často nie je vôbec veda, je to remeslo, ku ktorému je potrebné skôr zdravie ako ducha, skôr pracovitosť ako súdnosť, skôr zvyk ako genialita. Ak pochádza od človeka, ktorý je menej súdny než sčítaný, kazí v určitom zmysle čitateľa i spisovateľa. (J. de La Bruyère)
Hovorí sa o deštruktívnej kritike, ale u tejto kritiky nie je hlavné to, že borí, ale to, že nekritizuje. Je to borenie bez účelu. Je to rozoberanie zložitého stroja kúsok po kúsku, v ľubovoľnom poriadku, pričom sa často ani nevie, k čomu stroj slúži.
(G. K. Chesterton)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

K inému súdku

Pán Klimčík, Vaša otázka je skutočne z iného súdka. Ale je to osobná otázka, tak odpoviem:

Nie, nezorganizoval som nič. Nepoznám tamtú problematiku natoľko, aby som si to mohol dovoliť. Navyše, keby som mal reagovať na každý článok, nerobil by som nič iné. Okrem toho nemám istotu, či všetky tie články vôbec stoja za nejakú reakciu (viď príspevok od observatoreromano nižšie).

Moje priority uvidíte, ak si prečítate skoro dve stovky mojich blogov - to je môj osobný prínos k verejnej diskusii. Ak ich skutočne budete čítať, zistíte, že reagujem aj na podobné aktivity, ako vyžadujete, len to nerobím systémom článok-reakcia. Nie je nevyhnutné vždy reagovať, skôr je dôležité stále znova otvárať zásadné témy. Opakované písanie o hodnotení vysokých škôl považujem za dôležité, pretože kvalitné vysoké školy sú pre štát životne nevyhnutné (na rozdiel od reakcií na individuálne články rôznych autorov).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nedá mi nezareagovať...

1) Ten Havranov článok nie je ako "každý" iný. Havran je pravidelný komentátor jedného z najčítanejších celoštátnych denníkov, má reláciu v televízii a keď vezmeme do úvahy brutálnu silu médií na vytváranie verejnej mienky, na Havranove nepatričnosti sa reagovať jednoducho musí. Všimnite si, že
médiá vyrábajú z Havrana veľkého intelektuála, hoci Havran vo svojej podstate len prevracia zhora dolu cudzie slová, nemá snáď ani doktorát a striktne vzaté teológia, ktorú vyštudoval, nie je tak celkom ani veda... Samozrejme, samozrejme, sú aj intelektuáli bez doktorátu, napr. umelci, a tak sa najnovšie vyrába z Havrana spisovateľ. Ůprimne povedané, ten jeho román som nečítal, ale musí to byť zaiste perla, keď ho nominovali do finále (tzv. prestížneho) Anasoftu, že? A kto ho tam nominoval? No predsa vaši kolegovia spoločenskí vedci... Havran vie, čo mu prináša úspech, čím viac a čím ostrejšie bude útočiť na základné hodnoty slovenského národa, tým viac mediálneho priestoru sa mu ujde. Pokiaľ sa slovenskí spoločenskí vedci nezomknú proti podobným extrémistickým tendenciám v oficiálnom slovenskom mediálnom priestore, tak sa podľa mňa diskreditujú na celej čiare.

2) Teda vy ako estetik "nepoznáte problematiku"... Nečítali ste Sládkovičovu Marínu? Ktovie, či by dnes prešla do finále nejakej medializovanej literárnej súťaže, kde vysedávajú v porotách poväčšine havranovci... Nebol náhodou Sládkovič štúrovec? Presne ten štúrovec, do ktorého sa Havran navážal?
Že ste nečítali Havranov román a nemôžete teda posúdiť celú "problematiku" komplexne?
Poviem vám to takto: Aj keby bol Havran literárny pánboh, čo asi nie je, v normálnej spoločnosti, v ktorej funguje zdravá spoločenská veda, by sa útokmi na statočných a kvalitných ľudí skompromitoval...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Mnoho diskutujúcich trafilo mnoho vecí presne, pre nás zainteresovaných je reálny stav na VŠ známy...ale verte mi, že širokej verejnosti nie. Mnohí moji kamaráti odišli študovať do zahraničia, vedia, že je to tu na prd, ale keď im poviem, že na mojej VŠ sú kýble na laviciach keď začne pršať tak mi až neveria. Kvalita výučby je samozrejme kapitola sama o sebe, ale aj čistota priestoru robí človeka.

Chcem poupraviť blogera, to financovanie na výskum sa pomaly mení, ale veľmi pomaly. VŠ nedostávajú "všetko" len na hlavu študenta, je to myslím 45% na hlavu, 10% štipendiá a 45% výskum. Výskum sa neustále sprísňuje, prepočítané na reálne peniaze napríklad dnes môže za rovnaký "výnos" vedec napísať jeden dobrý indexovaný článok, alebo nejakých 7 monografií (ehm, no...) alebo nejakých 30-40 článkov v zborníkoch z chlebíčkových konferencií. Aby sa vedec/VŠ pedagóg "sám zaplatil" to vychádza tuším, že ročne by mal dať aspoň jeden slušný článok v dobrom časopise (ale 30 "shitov" alebo 7 kníh...), alebo nejakú kombináciu.

Už som písal v inom príspevku, ale nedá mi sa neopakovať: Priemerný plat docenta na Slovensku je 1512 € a profesora 1966€ (učiace sa Slovensko, s. 174). Mne to príde ako veľmi slušný plat. Bolo by zaujímavé vidieť i keď len anonymizovaný zoznam ľudí s pracovnou pozíciou a platom. V platoch podľa mňa problém nie je, skôr v ich distribúcii a vyživovaní neproduktívnych zamestnancov. Ja sa nečudujem, že mladí vedci odchádzajú preč. Vedia sa totiž porovnať a vidia tú nespravodlivosť. Tu totiž neplatí argument, že nadriadení/služobne starší má viac zodpovednosti a podobne, reálne tí ľudia nie sú zodpovední za nič (s výnimkou nejakej spoločenskej zodpovednosti asi, ale to je individuálne). Poznám prípady, kedy ľudia čo vôbec nič nepublikujú dostávajú motivačné príplatky...tu o zodpovednosti nemôže byť ani reči. Zníženie príspevkov štátu to vyčistí.

Tu sa musím jednoznačne pridať k popisu "Augiášovho chlieva" spomenutého vyššie. Nejaká "samospráva" vysokých škôl nefunguje pri doterajších podmienkach zo strany ministerstva. Ja so samosprávou problém nemám, akademická sloboda je nevyhnutná pre budovanie modernej spoločnosti. Ale štát by tu mal na situáciu dohliadať. Rozhodnutie ministerstva nezverejňovať uplatniteľnosť absolventov na trhu práce je obrovská chyba. Máme aspoň pekný projekt tu: http://www.lepsieskoly.eu/rebr... konečne niekoho napadlo to napočítať zo zdravotných odvodov (len pri dospelých sa to nedá, tam máme furt nejaké vyfabulované štatistiky zo štatistického úradu či treximy). Tiež nerozumiem kompletnej absencii verejnej kontroly, ako môže hygiena povoliť výučbu v priestoroch, do ktorých kvapká voda na niekoľkých miestach keď prší? Ja tomu nerozumiem. Novinári tiež mlčia, nikto neskúma výletíky za štátne do exotických krajín, nikto neskúma odmeny "vedenia" univerzít v rádoch desaťtisícov na jednotlivca (áno aj také sú...).

Ja osobne žiadnu ďalšiu agentúru nepodporujem, ďalšia inštitucionalizácia na rast administratívy a výdavkov. Prínosy žiadne. Štát nech určí priority podľa toho aké profesie potrebujeme v horizonte 5 a viac rokov a nech priebežne každý rok stanovuje limity študentov, ktorým poskytne zadarmo štúdium danej špecializácie (ale prijímačky si riešia vysoké školy samostatne, takže by tam musel byť nejaký zásah štátu do procesu výberu študentov), ostatní nech si zaplatia. K tomu sprísniť financovanie za vedu, zvýšiť koeficient za dobré články a za "shity" nepreplácať vôbec nič. A samozrejme zverejňovať nezamestnanosť absolventov spolu s platmi. Zvyšok pôjde sám.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Samospráva

vysokých škôl je, bohužiaľ, dosť nešťastný relikt novembra 1989. Akademické senáty v zásade fungujú ako odborové organizácie, ergo ich základnou úlohou je kryť priemerných zamestnancov pred požiadavkami na výkon.

Externý tlak na publikačnú aktivitu cez finančné páky s vecami hodne pohol, ale samotný fakt, že dekani a rektori sú volení akademickými senátmi a teda zamestnancami+študentami je problém.

Demokracia na vysoké školy nepatrí. Na mieste akademického senátu by mal byť zbor profesorov, ktorých by bol fixný počet. Neboli by volení, ale po dosiahnutí dôchodkového veku by medzi seba inkorporovali ďalšieho. Toto je model, ktorý úspešne funguje už stáročia na tých najslávnejších univerzitách na Západe.

Tým by konečne snáď skončilo to ofukovanie a vzdychanie nad kdejakým podpriemerným docentíkom, ktorý v živote nič poriadne nepublikoval a teda nevie ani učiť. A to je ešte ten lepší prípad. Sú situácie, keď to podobná nula dotiahne najprv na prodekana a potom na dekana. Stačí politická obratnosť. Času na intrigy má nula dosť, lebo okrem intríg nerobí nič. Po voľbe za dekana sa vedeckej rade zborovo stiahnu konečníky a z docenta je profesor s tromi SCOPUS publikáciami a nula citáciami.

Čo už. Koniec snívania, robiť idem.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME