Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

O hmotnosti a rýchlosti fotónu (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

neutrína

leteli aj cez hmotu mali podstatne kratšiu dráhu ako fotóny. fotóny vždy letia rýchlosťou svetla aj cez sklo tam však letia medzi atómami a ich dráha sa predlžuje. je to len zdanlivé spomalenie rýchlosti svetla. podľa maxwellových vlnových rovníc fotón vlastne v pokoji neexistuje pretože nie je zmena elektrického poľa. až ked vznikne zmena el poľa vytvorí sa aj jeho mg zložka.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Či je rýchlosť svetla napr. v skle

len zdanlivo pomalšia, to je otázka. Pretože práve rozdielnymi rýchlosťami šírenia svetla v rôznych optických prostrediach sa vysvetľuje lom svetla na optickom rozhraní. Keby sa svetlo (napríklad) vo skle šírilo pomalšie preto, že fotóny "kľučkujú" pomedzi rôzne atómy (rozložené nepravidelne, pretože sklo je amorfná tavenina) stálou rýchlosťou "c", vyvstane iná otázka: Ako fotón pri tomto "kľučkovaní" vždy uhádne správny smer zalomenia lúča, po svojej každej jednej "individuálnej" obrátke (za predstavy fotónu ako diskrétnej korpuskuly) v dostatočne blízkom okolí ľubovolného atómu?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

no

mame viacero dobrych odpovedi, ale bez predstavivosti to nepojde, Mame vysvetlenie pre klasicku fyziku kde je svetlo vlna, ktora budi atomy a tie vyzaruju a mame aj kvantove vysvetlenie kde je foton pohlteny a vyziareny.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Práve kvôli dôrazu na predstavivosť

sa snažím vytvoriť základy tzv. koncepčnej fyziky.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

no

lenze ju nemate, co s tym ?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Cesta fotónu zo stredu Slnka

trvá podľa výpočtov tisícky rokov, kvôli opakovanej absorbcii a emisii fotónu slnečnou plazmou. Pre neutrína je tento čas oveľa kratší. V závislosti od veľkosti hviezdy a od toho, ako ďaleko od jej stredu nastala udalosť, ktorá emitovala fotóny a neutrína, môže byť oneskorenie fotónov ešte oveľa väčšie než pár hodín.
Rovnako je možné, že emisia neutrín a fotónov sa neudiala súčasne, že fotóny boli vygenerované až následnými procesmi po vytvorení neutrín.
Navyše, supernova z roku 1987 je zatiaľ jedinou pozorovanou udalosťou tohto typu. Následne bola vybudovaná sieť detektorov SNEWS, ktorá má upozorniť na supernovu detekciou neutrín. Dosiaľ nebol taký prípad zaznamenaný (vnútri našej galaxie je predpoklad výskytu supernov raz za 50 rokov).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

"Pre neutrína je tento čas oveľa kratší"

Znamená to, že máme v tomto prípade čas troch hodín považovať za "oveľa kratší" čas, dostatočný na vysvetlenie daného javu? (Ak bol naozaj zaznamenaný.)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Na tom linku o tej supernove sa k tejto téme píše:
Approximately two to three hours before the visible light from SN 1987A reached Earth, a burst of neutrinos was observed at three separate neutrino observatories. This is likely due to neutrino emission, which occurs simultaneously with core collapse, but preceding the emission of visible light. Transmission of visible light is a slower process that occurs only after the shock wave reaches the stellar surface.[12] At 07:35 UT, Kamiokande II detected 12 antineutrinos; IMB, 8 antineutrinos; and Baksan, 5 antineutrinos; in a burst lasting less than 13 seconds. Approximately three hours earlier, the Mont Blanc liquid scintillator detected a five-neutrino burst, but this is generally not believed to be associated with SN 1987A.[9]

Pokiaľ to chápem správne, tak ten časový rozdiel je medzi tým ako sa začali tvoriť neutrína v jadre hviezdy a medzi tým koľko času trvalo kým šoková vlna výbuchu dospela k povrchu supernovy a následne sa začalo spolu s výbuchom šíriť svetelné žiarenie. Kým dospeje šoková vlna výbuchu supernovy k povrchu určite to netrvá tisíce rokov, ale skôr tie 2-3 hodiny max, takže informácia, že fotónu trvá tisíce rokov kým sa dostane na povrch Slnka je v tomto prípade irelevantná.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

len upresnenie

hmotnost neutrin je stanovena ako horna, moze byt mensia a asi aj je. Prave dalsie pozorovanie supernovy by mohlo aj tu pomoct
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Skoda,

pretoze autora je citit uprimny zaujem o vedu.
Ale bohuzial nepodarilo sa mu dorazit az do ciela, niekde na pol cesty sa dal zviest tym vabivym: "ja mam pravdu a cela veda sa myli".
.
Ono ta implikacia plati skor naopak: od toho, ze sa svetlo siri rychlostou svetla (nezavisle od susutavy pozorovatela) sa odvodila nulova pokojova hmotnost fotonu. Pretoze ak by nemal nulovu pokojovu hmotnost, jeho energia pri rychlosti svetla by bola nekonecna.
.
K jeho spekulacii o pozorovani supernovy, by som autorovi odkazal asi jeho oblubene: "drz hubu a pocitaj" ake konkretne oneskorenie neutrin oproti svetlu vychadza z teorie relativity. Pretoze to je dolezite, nie tvoje osobne pocity, ci je jedna desatmiliontina rozdielu vela, alebo malo.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Autor článku píše o tom, že neutrína dorazili o 3 hodiny skôr (nie neskôr) ako to píšete Vy.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Tak spomalenie neutrin

Ano, zrozumitelnejsia formulacia by bola "spomalenie neutrin oproti svetlu".
Kedze fotony vyrazili neskor ako neutrina, nemusi byt az take jasne, co sa voci comu oneskorilo.
Mimochodm, nikde som nenapisal, ze dorazili o 3 hodiny neskor.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Takže trocha počítania: Šoková vlna pri supernovách sa pohybuje rýchlosťou cca od 3% do 10% rýchlosti svetla, takže to trvá len niekoľko hodín, kým dospeje od stredu supernovy k povrchu. Takže pokiaľ by sme pridali bezpečnostnú rezervu k tým 3 hodinám náskoku neutrín ešte ďalšie 3 hodiny navyše, tak pri rýchlosti svetla 299 792 458 m/s je robia te 3 hodiny na 168 000 rokov rozdiel 0,6 m/s pričom pri definícii rýchlosti svetla je neistota merania na úrovni 1,2 metra. Čiže rozdiel 0,6 m/s je menší ako neistota merania, takže vo vzorcoch by sme mali použiť 100% rýchlosti svetla, čiže 299 792 458 m/s. Čiže nám vyjde, že v tomto prípade by mal byť výsledok, že na urýchlenie týchto neutrín bolo použité nekonečne veľa energie. Čo je z fyzikálneho pohľadu hlúposť, ale to je výsledok pri aktuálnej presnosti definície rýchlosti svetla.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

trochu to máš popletené. od okamžiku ked opustí fotón a neutríno čiernu dieru tak neutríno prechádza aj cez hmotu. tzn. nejaká hviezda ho celkom nepohltila iba stratilo časť energie. fotón ale musí kopírovať zakrivený priestor, resp. geodetiku kým príde k nám. pri vyšplhaní z gravitačnej jamy pri čiernej hviezde stratil kopec energie. takže k nám príde značne oslabený. poikiaľ bude fotón dopadať na nejakú gravitáciu tak sa jeho energia bude zväčšovať. gravitácia pôsobí na fotóny ako záporná energia pri odchádzajúcich fotónoch.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Máš v tom dosť hokej, supernova je niečo úplne iného ako čierna diera.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

to je v tom výklade jedno či opustí fotón alebo neutríno supernovu alebo nejakú inú gravitáciu. dôležitý je fakt, že fotón bude mať dlhšiu cestu ako neutríno pretože prechádza cez geodetiká a neutrína aj cez hmotu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

3/3

ešte doplní samozrejme, že fotón čiernu dieru opustiť nemôže ale mal som na mysli nedávnu zrážku čiernych dier čo sa uvoľnili pri tom gravitačné vlny.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nie, to je zle

najkratsia cesta je geodetika, neutrino ide v zasade tak isto pripadne dlhsie. V beznom priestore nie su "skratky", to musis ist do hyperpriestoru a sci fi :)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

dakujem za opravu. myslel som taký prípad že svetlo sa okolo hviezdy ohlo ale neutríno mohlo ísť aj cez hmotu hviezdy. fotóny cez hmotu prechádzať nemôžu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

to je ta zla uvaha

priklad z plochy, najkratsia vzdialenost na ploche medzi dvomi bodmi je usecka, ked papier ohnes, tak existuje kratsia cez treti rozmer ale nevies ju pouzit. Neutrino tak nema moznost pouzit skratku.
Tiez sa musi pohybovat v rovnakom casopriestore ako foton,
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME