Sobota, 19. august, 2017 | Meniny má Lýdia

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Utekáč. Keď učiteľ nazve rodičov primitívmi (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Bohužiaľ, nič sa nezmenilo

ani po toľkých rokoch. Mnohí Slováci, stále ostávajú tými sedláckymi primitívmi, ktorí prechovávajú nevraživosť ešte aj voči vlastnému bratovi a učiteľ je pre nich nutné zlo.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ak dieťa hrá tenis alebo robí od 15 rokov modelku, tak rodičia často majú pocit že škola je taká voľnočasová aktivita popri hlavnej činnosti ich detí (šport, práca, ...).
Inak by ma zaujímalo, prečo Európa brojí proti práci detí v Afrikepri šití odevov alebo triedení odpadu a iná forma práce detí v Európe (profesionálny modeling, herectvo, umelecké vystúpenia, cirkus...) nikomu nevadí.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ja mám skôr pocit, že detská práca v rozumnej miere môže deťom len pomôcť. Práca totiž buduje dobré charakterové návyky. Ale v rozumnej miere, nie na úkor vzdelávania. Moje deti by si občas chceli privyrobiť (napríklad roznášaním letákov) a jednak by si peniaze viac vážili a aj by mali zo seba dobrý pocit, že si dokázali zarobiť, ale žiaľ, zákon nijakú prácu do 15 či 16 rokov neumožňuje (na druhej strane chápem, že sú tu bezpečnostné predpisy...) Samozrejme každý rozumný rodič deti zamestná aspoň doma, v záhrade...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ak existuje konflikt

tak má zaručene dve strany(ako minimum). Ak niekto bojuje o prežitie, tak sa nebude nadchýňať akýmsi imaginárnym Dňom slobody v čase kedy bola obrovská vlna emigrácie zo Slovenska. V kraji kde pár árov rozhodovalo o živote a nehladovaní si učiteľ arogantne vynucujúci "pôžitky" určite obľubu nezíska. Najmä pri sezónnych prácach na vidieku fakt išlo o prežitie. Na poli drelo všetko čo malo ruky a nohy. Inak išli po žobraní. A tento tvoj prístup takýchto ľudí len utvrdzuje v ich presvedčení. Vie niekto z vás, že v časoch prvej republiky sa v Česku dávali dotácie na stavby kravínov? Vie niekto z vás o tom ako prebehla prvá pozemková reforma po roku 1918? Taký Burian zo Smeru je potomkom jedného takého úradníka z pražského ministerstva zemedelství, ktorý sa dostal k 150 ha pôdy v obci Ondavské Matiašovce(Behanovce). Miestni nedostali šancu . Jednoducho to bola zlá doba a určite na ňu bude inak nazerať drobný roľník na lazoch alebo veľký statkár na nížine. A vy , ak si začnete vážiť Slovensko a Slovákov, tak zistíte, že veľká väčšina z nich vám odpovie rovnako.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ďakujem za názor. Preto som v blogu viackrát zdôraznil, že ide o pohľad učiteľa na vec a že chýba pohľad gazdov, ktorý by nám objasnil ich stanovisko.
Čo sa ale týka vynucovania "pôžitkov", myslím, že dodávky od roľníkov boli súčasťou platu učiteľa (inak si tam ani nemal veľmi ako zadovážiť potraviny), takže ak sa domáhal mlieka, bola to skôr vec prežitia (základných potravín) ako pôžitky. Zvlášť tesne po vojne, keď ničoho nebolo. Sám učiteľ si zvieratá chovať nemohol, jednak na to nemal pozemky a ani čas (učili doobedu aj poobede)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Reakcia bola nie ani tak na článok

Ako skôr na diskutujúceho. Ak niekto označí Slovákov za primitívov, tak Slováci sa mu určite odvďačia "láskou". Pôžitky sú spomínané v blogu a nevymyslel som si ich ja. Ak učiteľ namiesto presviedčania rodičov a snahy o pochopenie ich života a ich problémov situáciu rieši oznámeniami na úrady, tak chcieť potom od tých udaných ešte potraviny zadarmo je trochu mimo. Samozrejme, že moja reakcia nebola na autora, ale práve na ten pohľad čechoslovakistického učiteľa v dedine s vysokou podporou SĽS pozastavujúceho sa nad ich neochotou zúčastniť sa osláv jeho sviatku a ešte ho aj zaplatiť. Propaganda vo forme oslavy vzniku štátu, ktorý tým ľuďom nič nepriniesol je podľa mňa až nemiestna. Ešte raz opakujem, že to bolo obdobie jednej z najväčších vysťahovaleckých vĺn na Slovensku.Bieda určovala aj spôsob života tých ľudí. Oni si mnohokrát nemohli nielen dovoliť platiť "pôžitky" učiteľom, ale ani poslať dieťa do školy. A zlé medziľudské vzťahy väčšinou vychádzali práve z tých istých problémov s prežitím. Lepšia roľa, viac náradia, pasienkov znamenali, že ľudia nehladovali pol roka ale len tri mesiace. Za bohatého roľníka sa považoval ten, kto dokázal vyžiť z úrody do zberu novej úrody. Zbytok sa musel obracať ako sa dalo. Môj pradedo išiel na zárobky do USA. Prišiel domov, kúpil pôdu(asi 30 ha). Staršieho syna mu zabili na fronte s Talianskom. Dedo ako najmladší syn dostal najmenší podiel , lebo stará mama mala slušný majetok. So sestrami vychádzal veľmi dobre( mal len 20 ha). V dedine bol medzi bohatými gazdami. Deti chodili do školy tak ako aj ich rodičia kedysi. Stará mama mi rozprávala ako museli v škole rozprávať len po maďarsky aj cez prestávky inak bitka. Som zvedavý ,čo písal ten maďarský učiteľ. Väčšinu problémov spôsobovalo uhorské dedičské právo. Dedili všetci. V Čechách podľa rakúskeho práva dedil najstarší syn a ostatných dávali za vyučiť za remeselníkov, kňazov,pisárov, išli do fabrík a podobne. Sestry dostávali len veno.Neviem ako ten učiteľ, ale u nás mala škola(cirkevná) aj pôdu. Podľa všetkého nejaký plat dostával, lebo v texte sa spomína, že nikto mu nechcel predať potraviny. To bola asi pomsta gazdov za udavačstvo(z ich pohľadu). Ja sa nezastávam tých roľníkov, len sa snažím ich pochopiť. Dnes je iná doba a tak posudzovať to z nášho pohľadu je zbytočné. Časy sa zmenili a ľudia sú iní. Až na to rýchle odsudzovanie a vyvyšovanie sa nad iných.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Som veľmi rád, aká diskusia tu vznikla :)
Aj pre mňa dosť nových informácií
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Vieš čo?

Ten učiteľ sa na nich mohol kľudne vysr...
Prečo si myslíš, že ten učiteľ bol, ako píšeš "arogantne vynucujúci "pôžitky""?
Aby robil pospolitému ľudu zle a honil si tým vlastné ego?
Asi mu záležalo na tom, aby sa ich deti mali lepšie - aby opäť nestali pred rovnakou alternatívou, ako ich rodičia a ktorú uvádzaš aj ty vo svojom príspevku: drieť ako tie ***** alebo isť po žobrani.
A asi neboli na tom až tak biedne, keď boli schopní časť ťažko vydretých peňazí pustiť v miestnych krčmách dolu gágorom, ako sa píše aj v článku.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Presne tak. Moja stara mama, nar. 1921, nemala nikdy dobre slovo na svojho otca. Vzdy hovorila, ze si narobil kopu deti len preto, aby mu mal kto na poli robit, nikdy k nim nebol laskavy a nechapal potrebe vzdelania. Vzdy tvrdila, ze Cesi boli pokrokovejsi, davali deti studovat, Slovaci len prikupovali nove polia, ak nieco zarobili. Bola richtarovou dcerou, ziadni bohaci, ale ani chudaci. Ako jedina z dcer skoncila 8-rocnu dochadzku, ostatnym dovolil len 5. Chcela ist studovat na Batovu chemicku skolu, bolo to zdarma, no otec nedovolil. Dvakrat bol za nu prosit jej ucitel, bola najlepsia ziacka v tiede, a dvakrat otec roztrhal prihlasku, podpis matky nestacil, musel otec podpisat. Moja starka mu to nikdy nezabudla, bola to velmi inteligentna zena, urcite mohla viac v zivote dokazat. A verim, ze podobne zmyslanie mali mnohi vtedy, oni nemali vzdelanie, tak naco bude ich detom, oni cely zivot dreli na poli, tak budu aj ich deti.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ďakujem za príspevok, zišli sa tu zaujímavé postrehy. kde žil otec vašej starej mamy? niekde na lazoch či v dedine?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ziadne lazy :-), v dedine v Turcianskej Stiavnicke. Do mestianky chodila do Sucian. Starka sa asi ani neobliekala po dedinsky, nosila elegantne kratke mestske saty (aspon na fotkach je vzdy v satach, aj v klobuku, z detstva fotky nema, ale jej otec je na jedinej fotke v kroji). Hovorila, ze ju dost ovplyvnila starsia nevlastna sestra, ktora tiez nemala vyssie vzdelanie, ale bola velmi inteligentna a scitana a sluzila u lekarnikovej rodiny v Prahe, kde ju mali ako za dceru. Sestra ju bravala do divadla do Martina, ukazovala jej iny typ zivota. Ale ako jej otec zakazal studovat, tak musela sezonne od 16-tich chodit robit do tehelne v dedine. Starka vravela, ze otec bol proti vzdelaniu zien, ze zo zeny nikdy farar nebude (pritom boli evanjelici, ale mozno v tej dobe neboli fararky take caste?), akoby o inych profesiach, na ktore bolo treba studovat, ani nepocul... No a pritom mu nevadilo, ked zeny tazko pracovali v tehelni, furikovali hotove tehly, nakladali surove tehly do pece...to robila moja starka, kym sa nevydala a neodstahovala od rodicov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

to je smutný príbeh, hoci asi nie ojedinelý. Turčianska Štiavnička je mi blízka, lebo síce som srdcom hradišťan (novohrad), ale bývam v turci.
preto som sa pýtal na lazy, že Drahová a okolie, o ktorom som písal ja, je typické vrchárske osídlenie. (v Turci ma nič tomu podobné nenapadá.) tam tí ľudia naozaj žili len poľom a robotou od rána do noci, žiadna kultúra, žiadne možnosti rozptýlenia. v obciach ako Turčianska Štiavnička, ktoré boli relatívne blízke mestu a kultúre, sú takéto postoje oveľa zvláštnejšie. ale asi to bolo aj človek od človeka
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Rada citam Vase prispevky o historii novohradu. Myslim, ze skoro vsade na dedine vtedy ludia zili hlavne polom, malo ludi malo vyssie vzdelanie ako zakladne. Pri uplne chudobnych a jednoduchych ludoch to aj chapem, nic ine ozaj nepoznali, ale ako richtar predsa starkin otec musel mat nejaky prehlad, cakala by som, ze taky clovek bude rozhladenejsi. Svoju rolu zohrali urcite predsudky, jeho panovacna povaha a mozno aj vzdorovitost, ze co mu bude nejaky ucitel z mesta rozpravat, aby dovolil dcere studovat. Starka spominala, ze bol velmi panovacny. Urcite bolo podobnych osudov sikovnych deti vela, a je to velka skoda.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

určite áno, sám niekoľko takých poznám. ale boli aj opačné príklady (aj keď asi menej) ako napríklad Dežko Banga z Hradišťa, o ktorom som písal nedávno
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Veď o tom, že

so vzdelaním pravdepodobne viac dosiahneš sa nemusíme hádať. Česi neboli pokrokovejší, ale bola to zásluha rakúskeho dedičského práva. Tam nie je žiaden problém mať 20-30 ha aj viac.Preto aj reštitúcie po roku 1989 boli postavené na veľké české výmery a nie na slovenské áre. To sú malé statky a vyžiť na takomto majetku nie je taký problém ako na väčšine Slovenska.Potom nie je problém poslať dieťa vyučiť remeslo a dať dcéram veno a vzdelanie deťom. Ja som z okresu Humenné. Tu ak mal niekto 10 ha, tak bol už veľký gazda.Drel celý život, prikupoval pôdu, získaval ženením a všetko išlo dole vodou.Stačilo, že mal viac detí(a tie musel mať, lebo by na poli nemal kto pracovať kvôli vysokému podielu manuálnej práce) a po dedení z toho boli 1-2 ha a na tom sa už uživiť nedá, tak ako sa nedá z tohto zaplatiť vzdelanie. Takýto človek neverí ničomu novému, lebo každá novota sa nemusí vydariť a potom kap od hladu.Preto strašne ťažko takíto ľudia pristupujú na akékoľvek zmeny. Rodičia z maminej strany boli chudobní. 7 detí na 3,5 ha. Hlad, chýbajúce ošatenie a obuv. A keď jej otec dal pôdu štátnemu majetku, tak starká sa do neho pustila tak, že len perie lietalo. Aj keď dedo chodil po robote v Ostrave a na pôde drela sama s deťmi. Mama dodnes spomína ako do školy utekala a mal obrovské množstvo zameškaných hodín. Taký bol život. Ľahko sa odsudzuje, ale pochopiť to chce aj niečo viac o tom vedieť.Alkoholizmus ako spomína ten nad tebou je len druhotným problémom vyplývajúcim práve z chudoby. Málokedy pil bohatší gazda, ale takmer isto bol malý alkoholikom, ktorého navyše ľahko kvôli analfabetizmu klamali krčmári a úžerníci.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Hej, asi tak to starka s tymi Cechmi myslela. Ja ten alkoholizmus chudoby nechapem.. mal malo penazi a este aj z toho cast prepil, pitim aj tak nic nevyriesil...keby to bol radsej odlozil. Moja stara mama bola paradoxne za zdruzstevnovanie, k pode ani zahrade nemala ziadny vztah, mozno prave pre pristup jej otca, bola rada, ked sa poli zbavili, mali aj kusok lesa, ale kolko ha, to netusim. Samozrejme nejake male pole a luka im zostala a aj tam bolo treba chodit brigadovat, ked uz mala rodicov starsich a moc sa jej to nepacilo, pretoze so starkym svojpomocne stavali dom a mali dost svojej roboty. Prisli aj surodenci akoze pomoct, ale skor po urodu, aspon tak mi hovorila...starka byvala najdalej, ale chodila pomahat stale, neskor aj moja mama cez prazdniny. Dobre, ze uz su tie casy prec, starka sa nikdy nevyjadrovala o svojom detstve pozitivne. A aj ked uz mala svoj dom, k zahrade si vztah uz nenasla, sice zasadila, ale neokopavala, len minimalne sa starala, no a ja praveze v zahrade pracujem velmi rada, ale mozno prave preto, ze ma nikto nenutil.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME