Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Demokracia - dobrý nápad, alebo zlý? (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

meh

Cisto objektivne by sme to mohli porovnat tak, ze sa pozrieme na to, ako daleko to dotiahli krajiny s roznym zriadenim.
Samozrejme, ze idealna demokracia zrejme neexistuje nikde, no rozne mutacie a formy demokracie zjavne nahravaju celkovej uspesnosti danej krajiny. Dokonca aj taka Cina zacala vyrazne prosperovat az v momente, ked uvolnila mnohe komunisticke pravila.
Kde je ale ten spravny balanc statnej kontroly a moznsti cistej demokracie je tazko odhadnut.

Ked si zoberieme take Ateny, tak polovice obyvatelov boli otroci. Polovica z polovice boli zeny, ktore nemali pravo volit. Zo zvysku 25% odpocitame deti a nemajetnych obcanov a ostava nam tak +- 10% Atencanov, ktori sa mali moznost podielat na rozhodovani

Dnes ma standardna demokracia tri piliere, ktore sa vzajomne kontroluju a balancuju. Suny, zakonodarny a vykonny.
To kto ma pravo volit, kto ma pravo podielat sa na sprave statu zalezi na spolocenskom konsenze.

Osobne si myslim, ze demokracia moze fungovat relativne uspesne, ale potrebuje ve nutne podmienky. Prva je, ze zakon plati pre kazdeho jedneho obcana uplne rovnako. Pre kazdeho musi byt rovnaka sanca na vymozitelnost prava.
Druha nutna pomienka su vzdelani a obre informovani volici.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Bolo by korektné

uviesť do korektne naznačených dejín aj príčiny pádu demokracií v minulosti (dávnej i menej dávnej). Správne uvádzate, že Atény neriadili deti, ženy ani otroci. Ale v Aténach platilo, že nadbytočná populácia musela odísť a zakladať kolónie. Po ďalšie, úpadok nastal a narastal, keď sa k „riadeniu“ začali dostávať prepustení otroci. Inak povedané: Úpadku hospodárskemu a vojenskému predchádzal úpadok intelektuálny a mravný. To samé sa dá vypozorovať v dejinách Ríma, ale aj dávnej Perzie, čínskych ríš atď. Keď sa režim zvrhne na vládu luzy, nastáva všetko iné, len nie vláda ľudu. Tupý dav na čele s demagógom zvrhne akúkoľvek vládu, ale sám dokáže vytvoriť iba chaos a bezprávie. Poslednou z príčin, ktoré si vie priznať, je jeho vlastná tuposť a tuposť „vodcu“. Takže ak sa poprechádzame nezaujate po dejinách, nájdeme tam aj kopu osvietených monarchií, dokonca aj diktatúr a ich konce sú podozrivo často spojené s náhlym výskytom blbca na čele s podporou blbej luzy...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Kedze tieto podmienky v realnom

svete neplatia, nakoniec to dopadne takto:V roce 1787 Alexander Tyler, skotský profesor historie na Universitě of Edinburgh, řekl na adresu athénské republiky, zaniklé před 2000 lety, toto:
"Demokracie je vždycky dočasná a nemůže trvale existovat jako forma vlády. Demokracie vždy existuje jen do doby, než voliči zjistí, že mohou sami sobě "navolit" velkorysé dary z veřejných prostředků. Od toho okamžiku většina vždy volí ty kandidáty, kteří jim slíbí co největší podíl na veřejných prostředcích, což má za následek, že každá demokracie nakonec zajde na zhroucení financí, po němž vždy následuje diktatura."
A este jedna definicia demokracie: https://www.youtube.com/watch?...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Demokracia bude dočasná skôr z toho dôvodu, že voliči prestávajú chodiť k urnám. Prakticky na celom svete.
A chudobní chodia voliť menej, takže s tým, že si voliči zvolia štedré benefity, by som pochyboval hneď 2x.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nemôže byť dokonalá demokracia

keďže človek nie je dokonalý. Niečo (akože) dokonalé existuje v hlavách svedkov istej náboženskej organizácie, či v hlavách ľudí, ktorí užili povzbudzujúcu látku.

Človek by mal pracovať najmä na sebe a nie doaleluja snívať o vzniku systému, ktorý by mu zariadil život. Systému, kde by sa ľudia od rána do večera objímali.

Pre niekoho je ľahšie žiť v diktatúre. V diktatúre netreba príliš premýšľať, oficiálne je požadované poslúchanie, správny pôvod, prípadne rasa.

K nicku mforoo, nie iba demokracia je dočasná. Dočasné je všetko, lebo všetko podlieha zmenám vkusu, času, nálad, okolností (žiadna to novinka). Nejde len o otázku politických systémov.

A nezdá sa mi, že všade na svete chodia voliči menej k urnám. Ale keby aj, menšia účasť môže mať stovky dôvodov.

Na "fakt", že chodobní chodia voliť menej máte k dispozícii akýsi globálny prieskum verejnej mienky? A ešte je relatívne, čo považujeme za chudobu. Pod slovo chudoba sa totiž zmestí čokoľvek. Podobne tak pod slovo boháč. Kto ním je? Ten čo má mesačný príjem (povedzme) 5 000 eur, alebo ten, kto má mesačný príjem 30 000 eur? Ide aj o to, kto koľko z danej sumy minie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Účasť naozaj klesá. Aby sme si nemýlili pojmy s dojmami, tak tu to píšem celkom obšírne.
https://martinforro1.blog.sme....

Nepamätáte si? však ste mi pod tým článkom aj diskutoval! Samozrejme, že to má stovky dôvodov, a okrem trendu sú tam aj výkyvy (napríklad v Británii sa účasť zvýšila oproti predchádzajúcim voľbám, vo Francúzsku naopak znížila). Ale keď si to zoberieme globálne, tak ten trend je jasný a významný (pochádza z dostatočného množstva "meraní").

No a tá závislosť medzi bohatstvom a účasťou na voľbách je najviac vidieť v USA.
http://www.politico.com/magazi...

Nemusíme ani nijak definovať chudobu: proste až na jeden či dva prípady bola v skúmaných voľbách v USA vždy účasť voličov vyššia s každou ďalšou príjmovou kategóriou.
U nás to nie je až taký obrovský rozdiel,a taktiež na to nemáme nejaké hlbšie štúdie, ale keď sa pozriete na mapu volebnej účasti u nás, tiež to vidíte (zgrupované podľa bohatstva jednotlivých okresov), aj keď je to očividne poznačené silnou závislosťou od iných faktorov (napríklad by ma zaujímalo, prečo v Košiciach volí ďaleko menej ľudí, než v Bratislave).
https://volby.sme.sk/parlament... (zhruba v strede stránky)

Tu je ešte jeden článok, píše sa tam aj o tom, ako funguje ten vzťah na globálnej úrovni. Je to skôr opak toho, čo tvrdil Aristoteles (či ktorý to bol) o tom, ako sa demokracie menia na vládu más, ktoré si iba chcú ukusnúť z koláča. Usudzujem z toho, že to ani tak nie je vecou demokracie po technickej stránke, ako všeobecnej kultúry tej- ktorej spoločnosti. Teda že ten vzťah má opačný smer kauzality, lebo spoločnosť je staršia, ako naše moderné demokracie (ktoré sú čo sa týka miery prerozdeľovania veľmi rôznorode).
http://www.cses.org/plancom/20...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

mforro, ďakujem za Vašu reakciu

(a zrejme nie som sám).

Skúsim na ňu ešte zareagovať zajtra, ak si nájdem moment na zobnutie do klávesnice.

S pozdravom bloger Martin Škopec Antal
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Gustave Le Bon: Pschológia davu

Opäť si dovolím dať do pozornosti knihu od autora Gustave Le Bon: Psychológia davu (rok prvého vydania 1895).

Má hlbokú súvislosť s témou a osobne ju považujem za bibliu sociálnej psychológie.

V závere knihy sa nachádzajú odkazy aj na ďalších autorov.

Stojí za prečítanie.

Želám príjemný deň
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ja som si myslel,

Ze to vsetkym Hascak uz vysvetlil.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

3/3 neváľajme to na demokraciu

demokracia funguje iba ak je verejnosť aktívna. Systém je nastavený na chyby, politici sa po voľbách dostanú ku štátnym peniazom a informáciám a snažia sa nakradnúť, kým sú pri koryte. Neospravedlňujem ich, ale systém ich k tomu provokuje. Navyše ak sa im podarí dostať svojich ľudí na správne miesta, znefunkčnia kontrolné a represívne mechanizmy. Jediná pomoc je aktívna spoločnosť s vysokou mierou účasti. Inými slovami, kým príde na futbalový zápas viac ľudí ako na pochod proti korupcii, bude to bieda. Ľudia dávajú svojou ľahostajnosťou najavo, že ich politici môžu ignorovať a veselo kradnúť. Ak ľudia chcú, aby demokracia fungovala, musia zdvihnúť zadky od čipsov a dať občas politikom masovú výstrahu, že neplatí vyhraj voľby a rob si čo chceš. Aktívna a nebojácna ulica je jediný skutočne funkčný kontrolný mechanizmus. Ak radšej sedíme doma pri telke, neváľajme to na demokraciu, na vine je naša lenivosť a ľahostajnosť.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME