Streda, 23. august, 2017 | Meniny má Filip

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

dve básne (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

První báseň

je hodně silná. Škoda, že tak málo lidí se dnes zajímá o poezii.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ďakujem za zríspevok do diskusie...

..báseň "pohyblivosť v nehybnosti" vznikla veľmi spontánne a napísal som ju za asi 10 - 15 minút do počítača, uložil som ju a potom som na ňu zabudol. Keď som sa nedávno snažil nájsť ju, nešlo to, nevedel som kde je uložená. Potom, o pár dní, som ju celkom náhodou našiel v počítači uloženú pod jedným reportážnym textom do jednej knihy.
Báseň "ona a noc" bola inšpirovaná jednou pesničkou, ktorú som si vlani vypočul na koncerte.
+++
Áno - ľudia sa o poéziu akosi nezaujímajú, tvrdia alebo si myslia, že jej nerozumejú. Súčasne sa ale radi a "fundovane" vyjadrujú ku všetkému možnému: od politiky cez ekonomiku, sociológiu, utečeneckú krízu, dejiny druhej svetovej vojny... až po očkovanie detí, ich výchovu, o všetkých chorobách vedia všetko - a lepšie ako lekári... od testov automobilov a lietadiel až po varenie šparglí a robenie smoothe... samozrejme najlepšie sa súčasne vyznajú aj v psoch (ale už menej v ovciach a prasatách)... v zdravej výžive a v turistike... jednoznačne vedia čo a ako treba robiť s medveďmi - ale doma im hynie škrečok za škrečkom... atď. :-)
...ale v jednej obyčajnej básničke o tom, ako dievča nocou vošlo do baru a zapálilo si tam cigaretu - tak tomu nerozumejú :-) ...a asi ani rozumieť nechcú :-(
+++
Ešte raz - ďakujem Vám za reakciu!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nemáte zač :-)

jak jsem báseň dočetl, tak jsem si řekl: "To je ono!".
Většinou, když člověk napíše něco skvělého, tak to má za pár minut. A věci, které se rodí dlouho a těžce většinou nestojí za moc :-)
Jinak s Vámi ve výše zmíněném souhlasím. Dneska všichni "rozumí" všemu. Bohužel :-(
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Dobrá poézia si vyžaduje

vojsť hlbšie, než je obvyklé, byť viac v sebe, než sme ochotní v sebe zotrvať, nečítať narýchlo, ani na druhé "rýchlo". Vaša báseň o dievčati je plná erotiky, hocičo od Préverta by sa dalo pripomenúť. Jej rytmus aj rýmy majú v sebe kúsok Joža Urbana , ale ten pristúpil k erotickým n obrazom aj sám naturalisticky donaha a liberálne, kým Vy si tu "odložíte sako " a "dámu nevyzlečiete" - žiadnym slovom, a predsa ju vyzlečiete... Tomuto hovorím mágia sexuality. Opierate sa o isté symboly evokujúce erotické napätie a aj fázu jeho rozplynutia. Robíte to decentne. Preto báseň vyvoláva istú prchavosť - od expresie k impresii plynie jej čas pokojne a za napätím necítiť žiadny povrchný chtíč.
Prvou básňou ste ma prekvapili - ako čitateľka (aj ) Vašich blogov som túto intenciu neočakávala. Možno som sa málo iba rozhliadla. Úprimne - je mierne sentimentálna, chýba jej to, čomu sa hovorí trvalá stopa do vnútra. Výrazovo a vyjadrovacími prostriedkami krúži v jednom uzavretom priestore, hoci téma práveže umožňuje obrovský rozlet: od všeobjímajúcej lásky až po obetu bez akejkoľvek podmienky. A na takéto vyjadrenie potrebuje človek nie slepý obdiv k božskému, ale hlboko v sebe ukotvený vzťah k tomu - nielen plný emócie a oddanosti, ale filozoficky úprimný, nespochybniteľný. Z kresťanských textov mi teraz zišiel na um Dilong. Tam to viem úplne na sto percent.
--------------

Na to, aby sa ľudia o poéziu zaujímali viac, než pozorujete, treba niekoľko predpokladov: danosť, s ktorou sa človek narodí je ako zdroj,ktorý treba objaviť. Pochopiť reč poézie je istá skrytá záľuba v hre so slovom a v preciťovaní jeho frekvencie. Povedzte mi, či sa v záľahe informačných povrchností vedia ľudia stíšiť a spomaliť natoľko, aby to nevyhodnocovali ako stratu času. Deti, ktoré nie sú v domácom prostredí vedené k tomu, aby dešifrovali aj to, čo na povrchu nevidia, nemôžu v dospelosti pestovať a tríbiť, čo sa rokmi vytratilo a zakrpatelo - tá danosť, s ktoru sa niektoré narodili. Cesta k poézii vedie cez niečo iné než čím sú rýchle a povrchné informácie, ktoré treba rýchlo prijať a vyhodnotiť.
---------------------
Prevažne je človek orientovaný na praktické otázky života. Preto je ochotný, schopný trpieť syndrómom chrobáka Truhlíka. Často sa za svoju polovedomosť ani nehanbí a svoje tápanie zahrá akoby išlo o originalitu. Mieru úzko- či širokospektrálnosti on sám častokrát nevie pragmaticky posúdiť, a preto chce na seba upozorniť nadbytočnými slovnými konštruktmi a vyprázdnenými frázami: ak nerozumie hĺbke témy alebo nemá dostatok indícií k nej, obvyklo ho to neškrie, lebo potrebuje provokovať, bez ohľadu nato, čo mu to prinesie.
---------------
Kontrast, na ktorý upozorňujete v odpovedi ghaňanovi (skratka ku škrečkovi) iba vyjadruje nerovnováhu v cítení, myslení a skutkoch. Či sa to dá pripísať na konto "tejto dobe" , alebo na konto nemyslenia o možných aj nemožných dôsledkoch , predsalen v sociálno-kultúrnom ukotvení človeka alebo v jeho slabej schopnosti vyzrieť a byť zodpovedným sú viditeľné medzery akoby nestíhal vlastnú evolúciu.
----------------
Ospravedlňujem sa za zdĺhavý text, na ukončenie ktorého využijem ešte jedno poznanie: rubrika poézia tu na Sme.blogu je taká slabá, že je čistým potvrdením toho, čo som tu napísala. Napokon, všetko to je iba môj názor. Mám možno iba to šťastie, že vnímané viem vyjadriť verbálne dosť presne
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ďakujem za reakciu a hlavne za...

...zaujímavý "rozbor" dvoch mojich básní. S Prévertom a napokon aj s tou "skrytou erotikou" či "mágiou sexuality" ste mi takmer "vyrazili dych" - Vaše slová len svedčia o možnostiach interpretácie konkrétnej básne z pohľadu jej čitateľa, v tomto prípade Vás. Ste veľmi nielen vzdelaná, ale hlavne cítiaca - preto Vám, podľa mňa, nerobí problém akúkoľvek poéziu či len báseň interpretovať hlavne v objektívnych súvislostiach. To sa Vám v reakcii na moje dve básne výborne podarilo. Zdôrazňujem ale, že mi nejde o nejaké "moje uspokojenie" zo strany čitateľov. Ide mi o číru kritiku.Tá sa Vám podarila a som Vám za ňu vďačný.
Báseň "pohyblivosť v nehybnosti" bola prioritne iniciovaná púhym pohľadom "na ktorýsi kríž s ktorýmsi Ježišom" - až neskôr som si uvedomil, že ľudia so svojimi krížami chodia k Ukrižovanému, aby tam hľadali a nachádzali všetko možné i nemožné. To oni musia chodiť k nemu - On "fyzicky" k nim prísť nemôže. Tak som túto myšlienku "spracoval" do básne.
+++
Ľudia sú dnes "zavalení všednosťou, vydávajúcou sa za exkluzivity," riekol by som. Možno aj preto nemajú nie čas, ale chuť a potrebu spomaliť, stíšiť sa a vnímať nielen báseň, ale aj obrazy v obrazárni, literatúru a umenie vôbec. Myslím si ale, že ako je to teraz, tak to bolo aj pred rokmi, ako keby "vždy." Poézia nie je pre masy tak ako asi ani nikdy pre masy nebola. S tým sa musím(e) zmieriť.
+++
Vaše reakcie nie sú zdĺhavé - priam naopak, svojím obsahom sú bohaté a to bohatstvo napokon evokuje myšlienku, že v reakcii "je toho málo."
Vaše reakcie (nielen pod mojimi článkami na blogu) čítam veľmi rád.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Monsieur Chien,

asi dobre poznáte, že čím viac sa prekopávate knihami, textami, teóriami, tým ste prekvapenejší, že ešte toľko toho akoby neviete.... tak je to s tým vzdelaním.
Mne však záleží najmä na vernosti sebe samej. Preto svoje cítenie nespochybňujem, aj preto viem, že existujú autori, ktorým prekáža akýkoľvek slušne odprezentovaný iný pohľad na ponúknutú tému - s takými pre mňa nemá zmysel debatovať, pretože ani ja tu nie som večná, a tak čas nemárnim.
Súhlasím s Vami: poézia nikdy nebola a nebude masová. Našťastie. Beriem to tak, nech slová sú aj čírymi perlami, nielen prostriedkom komunikácie či konverzácie.
-------------
Ježiš fyzicky prísť nemôže k nikomu - preto sa ritualizuje jeho prítomnosť na rôzny spôsob. No je tu niečo, čomu ja hovorím, že človek ho má stále poruke, pretože je v ňom samom: v jednom skryto, v inom jasne priznaný.
-----------
Nemala som zámer kritizovať Vaše básne, ale ako hovoríte vyššie, moja interpretácia môže predstavovať iný prienik než Vaše napísanie. Nie je to skvelá vec? Veď práve individuálna reč umenia nás rozvíja vnútorne a môžme o tom hovoriť a rozvíjať svoje myslenia - každý, kto takýto dialóg prijíma a tvorí.
------------
Uvediem jeden príklad , taký, čo mi na um zišiel práve teraz: mám doma CD s Goldbergovými variáciami J.S.Bacha v interpretácii Glenna Goulda. Nahrávka je porovnávacia v zmysle, že prvá je nahratá v 1955, kedy mal 23 a tá druhá 1981-rok pred úmrtím- dožil si čistej päťdesiatky.Neuveriteľný kontrast vo výraze , v temporytmike atd. Ale jedna krásna situácia na druhom CD ma zakaždým dostáva do kolien - Glenn si popod fúz mumle hlavný melodický motív, a tak sa v jeho podaní Bach stáva prenikavejším, výrazovejším. No a teraz nastáva otázka: môže si to dovoliť interpret? Ak áno, čo to prinesie Bachovej popularizácii, Gouldovej popularite a neurologicky obhájiteľnému rozvíjaniu mozgových štruktúr napríklad dospelého človeka? ...(O tom písal známy neurológ, psychiater Oliver Sacks v Musicophilii).

Nejdem toto tu vrstviť, iba chcem povedať, že pri počúvaní Vami ponúknutého bouree so skvelým Scottom som sa posunula v úvahách o postulátoch umenia zasa o nejaký krôčik, a preto tvrdím, že Vaše "hudobné" blogy ovplyvňujú ďalšie procesy v psychike anonymného jedinca...Ani Bach, ani Gould nevedeli, čo budú pri ich muzike a muzicírovaní jednotliví ľudia cítiť, aké synapsy to v nich oživí alebo aj vytvorí...Moja dnešná litánia vznikla na základe jednoduchého a krásne rozpracovaného bouree plného variácií, ba aj džezovania, že až-až.
-------------
My sami ani nevieme, akí sme dôležití pre iných. Ja sa cítim uspokojená v zmysle, že sa mi potvrdzujú dávne moje predstavy o dôležitosti každého človeka, a preto aj v téze boja "za lepší svet" ožíva odôvodnené volanie po sebakultivácii jednotlivca.Mala by to byť všeobecná požiadavka, právo a povinnosť.
A máte môj obdiv, ak ste si túto litániu vedeli prečítať do konca.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Máte pravdu,...

...byť verný sám sebe v názoroch - to je veľmi dôležité. Súčasne tie názory ale musia byť relevantné a vari aj vecné, "odborné" - ak by sme to tak mohli nazvať.
Mne Vaše názory na moju poéziu alebo na moje článočky na blogu neprekážajú - práve naopak, vítam ich, lebo sú pre mňa prínosom.
Som totiž do istej miery zvyknutý na názory iných a prirodzene ich aj potrebujem - to je ale dané napr. i tým, že sa už roky stretávame raz za mesiac v liptovskomikulášskej knižnici na diskusných tematických stretnutiach. Niekedy sme piati, inokedy traja, inokedy zas desiati alebo aj pätnásti... Okrem toho, že otvorene diskutujeme na vopred na pozvánke ohlásenú tému, dávame priestor aj vlastnej tvorbe. Prečítame báseň, poviedku - a potom sa o tom rozprávame. Je zaujímavé pozorovať ako kto čo interpretuje, vníma.
Ako literárny klub pri knižnici už roky vydávame literárny časopis a okrem toho knižnica organizuje už 35 rokov celoslovenskú literárnu súťaž Krídla Iwana Laučíka. Som v jej porote už niekoľko rokov, ešte od čias keď bol jej členom aj môj dobrý priateľ Iwan Laučík z Osamelých bežcov. Samozrejme - aj s ním som veľa hovoril o poézii, literatúre, umení.
Ak hovorím či píšem o kritike - mám na mysli skutočnú kritiku, nie také to ploché, prvoplánové "kritizovanie." Mám na mysli kritiku ako odborný žáner. Učili sme sa kedysi, že kritika má mnohé významy - poukazuje aj na zlé aj na dobré stránky umeleckého diela. Takto vnímam Vašu kritiku a som jej rád.
Čo sa hudby týka - sám viem, aká vie byť inšpirujúca, motivujúca, čo všetko vie v človeku (vo mne) odhaliť, na čo ma upriami a podobne. Hudba je veľká čarodejnica - aby som parafrázoval výrok Paula McCartneyho, ktorý sa takto vyjadril o láske.
Čo sa týka kultivovania človeka - nuž, neviem či a ak, tak ako a koho aspoň občas kultivujem púhymi pesničkami alebo aj tými básňami. Možno áno, možno len trošku, možno nie - to je veľké tajomstvo, po odhalení ktorého ani netúžim, pretože dúfanie a viera v to kultivovanie sú také príjemné.
Píšete o "litánii" - ale ja by som si dovolil protestovať; Vaše slová rád čítam, dokonca opakovane ;-)
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME