Streda, 23. august, 2017 | Meniny má Filip

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

jedna báseň (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Byt taky kompaktny s vlastnou tvorbou,

to nie je malickost: tesne pred odchodom do vecneho nekonecna sa ocitol vnutorne tam, kde zacal - osamely bezec Plastik, niekto , kto predbehol o cele desatrocia takmer vsekych ostatnych. A predsa - glorifikovany nie je. Svedomim doby su umelci. Jeho pribeh to iba potvrdzuje. Jedno z jeho poslednych vzopati je symbolom pre vsetky casy, ktore totalite ponechaju pootvorene vrata.
----------
Vasa "magorska" 12-dnova basen ma inde miesto, nez tu, kde si ju malokto precita a kde v jednom rade stoja gramaticki arytmicki versovnici - prevazne. Zopar melancholikov su cistou epizodou, ich poeticka rec sa vnara do hlbokych dusevnych bolesti. Ale ta Vasa dvanastdnovka - to je celkom iny pribeh. Teraz viem, kto ste.
Nedavno som to ticho tusila, ale treba pockat a pocitit prichod slov.
Niekto, pri kom sa zastavia len "osameli bezci", lebo vedia, ze ta ICH osamelost nebude ani ubijajuca ani marna a vobec nebude sentimentom. Zmysluplnost jej pomaha zit a prezit.
Moj pohlad na imaginaciu, ktorou tvorite metafory kazdeho z dvanastich dni, je ako pozeranie na kruhy na vodnej hladine - to je umenie, za ktorym stoji cit pre slovo a obraz v synchronnom pohybe.
Velmi zivy, pulzujuci a hlboky text.Netazi z umelych konstruktov a snazivosti.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ďakujem Vám za veľmi hodnotnú reakciu

Čo sa týka "Magora" Jiriousa - nemýlite sa; stále je nedocenený a pravdepodobne aj nedoceneným ostane, pretože čas sa neúprosne vylí ďalej a ďalej.
+++
Čo sa týka mojej "dvanásťdňovky" - najskôr stručne jej príbeh:
Vznikla ako istá forma "popiskov" k umeleckým dielam fotografa Roberta Kočana a výtvarníka Zbyňa Prokopa. Kočan nafotografoval rôzne interiéry rôznych chrámov a Prokop fotografie prekryl vrstvami malieb. Ja som k tomu dodal texty - teda "dvanásťdňovku," ktorej jednotlivé časti viseli ako popisky pod niektorými foto-obrazmi. Vystavovali sme to v galériách v L. Mikuláši a v Spišskej Novej Vsi.
Obrazotvornosť a vedomé pohybovanie sa v nej - to je moje, v tom sa cítim doma. Niektoré obrazy sú pritom veľmi jednoduché, napríklad ten o starene, zalievajúcej kvety:
Moja stará mama mala veľmi dlhé sivé vlasy, takmer po pás - ako nejaká Indiánka alebo ako Willie Nelson :-) Nosila ich zopnuté sponami do veľkého drdola na hlave. Stačilo mi teda v "obrazotvornosti" veľmi málo: rozpustiť jej vlasy a predstaviť si, ako sa pri polievaní kvetín skláňa nad kvetináče a vlasy jej padajú do muškátov...
Na všetko teda akosi existuje vysvetlenie - ako som sa kedysi učil: všetko je reálne, aj niečo, čo je nereálne. Napríklad zámok na stračej nôžke. Je nereálny, ale my si dobre vieme predstaviť stračiu nôžku a na nej postavený zámok. Vieme to aj nakresliť.
Vaša minirecenzia mojej "dvanásťdňovky" ma veľmi potešila a ďakujem Vám za všetky slová, ktoré ste mi napísali. Obzvlášť za posledné vety. Celá Vaša reakcia je pre mňa vzpruhou i potešením.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Príbeh dvanásťdňovky

mi potvrdil, o čom sme nedávno diskutovali. Autentickosť impulzu a zážitku umelca vs autentickosť zážitku percipienta. Pritom tie popisky ku Kočanovým fotografiám ako súborný text s 12 slohami sedia na Jirousov príbeh.
V takejto intencii sa pohybuje každý umelecký žáner, potom už len dolaďuje tie detaily napríklad forma a iné prostriedky v závislosti od žánru.
-------------------------------------
Nikdy sa nedá povedať, či je niečoho priveľa alebo primálo, lebo zámer umelca má svoje zdroje a schopnosť vnímateľa tiež tie svoje a všetky sú dokopy také rozmanité, že ak by sme sa chceli oprieť napríklad o kriticko-umeleckú autoritu (ak tápeme či sme v rozpakoch), už jemne rozptyľujeme svoj vnem.
Preto celoživotne tvrdím, že aj recenzent je jeden z nás milovníkov umenia, že si môžem vážiť jeho profesionálne spracovanie jeho názoru, mohol by ma dokonca motivovať k nákupu diela (svojimi vyjadreniami), ale predsa len by malo byť na mne, či skutočne tento krok urobím, ak je môj vnem z dešifrovania jeho pohľadu iba prchavou momentkou.
------------------------------------
Tu mi približujete inšpiráciu Vášho obrazu sivých vlasov a cícerkov vody v muškátoch. Vo verši je to také jednoliate a plné imaginácie, že to vojde do človeka akoby jeho vlastná predstava. Už včera som sa pristihla pri polievaní mojich muškátových a iných kombinácií, že z krhly cvrká strieborný pramienok jeden pri druhom a postriebruje zeminu v hraníkoch. Vidíte, aké klenoty dokážeme vytvárať metaforami - pokojne sa vedia stať akoby skutočnými. Myslím si, že tu v tomto bode sa dá hovoriť o energii, ktorá vďaka tomuto procesu vchádza ku všetkému živému a obdarúva ho niečím, čo je akoby navyše - také niečo, ako keď sa dotýkate kvetu, ktorému sa nedarí a on vďaka vášmu čistému dotyku každý deň o niečo zosilnie.
Mám rada napr. kvalitne ilustrované zbierky básní, ale nie ilustrované prozaické dielo. dalo by sa to tu rozvinúť na hudbu, operu, divadlo, ale - viete, tie moje litánie... :)
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME