Na zlepšenie našich služieb používame cookies. O ich používaní a možnostiach nastavenia sa môžete informovať bližšie tu.
OK
Všimli sme si, že máte zapnutý nástroj na blokovanie reklamy. Príjmy z reklamy umožňujú nášmu webu fungovať. Ak nás navštevujete pravidelne, môžete nás podporiť tým, že si Sme.sk pridáte na zoznam odblokovaných webov (whitelist). Ďakujeme.
✖
Janka, dobre uvarený slivkový lekvár je naozaj veľmi chutný a mám ho rád. Veľmi rád by som ozvučoval svoje príspevky tým krásnym spevom žien Speváckych súborov, ale to by malo veľa megabajtov a posielať by sa dali iba cez úschovňu. Myslím spracované v PwerPointe a videoklipy by boli ešte väčšie súbory. Do takého formátu ich dať, ako niekedy ozvučujem prezentácie, nemám zatiaľ nástroje.
úžasné zvyky. Nepamätám sa, že by sa také niečo robilo aj v našej dedine. Ale lekvár sme varili a mám ho rada doteraz. Tonko, ako vždy nádherné fotografie a nádherné zvyky. Hlavne ten harmonikár a speváčky mi pripomínajú staré časy. Tie detičky sú úžasné a verím, že z nich budú krásne tanečnice a speváčky. Naučíte ich zachovávať naše tradície. Pozdravujem a prajem všetko dobré. :-)
Martuška, máš pravdu, sú to úžasné kultúrne podujatia, ktoré sa u nás organizujú. A čo je potešiteľné, žiaci majú záujem o všetky takéto kultúrne podujatia a už teraz sú z dievčat krásne tanečnice a z chlapcov hotoví gazdovia. Ďakujem s pozdravom...:)))
troška som sa poobzeral po internete a našiel som niečo o nej viac, ale ako vyzerá tiež neviem. Našiel som jeden článok, kde sa spomína len slamená nádoba na uskladnenie lekváru, ktorá sa vystielala mokrou handrou. Teda zo slamy upletená širšia nádoba, lebo lekvár sa uskladňoval aj v zabalenom papieri.
Jožko, s veľkou varechou miešať lekvár je fyzicky dosť náročné, lebo stále tuhne. Ten náš bol aj tak riedky, to len aby deti mali radosť z miešania. Aspoň sa ľahko rozotieral na chleba. Ďakujem s pozdravom...:)))
No volakedy sa varil ten lekvar vo velkom kotli, nie takomto "hrackarskom" ako v na fotkach a nemiesal sa takouto srandovnou vareskou, ale do toho kotla sa dalo take drevene rameno na konci ktoreho bolo miesadlo, ktore dosadalo na steny a dno kotla tak, aby to nepriharalo. A je pravda, ze to bola fuska, lebo pri tom kotli sa nestalo, ale s tym ramenom chodilo dookola okolo kotla, takze sa clovek aj dost nachodil (Nova Bana prosim pekne pred cca 45 rokmi a viac). V domoch sa varil ten lekvar postupne a my ako deti sme velmi radi chodili z dom do domu pomahat miesat a za to sme dostali tu brecku - bolo to strasne dobre. Takto sa lekvar varil do husta, bol hustejsi a tmavsi ako na fotkach a veru nam ho aj v ovela hrubsej vrstve na chlebe dopriali ako tym detickam na foto:) A pokial si pamatam, uskladnoval sa v hlinenych hrncoch. nebolo lepsieho jedla ako lekvarove tašky s tvarohom alebo makom (pirohy z rezancoveho cesta plnene tymto slivkovym lekvarom, posypane tvarohom alebo makom alebo orechami, kedze aj orechov sa vela urodilo). O kde tie lanske snehy su!
ja kazdy rok varim slivkovy lekvar, no tento rok si nase slivky dali oddych, a tak sa nevaril... Ako vsak vidim, nie je tomu vsade tak. Celkom ma prekvapilo, ze si niekde este ctia tieto stare tradicie a ze do toho zapajaju aj deti. Musim opat pochvalit ukazkove spracovanie clanku - je fajn, ze je tam aj cosi z historie, sucasna mlada generacia o tom uz asi nevie nic. Pozdravujem:-)
ani my sme nemali tohto roku slivky na lekvár, lebo zamrzli a boli ich iba zopár na ukážku. U nás deťom pripravujeme takéto kultúrne podujatia už roky a je to pre ne najlepšia škola, keď môžu prežívať naživo naše krásne ľudové zvyky a tradície. To im žiadna učebnica nedá. Ďakujem s pozdravom...:)))
Spomínam ako sa kedysi varil lekvár. Nielen celé rodiny, ale aj susedy pomáhali niekoľko hodín miešať lekvár vo veľkom kotle. A pri konci, keď bol hustejší to bolo veru veľmi namáhavé. Ešte teraz cítim "vôňu" dymu, keď zafúkal vietor.
tiež si pamätám na tie staré časy u starej mamy, keď sa varil slivkový lekvár. Boli to nezabudnuteľné chvíle a spomienky na naše detstvo aj s tou vôňou dymu a lekváru.
Ale si mi narobil chuti, Tonko:)
Ale mám akú-takú fantáziu, tak si to viem predstaviť aj bez ozvučenia a ochutnania a ovoňania:)
Veľmi rád by som ozvučoval svoje príspevky tým krásnym spevom žien Speváckych súborov, ale to by malo veľa megabajtov a posielať by sa dali iba cez úschovňu. Myslím spracované v PwerPointe a videoklipy by boli ešte väčšie súbory. Do takého formátu ich dať, ako niekedy ozvučujem prezentácie, nemám zatiaľ nástroje.