Pondelok, 23. október, 2017 | Meniny má Alojzia

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Kedy budeme mať platy za tú istú prácu (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Re:

Štefan, dovolím si len pár poznámok:
1) nemeckú úroveň si užívať nebudeme ani za sto rokov, lebo ide o štruktúru priemyslu a teda i zdroje GDP. Nemci majú vlastné firmy, vlastný vývoj a vysokú pridanú hodnotu svojich produktov plus sú technologicky inde. A majú rast i napriek tomu že sa im tam natiahli státisíce migrantov...
2) Čínu nie je korektné porovnávať, lebo hoc má desiatky kvalitných firiem, tisíce iných firiem kašlú na kvalitu, bezpečnosť, životné prostredie a pod. Ak chceš porovnávať, vezmi si Kóreu, tam je to zaujímavejšie
3) ak chceme ísť do predu platmi, musíme zabudnúť na odborársku pliagu a nezmysly typu minimálnej mzdy, ale musíme naplno riešiť zmysluplný výskum, vývoj a držať si schopných ľudí. A sám zváž, čo pozitívne sa za ostatných 10 rokov vlády fica a jeho kolaborantov stalo v školstve, výskume, technologickom napredovaní a pod
4) ak už by naozaj bol záujem urobiť trocha prievan v platoch na slovensku, tak by sa dvihla, a to kľudne aj o 40% mzda učiteľov, sestričiek a niektorých iných verejných pozícií a razom by bol tlak na všetky oblasti. Pozitívny tlak. Dnes, pri tom odpade čo tu vládne upratovačky v školách nemajú ani minimálnu mzdu a šialenými odvodmi a poplatkami socanská banda okráda čoraz viac ľudí
Záver - s tvojim blogom sa dá súhlasiť, ale už asi aj treba pomenúvať vinníkov tohoto stavu a robiť s nimi krátky proces. Lebo táto ficovská džamahíria normálnym ľuďom v rámci mzdy nepomôže
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Súhlasím

do bodky!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Hlavne si treba uvedomiť

že ak by sme len tak - šibnutím čarovného prútika alebo podobným spôsobom zdvihli všetky platy, tak automaticky zdražie všetko od rožkov cez autá až po opravu WC alebo služby kaderníčky. A to už tak ľúbivo neznie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Neznie.

Ale prezradím tajomstvo:
V krajinách, kde sú tie ceny tých rožkov, opráv WC ba aj kaderníkov vyššie, to tamojším obyvateľom až tak nevadí. Lebo tam sú tie služby síce drahšie ale aj na zodpovedajúcej ÚROVNI čo sa o Slovenskej socialistickej republike povedať nedá, že?
Nehovoriac o tom, že v civilizovaných krajinách si to obyvatelia môžu aj dovoliť, kedže ich neokráda bolševická mafia, štruktúra ich ekonomiky je trochu iná než len sklady, montovne, obchoďáky a státisíce zbytočných úradníkov - a teda aj ich platy sú rádovo vyššie :)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

neznie to lubivo

lebo kazdy si dava pozor na svoju penazenku. S tymi cenami mas pravdu absolutne .U nas pred polrokom /Sala/ restauracie mali menu obedy za 3.50-4 eura.Zacal byt problem s kucharmi a museli im radikalne zvysit platy az k tisicke alebo 800 z povodnych 600 e.Hned zvysili cenu obedov na 4-4.50 eura. Toto je len mala ukazka co niekedy zdviha ceny. Podstatne vacsou zlozkou ako je u nas je na zapade sucastou cien aj uzasne vysoke ceny nehnutelnosti a tym padom aj prenajmov oproti nam.Tento realitny kolotoc uz je peknych par rokov aj v Bratislave a zacina v Kosiciach.
Ked som bol na jednej prednaske zaciatkom 90-tych rokoch tak nam profesor dal hadanku ,ze o kolko si moze bezny Nemec viac kupit doma sluzieb a tovarov ked vsetko co musi zaplatit z platu zaplati v porovnani s nasincom.Tipovali sme 5x viac aj 10 x viac. Vysvetloval ,ze my sme si mohli kupit viac a robil o tom studie a prednasal zapadnym firmam co sem isli. Bol to cesky profesor a na tomto zbohatol hlavne studiami pre poistovne zahranicne ,ktore sem vtedy vtrhli.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ak si kupuješ auto, ktoré sa vyrába na Slovensku, tak by síce zdraželo, ale so zvýšeným platom by si to asi ani nezaregistrovala, keďže výroba auta je pomerne slušne automatizovaná.
Ak by si si kúpila auto v zahraničí a vyrobené v zahraničí, tak jeho cena by ostala rovnaká. Rovnako v prípade jazdenky kúpenej mimo SR.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Že kedy?

Ked sa stadeto všetci čo schopnejší vysťahujeme do toho Nemecks.
Diskutér Kumičák to nado mnou pekne vymenoval aj za mňa. Ja len dodám, že by sa musela krajina debolševizovať, počet úradníkov znížiť minimálne o polovicu - a hlavme muselo by sa tu prestať kradnúť a tolerovať kradnutie. Tu by som sa pozastavil: kradnutie nie je správny výraz - ten sa hodí ak okrádaný o skutku NEVIE. Naši ovčania naopak dobre VEDIA, že sú okrádaní a ak obeť o skutku VIE, nejde o krádež ale o LÚPEŽ.
Lenže v našom prípade je to obeti JEDNO. Takže na základe vyššie napísaného je zrejmé že Nemecké plary tu nebudú NIKDY.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

autor

Nuž nemôžem celkom súhlasiť. Trochu si idealizuješ históriu a geografiu.

Japonský zázrak trval iba dovtedy, kým pracovali vojnové a povojnové generácie, ktoré pod dojmom strašného utrpenia boli ochotné upracovať sa na smrť! To skončilo výmenou generácií a ako sa pamätáme, Japonský zázrak v 90-tych rokoch aj skutočne aj skončil, pretože nik v Japonsku už nebol ochotný zomrieť v práci.

Čínsky zázrak je čosi podobné. Číňania hnaní strachom z hladu, vojnou a kultúrnou revolúciou, žiadostiví po tovaroch a bohatstve sú mimoriadne motivovaní a ochotní pracovať a zarábať. To však výmenou generácií skončí tak za 10-20 rokov a zázrak pominie!

Podobne nárast HDP v Číne je iba klamlivý. Ak vyrábaš jedno auto ročne, tak výroba 2 aut tvorí nárast o 100 percent. Ak vyrábaš milión aut ročne nárast o jedno auto je mizivé percento!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Japonský zázrak / Čína

Japonský zázrak skončil, keď Bank of Japan začala pumpovať obrovské peniaze do ekonomiky. Bolo to prvé obrovské "kvantitatívne uvoľňovanie" v histórii. Japonci začali mať dojem, že sú neskutočne bohatí a začali údesný konzum. Čiže to, čo píšete, je jeden z dôsledkov ich hospodárskej politiky. BTW, Európa má našliapnuté tým istým smerom.

Čínsky zázrak je vyvolaný tiež hlavne štátnou podporou, ale samozrejme aj obrovskou motiváciou a vôlou pracovať za nižšie mzdy ako USA a Európa. Ale máte pravdu, už teraz vidieť, že tempo rastu HDP v Číne klesá s vyrovnávaním mzdových rozdielov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ŠKODA LEN,..

...že úroveň rastu príjmov majiteľov firiem a úroveň rastu príjmov zamestnancov vo vzťahu k príjmom firmy sa uzávermi z tohto článku taktiež neriadia.
...Nedáva mi to nejako zmysel.

Hádam mi to autor teda nejako vysvetlí:
ako je možné, že úroveň rastu príjmov majiteľov firiem v porovnaní s príjmami v západnej Európe je podstatne vitálnejšia, než úroveň rastu príjmov radových zamestnancov...? Nemali by snáď samotní majitelia ísť ako prví príkladom a rast svojich príjmov nastaviť podľa parametrov rastu HDP...?
Ako je možné, že na Slovensku ide do platov 40% z vyprodukovanej hodnoty firmy, zatiaľ čo v normálnych krajinách 60%...?
Aký majú tieto fakty dopad na kúpnu silu obyvateľstva SR a ako sa prejavuje kúpna sila obyvateľstva SR na možnosti rastu ekonomiky SR...?
---
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pomer pridaná hodnota/mzdy

Dôvody sú podľa mňa nasledovné:
1. Vývoz pridanej hodnoty korporáciami (ako uvádzate nižšie)
2. Vyšší podiel ziskov na pridanej hodnote ešte nemusí znamenať vyššiu absolútnu sumu zisku, ako vo vyspelejšej krajine.
3. Obrovské množstvo jednoosobových s.r.o. a živností, ktoré maskujú závislú prácu. Ich tržby by sa za normálnych podmienok zarátaval do mzdy a menil by pomer mzdy/HDP (HDP = suma pridaných hodnôt).
4. Zahraničná konkurencia pracovnej sily v porovnateľných odvetviach (= štruktúra ekonomiky).

Váš náznak úvahy v poslednej otázke je správny. V SR je teraz stav podobný tomu, ktorý opisuje teória začarovaného kruhu chudoby rozvojových krajín. Nízke mzdy sú príčinou nízkej spotreby a úspor, čo je príčinou nízkych domácich investícií, v dôsledku čoho je nízka domáca produkcia a tržby, čo vedie k nízkym mzdám. Zahraniční investori konzervujú tento stav vývozom pridanej hodnoty.
Proste ťažko sa štartuje domáca produkcia pre domácu spotrebu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ďakujem za reakciu, moje otázky boli však (samozrejme) viac-menej rečnícke
;-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

To sa pýtame aj my

ženy v Slovenskej republike.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Autor

to má veľmi pomýlené. Odvodzovať reálne čokoľvek od HDP je chybné. Dokonca HDP v sebe obsahuje aj náklady na mzdy.

Je síce faktom, že štatistická korelácia sa dá urobiť medzi čímkoľvek, ale výpovednú hodnotu nemá.

Pekne to vidieť na tých klimatologických bludoch.

A konkrétne by o tom mohli hovoriť aj Bratislavskí šéfovia. Tí sú už rokoy neschopní dať do poriadku tie nezmyselné tvrdenia o tom , že Bratislava patrí medzi najbohatšie mestá Európy. Čo je samozrejme nezmysel, nielen pre nekorektné meranie HDP na hlavu, ale hlavne preto, že HDP s bohatsvom nemá nič spoločné.

No pokiaľ ide o mzdy u nás, je potrebné si uvedomiť, že tu nemáme veľa výrob s veľkou pridanou hodnotou. A na väčšinu existujúcich výrob netreba pracovníkov s vysokou kvalifikáciou. V takom strojársve už pomaly nebudú technicky vysoko náročné profesie ako boli napr. horizontkári a ďaľší. A boli to práve nízke mzdy pri relatívne zručných pracovníkoch čo k nám výrobcov prilákalo. Nebola to žiadna láska k Slovensku. Väčšinou ide o montážnokarosárské podniky, kde kľúčové komponenty a vývoj nie sú zabezpečované na Slovensku. A pri takýchto výrobách je dôležitá aj diaľničná sieť, pretože ide o dodávky Just In Time.

V podstate žiadna veľká sláva, ale zamestnanosť máme. No a silne pochybujem, že by sa zamestnávatelia hrnuli do zvyšovania miezd a tým si zvyšovali vlastné náklady. To skôr sa poobhliadnu o inej krajine, samozrejme po starostlivej kalkulácii.

Je potrebné byť realistom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Nie je to iba HDP

čo má vplyv na zárobky v tej,ktorej krajine. Na vysvetlenie sa pokúsim uviesť jeden príklad. Bratislavský VW montuje automobily ,ktoré obvykle nestačia vyrábať iná fabriky WV.Vyrábali napr.: aj Octávie. Čo je hlavný rozdiel medzi Mladou Boleslavou a Bratislavou ? Škoda M.Boleslav má aj svoj vývoj - svojich konštruktérov. A teda má možnosť určité veci si sama aj navrhnúť . Bratislava túto možnosť prakticky nemá. A v čom sa to potom prejavuje? Prejavuje sa to hlavne v cenách automobilov. Dnes je už Škodovka hľadaným vozidlom v Európe. A Bratislava ? Nuž ak sa nový vlastník pozrie na výrobný štítok zistí,že auto bolo vyrobené v Bratislave,ale značku má podľa toho pre koho bolo to auto vyrobené.Možno pre ˇŠkodu,VW,SEAT či Porche a pod. A táto fabrika potom zberá tú "úrodu" navyše,na ktorú mi ak budeme stále iba montovňami nikdy nedosiahneme. Teda sa chceme v nejakej budúcnosti vyrovnať týmto štátom musíme sa vyrovnať nielen v HDP /z ktorého zisk odíde/,ale aj v tom,že dokáže nie len vyrobiť,ale aj vyvinúť nové stroje či autá. Nesie to sebou zvýšené náklady na konštruktérov,ale aj podstatne vyšší zisk z predaja. Tam niekde väzí aj to,že kým inde /ako tu jeden prispievateľ uviedol/ je podiel miezd 60% u nás iba 40%.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Tým "prispievateľom" som bol ja a preto poukážem na nedotiahnutú úvahu Vášho príspevku:
ak som spomínal to, že do miezd ide na Slovensku 40% z vyprodukovanej hodnoty firiem, zatiaľ čo v normálnych krajinách 60%,
tak som hovoril o firemnom priemere, vrátane drobného a stredného podnikania.
Čo sa ale týka veľkých nadnárodných koncernov typu VW,
tam je rozdiel ešte markantnejší, podľa KOZ je tam rozdiel dokonca 30% u nás, verzus 70% v materských krajinách koncernov.
Každopádne,
som toho názoru, že v prípade drobných a stredných zamestnávateľov Vaša logika (tak, ako ste ju postavili) padá.
---
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME