Streda, 21. február, 2018 | Meniny má Eleonóra

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Japonsko na skok, alebo čo sa dozviete o tejto krajine za týždeň (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Pekny clanok, palec hore!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pohled, ziskany za tyden ...

... ale nic proti nemu. V zasade spravny :).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

pekne zazitky mas, veru

je to proste ina kultura, i ked mladi japonci , asi ako vsetci mladi vsade na svete, radsej pozeraju do smartfoonov ako respektuju tradicie -)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Naivna zbierka klise

Netusil som, ze v dnesnej dobe este niekto môze napisat a uverejnit o Japonsku taku naivnu zbierku klise ! Dalo by sa povedat, ze takmer urazajucu pre citatela, ktory toho o Japonsku musi vediet ovela viac ako tato pisatelka. Vidno, ze pred odchodom do tejto zaujimavej a pravdepodobne najviac opisanej krajiny na svete mala este menej znalosti ako tie „ulomky vedomosti“, ako to sama nazvala. Pre jej informaciu uvadzam, ze si staci na Youtube natukat „Japanese toilets“ a vyskocia mu miliony videi a inych informacii. Na to netreba chodit az tak daleko!

Bola prekvapena, ze Japonsko je organizovane? Ze sa tam jazdi vlavo? Ze je ciste? Ze ma take sofistikovane zachody? Ze sa tam je ryza a pije zeleny caj? Ze maju radi milucke veci a tetovanie sa spaja s Yakuzou? Ze Japonci su velmi uctivi, usmievavi a ze sa klanaju pri pozdrave??????
Prepanajana! Ved tieto klise sa uz omielali este pred vznikom internetu! Dnes blog znesie vsetko.
Aspon s tymi fotkami si mohla autorka dat väcsiu namahu.
Ked som tam zil, tak sa mi zapacilo pozorovanie jedneho cestovatela: Ked clovek stravi v Japonsku tyzden, tak ma chut napisat o tom celu knihu, ked tam stravi mesiac, tak cely clanok, no a ked tam stravi rok a viac, tak uz nema co povedat....

M. D., Nice, Francuzsko
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ZEN

filozofia prisla do Japonska z Ciny,ako prvu ju prijali vojaci ako vojensku doktrinu,lebo je o kazdodennom vedomom cviceni mysle ( meditacia ) i tela ( fyzicka praca ),neskor si tuto filozofiu,ktoru nechcem spajat so slovom budhizmus,lebo ten sa stal nabozenskou a statnou doktrinou Tibetu...Zen je pre vsetkych ludi na svete...
Kto pozna osemdielnu cestu,klenoty Zen,vynimocnosti Zen...Ale aj tri zakladne pravidla :
Nekonaj zlo,chci malo a tes sa z ticha...Kto dokaze meditaciou pochopit hlbku a jednoduchu krasu tychto slov...Pochopi aj mysel ostrovnych ludi...Menej je vzdy viac.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Japonsko je úžasná krajina...

Je to už viac ako 12 rokov, odkedy som sa vrátil z Japonska - po svojom takmer 19-mesačnom pobyte. Ani tak nechcem reagovať na blok, z ktorého som sa dozvedel pre mňa dosť nových vecí - pretože ja som tam nebol ako turista, ale pracoval som tam.
Moj prvý pocit z Japonska bol... pocit analfabeta... Kto nevie - analfabet je ten, čo si nevie prečítať ani informácie, ktoré sú nevyhnutné pre prežitie... A tak sa tam človek cíti. V záplave všetkých tých abecedných znakov (hiragana, katakana) a vobec nehovoriac o kandži - som
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Pardon - odoslanie omylom...
... som sa cítil ako nula... Neprečítaš si noviny, nehovoriac o knihe... Ale neprečítaš si ani návod na prípravu jedla... dokonca ani nezistíš, čo je v obchode cukor a soľ... Občas sa mi stalo, že som kúil čo som nechcel a nekúpil, čo som potreboval... Ale v podstate to vždy bola sranda. Vždy sa našiel nejaký malý kamarát, alebo kamarátka, ktorý aspoň trochu vedel anglicky - a poradil...
Úplne najhoršie sa moj analfabetizmus prejavoval pri univerzitných verejných počítačoch, kde sa síce dali čítať aj naše noviny - ale všetky menu boli v angličtine... Nedokážete si predstaviť, koľko srandy človek zažije. kým natrafí na správny riadok v menu...
To našťastie pominulo, keď som si konečně kúpil svoj počítač s anglickým software... Uff... ale dovtedy, prča neskutočná...
Nehovoriac o tom, že mi ani náhodou nefungoval moj európsky mobil... a musel som si kúpit jeden z tých nablýskaných japonských... Našťastie mal okrem japonských znakov aj tie naše...
Žil som na japonskom vidieku - čo bolo mesto s približne pol miliónom obyvateľov.. Kúpil som si auto - doteraz si pamatám na svoje Micubiši Minika, ktoré bolo malé, ale spoľahlivé... akurát mi chvílu vadil volant na opačnej strane... Naštastie to malo automatickú prevodovku, lebo som zistil, že radiť ľavou rukou vobec neviem... Ako by mi povedala moja mamka - lebo som na ľavú grambľavý...
Cestovanie mojim malým autíčkom bola tiež sranda, pretože lokálne cesty sú úzke a okolo nich sú hlboké betónové kanály... Aby mala kadial odtekať voda. Ktorej tam za rok spadne 2000 mm. boli dni, keď spadlo 200-300 mm... a mal som čo robiť aby ma voda z cesty neodniesla... Cestovanie prinášalo ešte jednu zaujímavost - vďaka mojmu analfabetizmu sa informačné tabule stali zdrojom zapeklitých situácií... Napr. ked som niekam cestoval vlakom, tak som si nechával auto na parkovisku pri železničnej stanici... Ked som zo štvrte, kde som býval šiel na žel. stanicu - trvalo mi to 15 minút... pretože smerom TAM boli všade anglické tabule... Keď som sa vracal - cesta zo žel. stanice domov mi často trvala aj 2 hodiny... Pretože cestou SPAŤ - už žiadne tabule v angličtine neboli. Keď človek prekoná prvotnú beznádej, tak je to celkom sranda...
Japonsko v zime. Každý si možno myslí, že sneh je v Japonsku len na horách. Býval som v dome, ktorý bol 60 m nad hladinou mora... Bezpečný pred tsunami, ale na pláže len pár kilometrov... Síce mi hovorili, že tam v zime býva sneh... ale, ktovie, čo videli... A tak, keď napadol prvý dneh pred Vianocami - asi 20 cm... tak som si povedal.. no fajn, tak sneh už máme - a teraz už bude jar... Áno bola - začala v polovici apríla - a dovtedy za jednu zimu napadlo -kumulatívne - asi 5 ma snehu!!! Z odhadzovania snehu okolo mojho auta som mal svaly ako Rambo. Za noc niekedy napadlo 70-80 cm... A raz, pretože fúkalo, tak som ráno neotvoril dvere... Musel som z prvého poschodia vyskočit oknom - do snehu... a prehádzat sa ku dverám... Kto neuvidí - neuverí... A to mi v záhrade rástli palmy a mandarínky... Samozrejme, nie sú tam povodné - ale bez problémov sneh prežili. Pretože tam takmer nikdy nemrzne. Je tesne nad nulou, ale nemrzne. Naši cestári by tam na jednej strane boli bezmocní, ale na druhej strane by sa im tam páčilo. Pretože Japonci neodhŕňajú sneh z ciest... Pod každou cestou je rozvedené potrubie - a uprostred cesty sú trysky, ktorými sa rozstrekuje voda z nádrží, ktorá má 5-6 stupňov... a tá sneh rozpúšťa... takže žiadne solenie... len čistá voda... Ale celú zimu som nosil gumené čižmy...
Kto chce zažiť hromadu snehu - doporučujem Japonsko v zime.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME