Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Ad.: O múdrosti a ilúziách filozofie (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Veľmi podnetný a veľmi fundovaný článok.

Newton svojou rovnicou: +F = -F mylne zadefinoval iba jeden druh silových interakcii. V skutočnosti existujú dva, diametrálne odlišne druhy silových interakcii.

Prvá je tá, pri ktorej kinetická energia jedného telesa prechádza na druhé teleso, teda ide o silovú interakcia medzi telesami s rôzne veľkou hybnosťou. V tomto prípade ide o kauzálnu silovú interakciu, pri ktorej teleso s (absolútne) väčšou hybnosťou predstavuje nositeľa príčiny a druhé teleso s (absolútne) menšou hybnosťou, predstavuje nositeľa následku.

Pri tejto silovej interakcii reakčné teleso nedokáže reagovať v jednom čase rovnako veľkou silou na účinok akčného telesa, čím je vytvorená možnosť toku kinetickej energie z jedného telesa na druhé teleso.

V takom prípade platí nasledujúca nerovnosť: +F > -F, slovom: sila akcie (+F) je väčšia ako kauzálne opozdená sila reakcie (-F). Výsledkom kauzálnej silovej interakcie je spomalenie jedného telesa na úkor zrýchlenia druhého telesa. (Zmena hybnosti obidvoch telies.)

Pri silovej interakcii medzi dvomi telesami s (absolútne) rovnako veľkou hybnosťou, k toku kinetickej energie z jedného telesa na druhé nemôže dôjsť, lebo pri takej silovej interakcii obidva sily sú v jednom čase rovnako veľké a opačne orientované. Pri tejto silovej interakcii platí rovnica: +F = -F, ale neplatí Zákon kauzality.

Pri tejto silovej interakcii obidve telesá sú si pri spomaľovaní navzájom akčnými silami a pri opätovnom zrýchlení navzájom reakčnými silami a to v jednom čase, čiže naraz. Výsledkom takej silovej interakcie je iba zmena smeru pohybu interagujúcich, zarážajúcich sa telies, nie však zmena ich hybnosti.

Samozrejme že aj pri tomto druhu zrážok dvoch telies, mechanizmus ich vzájomnej zrážky je komplikovaný, ale výsledky sú jednoznačné rozdielne.

Opis kauzálnej i nekauzálnej silovej interakcie medzi dvomi telesami, iba jedinou rovnicou (+F = -F), zákonito si vyžaduje zrelativizovať hybnosť dvoch telies a tým zjednotiť silovú interakciu medzi telesami s rovnakou a nie rovnakou hybnosťou.

Povedené inými slovami, akceptácia Newtonových zákonov pohybu vyžaduje si bezpodmienečne to, aby tie zákony boli iba zákonmi relatívneho, čiže nikdy nie reálneho pohybu matérie.

Pán Cudziš som veľmi rád, že obohatil ste portál: veda.sme.sk, vysoko odborným článkom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Trafili ste klinec po hlavičke,

pán Járay. Mimochodom - prajem vám pekný deň.
Váš postreh (hoci neviem, ako ste k nemu došli, nikdy som na ten spôsob neuvažoval), že Newtonove zákony sa týkajú relatívneho pohybu, plne súhlasia s dôsledkami, vyplývajúcimi zo základnej kozmodriftovej rovnice. Táto ukazuje, že ak všetky pohybujúce sa telesá majú v objektívnom priestore jednu spoločnú zložku pohybu - kozmodrift (kozmodriftom sa pohybuje počiatok súradnicovej sústavy, na ktorú vzťahujeme hybnosť i kinetickú energiu, to "číslo", o ktorom "básnia", že stačí vedieť, že sa zachováva) - musí byť, za každých okolností, spoločne dodržaný ako zákon zachovania hybnosti tak aj zákon zachovania energie. A to platí aj v prípade svetla, ako som o tom pojednával v predošlom podobnom článku. Ale relativistov zaujíma len stála (relatívna) rýchlosť svetla. Preto fantazírujú o relativistickom skladaní rýchlostí čiastkových pohybov, aby zdôvodnili fakt, že v prípade svetla nie je jeho hybnosť závislá aj od rýchlosti pohybu jeho zdroja. Pozorovaná zmena farby svetla pritom dokazuje, že pohyb svetelného zdroja evidentne ovplyvňuje energiu svetla (stačí predpokladať, že na pozorovanom Dopplerovom efekte sa ne(spolu)zúčastňuje pohyb pozorovateľa). Ale, keď klasické predstavy platia v prípade energie, zákonite platia aj v prípade hybnosti. Relativisti, obrazne povedané, strčili hlavu do slučky, z ktorej sa nedá vyvliecť.
A napr. tzv. "strunári" - tí sa (beznádejne) pokúšajú vynájsť moderné perpetuum mobile. Ak to už niektorí pochopili, čušia, pretože by si ohrozili teplučké miestečká, pri ktorých nezáleží či sú to politické posty alebo "fleky" vo vedeckej komunite.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

dobrý večer. na článok reagovať nebudem ale na súčet rýchlostí. neviem či vám niečo hovrí dilatácia času a ako ju chápete. einstein vysvetloval to polopate tak že ked zablyskne žiarovka vo vagóne a vlak sa bude pohybovať rýchlosťou blízkou c tak fiktívny sprievodca nameria dlhšiu dobu svetla ktoré dopadne na podlahu vagóna. je to preto lebo podlaha sa pohne a nameria iba svetlo z lúča žiarovky pod určitým uhlom. svetlo zo žiarovky predpokladajme že je taký kónus. čiže v tom bode nameria dlhší čas. poviete si no ved to je samozrejme ale predstavme si, že ten vagón zmenšíme tak, že vnútro vagóna bude priestor medzi atómami. tam je dokonalé vákuum. elektróny tam vytvárajú preskokmi elmg vlny, (svetlo. tu sa urobí ten istý dej ako pri tom sprievodcovi, dĺžka vlny sa natiahne preto, lebo ten bod vo vesmíre kde vznikla sa nezmení. skúste uvažovať v elementárnych mierkach. mne osobne ja skladanie rýchlosti jasné, skôr by som sa čudoval keby to tak nebolo. a čo sa týka doplerovho javu ten sa prejavuje iba pri pozorovateľovi.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Skladanie rýchlostí je ošemetná vec

Ak predpokladáte relatívnu povahu energie pohybu, môžete využiť tzv. inžiniersky prístup k fyzike, ktorý sa zameriava nie na pochopenie objektívneho priebehu dejov, ale len na využitie vypozorovaných zhôd modelových predpokladov s experimentom. Z tohto hľadiska, je - samozrejme - inžiniersky užitočný. Myslím, že vy myslíte v duchu inžinierskeho prístupu.
Ja v teórii kozmodriftu predpokladám objektívnu povahu energie pohybu. Uvažujem ináč, sčasti dochádzam k zhodným výsledkom s modernou fyzikou, a sčasti sa mi ukazuje, že je tam veľa hlúpostí.
Pokiaľ vás táto problematika zaujíma a dokážete sa zdržať unáhlených uzáverov, počkajte na ďalšie moje vysvetlenia súvislostí v ďalších článkoch na fyzikálnu tému.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ja považujem hmotu a elektromagnetickú vlnú za niečo spojité, vid záchyt fotónu o určitej energii v jadre vytvorí elektrón. resp. anihilácia. hmota je zložená z častích ktoré sú elektrický nabité. veľmi dobrý článok na túto tému napísal pán michal krištof ktorý mi odpovedal fundovane na moje otázky. tam spomenul aj teorie strún viem od kial vychádza táto teória preto myslím, že má budúcnosť. netreba nič merať pretože pravdepodobne všetký merania už poskytlá kvantová mechanika ale teória strún by ich mojhal spojiť matematicky
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

trochu sa opravím, nie že netreba už nič merať ale máme pravdepodone už dosť dôkazov aby sme mohli vytvoriť teóri strún ktorá bude akceptovaná. aj teoria relativity nebola najprv akcetptovaná. teória relativity ale vychádzala s podmienok ktoré boli nespochybniteľné a dobre merateľné. aj ked samotný súčet rýchlostí je ťažko predstaviteľný, resp nemáme technické možnosti ho zmerať. my nikdy nebudeme vidieť ako sa dva telesá približujú k sebe rýchlosťou blízko rýchlosti svetla ale môžeme dospieť, ovetriť si to k tomu rôznym astronomickým meraním ale hlavne výpočtom kinetických energii pre urýchľovače častíc. najlepší príklad je konštrukcia LHC konkretne detektor pre zrážky ionov ALICE.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Omylom som klepol na váš nick

a bol som trochu prekvapený, že nie ste anonymná osoba. Takých ľudí si vážim, aj keby sme sa nezhodli v názoroch.
Keď sa zmieňujete o LHC a detektore ALICE (nemám o ňom predstavu), chceli ste tým povedať, že sa osvedčuje vzorec pre "relativistickú" hmotnosť, resp. "relativistickú" hybnosť? Ak áno, nie je zaujímavé, že presne k tomu istému matematickému vzťahu dospejeme aj podľa predstáv teórie kozmodriftu, ale s tým rozdielom, že hmotnosť sa nemení (je jedna "univerzálna" hmotnosť) a že relativistický efekt súvisí s energiou urýchľovaného hmotného objektu?
A čo sa týka tzv. teórie strún, pokiaľ si nevystačí s trojrozmerným priestorom, ale potrebuje ich 11 alebo aj viac, môže to byť naozaj len matematická fikcia, ktorá nemá s fyzikou nič spoločného. Teória kozmodriftu si vystačí s trojrozmerným priestorom, čo je plne v súlade so zásadou tzv. Occamovej britvy.
Predovšetkým vzhľadom na nevyberané útoky pána Klimčíka uvažujem o tom, že by som teóriu kozmodriftu predložil odbornej verejnosti na spôsob (údajného) úvodu Kopernikovej práce, ktorý vraj vydával jeho heliocentrickú sústavu iba za zaujímavú (ale čisto teoretickú a hypotetickú) možnosť, ako vysvetliť všetky vtedy známe astronomické javy. Aj ja môžem povedať: pozrite sa, vážení, k akým výsledkom sa dá dospieť za takýchto a takýchto predpokladov. (Jedným z nich je reálna existencia kozmodriftu o rýchlosti w = c). Nie je na pováženie, že - pri diametrálne odlišných východiskových predpokladoch - sčasti takto dôjdeme k zhodným výsledkom s teóriou relativity (s tými, čo boli naozaj pozorované), ostatné vyznejú ako absurdnosti a k tomu vychádza ešte poznanie naviac?
Neveríte? - Správne! (Nestačí veriť.) Premyslite si logické zdôvodnenia tých starých aj nových výsledkov a možno sa medzi teoretickými dôsledkami kozmodriftových predstáv vyskytne niečo, čo bude možné overiť aj experimentálne. A najmä treba mať neustále na pamäti Occamovu britvu, ktorá skôr svedčí predstavám teórie kozmodriftu ako postulátom relativistických koncepcií.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

podľa súčtu rýchlostí bola odvodená relativistická hmotnosť a od nej kinetická energia. integrovaním veľmi jednoducho dostanete E= m*c2. v detektore alice sa zrážajú iony olova o rýchlosti cca 0,9c. pre výpočet detektora je potrebné poznať kinetickú energiu ionov a tie iony boli veľmi ťažké samotné. ale aj protóny boli mali oveľa vyššiu hmotnosť, niekoľko rádov vyššiu. čo sa týka strunovej teórie vychádzala zo strunových účinkov kvarkov. čo sa týka rozmerov to je nepodstatné. hmota má určité obmedzenie kde môže dosiahnuť rýchlosť. neutrína sa nedajú urýchliť a elektróny majú silné brzdné žiarenie. najlepšie sa urýchľujú protóny. ja pochybujem že by niektorá hmota zvýšila svoju rýchlosť na nejaké 0,2c okrem častíc hmoty. pozorovať ale môžeme teleso ktoré sa k nám približuje ale len prostredníctvom doplerovho posunu. samozrejme musí byť v astronomických diaľkach. keby sa doplerov posuv blížil k rýchlostu c tak by sme mali planckovú dĺžku. keby išiel opačne tak by sme nič nezmerali pretože čas by bol nekonečný. str je pomerne jednoduchá nerozumiem prečo mám používať occamovú britvu, (rovnicu, resp. graf. ja nerozumiem kozmodriftu ktorý ste napísal pretože uvažujete len ako teleso a nie ako súčasť elektromagnetického vlnenia.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Prečo používať "Occamovu britvu" -

Pretože je to veľmi racionálna myšlienka, aj s ohľadom na teóriu pravdepodobnosti.
Pretože v skutočnosti neexistujú rôzne "hmotnosti" - zotrvačná, gravitačná, relativistická, ale len jedna a tá istá - "univerzálna" hmotnosť. S touto predstavou pracuje aj teória kozmodriftu. Pojem gravitačnej hmotnosti sa historicky do vedy zaviedol z dôvodu "poctivej" vedeckej opatrnosti, časom sa však prišlo na to, že je rovnaká ako zotrvačná hmotnosť, ako spoľahlivo overil Eotvos. Relativistická hmotnosť, jej narastanie, je len zdanlivý jav, ktorý objektívne nesúvisí so zmenou hmotnosti v dôsledku urýchľovania hmotného objektu, ale s nelineárne vzrastajúcou potrebou energie na udržanie urýchľovaného hmotného objektu na jeho objektívnej dráhe, ktorej priemerný odklon od smeru kozmodriftu postupne narastá. Pri relatívnej rýchlosti "c" by sa tento objekt musel pohybovať súčasne v smere kozmodriftu (s objektívnou rýchlosťou w = c) i kolmo naň, čo je nereálne. Preto nemožno relatívnu rýchlosť "c" prekročiť.
A pre ešte viacero dobrých dôvodov.
Vy - a mnoho-premnoho iných ľudí - sa jednoducho neviete ( a možno aj nechcete) skúsiť pozrieť na danú fyzikálnu problematiku z iného uhla pohľadu. Hoci bez toho objektívny pokrok v poznaní bude postupovať ďalej len veľmi pomaly, alebo vôbec nie, keď definitívne zabŕdne v tých moderných (nateraz oficiálne uznávaných) absurditách.
Tzv. "inžiniersky prístup" vo fyzike (chápaný ako celok) nepredstavuje objektívne poznanie. Prísť však na to (v tej záplave informácií z poslednej doby) nie je naozaj jednoduché.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

str počíta iba s kľudovou a relativistickou hmotnosťou. nebudem zachádzať do detailov. relativistická hmotnosť je uvažovaná hmotnosť pri urýchlení na určitú rýchlosť, kde sa zmení plynutie času. na odvodenie relativistickej hmotnosti je potrebná iba pytagorová veta. ale nachádza sa tam relativistický súčet rýchlostí. ked popierate dilatáciu času tak to nikdy nepochopíte. najdôležitejší je relativistický súčet rýchlosti. tam ale je už potrebná predstavivosť. ja osobne pochybujem, že ten kto nemá znalosti o šírení elmg že by to pochopil.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ešte to rozšírim áno relativistická hmotnosť je do istej miery zdanlivá hmotnosť ale je dôležitá pre výpočet kinetickej energie Ek=m0*c^2((1/(1-v2/c2)^0,5)-1. a tá je potvrdená pri konštrukciách prístrojov, ako som uviedol najlepšií príklady sú urýchľovače častíc
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ano aj

ale povodna motivacia bola modifikacia newtonovho zakonu sily v STR.
najlepsi prikladom su magneticke sily, napriklad lorentzova sila sa da odvodit prave ako relativisticka.
rovnako zaujimavy je prepojenie hybnosti a energie do jedneho zakona zachovania. relativisticka hmotnost v zasade nie je koncept nevyhnutny pre STR, je to len forma zapisu.
https://en.wikipedia.org/wiki/...
staci nam energia a hybnost.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Odvodiť sa dá,

ale len matematicky. Fyzikálne zdôvodnenie je otázne.
Spomínate (ako zaujímavé) prepojenie hybnosti a energie do jedného zákona zachovania. Okrem toho (predpokladám) uznávate tzv. "ekvivalenciu hmotnosti a energie".
Viete povedať, čo sa stane s hybnosťou objektu, ktorého hmotnosť sa "ekvivalentne" zmení na energiu?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ja by som bol ochotný uvažovať

o "dilatácii času", keby ste mi ozrejmili - z fyzikálneho hľadiska - podstatu času. Ak to nedokážete, nezdá sa vám nerozumné trvať výlučne na prístupe, ktorý túto otázku ani nerieši, ani ju nemá šancu vyriešiť?
Vás nevábi dokonalejšie poznanie?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ak dovolíte skúsim ja tu dilatáciu času, tiso ma potom opraví. predstavte si priestor medzi atómami. elektróny preskakujú medzi dráhami a uvoľňujú vtedy fotóny. ale aby sme neboli takí zložití. predstavme si kolmu rovinu medzi atómami kde tie elektróny vytvárajú zmenu el poľa rovina ktorá je priečna tam sa vytvára mg pole. teraz uvažujme dva skupiny atómov. každá je rovnako vybudená. tá skupina atómov ktorá sa bude pohybovať voči skupine atómov v osi x vytvorí väčšiu elektromagnetickú vlnu pretože zmena na osi y bude menšia voči na osy x. tá zmena nemôže byť rýchlejšia pretože nepustí prostredie rýchlejšie tú vlnu. ked táto situácia nastáva medzi atómami tak celá sústava sa tak bude správať voči druhej sústave. podstate je to pomer vytvorenia elmg vln v rovnakých priestoroch medzi atómami ktoré ovplyvňiuje bud rýchlosť alebo gravitácia. tie dva priestory medzi atómami môžete si predstaviť ako hodiny na gps kde je frekvencia tvorená medzi atómami cézia. hodiny sú dvoje je tam družica ktorá koriguje čas a tú si predstavte ako stojí tiež má tie hodiny kde sa frekvencia vytvára medzi atómami cézia. my vieme zmenu času zachytiť rôznym spôsobom ale vštko to začína medzi atómami. neviem ale akú máte znalosť maxwelových vlnových rovníc tam je to dobre rozpísané. zmena elektrickej intenzity vytvára zmenu magnetickej indukcie. zmena je závislá na ploche ktorú obopne elektrickú intenzitu. tá plocha tým, že pohneme atómy v osy x tak sa zväčší. tým pádom uhlová rýchlosť vlny klesne. na to by bola dobré vizualizácia ťažko sa to vysvetľuje ked nepoznáte maxwellové rovnice, nie ich znenie a odvodenie to sa naučí každý hlupák ale ako to v tej prírode môže vyzerať.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

opak je pravda

ja sa viem pozriet na akykolvek problem s mnohych uhlov pohladu, ale vy nechapate ze ten vas je objektivne zly. Je to take jednoduche, je chybny a len vasa neznalost stredoskolskej matematiky vam to brani uznat.
A okrem toho nechapete ani vedu ani o co sa snazi, co vie a co nie. To su zase take zaklady gnozeologie, oboru filozofie . Okrem trivialnych chyb nie je na vasich predstavach nic zaujimave.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Par reakcii



S tymto tvrdenim v podstate suhlasim. Filozofia sluzi ako inspiracia pre vznik formalizovaneho skumania -> neskor specialnej vedy. Akurat ze pod hlavickou "filozofia" sa nachadza skutocne vselico a je hadam ovela tazsie nez v akomkolvek inom odbore "oddelit zrno od pliev". Ako to urcit? Naroky klast treba, a kedze filozofia pracuje s pojmami, malo by sa s nimi narabat presne a odvodzovanie myslienok by malo prisne zachovavat principy logickeho usudzovania. V skutocnosti je vo filozofii neporiadok a s pojmami sa casto naraba ako sa komu zachce. Tie iste pojmy obvykle nadobudaju rozny vyznam i u jedneho autora.
Snad na ilustraciu - isty fyzik poslal do filozofickeho casopisu nezmyselny text, ktory vsak pouzival na oko "mudre" pojmy. Vysledkom bolo, ze jeho text bol prijaty a vydali ho...



Co koho konkretne fascinuje v ramci matematiky je silne subjektivne (zavisi tiez od stupna porozumenia a vhladu do mat.teorii) a nemyslim si, ze prave kvoli tomu, co ste popisali, jej skutocny vyznam vacsina nekriticky precenuje. A precenuje sa vobec jej vyznam? Mam skor pocit, ze podcenuje.



Predcasne tvrdit, akym narokom matematika nemoze vyhoviet. Navyse, matematika ma pre svoju povahu hadam najsirsie uplatnenie zo vsetkych druhov poznania. Ukazuje sa tiez, ze funguje mimoriadne dobre v aplikacii na rozne vedy a cim viac znalosti obsahuje nejaka specificka veda, tym viac je aj uspesne matematizovatelna.



Nepravda.
Ziadne ine zviera ako clovek pojmy nepouziva, avsak preukazatelne mysli. Alebo tiez dieta, ktore este pojmy nepozna a nepouziva, jednoznacne rozmysla. Mozno by bolo uzitocne rozlisovat Fodorov "Language of thought" a "Language" ako dva rozdielne systemy s nenulovym prienikom.
Pojmy skor pomahaju mysleniu "preniknut" do vyssich urovni abstrakcie. Pripadne tlmocit vysledky myslenia inym.



Naozaj?



Nesuhlasim. Filozofia nie je suroda oblast. Uz velmi hrube rozdelenie filozofie naznacuje 2 uplne odlisne svety (kontinentalna vs analyticka). Preto sa skor treba domnievat, ze prirodzenu ulohu filozofia nema. Filozof tiez nemusi byt nutne prirodovedec, dosledkom coho bude sotva schopny systematizovat prirodovedne poznatky.
Filozofia ROZHODNE NIE JE vedny odbor. Som prekvapeny, ze tvrdite opak.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Vymazalo mi to vase citaty,

skusim ich preto postupne v poradi, v akom pisem svoje reakcie, nahodit v zatvorkach sem:











 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ach, ospravedlnujem sa,

diskusne prispevky tusim neumoznuju tak dlhe citacie, tak to skusim v kratkosti, mierne upravene, snad odpustite:

skusim ich preto postupne v poradi, v akom pisem svoje reakcie, nahodit v zatvorkach sem:



skutočný význam nekriticky preceňujú.>

podstatne širšie využitie aj pri riešení problémov tzv. spoloč. vied, ktorých kardinálnymi objektami skúmania sú ľudský jedinec, komunita, národ alebo globálna spoločnosť (objekty, tiež podliehajúce nekompromisným prírodným zákonom ako všetka ostatná živá i neživá príroda) a súčasne obdarené individuálnym i kolektívnym vedomím. (..)
Týmto nárokom matematika nemôže vyhovieť.>





 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Tak to nevyslo :(

Fakt ma mrzi moj spam, nic s tym vsak uz nemozem urobit...
Tak len takto strucne z casovych dovodov - vsetky vyroky, na ktore reagujem, sa nachadzaju v prvej casti clanku az po "Po druhe. Autority"
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie


  1. Transparency International Slovensko: Voľby bratislavského primátora: Mika a Nesrovnal mali záhadne lacné kampane 3 313
  2. Dominika Dongova: Som tehotná, ale dieťa nechcem 2 174
  3. Jaroslav Kmeť: Štát priateľský k ľuďom. Dá sa to vôbec? 994
  4. Rudolf Pado: Lyžovačka nad rozum a zákony? 965
  5. Jiří Kubáček: Prečo v posledný novembrový piatok vlaky v Bratislave meškali? 745
  6. Blanka Ulaherová: Krajina láskavosti, poézie a krásy 654
  7. Viktor Kouřil: Na dvere nám klope SOCIALIZMUS 306
  8. Transparency International Slovensko: Nový rebríček sudcov: Čierne ovce brzdia zlepšujúcu sa justíciu 301
  9. Paľo SIBYLA: Slepé kura alebo Jediná akcia, na ktorú vždy naletím 285
  10. Michaela Tischlerová - Bednárová: Bude nás o jedného viac 260

Rebríčky článkov


  1. Martin Hužovič: Budovanie Finančnej Nezávislosti časť 2
  2. Patrik Mackových: Pokles ceny benzínu a nafty sme si dlho neužili. Onedlho môže ísť cena nahor
  3. Lubomir Drabik: Najkrajšia vec na svete je holý a čistý zámer
  4. Mário Bošanský: Dvaja profesori a diskususia v občianskej spoločnosti
  5. Peter Slivovic: O troch bratoch
  6. Pavol Nemeš: Toto má byť elita našej spoločnosti?
  7. Peter Biščo: Ako som vymyslel nemalé huncútstvo .
  8. Marek Kytka: Dokedy budeme toto tolerovať ?
  9. Majka Glovová: Milujem ho - aj keď ho možno ešte ani nepoznám
  10. Petra Babanova: Najkrajšia žena na svete

  1. Upratovačka nevycestovala, minister zostal (píše Marek Maďarič)
  2. Delegáti krajín OSN v Marrakéši schválili Globálny pakt o migrácii
  3. Frajer, ktorý si dovolí zaparkovať na priechode. Pri Kočnerovi šli médiá po diváckom dopyte
  4. Vrahom sa bránil, CNN zverejnilo Chášudžího posledné slová pred smrťou
  5. Polícia zatkla podnikateľa známeho z kauzy vraždy Jána Kubašiaka
  6. Župa seká jedno z najlepších gymnázií. Rozhodnutie ani slová Trnku nechápu
  7. Najmocnejší kňaz v Poľsku kontroluje kostoly, médiá aj vládu. Blíži sa k politike
  8. Pľujú naňho, chcú ho zmlátiť. Pamätník Vasiľa Biľaka nemal výtvarník Peter Kalmus špiniť
  9. Európsky súdny dvor rozhodol: Británia môže prerušiť brexit bez súhlasu Bruselu
  10. Hrivík je hokejista, akých má Ramsay rád. Do reprezentácie však nepríde

  1. Anonym, čo pil vlastnou hlavou Colu v konšpiračnom byte chce bojovať proti anonymom
  2. Pastiersky list prišiel v pravý čas: Rostás chcel mať šou naživo zneužitím RTVS
  3. Bašternák sa zbavuje majetku, zostal mu len byt, v ktorom býva Fico
  4. Penta napísala vyšetrovateľom, aby zničili nahrávky z Gorily
  5. Deflektory do auta: čo je to deflektor a ako si ho vybrať?
  6. Rok 1968 očima historie, církve a společnosti: Halík, Kosatík, Mikloško
  7. Mala doma utečencov: prvé mesiace som počula len „ďakujem“
  8. Assisi: Misericordes sicut Pater
  9. Ruská polícia brutálne bije Rómov, aj ženy
  10. Sociálny len v názve. Pozitívny Smer už neexistuje

Už ste čítali?