Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Na poplatku za cirkevný sobáš sa SME jasne vyfarbilo (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

pokracovanie
A uz prestan verklikovat tvojho slameneho panaka o " ..."Tvrdím, že P" a výrokom "Tvrdím, že Cirkev tvrdí" ...", lebo to som uz mnohokrat vysvetlil, ty patologicky klamar. Chces tvrdit, ze si neimplikoval, ze citovana teologicka definicia dogmy udajne pripusta aj vedecky dokazane tvrdenia? Ja som to spochybnil a chcel citaciu/dokaz existencie takeho tvrdenia v RKC textoch, na co si reagoval nekonecnymi vyhovorkami. Cituj, kde po tebe chcem dokaz niecoho co si netvrdil, alebo neimplikoval? Taras. Cituj ako si na tom druhom linku definoval vieru ako presvedcenie? Definicia dogmatickej viery vo vyzname presvedcenia by bola ako som ti uz napisal nezmysel, nakolko definiciu presvedcenia splna aj odovodnena neviera ci pochybnost. Znovu klames, pojem "Bohom zjavené" si uviedol citatom RKC comu treba verit, uz v: https://blog.sme.sk/diskusie/d... Ja som po tebe chcel definovat "zjavenie" az v: https://blog.sme.sk/diskusie/d... Definicie Boha, zjavenia, ..., podla RKC, alebo tvoju som chcel, nakolko su tiez dolezite pre ukazanie dalsich moznych vedeckych ci logickych rozporov medzi vedou a vierou, ktore ty zda sa stale popieras. Ale ty tu len vagne bluznis a tvrdohlavo odmietas dodat akekolvek zmysluplne definicie relevantnych pojmov. Takze na zaver by som navrhol sa vratit spat k povodnej hlavnej otazke, ci su viera a veda v kontexte mojich definicii v rozpore. Alebo sa aj nadalej chces detinsky tvrdohlavo skriepit o tom, ze ja som ich nedefinoval, resp. ze nevies ako som ich definoval? :))) A predovsetkym dodaj konecne svoje presne definicie pojmov viery a vedy, ked tu donekonecna tliachas, ze medzi nimi nie je rozpor.
hornet.
<< < 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Samozrejme, že si nenapísal, čo znamená "dôkaz". Nenapísal si ani len, čo je to konkrétne vedecký dôkaz, ale keby sa aj tvoje reči o empirickej verifikácii/falzifikácii dali považovať skutočne za definíciu vedeckého dôkazu, tak to ešte nemení nič na fakte, že podľa Cirkvi sa dogmy dajú dokázať inak ako prírodovedecky (a nič iné som ani netvrdil). No a nemáš pravdu, že ja som tvrdil, že popri prírodovedeckých a matematických/logických dôkazoch existujú aj akési filozofické/teologické dôkazy. Ja som tvrdil, že to si myslí Cirkev. A to, že si ty myslíš, že z kontextu toho, čo si písal, bolo jasné, o akých dôkazoch hovoríš, ešte neznamená, že to aj naozaj bolo jasné. Rovnako ja tvrdím, že z kontextu toho, čo som hovoril o tom, že si Cirkev myslí, že dogmy sú dokázateľné, bolo zrejmé, že je reč o iných než prírodovedeckých dôkazoch, takže tvoje bazírovanie na vedeckej nedokázanosti dogiem je irelevantné. Ja som nikdy netvrdil, že podľa Cirkvi sú dogmy (prírodo)vedecky dokázateľné, len ty si si postavil slameného panáka, že to tvrdím.

No a nie podľa mňa, ale podľa Cirkvi definícia vedomosti/poznania zahrňuje aj dogmy.
A máš pravdu, tvrdil som, že dogmatické tvrdenie nie je súčasťou poznania. A naďalej to tvrdím. Ale naďalej zároveň tvrdím, že podľa Cirkvi prinajmenšom niektoré dogmatické tvrdenia sú súčasťou poznania.

Neviem, či bol Platón teista. Podľa Poppera bol ateista. Ale to je irelevantné. Podstatné je, že jeho definícia poznania doteraz nebola v teórii poznania nahradená nijakou lepšou.

Ak sa v Katechizme píše, že veriaci katolík nesmie pochybovať, tak sa to píše práve v tom zmysle, že by nemal pochybovať, teda nesmie pochybovať v zmysle svojej povinnosti preukazovať vo viere Bohu poslušnosť:
"Keďže človek je od Boha ako svojho Stvoriteľa a Pána celkom závislý a stvorený rozum je úplne podriadený nestvorenej Pravde, sme povinní zjavujúcemu Bohu preukazovať vo viere plnú poslušnosť rozumu a vôle."
Je zrejmé, že Cirkev vyjadrením toho, že o dogme sa "nesmie" pochybovať, nevyjadruje, že súčasťou cirkevného chápania viery je konceptuálna/logická nemožnosť veriť dogme a zároveň o nej pochybovať. Takže cirkevné vyjadrenie, že o dogmách sa "nesmie" (je zakázané) pochybovať, určite nedokazuje, že Cirkev chápe vieru ako opak pochybnosti. Ešte inak - cirkevná deklarácia povinnosti nepochybovať o dogmách neimplikuje, že podľa Cirkvi je nepochybnosť nutnou podmienkou viery.

"Chces tvrdit, ze si neimplikoval, ze citovana teologicka definicia dogmy udajne pripusta aj vedecky dokazane tvrdenia?"
Chcem tvrdiť, že som nevyslovil nič, z čoho by vyplývalo, že dogmy sú vedecky dokázateľné/dokázané a dokonca som netvrdil ani nič, z čoho by vyplývalo, že podľa Cirkvi sú dogmy vedecky dokázateľné/dokázané.
Takže tvoja požiadavka, aby som dokázal, že dogmy sú (akokoľvek) dokázateľné/dokázané, alebo aby som dokázal, že podľa Cirkvi sú dogmy "vedecky dokázateľné/dokázané", je naďalej nelogická a iracionálna, keďže ja som nič také neimplikoval. Naďalej trvám na tom, že podľa mňa dogmy nie sú dokázateľné/dokázané (vedecky ani nijako inak) a na tom, že podľa Cirkvi síce niektoré dogmy sú dokázateľné/dokázané, ale nie (prírodo)vedecky. Keďže si odo mňa chcel, aby som dokázal, že nejaká dogma je dokázateľná/dokázaná, je tak zrejmé, že si vyžadoval dôkaz niečoho, čo som netvrdil a neimplikoval.

V tom druhom linku som predsa povedal, že chápem vieru v zmysle "belief", teda presvedčenie.

Nie som povinný definovať výrazy Cirkvi, keď citujem cirkevné vyjadrenia.

Mal som na mysli to, že dogmatické tvrdenia nie sú automaticky v rozpore s vedeckými tézami.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

A znovu Slayerxov verklik vyhovoriek a popierania aj vlastneho nosa. :)))

Teraz tvrdis, ze z toho co som napisal a z kontextu nebolo vobec jasne o akych dokazoch som hovoril? Tak preco si uz davnejsie napisal:
"Tvoje metavedecké názory, ako má fungovat veda, sú vedecky nedokázatelné."?
A este predtym si suhlasil s "To, ze RKC tvrdi, ze nejaka jej dogma je udajne dokazana, teda vedomost, neznamena, ze je naozaj dokazana z hladiska vedy." Ako som mohol tusit, ze ty si stale Nevedko? :)))
Takze kde som tvrdil nieco ine ako to, co tu zbytocne verklikujes, ze ak si Cirkev mysli, ze dogmy su dokazatelne, tak je rec o inych nez prirodovedeckych dokazoch?
Ako chces bez (bazirovania na relevantnosti) pojmu vedeckej nedokazanosti dogiem porovnavat vedecku vedomost a udajnu dogmaticku vedomost v diskusii o rozporoch vedy/viery? :)))
Este mi pripomen, kde som tvrdil, ze ty tvrdis, ze "podla Cirkvi sú dogmy (prírodo)vedecky dokázatelné"?

Aj ked podla teba dogmy nie su sucastou poznania (teda urcite nie sucastou vedeckeho), a RKC ich povazuje za sucast poznania, ty napriek tomu nevidis rozpor medzi vedou a vierou? :)))
To, ze RKC podla svojich definicii nevidi rozpor medzi vedeckym poznanim a dogmami neznamena, ze ten rozpor neexistuje.

Zaujimave. Preco Popper oznacil Platona za ateistu, mas citaciu/link?
Ja nemam vyhrady proti Platonovej definicii vedomosti ak sa interpretuje ako odovodneny pravdivy nazor (presvedcenie), teda ako dokazane tvrdenie. Ja mam vyhrady proti interpretacii len ako "justified true belief", nakolko ako som uz neraz pisal, evidentne aj "justified true disbelief" je zrejme vedomost (ziskana dokazom falzifikacie).

Tak to je fakt sila, co si si schopny na... do huby.
Podla teba je "zrejme", ze Cirkev vyjadrenim, ze veriaci o dogme "nesmie" pochybovat, nevyjadruje, ze sucastou cirkevneho chapania viery je nemoznost verit dogme a zaroven o nej pochybovat. :))))))
A stale len dokazujes, ze netusis, co je nutna podmienka implikacie.
Evidentne podla RKC: Ak veris, tak nesmies pochybovat. Viera je postacujuca podmienka nemoznosti pochybovania. Teda nepochybovat je nutnou podmienkou viery! Ak pochybujes, tak neveris!

Dobre, takze konecne explicitne tvrdis, ze podla teba, ziadna dogma nie je ziadnym sposobom (vedeckym/nevedeckym) dokazana ani dokazatelna?
To si ani ja netrufam tvrdit. :)
To je presne co som chcel od teba dostat mojimi otazkami.
Takze potom, ked cirkev definuje dogmu ako poznanie, na ktoreho platnost nemaju vedecke dokazy ani logika ziaden vplyv (teda z hladiska vedy ide o nevedomost), je to podla teba v rozpore aj s tvojim chapanim vedomosti?

Tvoje "pouzivanie vyrazu "verit" skôr v zmysle "belief", nie v zmysle "faith"" ako si pisal na druhom linku, nie je ziadna jednoznacna semanticka definicia. Ked sa pozries do slovnikov a encyklopedii, tak sa do toho zahrnuje kadeco, aj genericke "mat nazor", co je daleko od zmyslu dogmatickej viery, ktorej definiciu som neraz po tebe chcel.
Zase sa budes vyhovarat, ze to tebe nebolo jasne ani z mojej definicie ani z kontextu? Takze dodaj co najjednoznacnejsie definicie v zrozumitelnom tvare, najlepsie v logickych formulach D1,D2,...:
viera = D1(...),
veda = D2(...),
vedomost = D3(...),
pochybnost = D4(...),
...

Si povinny definovat vyrazy (alebo citovat ich definicie), ktorych vyznam je klucovy pre tvoje argumenty v diskusii o rozpore vedy a viery (RKC nie tvojej), teda aj tie cirkevne, ak ich pouzivas.

Uz sa len vyhovaras, co si "mal na mysli". Ale do nepricetnosti si oponoval mojim argumentom, ze veda a viera su v rozpore ako chapu vedomost, ci pripustaju pochybnost.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Veď samozrejme, že z kontextu to nebolo jasné, že termín "dôkaz" používaš ako skratku pre "(prírodo)vedecký dôkaz". No a ja som celú dobu tvrdil, že podľa Cirkvi sú dogmy dokázateľné, avšak inak než prírodovedecky. Nič iné som netvrdil, takže tvoje reči o tom, že dogmy nie sú prírodovedecky dokázané, predsa len predstavovali slameného panáka. A tvoja požiadavka, aby som dokázal, že nejaká dogma je dokázaná, ostáva nelogická, pretože požaduješ, aby som dokázal niečo, čo som nikdy netvrdil. Zbytočne tu teraz verklikuješ, že si mal na mysli "prírodovedecký dôkaz". Fakt je, že ja som netvrdil, že nejaká dogma je dokázaná, či už (prírodo)vedecky, alebo inak.
Ja nechcem vôbec nijako porovnávať vedeckú vedomosť a údajnú dogmatickú vedomosť. Ja som len vyjadril, že podľa Cirkvi sú niektoré dogmy taktiež súčasťou poznania (teda sú vedomosťou).

Je jedno, či si tvrdil, že ja tvrdím, že podľa Cirkvi sú dogmy (prírodo)vedecky dokázané. Podstatné je, že si odo mňa vyžadoval dôkaz, že nejaká dogma je dokázaná, čím si mi podsúval, že tvrdím, že nejaká dogma je nejakým spôsobom dokázaná. Čo som ale nikdy netvrdil.
No a to, že dogmy nie sú súčasťou poznania, je dosť chabý základ na tvrdenie, že veda a viera sú v rozpore.

Popper vyjadril, že považuje Platóna za ateistu, v "The Open Society and Its Enemies". Nechce sa mi hľadať konkrétne citáty, ani to nie je dôležité.

Z cirkevnej požiadavky, že veriaci sú povinní nepochybovať o dogmách, nevyplýva, že Cirkev chápe/definuje vieru ako opak pochybovania. Samozrejme, že Cirkev nevyjadruje logickú nemožnosť veriť dogme a zároveň o nej pochybovať. Je úplne evidentné, že Cirkev vyjadruje len akúsi morálnu nemožnosť, teda morálnu povinnosť veriacich nepochybovať.
Lenže ak Cirkev vyjadrí napr. nemožnosť vraždiť v podobe morálnej povinnosti nevraždiť, nevyjadruje tým názor, že je (logicky, konceptuálne) nemožné vraždiť, resp. nevyjadruje tým, že podľa jej chápania je vražda niečo, čo sa v princípe ani nedá uskutočniť.
Nevedel som, že budeš mať taký veľký problém sémanticky odlíšiť tie dva významy termínu "nemožný". Z tých cirkevných vyjadrení nevyplýva, že viera je postačujúcou podmienkou (logickej/definičnej) nemožnosti pochybovania, teda že nepochybovať je nutnou (logickou, definičnou) podmienkou viery. Že ak niekto pochybuje, tak neverí.

Explicitne tvrdím, že podľa mňa nie je žiadna dogma dokázaná nijakým spôsobom. Nechcem ísť tak ďaleko, aby som tvrdil, že žiadna dogma nie je dokázateľná, ale je zrejmé, že zvyčajne sú dogmy formulované ako netestovateľné tvrdenia, takže nie sú prírodovedecky dokázateľné.
To, že žiadna dogma nie je dokázaná, som tvrdil už dávno, takže nechápem to tvoje "konečne". No a samozrejme, že nepovažujem žiadnu dogmu za "vedomosť".

Lenže ja som v ďalšom príspevku explicitne definoval "presvedčenie".

Tu sú moje definície:
viera = stav mysle, v ktorom si subjekt myslí, že platí P, pričom platnosť P môže a nemusí byť s istotou dokázaná alebo zdôvodnená.

veda = systematická aktivita, ktorou sa budujú testovateľné tvrdenia/hypotézy a ktorou sa dospieva k poznaniu, teda k tvrdeniam a teóriám, ktoré možno považovať za platné; alebo sústava takto vytvorených odôvodnených vedeckých tvrdení spĺňajúcich kritériá vedeckosti

vedomosť = poznatok = odôvodnené pravdivé presvedčenie

pochybnosť = mentálny stav, v ktorom myseľ ostáva nerozhodnutá medzi tvrdením a jeho negáciou; nesúhlas s tvrdením aj jeho negáciou. Pochybovať o P znamená nebyť s istotou presvedčený, že platí P alebo opak P.

To nie je výhovorka. Mal som na mysli absenciu rozporu medzi množinou dogmatických a vedeckých výrokov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Klames, bolo naprosto jasne ako pouzivam termin "dokaz", ved si to aj davno v kontexte potvrdil ako som ta uz 2x citoval. Chces tvrdit, ze si sa len pretvaroval, ze ti to bolo jasne? :)))
Verklikujes to iste. Prave ty si neskor stale opakoval slameneho panaka, ze dogmy RKC su "dokazane" inak ako prirodovedecky (U), co som ja predpokladal od zaciatku, ved som aj jasne definoval "vedecke dokazy" ako empiricke verifikacie a falzifikacie co jasne znamena "prírodovedecký dôkaz", v rozpore s definiciou dogiem. Mojimi otazkami som ta po mnohych vyzvach donutil najst priklad citatu cirkevneho textu, tvrdiaceho to co som predpokladal, ale to nie je dokaz toho univerzalneho tvrdenia U. To sa da len falzifikovat, preto som sa pytal na priklad aj toho. Takze nic nelogicke z mojej strany. Na to si ty specialista. Dalsi tvoj irelevantny slameny panak je verklikovanie ze podla RKC su (niektore??) dogmy tiez sucastou poznania.

Aha, takze ked nevies dolozit citaciou, ze som nieco tvrdil, tak to zmenis na udajne podsuvanie, ktore zatial tiez nedokazes citaciou?

Ak je veda o poznani a dogmy viery nie su jeho sucastou, pricom dogmy viery tvrdia, ze su sucastou poznania, tak to je podla teba "dosť chabý základ na tvrdenie, že veda a viera sú v rozpore" aj v chapani poznania? :)))

Si uplne, ale uplne na smiech s tym vagnym blabolom o "samozrejmosti" nejakej moralnej nie logickej nemoznosti (teda povinnosti) veriacich nepochybovat. Taka "samozrejmost" by mala byt dokazatelna, mas na to jasnu citaciu, ty tliachac?
Kde zadefinovali tie dve udajne rozne semantiky?
Jasne sa uz len vyhovaras a krutis ako had. Klames, ze si udajne pochopil nejaku udajnu inu semantiku "nemoznosti", nakolko som ta opakovane zase (aj po mnohych inych pripadoch) prichytil pri naprostom nepochopeni jednosuchej implikacie a neschopnosti rozoznat co je jej nutna podmienka. :)))

Ale ved ty si zjavne isiel tak daleko, ze si tvrdil, ze ziadna dogma nie je ani dokazatelna. :)))

Tvoje definicie su tiez len pateticke neurcite blaboly, v ziadnom pripade nie logicke formuly; obsahujuce logicke spojky, kvantifikatory, referencie dalsich definovanych pojmov a premenne, ako som pozadoval.
Ale napriek tomu si ich prejdeme:

viera - vagne nedefinovane podpojmy, nejasny vztah s pochybnostou, podoba sa na definiciu presvedcenia, vobec nie "dogmatickej viery" podla RKC, o ktorej je kontext celej diskusie, a ktoru som od teba explicitne opakovane pozadoval.

veda - vagne, nedefinovane podpojmy (??systematicka, ??ktore tvrdenia su platne a ktore len testovatelne, ...), z podmienky testovatelnosti vyplyva, ze tvrdenia su v stave empirickej testovatelnosti, kym sa niektore verifikuju, ci ine falzifikuju, teda dostavame vedecky dokazane vedomosti a tvrdenia o ktorych stale len pochybujeme, co jasne implikuje podmienky mojej definicie vedy. Cize moja definicia je nutna podmienka tvojej.

vedomosť - pre (vedecku) realitu to v podstate zodpoveda mojej definicii vedomosti - vedecky dokazaneho tvrdenia.

pochybnosť - zase vagny blabol pouzivajuci nedefinovane pojmy, ale tiez implikujuci moju definiciu predpokladu s pravdepodobnostnou mierou v otvorenom intervale (0,1).

Takze zjavne priznavas, ze si opakovane mal na mysli len slameneho panaka, a nie to o com som sa od zaciatku bavil a pozadoval od teba ja, teda o rozpore v chapani vedy a viery ako su definovane?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nebolo to vôbec "naprosto" jasné, že používaš termín "dôkaz" výlučne v zmysle prírodovedeckého dôkazu. Z tých viet, ktoré cituješ, ani náhodou nevyplýva, že som od začiatku bral do úvahy, že keď ty povieš dôkaz, tak máš na mysli výlučne prírodovedecký dôkaz. A to, že si hovoril o empirickom testovaní, ani náhodou nedokazuje, že si používal "dôkaz" výlučne v zmysle prírodovedeckého dôkazu.
Navyše si chcel cirkevný citát, ktorý bude obsahovať slovo "dokázať". Až keď som ti ho dal, začal si sa vyhovárať, že si chcel konkrétne "prírodovedecký" dôkaz.
Jasné bolo, že keď som napísal, že Cirkev považuje niektoré dogmy za dokázateľné/dokázané, nemá na mysli prírodovedecký dôkaz. Nevedel som, že niekomu ako ty to bolo treba od začiatku explicitne uviesť.

Ja som už dávno jasne povedal, že nepovažujem dogmy za dokázané. Prírodovedecky alebo akokoľvek. Takže tá šaškáreň okolo toho, že mám uviesť nejakú dokázanú dogmu, bolo z tvojej strany len mlátenie slameného panáka. Alebo teda skús vysvetliť, akú logiku malo opakovane odo mňa požadovať, aby som predložil dôkaz nejakej dogmy, keď som jasne povedal, že nepovažujem žiadnu dogmu za dokázanú.
Ja som iba vyslovil, že Cirkev považuje niektoré dogmy za dokázané. A aj som citáciami dokázal, že považuje. Nič iné nepotrebujem dokazovať.

"Uved konkretne, ktore dogmy RKC vyhlasuje za vedomost, a ako ich dokazuje"
Ak toto nie je podsúvanie, že považujem nejaké dogmy za dokázané, tak to je jednoducho nelogická požiadavka, aby som dokázal niečo, o čom som nikdy netvrdil, že je dokázané.

To, že veda je o poznaní a to, že dogmy nie sú súčasťou poznania, nedokazuje, že je medzi vedou/vedeckými tézami a dogmami rozpor.

To sa len tebe snívalo, že si ma pri niečom prichytil. Ja som ťa ale prichytil pri tvrdení bez logického základu, že z toho, že Cirkev zakazuje pochybovať o dogmách, vyplýva, že Cirkev chápe vieru ako opak pochybovania. To je non sequitur. Je ale pravda, že cirkevné vyjadrenia sú nejasné, takže tak, ako ja budem mať problém dokázať citáciou, že Cirkev jednoznačne má na mysli morálny zákaz pochybovať (hoci si myslím, že z toho kontextu je to dosť jasné), tak ty budeš mať problém dokázať, že Cirkev má na mysli definičnú, logickú nemožnosť pochybovať.
Alebo ešte inak - tie citáty Cirkvi nehovoria o tom, že ak neveríš, nemôžeš/nesmieš pochybovať. V skutočnosti sa v tých citátoch vôbec nenachádza slovo "nemožnosť". No a ak Cirkev povie, že "nesmieme" pochybovať o pravdivosti dogiem s tým, že to je hriech, tak je podľa mňa dosť zrejmé, že sa tým vyjadruje iba niečo ako morálny zákaz, určite nie to, že Cirkev definuje vieru ako opak pochybovania. Je až vtipné, že ti to treba vysvetľovať. Ty snáď predpokladáš, že neexistujú katolíci, ktorí o niektorých dogmách pochybujú? Alebo to sú podľa teba neveriaci v zmysle cirkevného chápania viery?

Nemal som na mysli, že žiadna dogma nie je dokázateľná, ale že žiadna nie je dokázaná.

Požiadavka, aby boli všetky termíny v definícii definované (vyjadrené ďalšími definíciami), je nelogická. Nedajú sa definovať všetky termíny v definíciách bez toho, aby si sa nedostal do kruhu.
Je nelogické predpokladať, že definícia viery je chybná, ak neobsahuje referenciu na pochybnosť. Inak, tvoja definícia vedy je tiež len patetický blábol. Vraj vedomosť alebo pochybnosť. Ukáž mi jedného vedca, ktorý takto definuje vedu. Okrem toho, tvoje definície sú beznádejne obmedzené, pretože ako si uznal, veda je postavená na univerzálnych hypotézach (nie na singulárnych existenčných tvrdeniach), a tie sú podľa teba falzifikovateľné, no neverifikovateľné, teda vedecky nedokázateľné.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ty si uz uplne ubohy taraj, saso a klamar. Kazdy si moze lahko precitat, co som hned od zaciatku pisal. Aky empiricky dokaz nie je prirodovedecky? :)))
Cirkevny citat s dokazom, som chcel, lebo si ziaden dlho nedodal, len si o nom ako obycajne taral. Okrem toho mi bolo jasne, ze to nebude prirodovedecky dokaz, takze som si len pockal ako zo seba opat urobis idiota. Teraz sa iba vyhovaras a snazis prekrutit svoje taraniny. :)))
Takze oblbujes, ze pri cirkvi netreba nieco explicitne uviest, ale tebe treba explicitne uviest, ze empiricky dokaz je prirodovedecky ... :)))

Ty si tvrdil, ze RKC povazuje dogmy za dokazane, tak som prirodzene chcel citovat taky dokaz, ziadneho slamenenho panaka tam nevidim. Ty si taku citaciu po dlhom pozadovani aj dodal, ale to ti tiez pateticky dlho trvalo. :)))

A zase drzo klames. Ake podsuvanie, ze ty povazujes dogmy za dokazane ? Ja som napisal "Uved konkretne, ktore dogmy RKC vyhlasuje za vedomost, a ako ich dokazuje" ako odpoved na tvoje: "To neznamená, že dogmy nepripúštajú logiku ani že sa v zmysle danej definície v princípe nedajú dokázat. Naopak, je zrejmé, že RKC považuje možnost zdôvodnovat, resp. dokazovat dogmy za samozrejmé. ... Pokial viem, tak RKC netvrdí nic, z coho by vyplývalo, že viera a dogmy vylucujú, nepripústajú logiku a dôkazy. RKC dokonca (niektoré) dogmy vyhlasuje za poznatok, za vedomost."
Z tebou napisaneho jasne vyplyva, ze aj podla teba RKC vyhlasuje dogmy za poznatok/vedomost, teda sucast poznania (pricom ty popieras, ze dogmy su sucastou poznanie), a kedze veda je o poznani, tak ide o jasny rozpor medzi tym ako chape poznanie veda, a ako chape poznanie viera.

Taras tliachac. Samozrejme, ze znovu vobec nechapes ani skolacke zaklady logiky.
RKC uplne jasne pise: ak verime dogmam (A), potom o nich nesmieme pochybovat (B). Teda A->B. Tak mi teda napis, co plati ak B nie je pravda? Co taka negacia B implikuje? Nevies o com blaboces ty "non sequitur". :)))
Znovu sa snazis prekrucat a vyhovarat, ze nieco znamena nieco ine ine ako to znamena. Jasne opat nevies ani co znamena "znamenat". :)))
Zjavne ti uplne preplo, pises: "citáty Cirkvi nehovoria o tom, že ak neveríš, nemôžeš/nesmieš pochybovat". Slameny panacik non(nonA->B)? :)))
Ale urcite existuju mnohi formalni katolici, ktori pochybuju o mnohych dogmach. Ti su potom podla dogmatickej teologie a katechizmu neveriaci hriesnici v zmysle dogmatickej viery.
Tvoj argument o udajnych roznych vyznamoch slov v texte katechizmu, je rovnaky ako argumenty bigotnych katolibancov alebo islamistov, ked su konfrontovani s nejakym konkretnym explicitne hlupym ci obludnym textom z NZ / Koranu, ..., ze to len my nerozumieme vyznamu tych slov a ako maju byt spravne interpretovane. :)))

Klames, napisal si "A vyhlasujem, že si nemyslím, že akákolvek dogma je dokázaná ci dokázatelná". Teraz opat tvrdis, ze si mal na mysli nieco ine? :)))

Chudacik, ty zjavne nemas potuchy ako sa formalne robia definicie, tak aby boli semanticky uplne, a aby sa nedostali do kruhu. Zjavne si nikdy v zivote neurobil nic uzitocneho ci konstruktivneho. Ty stale len dokazujes, ze nevies co znamena pojem "logicky".
Cely cas sa tu bavime o dogmatickej viere a podla prikazani v katechizme tam pochybnost hra dolezitu rolu. Je tam spomenuta viackrat. Tvoja definicia viery je pateticky mentalny odpad, co s dogmatickou vierou nema absolutne nic.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

pokracovanie

Moje kriteria vedy jasne zodpovedaju poziadavke testovatelnosti. Ako chces testovatelnost reprezentovat inaksou logickou formulou? Udajne menej obmedzenou? :)))
Univerzalne hypotezy sa v principe nedaju empiricky verifikovat, len falzifikovat existenciou kontraprikladu. To je prave ta nutnost pochybnosti ked sa hladaju experimenty na vyvratenie hypotezy. Jedine existencne fakty sa daju empiricky verifikovat. Ak mas ine uzavery, tak sa predved. :)))

Trvalo ti to pocas 16 dni 25 prispevkov do diskusie, kym si sa konecne zmohol na "vlastne" definicie zakladnych pojmov o ktorych si tolko tliachal. Tie definicie som od teba opakovane pozadoval.
Ako som predpokladal, tvoje definicie su pateticky hlupucke, dokonca vieru si definoval uplne proti mojim poziadavkam vychadzajucich z kontextu diskusie (dogmaticka viera RKC).
Okrem toho stale dokola recyklujes svoje klamstva, podsuvanie slamenych panakov, popieranie evidentneho vyznamu slov, ...
To vsetko jasne dokazuje, ze diskusia s tebou je totalna strata casu a nema ziaden zmysel.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Áno, každý si môže ľahko prečítať, že si na začiatku nedefinoval dôkaz ako výlučne empirický dôkaz. A každý si môže prečítať, že som sa bavil o tom, že Cirkev považuje niektoré dogmy za dokázané a explicitne používa slovo "dokázané" vo svojich textoch (čo neznamená, že ich považuje za empiricky dokázané - naopak, je zrejmé, že Cirkev neuvažuje o empirickom dôkaze ako o jedinom možnom type dôkazu). Teraz dokonca tvrdíš, že aj tebe bolo jasné, že nejde o prírodovedný dôkaz.
A kdeže som spochybnil, že empirický dôkaz je prírodovedecký?

Ty si odo mňa opakovane požadoval, aby som predložil dôkaz nejakej dogmy. Ale ja som sa vyjadril, že si nemyslím, že taký dôkaz existuje. Netvrdil som, že taký dôkaz existuje, takže som nič také nepotreboval dokazovať.

"ide o jasny rozpor medzi tym ako chape poznanie veda, a ako chape poznanie viera"
Aj keby to platilo, čo by z toho vyplývalo? Nejako by to popieralo moje tvrdenia?
Okrem toho, neplatí to. Pretože veda nechápe poznanie nijako. To je metavedecký problém. Alebo ak máš na mysli to, ako chápu "poznanie" vedci, tak tí pre svoju prácu ani nepotrebujú uvažovať nad tým, čo to znamená "poznanie" a akonáhle tak učinia, tak sú už mimo vedy, na poli metavedy a filozofie. A je zrejmé, že vedci sa nezhodnú na definícii poznania a pravdepodobne mnohí akceptujú štandardnú definíciu "odôvodnené pravdivé presvedčenie". Tipujem, že s tvojou definíciou poznania ako dokázaného tvrdenia/hypotézy nebude súhlasiť takmer nikto. No a tým je aj táto definícia falzifikovaná (keď si teda tak strašne chcel, aby som ti ju falzifikoval). Je to definícia, ktorá nezodpovedá bežnému používaniu/chápaniu príslušného významu v danom jazyku.

Predpokladajme, že Cirkev naozaj tvrdí, že ak veríme dogmám (A), potom o nich nesmieme pochybovať (B). Implikácia A->B vyjadruje iba, že vždy ak veríme dogmám, nesmieme o nich pochybovať. Teda že sa nemôže stať, že smieme o dogmách pochybovať, ak veríme dogmám.
Je ale zjavné, že Cirkev tu chápe smieť/nesmieť v zmysle povinnosti, resp. morálneho zákazu, nie v zmysle logickej nevyhnutnosti a nemožnosti. Takže je logicky možné, aby niekto veril dogmám a zároveň o nich pochyboval napriek tomu, že o nich "nesmie" pochybovať. V skutočnosti je to bežná situácia medzi veriacimi. Chyba, ktorú tu robíš, je ekvivokácia medzi "nesmieť pochybovať" ako povinnosť nepochybovať (čo má na mysli Cirkev) a "nesmieť pochybovať" ako logická nemožnosť. Je zjavné, že ide o odlišné významy. Mne stačí len zopakovať, že z toho, že Cirkev zakazuje pochybovať o dogmách, nevyplýva, že Cirkev chápe vieru ako opak pochybovania. Výraz "ak veríme, nesmieme pochybovať", tak ako ho myslí Cirkev, neznamená, že viera implikuje pochybnosť. Zjavne je možné, aby v implikácii veriť -> nepochybovať konzekvent neplatil, ak antecedent platí. Takže je to neplatná implikácia.

Keď som napísal, že si nemyslím, že nejaká dogma je dokázaná/dokázateľná, mal som na mysli, že nepovažujem žiadnu dogmu za dokázanú a netvrdím, že nejaká je dokázateľná.

Tebe sa nepáči žiadna moja definícia, lebo neustále žiadaš ďalšie a ďalšie definície termínov z mojich definícií. Takýmto spôsobom sa kruhu nevyhneš. Ja tiež môžem požadovať definície všetkých termínov v tvojich definíciách. Ak si myslíš, že tvoje definície sú úplné, tak si na omyle. Okrem toho ti uniká, že vágne pojmy prirodzeného jazyka ako "pochybnosť", "viera", alebo aj "poznanie", "veda" a pod. sa nedefinujú stipulatívne ako technické termíny a podať ich úplnú presnú definíciu nie je možné, takže vzťah medzi definiendom a definiens nemožno brať ako ekvivalenciu, ale nanajvýš ako implikáciu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

ešte k tvojim definíciám

Ty si myslíš, aké úžasné definície si tu predostrel.

Tvoja definícia vedomosti ako (empiricky) dokázaného (=verifikovaného) tvrdenia spolu s predpokladom, že veda je založená na univerzálnych hypotézach a predpokladom, že univerzálne tvrdenia/hypotézy sa dajú iba falzifikovať, nemožno ich však verifikovať (dokázať), vedie k tomu, že vedecké vedomosti neexistujú. A navyše ani nemôžu existovať, keďže vedecké hypotézy sa (podľa falzifikacionizmu) v princípe ani nedajú dokázať.
To by ma teda zaujímalo, čo teda podľa teba je súčasťou vedeckých vedomostí. Nejaký konkrétny príklad univerzálneho poznatku/vedomosti. Resp. načo je dobrá definícia vedomosti, podľa ktorej vedomosti vo forme univerzálnych tvrdení neexistujú a sú principiálne nedosiahnuteľné.

Tvoja definícia "veda = vedomosť alebo pochybnosť" nevystihuje skutočný proces, ktorým vedci formulujú a testujú hypotézy, ani neobsahuje demarkačné kritérium (napr. falzifikovateľnosť). Navyše, ak platia iné tvoje definície (napr. definícia vedomosti), tak tá definícia kolabuje do nezmyslu "veda = pochybnosť", pretože podľa tvojich vlastných kritérií neexistujú žiadne univerzálne hypotézy/teórie, ktoré by predstavovali vedomosť.

Tvoja definícia "pochybnosť ako predpoklad s pravdepodobnostnou mierou v otvorenom intervale (0, 1)" je vágny blábol, ktorý je mimo reality. Nejaký predpoklad môže mať mieru pravdepodobnosti 100%, ale ak o tom niekto nevie, stále môže o danom predpoklade pochybovať. Na druhej strane niekto nepochybuje o predpokladoch, ktorých pravdepodobnosť je vyššia ako 0 a nižšia ako 1. To, čo tu definuješ, vôbec nie je pochybnosť (pochybnosť je nevyhnutne nejaký subjektívny mentálny stav súvisiaci s konkrétnym subjektom a jeho vzťahom k výroku, a nie úroveň objektívnej pravdepodobnosti výroku).
Stručne, niekto môže pochybovať o predpoklade, ktorého pravdepodobnosť platnosti sa nenachádza v otvorenom intervale (0, 1) a niekto nepochybuje o predpokladoch, ktoré sa nachádzajú v otvorenom intervale (0, 1). Veď aj dogmaticky veriť podľa teba implikuje nepochybovať. Teda podľa tvojej logiky a definície je pravdepodobnosť ktorejkoľvek dogmy mimo otvoreného intervalu (0, 1). Ak by platilo, čo hovoríš, tak by z toho vyplývalo, že pravdepodobnosť dogiem je vždy buď 0, alebo 100 %. Nonsens.
Definícia vedy používajúca takýto nezmysel (veda = vedomosť alebo predpoklad s pravdepodobnosťou z otvoreného intervalu (0, 1)) je nevyhnutne tiež nezmyselná.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Zase si sa zmohol len na verklikovanie klamstiev ako tvrdohlavo blabotajuce decko, nemajuce potuchy o vyzname slov a pojmov, ktore sa pokusa pouzivat.
Uz dlho chcem od teba dostat co myslis pod tymi zakladnymi pojmami. Zatial si nebol schopny logicky formulovat absolutne nic.
Daj teda svoju definiciu empirickeho dokazu ak sa ti nepaci, co som tu jasne napisal uz v prvom, upresnil v druhom prispevku, aby to aj tebe podobny ***** rozumel. :)))

Klames aj dalej to iste. Ty si tvrdil, ze RKC povazuje svoje dogmy za dokazane. To som chcel po tebe dokumentovat.

Jasne stale nevies co su "rozpor", "dokaz", ci "falzifikacia".
Taras, prirodovedecke poznanie (vedomosti) nie je metavedecke poznanie, ale empiricke poznanie. Poznanie vo vseobecnosti je metavedecky aj vedecky problem.
Vedomost ako odovodneny pravdivy nazor je nieco ine ako dokazany nazor? Tak co to potom je, ty tliachac? Ved daj svoje detailne logicke formulacie.

A tie tvoje klamstva, bluznenie a prekrucanie vyznamov slov v logickom verzus moralnom kontexte su naprosto na smiech. Ani tu si nedodal ziadne formalne definicie iba vagne detske zvatlenie. Takze zjavne podla teba z nonB nevyplyva nonA? :)))
A stale doblba tvoj slameny panak: Kde som pisal o viere ako opaku pochybovania?
Znovu dalsi tvoj slameny idiotizmus: "Výraz "ak veríme, nesmieme pochybovat", tak ako ho myslí Cirkev, neznamená, že viera implikuje pochybnost". :)))
Cize podla teba neplati (nonB->nonA) a sucasne ani (A->nonB) ?
Potom by ale muselo platit (A and B and nonB), cize zjavna kontradikcia.
Ty si inzitny logik na urovni 6-rocneho decka. :)))

A zvycajne vyhovorky ako si udajne co inak myslel o dokazatelnosti dogiem.

Mne sa nepacia tvoje definicie, lebo to nie su ziadne jendoznacne a logicke formulacie, len hromada hlupych dristov, ktore stale prekrucas. Vyhovorky o nemoznosti podat jednoznacne definicie nie su na mieste pre metavedecku diskusiu. Metavedecke discipliny sa vytvaraju presne z dovodov jednoznacnosti ich jazyka. Samozrejme pre notorickych klamarov ako si ty je mlzenie a prekrucanie podstatne, tak budu bojovat proti jednoznacnosti a logike vyjadrovania.
Ved mozes pouzivat aj len implikacie miesto ekvivalencii pri svojich definiciach. :)))

Tvoje taranie o mojich definiciach jasne znovu dokazuje, ze stale nemas potuchy co znamenaju pojmy ako testovatelnost, verifikacia, falzifikacia, existencne fakty, univerzalne hypotezy, vedomosti, empiricka existenicia, existencia v metavedeckych modeloch. Takze si ich najprv skus jednoznacne zadefinovat sam.
Nezmysel "veda = pochybnost" vychadza len tebe, lebo napriek mojmu mnohonasobnemu opakovaniu stale nechapes co je to empiricka "vedomost" podla mojich definicii.
Moja definicia vedy po dosadeni zodpoveda logickej formule, ktora sa pouzije v jej proceduralnej interpretacii ako invariant a test v opakovanom cykle testovania existencnych hypotez. Alo to by si najprv musel chapat co v logike znamena interpretacia.
Formulacia univerzalnych hypotez a modelov testovania sa deje na metavedeckej urovni.

A tvoj blabol o mojej definicii pochybnosti je na srandu. Evidentne ani tu nic nechapes.
Predovsetkym pravdepodobnostny predpoklad je pre empiricku realitu vzdy len subjektivna odhadova miera, o ktoru sa snazime co najpresnejsie vzhladom na okolnosti. Kde som napisal, ze vieme nieco take odhadnut objektivne ty slameny panacik?
Takze aj pravdepodobnost dogmy je subjektivne podla RKC 1, ale napriklad podla nejakeho (veriaceho) antiteistu 0.
Ty si uz velakrat dokazal, ze netusis ani co znamena "znamenat" ci "zmysel", a tym padom ani "nezmysly" (ktore produkujes). :)))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ako som ukázal, tvoje definície nie sú o nič logickejšie než moje. Používaš vágne pojmy bez toho, aby si ich vedel dostatočne presne, zmysluplne, logicky a prijateľne zadefinovať.

Veď som to aj zdokumentoval, že Cirkev považuje niektoré dogmy za dokázané (akurát nie v zmysle prírodovedeckého dôkazu). Dá sa ľahko dohľadať, že si na začiatku používal termín "dôkaz" bez definície. Ešte ani vtedy, keď si prvýkrát začal hovoriť o empirickom testovaní, nebolo jasné, že definuješ dôkaz výlučne ako empirickú verifikáciu. Takže mi úplne stačilo citovať Cirkev, ako používa slovo "dôkaz", aby som jasne zdokumentoval, že podľa Cirkvi niektoré dogmy sú dokázané (a to neempiricky).

Kde presne som tvrdil, že prírodovedecké poznanie je metavedecké poznanie? No a samotná definícia poznania je mimovedecká záležitosť. Veda samotná nedefinuje poznanie.
Medzi odôvodneným pravdivým názorom a dokázaným výrokom je rozdiel, pretože odôvodnený pravdivý názor nemusí byť verifikovaný (empiricky dokázaný). A odhliadam od rozdielu medzi názorom a výrokom.

Na smiech je akurát tvoja neschopnosť pochopiť, že keď Cirkev hovorí, že je zakázané pochybovať, teda veriaci nesmie neveriť, nemá tým na mysli, že veriť implikuje nepochybovať (ani že pochybovať implikuje neveriť) a nemá tým na mysli, že chápe/definuje vieru tak, že nepochybovať je nutnou podmienkou viery. Z cirkevných vyjadrení, ktoré si citoval, nevyplýva, že podľa Cirkvi ak niekto verí, tak nepochybuje, ani že nie je logicky možné, aby niekto súčasne o nejakej dogme veril a pochyboval.
No a logické definície žiadaj od Cirkvi, neviem, prečo by som ti ich ja mal dávať. Ale aj bez nich je úplne zrejmé, že Cirkev nevyjadrila, že nepochybovanie je logicky (definične) nutná podmienka viery.
A z toho, že Cirkev zakazuje pochybovať o dogmách, nevyplýva, že Cirkev chápe nepochybovanie ako nevyhnutnú podmienku viery.

O viere ako o opaku pochybovania si písal, keď si uviedol definíciu "veriť = nevedieť a nepochybovať" a keď si povedal, že nepochybovanie je nevyhnutnou podmienkou viery. Teda podľa teba "veriť" implikuje "nepochybovať". Voľne sa do dá preložiť tak, že viera je opak pochybovania (veriť znamená nepochybovať).

Kde som tvrdil, že z nonB nevyplýva nonA? Ja som tvrdil, že z cirkevných vyjadrení nevyplýva, že platí tebou navrhovaná implikácia, že ak veríme dogmám (A), tak o nich nepochybujeme (B). Ak neplatí A->B, tak môže platiť nonB a zároveň A. To je úplne konzistentné s citovanými cirkevnými vyjadreniami.

To nie sú výhovorky. Ak som tvrdil, že si nemyslím, že akákoľvek dogma je dokázaná či dokázateľná, tak som tým netvrdil, že si myslím, že nejaká dogma je dokázateľná, ani že je nedokázateľná.

Lenže metaveda nemá žiadne exaktné logické definície pochybovania, viery, poznania/vedomosti, vedy, dôkazu a pod. A už vôbec nie také, na ktorých by sa metavedci (alebo aj vedci) zhodli.

Ale chápem, čo je to empirická vedomosť podľa tvojich definícií. Je to dokázaný (=verifikovaný) výrok/názor. Lenže podľa teba nemožno univerzálne hypotézy/tvrdenia dokázať (verifikovať), takže podľa teba v podstate vedecké vedomosti neexistujú, čiže tvoja definícia vedy sa redukuje na pochybovanie. Preto je nelogická a neadekvátna.

No a teraz sa jasne ukázalo, že tvoja definícia pochybnosti bola len patetickým vágnym blábolom, pretože si pôvodne nejasne definoval pochybnosť ako predpoklad (tvrdenie) s pravdepodobnostnou mierou z otvoreného intervalu (0, 1). To neimplikuje subjektívnu odhadovanú mieru pravdepodobnosti.

"x znamená y" môže byť rôzny vzťah medzi x a y, napr. ekvivalencia, implikácia, denotácia a pod.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Len dalsi verklik klamstiev od teba.

HaHa, keby som ta nazval patologickym a demagogickym luharom, tak by to bol vlastne kompliment, nakolko take slabomyselne nekoherentne zvatlajuce decko ako ty zjavne potrebuje hlavne lutost a pozornost celeho timu odbornikov. :)))

Ktore vagne pojmy pouzivam?
Jasne som neraz zdokumentoval, ze som prirodovedecky - empiricky dokaz popisal mnohokrat, pocnuc prvymi prispevkami.
V prvom prispevku:
"Veda je podla teorie poznania zalozena na vedomosti/fakte (verifikacia existencneho tvrdenia alebo falzifikacia univerzalnej hypotezy) inac na pochybnosti."
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
V druhom prispevku:
"z hladiska (prirodo)vedeckeho sa matematickemu modelu ma neverit a verifikovat / falzifikovat ho empiricky. Az po uspesnom empirickom testovani mozeme povedat, ze nieco vieme o realite, dovtedy len pochybujeme, cize stale neverime"
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
...
Ty si znovu ukazal akurat, ze nemas potuchy co je logika, jednoznacne definicie, testovatelnost, jednoducha implikacia, nutne resp. postacujuce podmienky, logicke resp. empiricke dokazy, rozdiel medzi verifikaciou a falzifikaciou, rozdiel medzi metavedou a (prirodo)vedou, rozdiel medzi existencnymi a univerzalnymi tvrdeniami, dogmy, viera v dogmy, pochybnost, pravdepodobnost, ...

Samotna definicia poznania je metavedeckou zalezitostou, konkretne empiricke vedomosti / fakty su vedeckou zalezitoatou, to len chaoti tebe podobni nevedia co je metaveda, tak poznanie nevedia jednoznacne definovat. :)))
Tvoj hlupy blabot o nazore reap. vyroku je uplne na smiech. Dokazany logicky vyrok vobec nemusi byt empiricky dokazany. Je stale zrejmejsie aky mas chaos v pojmoch prirodovedecke resp. metavedecke poznanie. :)))

Klames, ako som mnohokrat citoval, RKC v katechizme presne hovori, ze dogmaticka viera implikuje nepochybnost (A->B), z toho logicky jasne vychadza, ze pochybnost implikuje nevieru (nonB->nonA). To pochopi aj skolacik, iba nelogicky veriaci fanatik, pomatenec a demagog moze popierat ten citat a jeho dosledky.

Preco by som mal ziadat od RKC logicke definicie napriklad testovatelnosti a dalsie, ked si to ty, kto o tych pojmoch blaboce, pricom nevies co znamenaju?

Znovu drzo klames, to co som napisal nikdy nebolo "o viere ako o opaku pochybovania". Len opat dokazujes, ze nevies co je vyznam slov "opak" a "implikovat" ty dislogik. :)))

Dalsia tvoja logicka genialita. Kedze sa distancujes od popierania (nonB->nonA) :))), tak zoberiem ten voj idiotizmus presne t.j., ze podla teba neplati (A->B) a sucasne ani (A->nonB), z toho ale zase dostavame len platnost (A and B and nonB), cize zjavnu kontradikciu. :)))

Ak nieco nema jednoznacne definicie nejakych pojmov, tak to nemoze byt metaveda o danych pojmoch, ale len chaoticky blabol, teda to, co tu ty predvadzas. Ja nevidim dovod preco by tie pojmy nemohly mat jednoznacne definicicie.

Taras alebo klames, kde som napisal: "v podstate vedecké vedomosti neexistujú"?
Tym si zase len ukazal, ze stale naprosto nechapes co je empiricka vedomost. :)))

A ten tvoj paragraf o mojej definicii pochybnosti je len dalsia ukazka tvojej hluposti. Implikuje snad ta definicia nejaku objektivnu mieru pravdepodobnosti? A ako?
Zjavne vobec nerozumies co je odhad pravdepodobnosti empirickej skusenosti. :)))

Tvoja zaverecna, prudko nejednoznacna definicia, je len dalsia typicka ukazka tvojej zufalej viery v mlzenie a prekrucanie, ty notoricky tliachac. :)))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Tvoje príspevky by boli omnoho kratšie, keby neboli také uziapané, emocionálne, nepoužíval si toľko expresivizmov a ad hominem útokov. Či nevieš, že ad hominem sa v racionálnej argumentácii neberie?
Mimochodom, ako vždy si nedokázal, že klamem. Nedokázal si ani len to, že moje tvrdenia sú nepravdy, a už vôbec nie to, že ich uvádzam s vedomím ich nepravdivosti (teda klamem).

Ani jeden z uvedených citátov sa na vymedzenie pojmu "dôkaz" nevzťahuje vôbec. Ani náhodou nemôže byť reč o definícii "dôkazu" alebo o tom, že si pojem "dôkaz" používal striktne empiricky.

To, že si si vysníval, že nemám o niečom potuchy a vymenoval si to len aby si zas uviedol nejaký trápny ad hominem útok, nedokazuje, že o tom nemám potuchy.

Kde som popieral, že konkrétne vedomosti sú vedeckou záležitosťou?
Ja poznanie viem pomerne jednoznačne definovať. Ja som ho jednoznačne definoval (v zmysle štandardnej definície teórie poznania, na ktorú sa odvolávaš), asi si zabudol.

"Dokazany logicky vyrok vobec nemusi byt empiricky dokazany."
Kde presne som tvrdil opak? Jeden z tvojich slamených panáčikov?

"RKC v katechizme presne hovori, ze dogmaticka viera implikuje nepochybnost"
Blbosť. Žiadna veta z tvojich citátov nepodporuje tvoj predpoklad, že podľa Cirkvi (dogmatická) viera implikuje nepochybnosť. Jediné, čo z tých cirkevných tvrdení vyplýva, je, že je zakázané o dogmách pochybovať, resp. že sa "nesmie" pochybovať. To len v tvojom logickom univerze môže z toho vyplývať, že viera implikuje nepochybnosť, resp. že ak niekto verí, tak nikdy nepochybuje. Ale v klasicke logike to z toho nevyplýva.

Ja som teraz hovoril o definícii slova "zakázané", "prikázané", "nesmie sa". Ak chceš ich definíciu, pýtaj si ju u Cirkvi, ale aj bez definície je zrejmé, že týmito slovami Cirkev nevyjadruje "nemožnosť". Ani to, že by chápala nepochybnosť ako nevyhnutnú podmienku viery.

Obávam sa, že si to ty, kto nerozumie pojmu "implikovať", lebo ak by si rozumel, tak by si nepovedal takú somarinu, že podľa Cirkvi veriť implikuje nepochybovať. Implikácia neplatí v prípade, že antecedent platí a konzekvent neplatí. Cirkev nikde netvrdí, že ak platí antecedent (veriť), tak vždy platí konzekvent (nepochybovať). Inak povedané, Cirkev netvrdí implikáciu, o ktorej si myslíš, že ju tvrdí.

"podla teba neplati (A->B) a sucasne ani (A->nonB)"
To si zas kde vycucal? Nič také som netvrdil. Ďalší slamený panák.

"Ak nieco nema jednoznacne definicie nejakych pojmov, tak to nemoze byt metaveda o danych pojmoch, ale len chaoticky blabol"
V takom prípade to, čo si predviedol, sú len chaotické bláboly, nie jednoznačné definície tých pojmov. Ono platí, že pri ktoromkoľvek termíne z definiens možno požadovať jeho definíciu, ktorej definiens bude opäť obsahovať termíny, o ktorých možno zas požadovať ich definíciu atď. Problém nekonečného regresu a zacyklenosti (a nemožnosti presnej definície všetkých pojmov) je tak zjavný. Zaujímavé, že Popper si bol tohto problému vedomý, ty, jeho epigón, o tomto probléme netušíš.

Ty si priamo nenapísal, že vedecké vedomosti neexistujú.
Ale napísal si, že veda je postavená na univerzálnych hypotézach a že vedomosť je empiricky dokázané (verifikované) tvrdenie. A povedal si, že univerzálne hypotézy sa nedajú verifikovať, teda sú nedokázateľné, čiže žiadna univerzálna hypotéza nie je dokázaná.
A to znamená, že vedecké vedomosti v podstate neexistujú.

Tá definícia pochybnosti predovšetkým neimplikuje subjektívnu odhadovanú mieru pravdepodobnosti.

To záverečné tvrdenie je len vysvetlenie, že výrok typu "x znamená y" sa nedá vždy jednoznačne vyjadriť ako logická formula.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Podarene, a ty pises o "racionálnej argumentácii"? :)))
Zvatlajuce dietatko Slayerx sa zrazu snazi tarat o ad hominem utokoch, ked ho pravom oznacim za klamara? Kazde tvoje klamstvo som jasne fakticky vyvratil, vcitane tvojimi konkretnymi citatmi. Vid linky dole.

Samozrejme, ze tie moje definicie zahrnovali emoriricky dokaz ty klamar. Ved si aj sam priznal ako som "jasne" tvrdil ze, (vedomost) "dokázané tvrdenie je empiricky verifikované tvrdenie", co inde donekonecna popieras. :)))

To, ze nemas potuchy o com tliachas, sa kazdy moze lahko presvedcit z tejto diskusie, kde som uviedol jednotlive dokazy, vid linky.

Kde som napisal, ze popieras, "že konkrétne vedomosti sú vedeckou záležitostou", slameny panacik? Ja som len klasifikoval typy poznania.
Ty si sice nejaky blabol o poznani skopiroval, bez naznaku definicii pojmov v nom, ale ja som dokazal, ze nevies ani co je dokaz, testovatelnost ani implikacia, takze nemozes mat potuchy co je poznanie.

Napisal si sprostost, ze rozdiel medzi odvov. pravd. nazorom (ODN) a dokazanym vyrokom (DV) je, ze ODN nemusi byt empiricky verifikovany, co implikuje, ze DV musi, teda aj logicky DV (LDV) musi. Alebo podla teba LDV nie je DV? Tak daj konecne poriadne definicie, ty zufaly chaot. :)))

A znovu tvoj verklik klamstiev a nechapania trivialnych implikacii a logiky.
Ja som vzdy citoval katechizmus: "ak verime, nesmieme pochybovat".
Z toho vyplyva: "ak smieme pochybovat, tak neverime", teda aj, ak smieme pochybovat a pochybujeme, tak neverime.
Ty sam si navyse napisal, ze to neznamena "že viera implikuje pochybnost", teda neplati ze, ak verime, tak pochybujeme, teda neplati "neverime alebo pochybujeme", teda plati "verime a zaroven nepochybujeme". :)))

Ty tu bluznis, tak teba sa pytam na definicie.

Nic som si nevycucal, ty klamar. Este raz: ty si jasne napisal, ze to "neznamená, že viera implikuje pochybnost", teda plati non(A->nonB).

Dokaz, ktory mnou pouzity pojem je nejednoznacny, alebo sa neda jednoznacne doplnit.
Prave ty zjavne netusis, ze nemoznost uplnej bezosporej netrivialnej semantickej definicie pojmov modelu tiez vyplyva z GT, a ze prave preto sa nekonecnym rekurziam da zabranit nezuplnovanim modelu, ale pouzivat len jeho prakticku bezoporu podmnozinu. To sa bezne deje v matematickych a softwarovych rieseniach, takze sa zbytocne vyhovaras, ze sa tvoje zakladne pojmy nedaju jednoznacne zadefinovat.

A znovu tvoja neskutocna verklikovana sprostost, ze podla mna "vedecké vedomosti v podstate neexistujú". :)))
Co je podla teba mnou mnohokrat spominany empiricky dokazany existencny fakt (tvrdenie)? :)))

Ty predovsetkym evidentne netusis, co je definicia, pochybnost, implikacia, subjektivna, miera pravdepodobnosti, logicka formula, jednoznacnost, znamenat, ...

https://blog.sme.sk/diskusie/d...
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
...
https://blog.sme.sk/diskusie/d...

https://blog.sme.sk/diskusie/d...
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Opäť ad hominem útoky. A opäť nepodložené obvinenia z klamstiev. To je úžasne racionálna argumentácia...

Ktokoľvek si môže vyhľadať, že si termín "dôkaz" zo začiatku nedefinoval ani len implicitne ako prírodovedecký dôkaz, resp. ako empirickú verifikáciu. To, že takto chápeš dôkaz, si explicitne uviedol prvýkrát až potom, ako som ja citoval cirkevné tvrdenie, že niektoré dogmy sú dokázané (a to inak než prírodovedecky). Písal si akurát, že "Veda je podla teorie poznania zalozena na vedomosti/fakte (verifikacia existencneho tvrdenia alebo falzifikacia univerzalnej hypotezy) inac na pochybnosti."
Potom si písal, že "kriteriom vedeckosti tvrdenia je jeho TESTOVATELNOST. To je fundamentalna definicia prirodnej vedy". Nič z toho nedokazuje, že si chápal/definoval dôkaz výlučne ako prírodovedecký dôkaz, resp. ako empiricky verifikované tvrdenie. V tých vetách si termín "dôkaz" spomenul presne nulakrát. Svoje chápanie dôkazu si prvýkrát dal až potom, ako som zdokumentoval, že podľa Cirkvi sú niektoré dogmy dokázané.

"ja som dokazal, ze nevies ani co je dokaz, testovatelnost ani implikacia"
Nebuď smiešny. Nič si nedokázal. Ad hominem nie je dôkaz.
A si to ty, kto nemá potuchy, čo je poznanie, pretože zanovito odmietaš štandardnú definíciu poznania podľa teórie poznania, na ktorú sa odvolávaš.

V ďalšom odseku máš logickú chybu. Pravdivé tvrdenie neznamená dokázané tvrdenie, takže to, že je nejaké tvrdenie (alebo názor) odôvodnené a pravdivé, neznamená, že je odôvodnené a dokázané.

Ja som nepopieral, že podľa Cirkvi ak smieme pochybovať, tak neveríme. Ja som popieral, že z toho vyplýva, že ak pochybujeme, tak neveríme. Takže "ak smieme pochybovať, tak neveríme" platí, ale "ak pochybujeme, tak neveríme" neplatí. Nič také nevyplýva z cirkevných tvrdení.
Tvrdenie "A neznamená, že B implikuje C" nie je ekvivalentné tvrdeniu "Neplatí, že ak B, tak C", teda ani tvrdeniu "Neplatí, že nonB alebo C", teda ani tvrdeniu "platí, že B and nonC".

Ak Cirkev niečo tvrdí a je to nejasné, tak je ona povinná dať definície, nie ja.

Ak poviem, že niečo neznamená, že viera implikuje pochybnosť, tak tým nehovorím, že platí non(A->nonB).
Hlavné, že ty ideš iným vyčítať, že nemajú zdravý rozum a nezvládajú ani bežnú hovorovú logiku.

To môže každý povedať, že ak je ním použitý pojem nejednoznačný, tak sa dá jednoznačne doplniť. Napr. tvoja definícia pochybnosti bola len vágny blud, ktorý sa dal len sotva interpretovať v zmysle subjektívnych odhadov pravdepodobnosti.

Lenže spresňovanie pojmov donekonečna je nemožné. Tvoja požiadavka, aby som zadefinoval nielen používané pojmy, ale ešte aj pojmy z definiens, je absurdná, pretože je jasné, že donekonečna nie je možné pojmy definovať, raz musíme naraziť aspoň na nejaké pojmy, na ktorých význam sa nebudeme pýtať a požadovať ich definíciu. Napr. axiomatické systémy majú primitívne termíny, až na základe nich sa dajú definovať ďalšie termíny (napr. definovať ekvivalenciu, disjunkciu a pod. pomocou implikácie a negácie ako primitívnych termínov). Definícia ktoréhokoľvek "základného pojmu", o ktorom vyžaduješ definíciu, bude vždy obsahovať nejaké iné "základné pojmy", ktorých definíciu môže niekto vždy vyžadovať. Je zrejmé, že úplne presné definície so zadefinovanými všetkými termínmi v definiens sú nedosiahnuteľné.

To, že z tvojich vlastných definícií a predpokladov vyplýva, že vedecké vedomosti neexistujú, som dokázal v paralelnej diskusii. Empiricky dokázaný existenčný fakt nie je vedecká hypotéza. To z tej vedy veľa neostane, ak tam ostanú iba singulárne existenčné fakty.

Dezinterpretácia nie je dôkaz neplatnosti.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Zbytocne sa ohanas s ad hominem. Konkretne som ti dokazal hromadu opakovanych klamstiev.

Samozrejme, ze zase klames o tej definicii vedeckeho dokazu, ako som to mnohokrat vyvratil, napr.:
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
Ty si doteraz nebol schopny zadefinovat testovatelnost, takze ani tu nemas sancu hovorit k veci. :)))

Ze nevies ani co je dokaz, testovatelnost ani implikacia som dokazal na mnohych prikladoch. Alebo tie pojmy konecne zadefinuj. :)))
A odpovedz uz aj ako vylucuje udajna standardna definicia poznania tu moju?

Kde som napisal, ze pravdive tvrdenie znamena dokazane tvrdenie, ty luhar? Klames aby si mohol mlzit, nedodat definicie a nevysvetlit tvoje predchadzajuce sprostosti, na ktore som sa pytal. Odovodneny a pravdivy neznamena dokazany? Co je potom "odovodneny"? Dodaj presnu definiciu, ty tliachac. :)))

Bla bla bla, blaboces stale tie iste semanticke bludy a vyhovorky bez formalnych dokazov. Podla RKC jasne veriaci MUSI nepochybovat, takze ak pochybuje nie je veriaci.
Co to splietas trkvas? Definuj presne A,B,C. :)))

To ty tvrdis, ze co RKC tvrdi je nejasne, tak ty si povinny definovat. Mne dany citat RKC (trivialna implikacia) nepripada nejasny.

Samozrejme, ze bud zase drzo zahovaras a mlzis, alebo naozaj nezvladas beznu hovorovu logiku, ak tvrdis, ze "neznamenat" v tom kontexte neznamenalo ani neplatnost, ani nerovnost, a ani neimplikaciu, teda ze plati opak: non(A->nonB).

Co je na vyraze "subjektivny odhad pravdepodobnosti nejakeho javu v empirickej realite" vagny blud? Znovu sa ta pytam ty tliachac: mozes mat pre javy v empirickej realite objektivny odhad pravdepodobnosti?
Ved ty zjavne netusis ani co je to blud, nakolko vsetko co produkujes su same bludy. :)))

Kto chcel nejake "spresnovanie pojmov donekonecna", ty nechapavy trulo? :)))
Vsetky prakticke logicke / matematicke / metavedecke jazyky, aj programovacie jazyky zvladaju riesenie problemov na ktore su navrhnute, pouzivajuc konecne mnoziny definicii pravidiel. Zjavne nemas o tom ani potuchy a v zivote si nic take nerobil.
Ved tu dokonca sam vagne blaboces o primitivnych logicko semantickych prvkoch, kde to musi skoncit. Tie maju na danej urovni riesenia jasnu elementarnu interpretaciu, napr. v (empiricky realnej - strojovej) operacnej semantike pre 0, 1, non, and, or, if-then-else, =, >, -, +, ... Samozrejme aj zakladne strojove operacie mozu byt dalej zadefinovne na firmware, hardware urovni, ale zase len konecne, teda napr. pre system na riesenie diferencialnych rovnic netreba vzdy znovu definovat aj tie zakladne aritmeticke operacie. Iny problem - zacyklenie moze nastat pri proceduralnej interpretacii nespocitatelneho problemu aj pri konecnej a uplnej mnozine definicii.

V paralelnej diskusii si zase len dokazal, ze klames.
https://blog.sme.sk/diskusie/d...

Praveze len existencne hypotezy sa mozu stat empiricky dokazanymi vedeckymi faktami.
Cize veda pozostava z dokazanych existencnyxh faktov (teda vedomosti) a spochybnovanych - falzifikovatelnych univerzalnych hypotez.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Aj slepý vidí, že používaš ad hominem v každom druhom odstavci.
Dokázal si mi počet klamstiev 0.

Cituj konkrétne, kde si prvýkrát definoval termín "dôkaz". Ani v jednom z tých uvedených odkazoch totiž nie je možné nájsť tvoju definíciu dôkazu.
Potom sa ukáže, že prvýkrát si explicitne definoval dôkaz až po tom, ako som ja citoval RKC, že niektoré dogmy sú dokázané (a to inak než prírodovedecky). Veď dovtedy si slovo "dôkaz" ani nespomenul.
Či som alebo nie som schopný zadefinovať testovateľnosť, je tu úplne mimo témy.

Dôkaz som voľne definoval ako zistenie pravdivosti, resp. ako čokoľvek, čo je dostatočné na zistenie pravdivosti výroku. Ale to je jedno, pretože otázka bola, či Cirkev považuje dogmy za dokázané v zmysle svojich kritérií/definícií dôkazu, takže nepotrebujem vôbec definovať dôkaz. Postačilo citovať Cirkev, ako používa slovo "dôkaz" vo vete, kde tvrdí, že dogmy sa dajú dokázať. Teda že Cirkev tvrdí "niektoré dogmy sú dokázané", bez ohľadu na sémantiku tej vety.
Implikácia je definovaná ako logická operácia (resp. spojka), pre ktorú platí, že výraz "antecedent implikuje konzekvent" má hodnotu nepravda, ak antecedent má hodnotu pravda a konzekvent hodnotu nepravda, vo všetkých ostatných prípadoch má implikácia hodnotu pravda.
Testovateľnosť hypotézy znamená falzifikovateľnosť alebo verifikovateľnosť. Falzifikovateľnosť znamená, že je možné empiricky (pozorovaním, experimentom) dokázať neplatnosť hypotézy.
Uniká mi však pointa toho, prečo mám tieto definície uvádzať.

Napísal si:
"Napisal si sprostost, ze rozdiel medzi odvov. pravd. nazorom (ODN) a dokazanym vyrokom (DV) je, ze ODN nemusi byt empiricky verifikovany, co implikuje, ze DV musi, teda aj logicky DV (LDV) musi."
Označil si odôvodnený pravdivý názor ako ODN, teda ako odôvodnený dokázaný názor. Čo implikuje, že pravdivý názor/výrok znamená dokázaný názor/výrok.
Povedzme teda, že z tvojej strany išlo iba o chybný zápis.
Rozdiel medzi odôvodneným pravdivým názorom a dokázaným výrokom teraz rozširujem aj na neempirické výroky tak, že odôvodnený pravdivý názor, na rozdiel od dokázaného výroku, nemusí byť dokázaný (teda dokázaný empirickou verifikáciou, logicky alebo akokoľvek inak).

"Podla RKC jasne veriaci MUSI nepochybovat, takze ak pochybuje nie je veriaci."
Blbosť. Z výroku "veriaci nesmie pochybovať" nevyplýva, že veriaci musí nepochybovať (že logicky nemôže pochybovať) a že ak pochybuje, nie je veriaci.

To s tým A, B, C bola reakcia na "ty si jasne napisal, ze to "neznamená, že viera implikuje pochybnost", teda plati non(A->nonB)."
Tvrdenie "xxx neznamená, že viera implikuje pochybnosť" neimplikuje, že platí non(A->nonB).

Citát "veriaci má zakázané pochybovať" dokazuje, že Cirkev nechcela vyjadriť logickú nemožnosť, ale povinnosť nepochybovať (zákaz pochybovať). Fakt neviem, čo si myslieť o niekom, kto to interpretuje ako triviálnu logickú implikáciu.

Ty si si vymyslel, že podľa mňa neplatí (A->B) a súčasne ani (A->nonB). Nič také som netvrdil. Ja som len napísal, že ak neplatí A->B, tak môže platiť nonB a zároveň A. A že podľa Cirkvi neplatí (resp. z citovaného cirkevného vyjadrenia nevyplýva, že platí), že veriť implikuje nepochybovať, čiže pochybovať sa nevylučuje s veriť. Takže to bol slamený panák z tvojej strany.

Ja nehovorím o vágnosti výrazu 1. "subjektívny odhad pravdepodobnosti nejakého javu v empirickej realite", ale o vágnosti úplne odlišného výrazu 2. "predpoklad s pravdepodobnostnou mierou z otvoreného intervalu (0, 1)". Márne tvrdíš, že si mal na mysli 1, keď si tvrdil 2. - niečo úplne iné, čo neimplikuje 1.

Ty si chcel stále spresňovanie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Klames, uz kratko po mojom vstupe do diskusie som ti zacal dokazovat konkretne klamstva:
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
a dalsie pokracovania ...

Klames, hned v prvom mojom prispevku som pouzil pojmy "verifikacia" a "falzifikacia", co su jedine dva mozne typy vedeckeho dokazu. V druhom prispevku som pouzil slovo "dokazy", "empiricky dokazat" a "dokazovat tu existenciu", nehovoriac o "testovatelnost" a dalsich suvisiacich pojmoch.
Testovatelnost si dotera nebol schopny, alebo si sa bal zadefinovat, pricom to je klucovy neelementarny pojem v tejto diskusii, ktory si pouzival, ty tliachac.

Praveze ty si vobec nedefinoval ani dokaz, len o nom blaboces.
A odpovedz konecne aj ako vylucuje udajna standardna definicia poznania tu moju?

Konecne si si vyhladal co je to implikacia, uvidime, ci si to aj pochopil. :)))
A konecne si napisal, co znamena testovatelnost, zhruba ako som to ja uz neraz popisal, co si ty doteraz dokazatelne nechapal. Preto som ta nutil aby si to uviedol.

Obkecavas, taras a vyhybas sa definicii "odovodneny" v "odovodneny pravdivy" nazor/vyrok/tvrdenie. Ak chces pouzivat to slovo pre poznatky, tak ho musis vediet zadefinovat.

Opakujes stale tie iste blbosti. Ak veriaci v dogmu o nej MUSI nepochybovat, tak o nej nepochybuje. Ak o nej pochybuje, tak nie je veriaci v tu dogmu. Okrem toho v katechizme je aj dalej jasne napisane, ze proti viere sa prehresuje ten, kto pochybuje. Teda aj podla toho textu, kto pochybuje, neveri.

Zase sa vyhybas vobec napisal co je to C pri A,B.
A napis teda presne vyznam toho "neznamená", co som tiez chcel. xxx je (A->B).

Myslitel a logik mas to tazke, tak napis cim je ta implikacia (A-?B) netrivialna. :)))

Samozrejme, ze podla RKC plati, ze verit implikuje nepochybovat, nakolko ako som uz pisal, RKC este zdoraznuje, ze kto pochybuje neveri (prehresuje sa proti dogm. viere).

Samozrejme, ze som mal na mysli implicitne aj 1. ked som pisal 2. Ako som mohol tusit, ze existuje hlupak, ktory si mysli, ze nejaky odhad pravdepodobnosti pre empiricku realitu moze byt "objektivny". :)))

Ja som chcel spresnovanie zakladnych neelementarnych pojmov, o ktorych si iba opakovane tliachal a vyhybal sa ich definicii ako sa len dalo, ty alibista a demagog.

Tvoje opakovane klamstva a bluznenie o dosledkoch udajnych mojich predpokladov na obsah vedy boli tiez krasne podarene ty myslitel. Aj to o exisencnych tvrdeniach / hypotezach. :)))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Sériu výrokov, ktoré si mi podsunul (z ktorých niektoré som ani len netvrdil), ktoré si podľa teba vzájomne odporujú, považuješ za nejaký dôkaz klamstva?
Škoda to komentovať.

V tom svojom prvom príspevku si ani náhodou nedefinoval dôkaz. Snáď nechceš povedať, že ti stačí na definíciu dôkazu použiť v texte pojmy "verifikácia" a "falzifikácia" a už máš definíciu dôkazu, hoci si definovaný termín "dôkaz" nespomenul ani raz. V druhom príspevku si slovo "dôkaz" síce spomenul, ale po jeho definícii ani smradu.
Takže nesnaž sa tu teraz klamať, že si už vtedy zadefinoval "dôkaz", keď aj blbému je jasné, že nič, čo by sa z diaľky podobalo na definíciu, si nedal.
Takže síce si bľabotal o dôkazoch, ale s definíciou to nemalo nič spoločné. Pokiaľ viem, explicitne si uviedol definíciu dôkazu až po tom, ako som ti preukázal príslušnými citátmi, že podľa Cirkvi sú niektoré dogmy dokázané.

Ja som netvrdil, že štandardná definícia poznania vylučuje tú tvoju.

O mňa nemusíš mať obavu, ja som si definíciu implikácie nemusel nájsť. Tvoje tvrdenie, že definíciu implikácie či testovateľnosti som nevedel, resp. nechápal, je len jeden z tvojich mnohých trápnych ad hominem. Nielenže tieto patetické ad hominem táraniny nevieš dokázať, ale hlavne sú pre diskusiu irelevantné. Asi si doteraz nepochopil, že ad hominem nie je dobrý argument.

Lenže Cirkev netvrdí, že veriaci musí o dogme nepochybovať. Cirkev tvrdí, že veriaci nesmie (=má zakázané) pochybovať. Naozaj to nie je môj problém, ak tam nevidíš významový rozdiel.
Nezvládaš ani jednoduché implikácie. Z toho, že proti viere sa prehrešuje ten, kto pochybuje, nevyplýva, že ten, kto pochybuje, neverí.

Napísal si: "ty si jasne napisal, ze to "neznamená, že viera implikuje pochybnost", teda plati non(A->nonB)."
Ja som na to povedal, že výraz "...neznamená, že viera implikuje pochybnosť" nie je ekvivalentný výrazu "...platí non(A->nonB)"

"tak napis cim je ta implikacia (A-?B) netrivialna"
Ja netvrdím, že to je "netriviálna implikácia" Ja tvrdím, že Cirkev vôbec uvedenú implikáciu nedeklaruje. Z cirkevného citátu, ktorý si predložil, nevyplýva, že podľa Cirkvi veriť implikuje nepochybovať. Teraz si si dokonca vymyslel, že RKC tvrdí, že kto pochybuje, neverí. Lenže z toho, že ten, kto pochybuje, sa prehrešuje (proti viere), nevyplýva, že ten, kto pochybuje, neverí.

Ty si mohol mať implicitne na mysli hocičo, podstatné je, že z pôvodného tvrdenia "pochybnosť je predpoklad s pravdepodobnostnou mierou z otvoreného intervalu (0, 1)" nevyplýva tvoje novšie tvrdenie, že "pochybnosť je subjektívny odhad pravdepodobnosti nejakého javu v empirickej realite z otvoreného intervalu (0, 1)".
Pôvodné tvrdenie je také vágne, že si ho každý môže vyložiť podľa seba, preto som aj napísal, že to je vágny blábol, ktorý ako definícia neobstojí. Takže ťažko môžeš mne vyčítať, že som ten vágny blábol neinterpretoval tak, ako si ho vraj zamýšľal. Také nedorozumenia sa vágnym blábolom stávajú.
Okrem toho to pôvodné tvrdenie neobsahovalo ani náznak, že hovoríš o odhade. Takže tu zbytočne šaškuješ, keď tvrdíš, že predpokladám, že odhad pravdepodobnosti pre empirickú realitu môže byť objektívny. Nič také som nepredpokladal.

Tebe vadilo, keď si dostal definíciu s nedefinovanými termínmi. Neviem, ako inak som to mal pochopiť, keď nie tak, že si absurdne vyžadoval len definície, v ktorých sú všetky termíny taktiež definované. Samozrejme, že taká absurdita vedie k nekonečnému regresu alebo kruhu.
Okrem toho si odo mňa absurdne požadoval definície Boha, zjavenia a pod. napriek tomu, že som s tými pojmami vôbec nepracoval.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

To bola len prva mala vybrana seria tvojich evidentnych klamstiev. Napisal som, ze v pokracujucich prispevkoch je ich omnoho viac.

Znovu klames, citoval som pouzitie terminov jasne specifikujucich dokaz. To len ty si zatial ziadnu definiciu dokazu nedodal.

Nehovoriac o tom, ze tvoja udajna standardna definicia poznania je nejednoznacny blabol, nakolko si nebol schopny definovat jeho zakladne pojmy.
Dodaj konecne co som po tebe neraz chcel, teda co znamena v tej definicii "odovodneny" a "odovodneny pravdivy".

Ved v druhej nasej diskusii si znovu dokazal, ze stale nechapes co je implikacia, napriek definicii si ju tam otocil (logicku moznost implikuje dokaz). Implikacia a testovatelnost ti zrejme neboli jasne pocas niekolkych desiatok prispevkov tvojho nekoherentneho vagneho tliachania.

Nesmiet pochybovat znamena musiet nepochybovat.
Najprv ti vadilo, ze v citate je namiesto nepochybovat, nesmiet pochybovat. Ked som ti nasiel tvrdenie s len pochybovat, co implikuje prehresovanie sa proti viere, tak podla teba to nie je neverit? :)))
Tak co to prehresovanie proti viere potom je, ty tliachac?

Zase si sa vyhol napisat co je to C pri A,B.
Tiez uz konecne teda napis co to tvoje "neznamena" znamena, ak nie platnost negacie, ved to som po tebe chcel nie verklikovanie vyhovoriek.

Samozrejme, ze i.diot Slayer co sa tyzdne nezmyselne hada a tvrdohlavo popiera, ze "odhad" pravdepodobnosti moze znamenat "predpoklad" pravdepodobnosti je schopny popriet aj nos medzi ocami.

Uz som ti neraz vysvetlil, co ma byt vo formalnych definiciach klauzul dalej definovane aby sa dali jednoznacne interpretovat. Ze ti to nedochadza nie je moj problem. Tvoj opakovany, neuveritelne hlupy blabot o udajnom nekonecnom regrese je uplne na srandu. :)))
Tu som ti dal radu ako sa mozes naucit definovat logicko-semanticke pojmy a vztahy.
https://blog.sme.sk/diskusie/d...

Ty si pojmy Boh, zjavenia a pod. dokazatelne pouzival a citoval.
 

<< < 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie


  1. Rudolf Pado: Liptovská Mara: ak nás zabijú, čo bude potom? Ďalšie rozpútané peklo? 1 957
  2. Júlia Piraňa Mikolášiková: Funkcionárka z policajného prezídia lustrovala v databázach priateľky exmanžela 1 659
  3. Monika Nagyova: Keď je vaším susedom hiphoper, psychiatrička či youtuber, nuda vám nehrozí 1 445
  4. Rudolf Pado: Makači čistia Liptovskú Maru 1 325
  5. Karel Dvořák: Pomaľované vtáča – prehliadka zvrátenosti? 1 126
  6. Martin Šuraba: Príbeh tichého vodcu 820
  7. Maroš Chmúrny: Neúspešný týždeň jedného kapitána 673
  8. Tomas Valent: Alice Cooper v Bratislave - Fiasko organizátora 672
  9. Martin Plesch: Mňa prieskum o učiteľoch dôverujúcim konšpiračným médiám nepresvedčil 511
  10. Martin Ondráš: Bezpečné potraviny sú povinnosť, nie odmena pre voliča 500

Rebríčky článkov


  1. Milan Rousek: 33. Kdo je paní J?
  2. Štefan Vidlár: Príbjech potupňí
  3. Andrea Fuglíková: Fakta a mýty o násilí na ženách
  4. Peter Mrázik: V Jaguar Land Rover sa neuspokojíme, preto opäť vstupujeme do kolektívneho vyjednávania
  5. Milan Rousek: 32. Líný poručík
  6. Milan Lacúch: Asertívne jednanie z duchovného hľadiska
  7. Olívia Lacenová: Podhodnotená platina si razí cestu nahor
  8. Radoslav Valkovič: Olov Svedelid: Podozrivý zmizol
  9. Milan Rousek: 31. List z říše záhad
  10. Štefan Vidlár: Len malé zamyslenie sa k sviatku Sedembolestnej Panny Márie

  1. Kam odchádza Robert Fico a prečo je jeho odchádzanie škaredé
  2. Sexuológ: Nie je v záujme evolúcie, aby mali štyridsaťroční starci a stareny deti
  3. Začína sa matka všetkých vojen? Ako môže dopadnúť kríza na Blízkom východe
  4. Fanúšik kopol do hráča. To som ešte nezažil, tvrdil Halilovič
  5. Drucker ešte ani nezačal a ubúdajú mu možní partneri
  6. Župan dostal od Rašiho stopku na zasadnutie vlády v Čani
  7. Nehoda na diaľnici na Spiši má jednu obeť, ďalší ľudia sa zranili
  8. Sulíkovo krídlo žiada pád republikovej rady, prekážajú mu Galko a ďalší
  9. Zápas neskontumujú, aj keby nášho hráča zabili, tvrdil brankár Trnavy
  10. Toto bude iná kríza ako minulá

  1. Nádej zachrániť čo len jediný život stojí za zmenu zákona
  2. Kočner v Threeme: Bödör mu robil spojku na špeciálneho prokurátora Kováčika
  3. Fero Múčka: Štyri roky Postoja. Aj za život
  4. Kiska otvorene o konflikte s Ficom: Detaily jeho vydierania!
  5. Tisíce ľudí v Prahe protestovali proti umelým potratom: Vystúpil aj Saša Vondra
  6. Kázeň biskupa Feketeho na púti k Sedembolestnej Panne Márii v Šaštíne.
  7. Za potratmi sú často dôvody, ktoré by väčšina spoločnosti neuznala
  8. Milionár Bugár dostal peniaze od štátu na zveľadenie svojich majetkov
  9. Manifest Národného pochodu za život 2019
  10. Súd rozhodol, že pozastavenie činnosti britského parlamentu je zákonným krokom

Už ste čítali?