Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Na poplatku za cirkevný sobáš sa SME jasne vyfarbilo (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

Ten úvodný zoznam obsahuje vety, ktoré som nikdy nenapísal a medzi tými ostatnými, ktoré som naozaj napísal, neexistuje rozpor. To, že podľa definície dogmy dôkazy nemajú vplyv na platnosť dogmy, neznamená, že dogmy nepripúšťajú dokazovanie či logiku. Naopak, podľa RKC je možné prinajmenšom niektoré dogmy s istotou dokázať racionálne (čím sa má na myli filozofická/teologická argumentácia). Napr. môj citát Katechizmu dokazuje, že dogmu o existencii Boha možno podľa RKC s istotou dokázať rozumovo. RKC ďalej hovorí, že "Viera, dar z neba, nastupuje až po Zjavení. Nemožno sa preto na ňu vhodne odvolávať proti ateistovi pri dokazovaní existencie Boha... Hoci je viera nadradená rozumu, nikdy nemôže byť medzi nimi skutočný rozpor alebo protiklad, pretože i viera, i rozum pochádzajú z toho istého nezmeniteľného prameňa pravdy, od veľkého a dobrého Boha, a tak si i navzájom pomáhajú... Rozumové uvažovanie môže s istotou dokázať existenciu Boha, duchovnú povahu duše a slobodu človeka. Viera nastupuje po Zjavení, a preto sa nemožno na ňu vhodne odvolávať pri dokazovaní jestvovania Boha proti ateistovi, pri dokazovaní duchovnej povahy a slobody rozumovej duše proti stúpencom naturalizmu a fatalizmu." Je teda dosť zrejmé, že RKC nechápe dogmy ako niečo, čo z definície nepripúšťa dôkazy a logiku. Tým je teda zrejmé, že Cirkev NEDEFINUJE "veriť" ako "nevedieť a zároveň nepochybovať". Podľa Cirkvi je vzťah medzi vierou a dokazovaním zložitejší, než ho interpretuješ (dezinterpretuješ) ty a z citácií, ktoré som uviedol, je jasné, že Cirkev nevylučuje, aby viera zároveň bola dokazovaná. A to napriek tomu, že Cirkev káže svojim členom pevne veriť a nepopierať dogmy a že neveriť je hriech, že členovia Cirkvi nemajú (nesmú) pochybovať o dogmách. Nič z tohto nedokazuje, že Cirkev definuje vieru ako nevedomosť a zároveň nepochybnosť alebo že definuje dogmu ako niečo, čo nepripúšťa dôkazy a logiku. "Uzasne presvedcive!" Ale ja som netvrdil, že oficiálne stanovisko RKC je presvedčivé. "Uved konkretne, ktore dogmy RKC vyhlasuje za vedomost, a ako ich dokazuje." Veď som to uviedol. Konkrétne napr. RKC vyhlasuje za vedomosť dogmu o existencii Boha a dokazuje to filozofickou/teologickou argumentáciou. Nepotrebujem k tomu dodať nič bližšie, pretože ja netvrdím, že nejaká cirkevná dogma je s istotou dokázaná (teda je to vedomosť) a ani netvrdím, že filozoficko-teologikcá argumentácia v prospech jednotlivých dogiem je presvedčivá. Ja len hovorím, že tieto veci tvrdí Cirkev. "dodaj presne citacie a/alebo referencie." Neviem, prečo sa musím opakovať. Takže: "Svätá matka Cirkev vyznáva a učí, že Boha, ktorý je počiatkom a cieľom všetkého, možno s istotou poznať zo stvorených vecí prirodzeným svetlom ľudského rozumu." Katechizmus RKC, prvá časť, prvý oddiel, prvá kapitola, tretí odstavec, 36. paragraf. Ten "vágny blábol" je dosť zrejmý na to, aby sa dalo povedať, že podľa Cirkvi možno existenciu Boha s istotou rozumovo dokázať. Vyššie som uviedol ďalšie citácie, ktoré ešte jasnejšie dokazujú, že toto je oficiálne stanovisko Cirkvi. Tým som dal príklad dogmy, ktorá je podľa RKC odôvodnená/dokázaná. Je úplne jedno, ako Cirkev tieto dogmy dokazuje a či ich vôbec dokazuje. Podstatné je, že je to oficiálne vyjadrenie Cirkvi, že dogmy sú dokázateľné. Ako si prišiel na to, že z hľadiska (meta)vedy sa má o všetkom pochybovať, kým sa nenájde dôkaz? A na to, že podľa Cirkvi nie je možné niečomu (dogme) veriť a zároveň o tom pochybovať? Z tých tvojich citácií nič také nevyplýva. Povedal si, že veriť znamená nevedieť + nepochybovať, čo implikuje, že veriť znamená nevedieť.
Slayerx
To bola len prva mala vybrana seria tvojich evidentnych klamstiev. Napisal som, ze v pokracujucich prispevkoch je ich omnoho viac. Znovu klames, citoval som pouzitie terminov jasne specifikujucich dokaz. To len ty si zatial ziadnu definiciu dokazu nedodal. Nehovoriac o tom, ze tvoja udajna standardna definicia poznania je nejednoznacny blabol, nakolko si nebol schopny definovat jeho zakladne pojmy. Dodaj konecne co som po tebe neraz chcel, teda co znamena v tej definicii "odovodneny" a "odovodneny pravdivy". Ved v druhej nasej diskusii si znovu dokazal, ze stale nechapes co je implikacia, napriek definicii si ju tam otocil (logicku moznost implikuje dokaz). Implikacia a testovatelnost ti zrejme neboli jasne pocas niekolkych desiatok prispevkov tvojho nekoherentneho vagneho tliachania. Nesmiet pochybovat znamena musiet nepochybovat. Najprv ti vadilo, ze v citate je namiesto nepochybovat, nesmiet pochybovat. Ked som ti nasiel tvrdenie s len pochybovat, co implikuje prehresovanie sa proti viere, tak podla teba to nie je neverit? :))) Tak co to prehresovanie proti viere potom je, ty tliachac? Zase si sa vyhol napisat co je to C pri A,B. Tiez uz konecne teda napis co to tvoje "neznamena" znamena, ak nie platnost negacie, ved to som po tebe chcel nie verklikovanie vyhovoriek. Samozrejme, ze i.diot Slayer co sa tyzdne nezmyselne hada a tvrdohlavo popiera, ze "odhad" pravdepodobnosti moze znamenat "predpoklad" pravdepodobnosti je schopny popriet aj nos medzi ocami. Uz som ti neraz vysvetlil, co ma byt vo formalnych definiciach klauzul dalej definovane aby sa dali jednoznacne interpretovat. Ze ti to nedochadza nie je moj problem. Tvoj opakovany, neuveritelne hlupy blabot o udajnom nekonecnom regrese je uplne na srandu. :))) Tu som ti dal radu ako sa mozes naucit definovat logicko-semanticke pojmy a vztahy. https://blog.sme.sk/diskusie/d... Ty si pojmy Boh, zjavenia a pod. dokazatelne pouzival a citoval.
hornet.
<< < 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Takže opäť n-té obvinenie z klamstva bez jediného dôkazu :)

Tentokrát môžem otvorene povedať, že preukázateľne klameš ty. Opakovane tvrdíš, že v tých svojich prvých príspevkoch, na ktoré sa odvolávaš, si definoval "dôkaz", ale ani po opakovanej požiadavke, aby si citoval tú svoju definíciu, si definíciu necitoval. Iba trepeš o použití termínov, ktoré údajne "jasne špecifikujú dôkaz". Ale tú svoju definíciu jednoducho nedokážeš odcitovať, pretože si ju tam neuviedol. A každý, kto vie čítať, si v tých príspevkoch dokáže prečítať, že si tam nikde neuviedol nič, čo by sa dalo označiť ako definícia pojmu dôkaz.

Ja som iba citoval štandardnú definíciu poznania. Ak k tomu chceš vedieť niečo viac, preštuduj si teóriu poznania, na ktorú sa paradoxne odvolávaš, ale ktorá ti je neznáma. Odôvodnením sa zaoberá teória zdôvodnenia. Zjednodušene, odôvodnené tvrdenie je tvrdenie, ktoré je podložené "dostatočným" argumentom alebo vysvetlením, resp. dôvod, prečo subjekt "správne" má presvedčenie.
Neviem, či myslíš vážne tú otázku, čo je to pravda. Takže pravda sa zvyčajne definuje ako súlad čohokoľvek, o čom má zmysel povedať, že je pravdivé či nepravdivé (nosič pravdy, môže to byť myšlienka, zmysluplný výrok, presvedčenie a pod.) s realitou.

Neviem, čo tu trepeš o tom, že som otočil nejakú implikáciu. Už niekedy asi ani sám nevieš, čo hovoríš.

Nesmieť pochybovať (=mať zakázané pochybovať) znamená byť povinný nepochybovať. Neznamená to logickú nevyhnutnosť pochybovať.
"Ked som ti nasiel tvrdenie s len pochybovat"
Ale ty si mi žiadne také tvrdenie nenašiel. Našiel si akurát, že kto neverí, prehrešuje sa proti viere. Nenašiel si ani náhodou, že kto neverí, nepochybuje.
Zbytočne manipuluješ. Nedokázal si citovať žiadny cirkevný výrok, ktorý by jasne dokazoval, že ak niekto pochybuje, tak neverí, resp. že nepochybnosť je logicky nevyhnutnou podmienkou viery (že veriť implikuje nepochybovať).
"Tak co to prehresovanie proti viere potom je, ty tliachac?"
Určite nie to, že kto pochybuje, nemôže veriť.

Ja som pôvodne napísal:
"Ja som tvrdil, že z cirkevných vyjadrení nevyplýva, že platí tebou navrhovaná implikácia, že ak veríme dogmám (A), tak o nich nepochybujeme (B)."
To, že z cirkevných vyjadrení (A) nevyplýva, že veriť dogmám (B) implikuje nepochybnosť o dogmách (nonC), neznamená, že platí non(B->nonC).

Ty si napísal "Ja som vzdy citoval katechizmus: "ak verime, nesmieme pochybovat".
Z toho vyplyva: "ak smieme pochybovat, tak neverime", teda aj, ak smieme pochybovat a pochybujeme, tak neverime.Ty sam si navyse napisal, ze to neznamena "že viera implikuje pochybnost", teda neplati ze, ak verime, tak pochybujeme, teda neplati "neverime alebo pochybujeme", teda plati "verime a zaroven nepochybujeme""
(Mimochodom, neuviedol si, o čom som napísal, že to neznamená, že viera implikuje pochybnosť.)

No a na to som napísal, že "Tvrdenie "A neznamená, že B implikuje C" nie je ekvivalentné tvrdeniu "Neplatí, že ak B, tak C", teda ani tvrdeniu "Neplatí, že nonB alebo C", teda ani tvrdeniu "platí, že B and nonC"."
Čomu nerozumieš?

Alebo jednoduchšie: poprieť, že určitý text znamená (vyjadruje) implikáciu, nie je to isté ako tvrdiť platnosť negácie tej implikácie. Ja som poprel, že z citovaného cirkevného textu vyplýva, že platí tebou navrhovaná implikácia. To nie je to isté ako poprieť platnosť tej implikácie.

Ja sa nehádam, že odhad pravdepodobnosti môže znamenať predpoklad pravdepodobnosti. Ja hovorím, že tvoja pôvodná definícia je nejasný vágny blábol, lebo "predpoklad" môže byť chápaný aj ako výrok, ktorému odhadujeme pravdepodobnosť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Taras, ja som ta mnohokrat citoval ako klames. Ty tu drzo klames, ze ja klamem, ale ziaden moj citat si nedodal.
Verifikacia a falzifikazcia vedeckych / empirickych tvrdeni znamenaju vedecky dokaz. Len pseudofilozofickym analfabetom ako si ty to nie je jasne. :)))

Zase len tvoje pateticky vagny blabot na temu "odovodneny pravdivy". Daj definiciu ako sa tento pojem vztahuje k pojmu "dokaz".
A kde som sa tu pytal "co je to pravda", ty slameny panak? :)))

Ze nevies co je implikacia, a ze ju otacas som ti dokazal neraz. Zjavne uz netusis co vsetko si tu natliachal. :)))

O pochybovani a viere stale len zavadzas, prekrucas a klames.
A necitujes ma - kde som napisal, co drzo podsuvas, ze som v danom texte nasiel "kto neverí, prehrešuje sa proti viere", alebo dokonca uplne nehoraznu sprostost "kto neverí, nepochybuje", ty ubohy luhar?
Samozrejme nezmohol si sa na vysvetlenie vyznamu pojmu "prehresovat sa proti viere", lebo ti je jasne, ze to znamena "neverit". Len nelogicky podsuvas neimplikaciu z pochybnosti.

Ja som sa pytal na tvoje povodne tvrdenie s tym C,A,B, kde si nebol schopny vysvetlit C. Teraz si z toho urobil uplny chaos, nakolko B bolo povodne nepochybovat o dogmach, A tam bolo verit dogmam, odrazu je A "cirkevne vyjadrenia", B je "verit" dogmam, kdezto "nepochybovat" o dogmach je nonC, cize C je pochybovat o dogmach. non(B->nonC) je teda: neplati (verit d. -> nepochybovat o d). Navyse, stale si nedodal co znamena "neznamena", ak nie "neplati", lebo teraz by "platilo: (verit d. -> nepochybovat o d). Ty logicky analfabet. :)))
Zjavne nie si v stave pochopit a jednoducho definovat ci popisat triviality, respektive sa snazis menit definicie aby si mohol podla lubovolne prekrucat vyznamy svojho blabotu.
Mas pouzivat formalne logicke klauzuly a vyhybat sa pjomom ako "(ne)znamena", teda pouzivat (ne)platit, aby si nemohol mlzit trivialne vyznamy.
Takze mi konecne jednoznacne dosad a preloz comu je ekvivalentne tvoje: "A neznamená, že B implikuje C". :)))

Ja svoje definicie a odhady pravdepodovnosti viem rozumne obhajit. Nejasny vagny blabol je predovsetkym vsetko co ty tliachas o empirickej pravdepodobnosti tu, a aj v dalsich diskusiach. Ved dodaj aspon tvoje vypocty a odhady pre dane trivialne priklady. :)))
https://blog.sme.sk/diskusie/d...

A konecne dokaz na priklade definicii vedy, viery, dokazu, pochybnosti, ... tvoje hluposti na temu udajne nutneho "nekonecneho regresu".
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Aha, takže to, že si ma citoval, dokazuje, že som klamal :)
Asi márne čakám, že niekedy pochopíš, že na dôkaz, že niekto klame, potrebuješ dokázať, že tvrdí nepravdu, a zároveň že ju tvrdí úmyselne, zámerne, vedome. Ty si nedokázal nič z toho. Povedzme, že moje tvrdenia, ktoré si citoval, sú preukázateľne nepravdivé (hoci si to nikdy nepreukázal). Ako by to dokazovalo, že klamem?
Ale už viem, v čom bude problém. Ty si už dávnejšie požadoval definíciu zámeru. Ak nevieš, čo je zámer, tak sotva môžeš chápať, že na to, aby si niekomu dokázal klamstvo, mu musíš dokázať (vedomý) zámer.

Prečo by som mal vysvetľovať, ako sa pojem "odôvodnené" vzťahuje k pojmu "dokázané"?

Že kde si sa pýtal, čo je to pravda (pravdivý)... No asi tu:
"Dodaj konecne... co znamena v tej definicii "odovodneny" a "odovodneny pravdivy"."

"Ze nevies co je implikacia, a ze ju otacas som ti dokazal neraz."
A potom vraj ja tliacham...

Povedal si:
"v katechizme je aj dalej jasne napisane, ze proti viere sa prehresuje ten, kto pochybuje. Teda aj podla toho textu, kto pochybuje, neveri."
Na to som sa zle vyjadril. Chcel som povedať, že kto pochybuje, prehrešuje sa proti viere, čo neznamená, že kto pochybuje, neverí. Jedine že by si dokázal, že Cirkev má pod výrazom "prehrešovať sa proti viere" na mysli "neveriť". Ak sa Cirkev vyjadrí, že kto pochybuje, prehrešuje sa proti viere, tak tým myslí jednoducho to, že prehrešovať sa proti viere znamená pochybovať. To ešte nedokazuje, že podľa Cirkvi sa pochybnosť vylučuje s vierou. Teda prehrešovať sa proti viere = pochybovať nie je to isté ako neveriť.

A = citované cirkevné vyjadrenia
B = veriť dogmám
C = pochybovať
nonC = nepochybovať
Výrok "Z A nevyplýva, že B implikuje nonC" nie je ekvivalentný výroku "Neplatí, že B implikuje nonC".
Nevyplýva (neznamená) = neimplikuje.
Alebo ešte takto:
I = (B implikuje nonC)
Výrok "A neimplikuje I" nie je ekvivalentný výroku "I neplatí".
Ešte je tam niečo nezrozumiteľné?
Neviem, ako chceš z tohto spraviť, že veriť implikuje nepochybovať.

Ty vieš svoje definície obhájiť tak, že z nezmyselného "predpoklad s pravdepodobnostnou mierou z otvoreného intervalu (0, 1)" si zrazu preskočil na "subjektívny odhad pravdepodobnosti nejakého javu v empirickej realite" a to zrazu ad hoc ešte meníš na testovateľnosť (hoci ešte nie je jasné, ako, lebo novú definíciu v zmysle "pochybnost o x priamo empirickou falzifikovatelnostou univerzalnych x s nejakou odhadovanou pravdepodobnostou z (0, 1), resp. empirickou verifikovatelnostou existencnych x (so zvyskovou pravdepodobnostou)" si ešte explicitne nepredložil), aby ti v definícii vedy/vedeckého tvrdenia nevychádzali bludy, aké ti tam vychádzali pri predchádzajúcej definícii pochybnosti.
A je zrejmé, že definovať pochybnosť v zmysle empirickej testovateľnosti (falzifikovateľnosti univerzálnych a verifikovateľnosti existenčných tvrdení) je nezmyselné, lebo testovateľnosť je niečo úplne iné ako pochybovanie.

Neviem, čo ešte ohľadom témy nekonečného regresu mám dokázať. Je zrejmé, že ak sa vyžaduje definícia všetkých pojmov, tak sa nekonečnému regresu alebo kruhu nedá vyhnúť. A ak niekto vyžaduje definíciu aj takých dosť jasných pojmov ako "zámer", tak asi je s tým definovaním odhodlaný ísť donekonečna.

Mohol by si konečne vyjadriť, čo to je rozpor medzi vierou a vedou. Rozpor je logická "protikladnosť" dvoch výrokov. Rozporné je tvrdenie, ktoré implikuje P a zároveň nonP. Rozporný je systém, v ktorom sa dá dokázať nejaké tvrdenie aj jeho negácia. Hovoriť o rozpore má zmysel iba v súvislosti s výrokmi. Sotva môžu byť rozporné dva termíny či dokonca objekty.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Skoro by som zabudol. Opäť si necitoval, kde vo svojich prvých príspevkoch definuješ dôkaz. Už sa len vyhováraš, že je každému jasné, že verifikácia a falzifikácia empirických tvrdení znamenajú vedecký dôkaz. To sa akože snažíš niekoho presvedčiť, že toto je náhrada definície dôkazu?
Takže citát ohľadom svojej definície dôkazu si neuviedol jednoducho preto, lebo tá definícia v tvojich prvých príspevkoch nefiguruje. Prvýkrát si uviedol explicitne definíciu dôkazu až potom, ako som citoval Cirkev, že tvrdí, že dogmy sú dokázateľné a niektoré sú dokázané. To sa nepáčilo tvojim kritériám dôkazu (lebo Cirkev hovorí o inom ako prírodovedeckom dôkaze) a až potom si definoval, čo považuješ za dôkaz, resp. za prírodovedecký dôkaz. Dovtedy si žiadnu definíciu dôkazu neuviedol. Keďže nemáš problém obviňovať ma z klamstva bez dôkazu, aj ja teraz otvorene hovorím, že si myslím, že klameš, keď tvrdíš, že si uviedol definíciu dôkazu, pretože sa dá ľahko v tvojich starších príspevkoch prečítať, že si tam žiadnu definíciu dôkazu neuvádzal. No a ak tvrdíš, že si hovoril o testovaní empirických hypotéz (čo si naozaj hovoril, ale to nemá s uvedením definície dôkazu absolútne nič spoločné) a ak tvrdíš, že každému je jasné, že verifikácia a falzifikácia vedeckých/empirických tvrdení znamená vedecký dôkaz (čo je red herring, lebo to jednoducho nie je definícia dôkazu a nemá to s uvedením definície dôkazu nič spoločné), tak môžem povedať, že ak ani po opakovanej (doteraz vždy ignorovanej) požiadavke, aby si predložil citát, kde explicitne uvádzaš definíciu dôkazu (nie rečičky o verifikácii a falzifikácii, v ktorých sa termín "dôkaz" ani len nespomína), opäť nepredložíš citát, kde jasne definuješ termín "dôkaz", tak s najväčšou pravdepodobnosťou klameš. Ospravedlňovalo by ťa jedine to, že by si nevedel, čo je to definícia, čo tiež nemôžem vylúčiť, lebo ak niekto tvrdí, že reči o testovaní vedeckých/empirických tvrdení, ktoré ani len neobsahujú definiendum (termín "dôkaz"), majú predstavovať či nahrádzať definíciu dôkazu, tak asi nevie, čo to je definícia.

No a evidentne nevieš ani, čo je to ad hominem, tvoj obľúbený štýl, lebo ak najprv povieš oponentovi, čo všetko si má doštudovať (a tým mu zároveň naznačuješ, že ho máš za nedovzdelaného) a potom vyhlásiš, že toto vôbec nie je ad hominem, a ak ťa oponent upozorní na to, že ad hominem, ktorý používaš, sa neráta ako prijateľný argument a ty na to povieš, že to je voči tebe ad hominem, tak je jasné, že ani netušíš, čo je ad hominem.

A k predpokladu, ktorý zrejme zastávaš, že výroky prirodzeného jazyka treba vyjadrovať vo formálnom jazyku, lebo to vraj znižuje vágnosť týchto výrokov, môžem len povedať, že také niečo si môže myslieť niekto, kto nevie, aké využitie reálne má formálny jazyk. Vyjadriť výrok vo formálnom jazyku neznamená spresniť jeho význam, ale úplne ho významu zbaviť, takže samotný formálny jazyk nedokáže vyjasniť význam použitých termínov absolútne o nič. O tom, že si mimo ohľadom aplikácie logiky, svedčí aj tvoja absurdná snaha vyjadrovať formálne dokonca definície termínov prirodzeného jazyka. Ako keby také vyjadrenie malo nejako prispieť k vyjasneniu tej definície.

Aj tá tvoja snaha pripísať mi povinnosť definovať pojmy ako Boh a zjavenie je vtipná. Áno, ironicky som napísal, že dogmy sú nemenné, zjavené Bohom a pod. Čím som ironicky prevzal termíny používané tým, koho som ironizoval. Žiadať odo mňa definície tých pojmov môže iba niekto, kto nerozlišuje iróniu od faktického tvrdenia. Ak chceš vedieť, čo znamenajú prevzaté termíny, tak si zisti, ako ich definuje Cirkev, od ktorej ich mám.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Primitivne prekrucas, moje "ja som ta mnohokrat citoval ako klames" nie je len citovanie. To, ze si umyslene, zamerne a vedome klamal, som dokazal mnohokrat. Uz jedno z tvojich terajsich drzych opakovanych klamstiev o mojej udajnej premise c.4 to jasne dokumentuje.
Podsuvas, kde som napisal, ze neviem co je zamer?

Klames, nepytal som sa co znamena "pravda (pravdivý)", ale opakovane co znamena "odovodneny pravdivy".
Pre definiciu vedeckeho poznania je klucove co je to "dokazany". Jedine co v tvojej definicii nejako naznacuje "dokazany" je vyraz "odovodneny pravdivy". Takze, v akom su vztahu? Ved na tychto pojmoch konecne predved ako ti je jasna implikacia. :)))

Stale taras same sprostosti.
Navyse si opat dokazal, ze nechapes implikaciu, ked si uplne otocil tvrdenie RKC "kto pochybuje prehresuje sa proti viere" (v skratke P->PPV) na "prehrešovat sa proti viere znamená pochybovat" (PPV->P). Prehresovat sa proti viere sa da aj inaksie ako pochybovanim.
Podla mna ma RKC pod PPV na mysli neverit (v dogmu viery), jedine, ze by si dokazal opak.
Samozrejme s tym A,B,C si to zase riadne pomotal. :)))
Ja som po tebe chcel konecne jednoznacne dosadit a prelozit comu je ekvivalentne tvoje: "A neznamená, že B implikuje C", nie comu "nie je ekvalentne", ty chaot. Ale vidim, ze si beznadejny pripad blbca.

Ziadne bludy si mi pri definicii pochybnosti pomoou odhadu pravdepodobnosti tvrdenia v realite nedokazal, maximalne si dokazal, ze nerozumies trivialitam, nakolko nie si schopny ani odhadnut pravdepdobnosti v konkretnych skolackych prikladoch o labutiach a teizmoch, ktore som ti dal. Ja som moje definicie korektne doplnal, ty si zatial nebol schopny dodat ziadne. Ved konecne teda zadefinuj pochybvanie vo vede bez pomoci testovatelnosti. :)))

Podarene, ty blbecek nevies co by si este ohladom nekonecneho regresu mal dokazat, ked si este nic nedokazal? :)))
Vies co je to dokaz? Tak daj konecne jasny priklad toho udajeho "nevyhnutneho" nekonecneho regresu.
A znovu podsuvas a klames o "zamere".

Konecne si popisal co je rozpor. Ak ti stale nedoslo, co som ti tu nespocetne krat napisal, teda, ze ide o protikladnost dvoch logickych formul / vyrazov na pravych stranach mojich definicii "vedy" a "viery", tak si naozaj prikladny trulo. :)))

Opat verklik tvojich sprostosti a primitivnych klamstiev o dokaze, ...
Ja som ti na to opakoval uz aspon 100x: kde je tvoja deinicia dokazu, ty tliachac?

Neodpovedal si na hromadu konkretnych otazok, a ty tu budes fnukat o ad hominem. Zabavne. Ale kludne si poplac, ze ti nadavam.

HeHe, takze podla teba v metavede a vede sa nemaju vyroky z prirodzeneho jazyka (PJ) vyjadrovat formalnym jazykom (FJ), lebo ich pri realnom vyuziti FJ zbavujeme vyznamu. No samozrejme, takze FJ pouzite v kompilatoroch a interpreteroch na vyjadrenie syntaxe a semantiky (logickych) programov su vlastne podla teba zbavovace vyznamu? :)))
Zaujmave, ze sa neprogramuje v prirodzenom jazyku. Zda sa, ze nikto okrem teba nerozumie co je to interpretacia a vyznam jazykov. :)))

Ked si tliachal (udajne zrazu ironizoval) o pojmoch RKC, tak si mal dodat definicie, alebo ich jasne referencie z RKC zdroja. Stale nic.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ale kdeže, nikdy si nedokázal ani o jedinom mojom výroku, že klamem. Radšej si zopakuj svoju vlastnú definíciu dôkazu, lebo evidentne si na ňu zabudol. Ani náhodou si "nedokázal", že klamem.
A že vraj opakovane klamem o premise 4... Škoda reči.

"kde som napisal, ze neviem co je zamer?"
Tuto:
"Co znamena "zámerný"?"

Pýtal si sa, čo to znamená odôvodnený a popritom si sa pýtal, čo to znamená odôvodnený pravdivý, čiže si sa pýtal na to, čo to znamená pravdivý. Lebo ak odpoviem, čo je to odôvodnený a ty sa spýtaš, čo je to odôvodnený pravdivý, tak sa automaticky pýtaš, čo je to pravdivý.

To, že pre definíciu poznania je kľúčové, čo je to "dokázané", tvrdíš ty. Nikde nie je napísané, že definícia poznania musí obsahovať pojem "dokázaný".

Vidím, že svoje pokusy preukázať prítomnosť údajnej definície dôkazu v tvojich starších príspevkoch si už vzdal ako beznádejné.

Ja som len vyjadril názor, že ak Cirkev hovorí, že kto pochybuje, prehrešuje sa proti viere, tak to môže znamenať, že pochybovať a prehrešovať sa proti viere znamená pre Cirkev jedno a to isté. Ale pokojne môžeš dokázať, že ak Cirkev vyjadrí, že kto pochybuje, prehrešuje sa proti viere, tak tým vyjadruje jednostrannú implikáciu. Stačí uviesť citát, ktorý by dokazoval, že prehrešovať sa proti viere je podľa Cirkvi možné aj inak ako pochybovaním.

"Podla mna ma RKC pod PPV na mysli neverit (v dogmu viery), jedine, ze by si dokazal opak."
Podľa mňa toto RKC nemá na mysli. Jedine, že by si dokázal opak.

Veď som jasne uviedol, čo symbolizuje A, B a C. Či si to nepochopil?

Ty si svoje definície nedopĺňal. Ty si ich úplne menil.
Napr. pochybnosť si postupne definoval troma úplne odlišnými spôsobmi:
1. Pochybnosť = predpoklad s pravdepodobnostnou mierou z otvoreného intervalu (0, 1)
2. Pochybnosť = subjektívny odhad pravdepodobnosti nejakého javu v empirickej realite z otvoreného intervalu (0, 1)
3. Pochybnosť = verifikovateľnosť alebo falzifikovateľnosť tvrdenia

Myslím, že je bez potreby dôkazu úplne samozrejmé (hoci sa to dá aj dokázať), že ak ľubovoľný jazyk obsahuje konečné množstvo termínov (slov), akýkoľvek úplný zoznam definícií všetkých slov tohto jazyka musí byť buď kruhový, alebo musí vychádzať z určitých nedefinovaných (primitívnych) pojmov. Hoci je možné, že niektorým hornetom to nie je jasné.

Svoju definíciu dôkazu som dal, okrem toho som ju ani nemusel dať. Tu nejde o to, či som definíciu dôkazu dal alebo nedal. Tu ide o to, že ty tvrdíš, že si už vo svojich prvých príspevkoch predložil definíciu dôkazu, hoci každému, kto nie je analfabet a prečíta si tie príspevky, je jasné, že si tam žiadnu definíciu dôkazu nepredložil. Tvoja otázka, kde som ja predložil svoju definíciu, je iba odpútavanie pozornosti od faktu, že si tú definíciu neuviedol skôr, než som citoval Cirkev, ako pojednáva o dôkaze dogiem, hoci si tvrdil opak (že si ju uviedol už v prvých príspevkoch).

Ja nefňukám, že používaš ad hominem. Ja to len konštatujem.

Kde som tvrdil, že vo vede sa nemajú výroky z prirodzeného jazyka vyjadrovať formálnym jazykom? Podstatné je, že formálnym vyjadrením sa sémantický obsah výrokov nespresní vôbec nijako, takže tvoja požiadavka všetko (aj definície pojmov prirodzeného jazyka) formulovať vo formálnom jazyku je samoúčelná a absurdná. Teda si táral, keď si tvrdil, že formálnym vyjadrením sa eliminuje táranie.

Evidentne máš problém odlíšiť jasnú iróniu od faktického tvrdenia. Každopádne, keď ironicky používam pojmy toho, koho ironizujem, nie som povinný tieto pojmy definovať. Ak nie si negramotný, tak si cirkevné definície daných termínov dokážeš zistiť aj sám.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

(1)
Ze si opakovane klamal o premise c.4 je absolutne evidentne z tvojich textov.
Ze si klamal od zaciatku som ti dokazal mnohokrat, pocnuc:
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
(2)
Znovu klames a prekrucas, nikde som nenapisal "ze neviem co je zamer".
V kontexte som napisal: "Ako a kedy bol stvoreny on? Co znamena "zámerný"? Koho a aky zamer? ...". Ty si pouzil tie pojmy a nevies odpovedat co tam konkretne znamenali.
(3)
Klames, zase nevies odpovedat, tak sa pokrytecky vyhovaras a podsuvas nezmysly. Vobec som sa nepytal co znamena "pravdivy". Jasne som sa pytal konkretne co tam znamena kombinacia slov "odôvodnený pravdivý" a ako sa to vztahuje k pojmu "dokazany".
Dalsie tvoje trapne popieranie evidentneho, ze dokaz je klucovy pre poznanie.
(4)
Klames, uz v prvom prispevku som explicitne napisal: "verifikacia existencneho tvrdenia alebo falzifikacia univerzalnej hypotezy", co je jasna definicia vedeckeho dokazu pre kazdeho pricetneho cloveka, samozrejme nie pre teba. :)))
(5)
Taras, ty si tu RKC implikaciu jasne otocil na "prehrešovat sa proti viere znamená pochybovat" (PPV->P). PPV by sa mohlo dat aj bez pochybovania, ruhanim proti RKC Bohu/dogme nejakym tvrdenim, o ktorom sa tiez nepochybuje.
Ale ak teraz pripustas, ze podla RKC PPV=P, tak podla RKC plati aj neverit=P, lebo to, ze viera a pochybnost sa navzajom vylucuju, vyplyva aj z textov katolickej encyklopedie:
www.newadvent.org/cathen/05141a.htm
"The unconditional, interior assent which the Church demands to the Divine authority of revelation is incompatible with any doubt as to its validity."
"... ; faith and doubt are mutually exclusive, ..."
(6)
Takze zjavne stale nie si schopny vysvetlit a interpretovat to tvrdenia s A, B a C.
(7)
Klames, vobec som ich uplne nemenil. Samozrejme, ze som moje definicie pochybnosti len doplnal / spresnoval, nakolko obory tych definicii evidentnne "obsahuju" jeden druhy v poradi 1>2>3. Iba idi.otom take triviality nie su jasne.
Vid aj P(x) v (12).
A zase si nic nedodal ako zadefinovat vedecku pochybnost o empirickej realite bez testovatelnosti.
(8)
Nevies ani citat po sebe? Tak daj konecne dokaz a aspon jediny jasny priklad z reality, toho udajeho vzdy "nevyhnutneho" nekonecneho regresu semantickych definicii.
Si len klamar a tliachac. O tvojom udajnom "nevyhnutnom" nekonecnom regrese sa uz len zufalo vyhovaras, kedze ho nemas sancu dokazat, dokonca nezvladas ani dokumentovat prikladom.
To chces tvrdit, ze neexistuju tie miliardy programov, ktore su kompilovane, interpretovane bez nedefinovanych symbolov ci nevyriesenych referencii? :)))
Uz ti asi pomaly doslo, co znamena existencia primitivnych empirickych/operacnych terminalnych vyznamov.
(9)
Klames, ziadnu definiciu vedeckeho dokazu si nedodal, alebo ju presne cituj a daj link. Ja som tu definiciu dokazu davno a opakovane dal, vid (4).
(10)
Ty hlupy tliachac, ja som pisal o jazyku, ktory sa ma pouzivat v (meta)vede, nie poezii. To, co si ty vyprodukoval, ze formalny jazyk nespresnuje vyznam vyroku ale uplne ho vyznamu zbavuje ja totalna sprostost. Ved skus popisat matematicke pojmy, tvrdenia a odvodenia, alebo programy prirodzenym jazykom. Ako to dopadne tu sustavne dokazujes svojim nekoherentnym bluznenim.
(11)
Na ironiu sa len vyhovaras. Neviem o ziadnych explicitnych cirkevnych definiciach pojmov Boha, zjavenia, ..., o ktorych si blabotal.
Ty nie si podla seba negramotny, ked si ich doteraz ani po desiatkach svojich utaranych prispevkoch nevedel dodat? :)))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

pokracovanie

(12)
Mnou popisovana veda je system tvrdeni x, ktore su definovane klauzulou ich vedeckosti S(x). Nutnou podmienkou vedeckosti S tvrdenia x je jeho testovatelnost T:
S(x)->T(x)
Tvrdenie x je vedecke, ak je empiricky "verifikovane" (dokazana vedomost), alebo je empiricky "verifikovatelne" alebo "falzifikovatelne" s pravdepodobnostou v otv. int. (0, 1). Cize definicia vedeckosti tvrdenia x je:
S(x)=(D(x) or P(x)),
kde vedecka pochybnost P o x je jeho verifikovatelnost alebo falzifikovatelnst:
P(x)=(Vf(x) or Fl(x)), teda
S(x)=(D(x) or (Vf(x) or Fl(x)))
Podobne, tvrdenie x je testovatelne, ak o nom mame nejaku empiricky overenu vedomost / dokaz (je "verifikovane" alebo "falzifikovane"), alebo je empiricky "verifikovatelne" alebo "falzifikovatelne" s pravdepodobnostou v otv. int. (0, 1). Definicia testovatelnosti tvrdenia x (neviery v x) je:
T(x)=(Df(x) or P(x)), teda
T(x)=(Df(x) or (Vf(x) or Fl(x))), kde
D(x)=(EmpTest(x)==1)
Df(x)=((EmpTest(x)==1) or (EmpTest(non x)==1))
Vf(x)=(EmpTest(x) in (0, 1))
Fl(x)=(EmpTest(non x) in (0, 1))
Formuly pre empiricky test tvrdenia x EmpTest(x) sa zadefinuju pre specificke definicne obory a interpretacie tvrdenia x.
Je zrejme, ze P(x) splna aj moje povodne definicie vedeckej pochybnosti resp. pravdepodobnosti, lebo ak sa o tvrdeni x pochybuje, tak sa odhaduje pravdepodobnost v (0, 1) pre testovatelnost x. Vid aj (7).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Ty si iracionálne tvrdil, že v tom desaťbodovom argumente sú zhrnuté moje klamstvá a nezmysly. Pritom jediný zásadný problém, ktorý s argumentom máš, je štvrtá premisa.
Fakt je, že veda (hlavne fyzika) je postavená na univerzálnych hypotézach/teóriách/tvrdeniach, nie na existenčných tvrdeniach - tie sú z hľadiska vedy nepodstatné. Ak si odmyslíš univerzálne hypotézy, tak ti z vedy neostane takmer nič. Lenže ak predpokladáš, že univerzálne tvrdenia sa nedajú dokázať, tak podľa teba zrejme jediný relevantný rozdiel medzi vedeckými univerzálnymi hypotézami a ostatnými (nevedeckými) univerzálnymi tvrdeniami je v tom, že tie prvé sú falzifikovateľné. Lenže to je nepodstatný rozdiel, pretože to, že je tvrdenie falzifikovateľné, mu nedáva o nič väčšiu pravdepodobnosť alebo dôvod predpokladať, že je pravdivé, než akékoľvek nefalzifikovateľné tvrdenie. Navyše Popperova metóda odmieta induktívnu logiku, takže nemôžeš ani len odhadnúť pravdepodobnosť hypotézy.

2. Otázka ako a kedy bol stvorený niekto, kto zámerne niečo stvoril, je irelevantná, nijako totiž nespochybňuje ani neznejasňuje definíciu Boha ako osoby, ktorá zámerne stvorila vesmír (a navyše predpokladá niečo, čo treba dokázať). Navyše samotný popis "osoba, ktorá zámerne stvorila vesmír" obsahuje odpoveď na otázku koho a aký zámer.

3. No ak vieš, čo znamená odôvodnený a čo znamená pravdivý, tak asi nemá zmysel pýtať sa, čo znamená odôvodnený pravdivý. To je len tvoj neopodstatnený predpoklad, že dôkaz je kľúčový pre poznanie. Či je to tak, závisí až od konkrétnej definície poznania.

4. Ty klameš. Tvoj bľabot "verifikacia existencneho tvrdenia alebo falzifikacia univerzalnej hypotezy" nemá s definíciou dôkazu alebo vedeckého dôkazu nič spoločné. Termín dôkaz sa tam ani len nevyskytuje, a ty bľaboceš o definícii. Jasné, definícia bez definienda. Bravo.

5. To, že viera a pochybovanie sa vylučujú, nevyplýva z tvojich pôvodných cirkevných citátov, o ktorých sme sa bavili. Teraz tu dávaš nejaký pochybný (necirkevný) text z katolíckej encyklopédie, ale o tom sme sa nebavili. Bavili sme sa o tom, či z vyjadrenia "je zakázané pochybovať" vyplýva, že viera a pochybnosť sa vylučujú. Nevyplýva.

6. Ja som ich vysvetlil, len ty si to nepochopil.

7. Totálne si ich menil. Každá z tvojich definícií pochybnosti je úplne iná. Prvá je vágny blábol o predpoklade s pravdepodobnosťou z intervalu (0, 1), čo je také vágne, že sa to dá interpretovať takmer ľubovoľne, druhá je o subjektívnom odhade pravdepodobnosti nejakého javu. Najnovšie je to verifikovateľnosť alebo falzifikovateľnosť tvrdenia. Čo už nemá nič spoločné s nejakým subjektívnym odhadom pravdepodobnosti. Dríst, že obory tých definícií obsahujú jeden druhý, to nezachráni. Subjektívny odhad pravdepodobnosti a testovateľnosť sú dve totálne odlišné veci. Kde je napísané, že pochybnosť sa dá definovať iba pomocou testovateľnosti?

8. Nie, to tebe asi došlo, že niektoré termíny treba považovať za primitívne, ak sa nechceš pri definícii dostať do bludného kruhu alebo nekonečného regresu.

9. Dríst o verifikácii/falzifikácii nie je definícia dôkazu.

10. Definícia slov ako "pochybnosť" nepatrí do vedy ani metavedy.

11. Každý okrem teba pochopil, že to bola irónia. Neviem, prečo by som mal predkladať definície pojmov, ktoré som iba prebral od niekoho, na koho som reagoval.

12. Miešať testovateľnosť x s nevierou v x je nonsens. Ale totálny. Pochybnosť nie je testovateľnosť. Výrok môže byť testovateľný a môžem mu veriť, výrok môže byť netestovateľný a môžem mu neveriť. Pravdepodobnosť pre testovateľnosť je ďalší nonsens. Už sa iba zamotávaš.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Opat si potvrdil, ze si klamar aj hlupak.
Vobec som minule netvrdil, ze len v tom desatbodovom argumente su zhrnute tvoje klamstva a nezmysly.
Takze podla teba sa univerzalne hypotezy daju dokazat?
Ak ano, uved konkretny priklad.
Daj aj priklad, kedy a aku potrebujem k odhadu pravdepodobnosti hypotezy v EmpTest(x) induktivnu logiku?
Induktivne metody su potrebne pri vytvarani novych hypotez a teorii.

2. Blabotal si sprostosti, ktore potom nevies vysvetlit, tak otazky oznacis za irelevantne.
Tu stale nevies odpovedat ani o aky konkretny zamer podla teba slo ked tvoj/RKC udajny "zamerny stvoritel" vytvoril vesmir.
Stavias dom so zamerom len stavat dom?

3. Iba sa stale pateticky vykrucas.
Uz davno od teba chcem aby si dodal tvoju konkretnu definiciu poznania s pouzitim pojmu "dokaz".
Este si nebol schopny zadefinovat ani "dokaz", ani to svoje "odovodneny pravdivy" pomocou "dokazu".

4. Ako klamem? Ved daj konecne tvoje definicie dokazu a verifikacie resp. falzifikazcie ak podla teba nepredstavuju dokaz ty tliachac a klamar.

5. Podla mna to, ze sa viera a pochybnost vylucuju jasne vyplyva aj z mojich povodnych citatov (V->nonP and P->PPV, kde PPV=nonV), a uplne explicitne z katolickej encyklopedie, ktora sa ti len subjektivne nehodi. Ved daj konkretny priklad ked neplati PPV=nonV.

6. Klames. Nic si nevysvetlil, mal si predovsetkym do tej nezmyselnej vety A,B,C explicitne dosadit ako som po tebe opakovane ziadal.

7. Blbost, spresnoval som ich, co dokazuju implikacie medzi nimi.
Keby si bol schopny odpovedat na trivialny priklad co som ti dal s pravdepodobnostami labuti, tak by si mozno pochopil ako lahko sa da subjektivne odhadnut (vypocitat) pravdepodobnost takeho experimentalneho javu, pricom si mozes vybrat ci ide o tvrdenie x alebo jeho negaciu, lebo casto sa da (jednoduchsie) odhadnut len jedna z nich, ta druha bude potom zvyskova. To presne zodpoveda odhadu subjektivnej miery verifikovatelnosti alebo falzifikovatelnosti.
Ako si ty odhadoval pravdepodobnosti ked si tliachal o takmer zanedbatelnej pravdepodobnosti existencie (monoteistickeho) Boha, dokonca porovnaval s existenciou polyteistickych? Vtedy nepochybujes o tom Bohu? Ked si bluznil o empirickej pravdepodobnosti, tu ako odhadujes?
Ak sa vedecka pochybnost da definovat bez testovatelnosti tak to predved. Ved po tebe davno chcem aby si dal svoju definiciu pochybnosti.

8. HeHe, mne doslo? Ty trulo ja pouzivam denne nespocetne krat primitivne terminalne semanticke pojmy, a hlavne vo formalizovanej podobe.
Nevyhovaraj sa ty biedny tliachac. Kde je konecne tvoj konkretny priklad toho "nevyhnutneho" bludneho kruhy ci nekonecneho regresu? :)))

9. Tak konecne prestan dristat a zadefinuj co je to vedecky dokaz, a dokaz, ze vedecka verifikacia ani falzifikacia nim nie su! :)))

10. Do metavedy patri cokolvek co vies bezosporo formalne zadefinovat. Ja tvrdim, ze moja definicia odhadu prevdepodobnosti ako empirickej testovatelnosti (s vylucenim dokazu) reprezentuje to, co ja chapem ako postacujucu podmienku vedeckej pochybnosti.

11. Tvrdis teda, ze si prebral pojmy, ktore nechapes, lebo nevies kde su ich definicie?

12. To, ze ty mozes iracionalne (dogmaticky) verit testovatelnemu ma neprekvapuje, ale to je tvoj problem. Ak sa niekto stale zamotava a trepe nezmysly, tak len ty. Ja som stale konzistentny. Vid aj bod 10 vyssie a hlavne moje sustavne definovanie vedeckosti x ako neviery v x.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Opäť si potvrdil, že okrem ad hominem toho nemáš veľa, čo by si mohol predložiť ako argument.
To, že ty bazíruješ na Popperovskom falzifikacionizme ako na dogme, neznamená, že to je pravdivá dogma.
A ak si naozaj falzifikacionista, tak nemôžeš povedať, že induktívna logika je použiteľná pri vytváraní nových hypotéz, pretože podľa falzifikacionizmu induktívna logika nie je vôbec použiteľná.

2. Konkrétne dôvody, prečo niekto má zámer niečo vytvoriť, sú úplne irelevantné v definícii Boha ako stvoriteľa vesmíru.

3. Prečo by som mal predpokladať, že definícia poznania musí obsahovať pojem "dôkaz"? Prečo by som mal definovať "odôvodnený pravdivý" pomocou dôkazu? Veď keď použijem termín "odôvodnený pravdivý", tak sa chcem práve vyhnúť tomu, aby som použil pojem dôkazu. Takže je na tebe, aby si dokázal, že definícia poznania musí obsahovať pojem dôkaz.

4. Klameš tak, že tvrdíš, že výraz "verifikacia existencneho tvrdenia alebo falzifikacia univerzalnej hypotezy" je definíciou dôkazu alebo vedeckého dôkazu. Termín "dôkaz" si tam ani náhodou nespomínal. Nie je to vôbec žiadna definícia. Nevieš ani, čo je to definícia. Ako môže v definícii chýbať definiendum?

5. Nie, z tvojich pôvodných citátov vôbec nevyplýva, že viera a pochybnosť sa vylučujú. Bavíme sa o pôvodných citátoch, takže zbytočne tu zavádzaš nové citáty, navyše z neoficiálnych zdrojov. Pokojne pripustím, že z tvojej novej definície z katolíckej encyklopédie to vyplýva, ale z pôvodných citátov, o ktorých sa celú dobu bavíme, to nevyplýva.

6. Ale veď som to vysvetlil a do tej vety explicitne dosadil. Ja nemôžem za to, že si to nepochopil.

7. Nie, nespresňoval si ich, žiadny vzťah implikácie si medzi nimi nedokázal. Pochybnosť a testovateľnosť sú nezávislé pojmy. Výrok môže byť pochybný (alebo je možné o ňom pochybovať) bez ohľadu na to, či je alebo nie je testovateľný. Testovateľnosť nemá žiadne implikácie ohľadom pochybnosti.

8. Nemôžem za to, že nie si schopný pochopiť takú trivialitu, že napr. pri konečnom počte slov je akýkoľvek úplný zoznam definícií (každého slova pomocou iných slov) cirkulárny, ak sa nepredpokladajú nedefinované pojmy.

9. Ja som netvrdil, že vedecký dôkaz nie je verifikácia a falzifikácia. Ja som tvrdil, že výraz obsahujúci pojem verifikácie a falzifikácie nie je sám o sebe definíciou dôkazu. Ktovie, či niekedy pochopíš alebo pripustíš, že definícia dôkazu musí obsahovať termín "dôkaz".

10. Ak by do metavedy patrilo čokoľvek, čo sa dá bezosporo formálne zadefinovať, tak by metaveda bola nanič.

11. Nie, netvrdím.

12. Len zopakujem, že miešať testovateľnosť s nevierou je nonsens, lebo netestovateľnému výroku je možné rovnako neveriť ako testovateľnému nedokázanému výroku. Okrem toho je nezmysel definovať pochybnosť na základe testovateľnosti, lebo pochybnosť môžem mať aj o netestovateľných výrokoch (a práveže môžem mať pochybnosť skôr o nich než o tých testovateľných). Pochybnosť jednoducho nie je testovateľnosť.
Neviem, čo tu splietaš, že môžem iracionálne veriť testovateľnému. Fakt sa úplne zamotávaš. Podľa tvojich definícií platí, že "pochybnosť" o výroku je jeho falzifikovateľnosť alebo verifikovateľnosť, takže výrok, ktorý ani len nie je testovateľný, podľa tohto nie je pochybný, navyše výrok, ktorý je dokázaný (čiže je verifikovateľný), je pochybný napriek tomu, že bol dokázaný.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Opat si potvrdil, ze nerozoznas ad hominem od zrejmeho faktu a nemas potuchy co je to argument.
Klames. Kde "bazirujem na Popperovskom falzifikacionizme"?
Testovatelnost nie je to iste co falzifikacionizmus.
Kde som napisal nieco o "induktivnej logike"? Indukciu nepovazujem za logicky dokazovy prostriedok.

2. Podarene. Tak preco si slovo "zamerny" v tej definicii pouzil, ked ani nevies vysvetlit co znamena? :)))

3. Dalsie tvoje zufale vagne a vyhybave tliachanie. Ty nie si schopny nicoho priameho a konstruktivneho.
Tak zadefinuj co to "odôvodnený pravdivý" vlastne znamena ak nie "dokazany". :)))

4. Iba naprostemu Nevedkovi nie je jasne, ze verifikacia a falzifikacia su dva mozne typy "dokazu" z hladiska (ne)platnosti nejakeho tvrdenia. Tvrdenia pre empiricke vedy nie su vynimkou. Ze moze ist len o "dokaz" je tam teda jasne z kontextu.
Podobne napriklad v jednoznacnom kontexte moze chybat definiendum pri definicii tela lokalnej funkcie pomocou anonymnej lambda funkcie. Bezne to pouzivam.
Definiendum takisto nie je nutne pre mnohe definicie formul reprezentujucich tautologie / axiomy v kontexte logickych systemov.

5. Klames, dokazal som ti, ze to aj z povodnych citatov vyplyva. To, ze tvoje interpretacie beznych pojmov su prekrutene je zrejme. Samozrejme nevies kontrapriklad pre PPV=nonV.
A aka nova definicia? Katolicka Encyklopedia bola zostavena pred vyse 100 rokmi ako oficialny zdroj RKC s cielom poskytnut "spolahlivé informácie o katolíckej teórii, vierouke, praxi a o dejinách katolíckej cirkvi".
https://sk.wikipedia.org/wiki/...

6. Klames, nic si nedosadil ani nevysvetlil. Alebo presne cituj ako a kde.

7. Zase len produkujes primitivne klamstva a popieras aj nos medzi ocami.
Tie implikacie su tam naprosto zrejme z postupneho zuzovania oborov danych definicii, len idiot alebo psychopaticky luhar to moze stale popierat. Obor testovatelnych tvrdeni je podmnozina tvrdeni o empirickej realite s pr. v (0, 1) (aj netestovatelnych), co je podmnozina vsetkych predpokladov s pr. v (0, 1). Dokaz opak!

8. Znovu tvoja trivialna nahradna tema? Nutnost terminalnych symbolov/slov pri definiciach konecnych FJ je zda sa pre teba objav. :)))
Ja po tebe stale chcem priklad udajneho nevyhnutneho nekonecneho regresu, na ktory si sa trapne vyhovaral, pri definovani pojmov v nasej diskusii.

9. Prave len ty si ziadnu definiciu dokazu nedodal. Vid bod 4 Nevedko.

10. Ano, mnohe casti metavedy nemaju ziadne realne konstruktivne aplikacie, alebo zmysel pre nikoho okrem autora, takze sa daju oznacit, ze su nanic. :)

11. Takze kde su tie definicie?

12. Take detaily robia problem len hlupemu Slayerovi.
K tomu som sa uz vyjadril aj na konci prispevku:
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
A pripad dokazaneho je pri interpretacii vyluceny, ked sa prejde k pochybnosti.
Ale v sulade s bodom 7 staci pre testovatelne tvrdenia definicie pochybnosti P pouzit len implikaciu, ci explicitne vylucit dokazane:
P(x)) or (EmpTest(non x) in (0, pmin>))
pre testovatelne:
Pt(x)=((EmpTest(x) in (pmin, 1)) or (EmpTest(non x) in (pmin, 1)))
Takze jediny kto nechape a zamotava sa si zase len ty. :)))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Ty si predpokladal, že univerzálne hypotézy sa dajú iba falzifikovať, lenže pokiaľ je to všetko, čo sa dá s univerzálnymi hypotézami robiť, tak by bola veda nanič, lebo podstatou vedy sú práve univerzálne hypotézy a to, že hypotéza nebola falzifikovaná (teda dočasne uspela v teste), pravdepodobnosť tejto hypotézy nijako nezvyšuje a ani to samo o sebe nedáva pozitívny dôvod považovať danú (zatiaľ nefalzifikovanú) hypotézu za pravdivú. A mimochodom, bez indukcie nedokážeš vypočítať žiadne pravdepodobnosti, takže tvoja obsesia pravdepodobnosťami je zvláštna, ak by si popperovsky odmietal indukciu.
No a niekto, kto tu zatiaľ nepredložil žiadny argument, tu bude mne hovoriť, že nemám potuchy, čo je to argument...

2. Konkrétne dôvody, prečo má niekto nejaký konkrétny zámer, sú úplne irelevantné v definícii zámeru ako takého. Kde si zobral, že neviem vysvetliť, čo je to zámer? Ja len nepotrebujem vysvetliť, prečo niekto konkrétny mal nejaký konkrétny zámer, pretože to s vysvetlením pojmu "zámer" nemá nič spoločné.

3. Pointa bola, že termín "odôvodnený pravdivý" nemusí byť definovaný prostredníctvom "dôkazu", to len ty predpokladáš, že "odôvodnené pravdivé" musí byť definované ako "dokázané". Lenže tvoj predpoklad je neopodstatnený.

4. Netliachaj. Tvoj výrok, o ktorom sa bavíme, v žiadnom prípade nebol definíciou. Teraz sa to snažíš uhrať tak, že tvoj výraz "verifikacia existencneho tvrdenia alebo falzifikacia univerzalnej hypotezy" si vlastne myslel ako definíciu bez definienda. Na takú iracionálnosť netreba ani odpovedať. Žiadnu definíciu si neuviedol. Ten výrok ani nemal štruktúru definície a v žiadnom prípade si neuviedol (a z kontextu to nebolo zrejmé), že si ho myslel ako definíciu "dôkazu". Proste klameš, že to bola definícia, hoci nebola.

5. Nie, z pôvodných citátov to nevyplýva a rozhodne si ani náhodou nedokázal, že vyplýva. To, že ty bazíruješ dogmaticky na nejakých konkrétnych interpretáciách pojmov, nedokazuje, že to sú bežné chápania tých pojmov alebo že takto tie pojmy chápe RKC. Tie pôvodné citáty jednoducho nedokazujú, že (podľa RKC) sa pochybnosť logicky vylučuje s vierou, teda nedokazujú, že RKC definuje vieru tak, že nemožno logicky konzistentne veriť dogme a zároveň o nej pochybovať.
A nové citácie z katolíckych zdrojov tu zavádzaš zbytočne, lebo ja som netvrdil, že v žiadnom prípade nemôže existovať žiadne cirkevné vyjadrenie, ktoré by to dokazovalo, ale že konkrétne tie citáty RKC, ktoré si pôvodne uvádzal a o ktorých sme sa bavili, to nedokazujú.

6. Dosadil a vysvetlil. https://blog.sme.sk/diskusie/r...

7. Netáraj o postupnom zužovaní oborov. Ty si úplne zmenil definície. Veď tie definície sú sotva kompatibilné. A pointa je v tom, že výrok môže byť pochybný (alebo o ňom môže niekto pochybovať) bez ohľadu na to, či je alebo nie je testovateľný.

8. Skôr pre teba je to objav.
Ak by som mal postupovať ako ty, tak každý termín z definiens ktorejkoľvek tvojej definície by som požadoval definovať.

9. Dôkaz x je dostatočná evidencia alebo argument pre pravdivosť x alebo niečo, na základe čoho sa zistí, že platí x.

10. Tvoje tvrdenie "Do metavedy patri cokolvek co vies bezosporo formalne zadefinovat" je blud.

11. Nie som povinný uvádzať definície termínov, ktoré som ja pôvodne do diskusie nezatiahol.

12. Takže tvoj nonsens, že pochybnosť = testovateľnosť, je podľa teba "detail". Lenže uviesť nezmyselnú, úplne absurdnú definíciu pochybnosti nie je "detail", ale iracionalita. Vraj pochybnosť je testovateľnosť... Bez komentára.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Zase len hromada slayerovych nezmyselnych somarin a opakovanych psychopatickych klamstiev.

1. Uz som po tebe mnohokrat chcel aby si dodal priklad verifikovanej univerzalnej vedeckej hypotezy ked sa ti nepaci, ze aj podla mna sa daju len falzifikovat. Nic si nedodal.
Kedze si nebol schopny vypocitat ziaden, dokonca ani trivialny priklad s odhadovanim pravdepodobnosti labuti roznych farieb, ktory som ti dal, je zrejme, ze nemas potuchy ako sa da statisticky odhadovat pravdepodobnost takych univerzalnych hypotez. A nastuduj si konecne triviality - to je prave ta "induktivna pravdepodobnost", ktoru zda sa len ty tu nie si schopny odhadovat. Hoci sa ta pravdepodobnost pocita deduktivne, da sa induktivne pouzit prave len na tvorenie univerzalnych vedeckych hypotez. Alebo chces snad tvrdit, ze takou indukciou mozes dokonca verifikovat univerzalne hypotezy? Ako? Ty argumemt. :)))

2. Kedze zjavne nevies vysvetlit o akom "zamere" si povodne bluznil, uz len zufalo dokola blaboces nic nehovoriace nezmyselne vyhovorky.

3. Klames, napisal som, ze ak to neznamena "dokazany", tak ty mas zadefinovat co ma ten tvoj termín "odôvodnený pravdivý" znamenat.

4. Drzo a patologicky klames. Samozrejme, ze "verifikacia alebo falzifikazia" je ekvivalentom "dokazu" a specialne v empirickom kontexte, iba idiotovi to nie je jasne, ale to je tvoj problem.
Zadefinuj teda co ma znamenat tvoj vyplod "struktura definicie"?
https://en.wikipedia.org/wiki/...
|- non(A and nonA)
|- A or nonA
...

5. Len sa dalej zamotavas do dalsich a opakovanych ubohych vyhovoriek. To, ze aj oficialne podla CE sa viera a pochybnost vylucuju, jasne dokazuje, ze kazdy okrem teba spravne pochopi aj vyznam povodnych vyrokov. Ty si to stale hlupo popieral, iba si sa krutil ako had a vymyslal si svoje absurdne interpretacie beznych terminov a nelogicke implikacie. :)))

6. Umyselne zacyklene klames. Na tvoj prispevok, ktoreho link tu davas som ti uz predsa jasne napisal aby si konecne jednoznacne dosadit a prelozit comu je ekvivalentne tvoje: "A neznamená, že B implikuje C", nie comu "nie je ekvalentne". Zjavne nedokazes odpovedat.

7. Evidentnu podmnozinovu hierarchiu tych definicii tam nevidi len naprosty hlupak. Ak by neplatila, tak by sa dal trivialne dokazat opak. To si ako obycajne nedokazal.
Ja som niekde napisal, ze sa neda pochybovat o netestovatelnom vyroku, ty trulo?

8. Preco kazdy? Mne staci ked zadefinujes tie neterminalne, ktore ma zaujimaju.
A samozrejme prikladu toho tvojho udajneho nutneho nekonecneho regresu sa zrejme nedockame. Od toho sa zafalo snazis odviest pozornost.

9. To co si napisal sa povedzme po biede podoba na chaby pokus popisu verifikacie x, teda priameho dokazu.
A nieco na zaklade coho sa zisti, ze x neplati nie je dokaz? Teda falzifikacia x nie je dokaz?
Vid aj 4.

10. Ked tvrdis, ze to je blud tak to dokaz z definicie resp. na prikladoch.

11. Ty tu nie si povinny robit nic. Ale ked nevies definovat ci aspon nejako rozumne popisat terminy, ktore pouzivas tak sa nediv, ze len "tliachas". :)))

12. Notoricky klames a podsuvas slamenych panakov. Vytahujes tu do nemoty (navyse nepresne) jednu moju malu nepresnost (ktoru som tam hned na mieste a potom este niekolkokrat uviedol spresnenu), tak sa ta znovu pytam: Kde som kedy napisal, ze "pochybnost = testovatelnost"?
Daj link na moj prispevok aj s mojou presnou citaciou niecoho takeho - v kontexte aj s mojou formalizovanou upresnujucou definiciou, ty zufaly saso. :)))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Slayer, Slayer, volakedy som si myslel, ze ti to pali a mas ponatie, o com je metodologia vedy.
Samozrejme, ze je zalozena na skepse a jedine dokaz moze hypotezu premenit na fakt alebo ju vyvratit. Ale ak tvrdis nieco ine, tak konecne laskavo napis konkretne, o com je podla teba metodologia vedy.

Ak poviem napr. cele cislo x>0 a zaroven x0? Bavite sa o definicii viery. Tu nemozes nahradit iba jej castou.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Sorry, nieco som si tam zmazal. Posledny odstavec mal byt:

Ak poviem napr. cele cislo x>0 a zaroven x0? Bavite sa o definicii viery. Tu nemozes nahradit iba jej castou.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Este raz. Zda sa, ze to nie je moja chyba, ale cenzorova.:-)

Ak poviem napr. cele cislo x > 0 a zaroven x je mensie ako 10? Bavite sa o definicii viery. Tu nemozes nahradit iba jej castou.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

S kvalitou tychto stranok to ide dolu vodou. Nielenze to misintrepretuje znak "mensi nez", ktory nekompromisne zmaze, ale zmaze to aj vacsinu zvysneho textu asi az po ".". Great job, sudruhovia.

Tak este raz:
Ak poviem napr., ze cele cislo x je vacsie ako 0 a zaroven x je mensie ako 10, tak to mozem nahradit len tym, ze x je vacsie ako 0? Bavite sa o definicii viery. Tu nemozes nahradit iba jej castou.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

K metodológii vedy. "Samozrejme, ze je zalozena na skepse a jedine dokaz moze hypotezu premenit na fakt alebo ju vyvratit."
Ja som sa k metodológii vedy nevyjadroval a celkom určite som nepopieral, že je založená na skepse, ani som nepopieral, že jedine dôkaz môže hypotézu potvrdiť alebo vyvrátiť.

Stručne povedané, na tvoje "ak tvrdis nieco ine" odpovedám, že netvrdím nič iné.

Zrejme narážaš na moju vetu, že tvrdenie "veriť znamená nevedieť a zároveň nepochybovať" implikuje "veriť znamená nevedieť". Podľa mňa tá implikácia platí (ale to závisí od toho, ako konkrétne chápeme termín "znamená"). Je jasné, že ak platí konjunktívny výrok, tak platí každá jeho zložka. Ak poviem, že niekto je vysoký a tučný, tak to znamená, že je vysoký. Ak veriť znamená nevedieť a nepochybovať, tak veriť jednoducho znamená nevedieť. (Znamená to aj nevedieť, hoci nie len nevedieť).

To ale nie je až také podstatné. Podstatné je, či platí, čo tvrdil hornet, že medzi vierou v dogmy a vedou je rozpor, lebo je tam údajná negácia v definícii viery a vedy. Celá debata je v podstate o tom, či RKC definuje vieru ako "nevedieť a nepochybovať". Ja tvrdím, že nie, pretože RKC jasne uvádza možnosť racionálne dokazovať dogmy (a útoky na mňa, že neviem uviesť žiadnu dokázanú dogmu, sú úplne, ale úplne mimo, lebo ja som nikdy netvrdil, že nejaká dogma je dokázaná, ja som len tvrdil, že Cirkev prinajmenšom pripúšťa možnosť dokazovania dogiem, čo sa vylučuje s definíciou viery ako "nevedieť a nepochybovať").

Rozpor, ktorý údajne je medzi vierou a vedou, je vraj v tom, že z hľadiska viery sa má dogmám veriť, ale z hľadiska (meta)vedy sa má o tvrdeniach pochybovať, ak nie sú dokázané.
Lenže toto sú normatívne tvrdenia, ktoré sa nedajú vedecky dokázať. Nie, že by som nesúhlasil s tým, že súčasťou vedeckej metódy je pochybnosť, ale tvrdenie, že vedeckým tézam sa má neveriť (buď niečo viem, alebo o tom mám pochybovať) sa samo o sebe nedá vedecky testovať.

No a nemôžem za to, že hornet nevie pochopiť, že to, že Cirkev zakazuje svojím členom pochybovať o dogmách (je to hriech), ani náhodou nedokazuje, že podľa Cirkvi nie je principiálne možné pochybovať o dogmách a rozhodne to nedokazuje, že Cirkev chápe/definuje dogmy ako niečo, o čom sa vôbec nedá pochybovať. Preto tie jeho citácie z Katechizmu nedokazujú, že súčasťou cirkevnej definície viery je nevyhnutne "nepochybovať" alebo že viera je logicky (z definície) absolútne nezlučiteľná s pochybnosťami (teda že definičnou súčasťou "veriť" je "nepochybovať").
Nehovoriac o tom, že tie citácie ani len nenaznačujú, že definičnou súčasťou "veriť" je "nevedieť".
Pokiaľ mi je známe, Cirkev nikdy netvrdila, že veriť znamená nevedieť a zároveň nepochybovať. Na tom nič nemení ani ten citát, podľa ktorého dôkaz nemá vplyv na platnosť dogmy. Toto vágne vyhlásenie môže znamenať napr. jednoducho to, že bez ohľadu na to, či dogma reálne je dokázaná alebo nie, je vždy platná (a absencia dôkazu P nedokazuje non-P). Dokonca ani Pascalovo vyjadrenie, že viera sa líši od dôkazu (o čom nepochybujem), nedokazuje, že dogmy viery nemôžu podliehať dôkazu. To, že si hornet myslí, že z tých citácií vyplýva to, čo tvrdí, iba dokazuje, že jeho logické myslenie nie je na tom až tak dobre. Ale keby to aj vyplývalo, tak by to iba znamenalo nekonzistentnosť Katechizmu.

Skrátka, neviem, na základe čoho by som mal považovať výrok, že pri dogmách (z hľadiska dogmatiky/viery) je nutné veriť a pri vedeckých tézach (z hľadiska vedy/metavedy) je nutné neveriť, za pravdivý. Ak má byť toto základ rozporu medzi vierou a vedou, tak som žiadny rozpor neidentifikoval.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Si robis srandu? Tak preco si teda napisal?
"Ako si prišiel na to, že z hľadiska (meta)vedy sa má o všetkom pochybovať, kým sa nenájde dôkaz?"
Ved hornet netvrdil nic ine ako ja, cize to iste, co metodologia vedy.

Ta implikazia samozrejme plati, ale cela hornetova definicia viery ma aj druhu cast, cize zbytocne kverulujes, ked mu vycitas nejaku nedostatocnost spominanim iba jednej. Aj podla mna tie dve podmienky velmi dobre a dostatocne popisuju vieru ako taku a je jedno, ci je to aj definicia podla cirkvi. Je to hornetova definicia. Doteraz si sa ty neuracil dodat svoju "lepsiu" koherentnu definiciu viery. Co keby si to konecne skusil namiesto siahodlhych navzajom si odporujucich vylevov?

A nehnevaj sa, ale ked napises, ze "Cirkev zakazuje svojím členom pochybovať o dogmách (je to hriech" a zaroven, ze "rozhodne to nedokazuje, že Cirkev chápe/definuje dogmy ako niečo, o čom sa vôbec nedá pochybovať", tak uz nema vobec zmysel tvoje zdlhave vylevy ani len citat, lebo to uz svedci o tvojom zufalo rozorvanom mentalnom svete.:-)
Ak to nie je exemplarny priklad logickeho rozporu, tak co uz je?

Pokial viem, hornet nikde nenapisal, ze ziadna cirkevna dogma nemoze byt dokazatelna a niekolko krat si uz od teba pytal priklad. Kedy konecne aspon nejaky priklad dokazatelnej cirkevnej dogmy poskytnes, ked stale do toho slameneho panaka tak vytrvalo kopes?
 

<< < 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie


  1. Maroš Chmúrny: Neúspešný týždeň jedného kapitána 3 005
  2. Stanislav Martinčko: Vládna atrakcia rokuje aj tam, kde nič nie je! 2 664
  3. Rudolf Pado: Liptovská Mara: ak nás zabijú, čo bude potom? Ďalšie rozpútané peklo? 2 278
  4. Rudolf Pado: Makači čistia Liptovskú Maru 2 077
  5. Mária Vrška: Matej z Kanady 1 963
  6. David Haring: 10 dní na Islande v lete – kompletný itinerár + VIDEO 1 284
  7. Monika Nagyova: Keď je vaším susedom hiphoper, psychiatrička či youtuber, nuda vám nehrozí 1 256
  8. Vladimír Benčík: Estónsko – Cesta z Tallinu do Narvy so zastávkou v Národnom parku Lahemaa 1 160
  9. Martin Ondráš: Bezpečné potraviny sú povinnosť, nie odmena pre voliča 1 092
  10. Daniel Schikor: Černobyľ. Ísť tam vôbec? 1 071

Rebríčky článkov


  1. Peter Mrázik: V Jaguar Land Rover sa neuspokojíme, preto opäť vstupujeme do kolektívneho vyjednávania
  2. Milan Rousek: 32. Líný poručík
  3. Milan Lacúch: Asertívne jednanie z duchovného hľadiska
  4. Olívia Lacenová: Podhodnotená platina si razí cestu nahor
  5. Radoslav Valkovič: Olov Svedelid: Podozrivý zmizol
  6. Milan Rousek: 31. List z říše záhad
  7. Štefan Vidlár: Len malé zamyslenie sa k sviatku Sedembolestnej Panny Márie
  8. Vladimír Prokeš: Cesta smíření přes Moravu na Slovenský Národný Pochod - SNP
  9. Jozef Kovalík: Mužom pravdy
  10. Július Kovács: Lámanie chleba tento utorok v parlamente

  1. Kam odchádza Robert Fico a prečo je jeho odchádzanie škaredé
  2. Sexuológ: Nie je v záujme evolúcie, aby mali štyridsaťroční starci a stareny deti
  3. Bugár odkázal Kiskovi, že nemá vynášať, lebo sám zle dopadne
  4. Začína sa matka všetkých vojen? Ako môže dopadnúť kríza na Blízkom východe
  5. Rada "vyhýbajte sa stresu" je nanič, vraví psychiater
  6. Fanúšik kopol do hráča. To som ešte nezažil, tvrdil Halilovič
  7. Drucker ešte ani nezačal a ubúdajú mu možní partneri
  8. Ak netipujete, hokej neuvidíte. Nesťažujte sa, odkazuje Lintner
  9. Župan dostal od Rašiho stopku na zasadnutie vlády v Čani
  10. Nehoda na diaľnici na Spiši má jednu obeť, ďalší ľudia sa zranili

  1. Nádej zachrániť čo len jediný život stojí za zmenu zákona
  2. Obvinenie Kisku je na stole. Čaká sa len na vhodný čas
  3. Kočner v Threeme: Bödör mu robil spojku na špeciálneho prokurátora Kováčika
  4. Kiska otvorene o konflikte s Ficom: Detaily jeho vydierania!
  5. Fero Múčka: Štyri roky Postoja. Aj za život
  6. Za potratmi sú často dôvody, ktoré by väčšina spoločnosti neuznala
  7. Kázeň biskupa Feketeho na púti k Sedembolestnej Panne Márii v Šaštíne.
  8. Tisíce ľudí v Prahe protestovali proti umelým potratom: Vystúpil aj Saša Vondra
  9. Manifest Národného pochodu za život 2019
  10. Súd rozhodol, že pozastavenie činnosti britského parlamentu je zákonným krokom

Už ste čítali?