Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Na poplatku za cirkevný sobáš sa SME jasne vyfarbilo (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

K metodológii vedy. "Samozrejme, ze je zalozena na skepse a jedine dokaz moze hypotezu premenit na fakt alebo ju vyvratit." Ja som sa k metodológii vedy nevyjadroval a celkom určite som nepopieral, že je založená na skepse, ani som nepopieral, že jedine dôkaz môže hypotézu potvrdiť alebo vyvrátiť. Stručne povedané, na tvoje "ak tvrdis nieco ine" odpovedám, že netvrdím nič iné. Zrejme narážaš na moju vetu, že tvrdenie "veriť znamená nevedieť a zároveň nepochybovať" implikuje "veriť znamená nevedieť". Podľa mňa tá implikácia platí (ale to závisí od toho, ako konkrétne chápeme termín "znamená"). Je jasné, že ak platí konjunktívny výrok, tak platí každá jeho zložka. Ak poviem, že niekto je vysoký a tučný, tak to znamená, že je vysoký. Ak veriť znamená nevedieť a nepochybovať, tak veriť jednoducho znamená nevedieť. (Znamená to aj nevedieť, hoci nie len nevedieť). To ale nie je až také podstatné. Podstatné je, či platí, čo tvrdil hornet, že medzi vierou v dogmy a vedou je rozpor, lebo je tam údajná negácia v definícii viery a vedy. Celá debata je v podstate o tom, či RKC definuje vieru ako "nevedieť a nepochybovať". Ja tvrdím, že nie, pretože RKC jasne uvádza možnosť racionálne dokazovať dogmy (a útoky na mňa, že neviem uviesť žiadnu dokázanú dogmu, sú úplne, ale úplne mimo, lebo ja som nikdy netvrdil, že nejaká dogma je dokázaná, ja som len tvrdil, že Cirkev prinajmenšom pripúšťa možnosť dokazovania dogiem, čo sa vylučuje s definíciou viery ako "nevedieť a nepochybovať"). Rozpor, ktorý údajne je medzi vierou a vedou, je vraj v tom, že z hľadiska viery sa má dogmám veriť, ale z hľadiska (meta)vedy sa má o tvrdeniach pochybovať, ak nie sú dokázané. Lenže toto sú normatívne tvrdenia, ktoré sa nedajú vedecky dokázať. Nie, že by som nesúhlasil s tým, že súčasťou vedeckej metódy je pochybnosť, ale tvrdenie, že vedeckým tézam sa má neveriť (buď niečo viem, alebo o tom mám pochybovať) sa samo o sebe nedá vedecky testovať. No a nemôžem za to, že hornet nevie pochopiť, že to, že Cirkev zakazuje svojím členom pochybovať o dogmách (je to hriech), ani náhodou nedokazuje, že podľa Cirkvi nie je principiálne možné pochybovať o dogmách a rozhodne to nedokazuje, že Cirkev chápe/definuje dogmy ako niečo, o čom sa vôbec nedá pochybovať. Preto tie jeho citácie z Katechizmu nedokazujú, že súčasťou cirkevnej definície viery je nevyhnutne "nepochybovať" alebo že viera je logicky (z definície) absolútne nezlučiteľná s pochybnosťami (teda že definičnou súčasťou "veriť" je "nepochybovať"). Nehovoriac o tom, že tie citácie ani len nenaznačujú, že definičnou súčasťou "veriť" je "nevedieť". Pokiaľ mi je známe, Cirkev nikdy netvrdila, že veriť znamená nevedieť a zároveň nepochybovať. Na tom nič nemení ani ten citát, podľa ktorého dôkaz nemá vplyv na platnosť dogmy. Toto vágne vyhlásenie môže znamenať napr. jednoducho to, že bez ohľadu na to, či dogma reálne je dokázaná alebo nie, je vždy platná (a absencia dôkazu P nedokazuje non-P). Dokonca ani Pascalovo vyjadrenie, že viera sa líši od dôkazu (o čom nepochybujem), nedokazuje, že dogmy viery nemôžu podliehať dôkazu. To, že si hornet myslí, že z tých citácií vyplýva to, čo tvrdí, iba dokazuje, že jeho logické myslenie nie je na tom až tak dobre. Ale keby to aj vyplývalo, tak by to iba znamenalo nekonzistentnosť Katechizmu. Skrátka, neviem, na základe čoho by som mal považovať výrok, že pri dogmách (z hľadiska dogmatiky/viery) je nutné veriť a pri vedeckých tézach (z hľadiska vedy/metavedy) je nutné neveriť, za pravdivý. Ak má byť toto základ rozporu medzi vierou a vedou, tak som žiadny rozpor neidentifikoval.
Slayerx
Si robis srandu? Tak preco si teda napisal? "Ako si prišiel na to, že z hľadiska (meta)vedy sa má o všetkom pochybovať, kým sa nenájde dôkaz?" Ved hornet netvrdil nic ine ako ja, cize to iste, co metodologia vedy. Ta implikazia samozrejme plati, ale cela hornetova definicia viery ma aj druhu cast, cize zbytocne kverulujes, ked mu vycitas nejaku nedostatocnost spominanim iba jednej. Aj podla mna tie dve podmienky velmi dobre a dostatocne popisuju vieru ako taku a je jedno, ci je to aj definicia podla cirkvi. Je to hornetova definicia. Doteraz si sa ty neuracil dodat svoju "lepsiu" koherentnu definiciu viery. Co keby si to konecne skusil namiesto siahodlhych navzajom si odporujucich vylevov? A nehnevaj sa, ale ked napises, ze "Cirkev zakazuje svojím členom pochybovať o dogmách (je to hriech" a zaroven, ze "rozhodne to nedokazuje, že Cirkev chápe/definuje dogmy ako niečo, o čom sa vôbec nedá pochybovať", tak uz nema vobec zmysel tvoje zdlhave vylevy ani len citat, lebo to uz svedci o tvojom zufalo rozorvanom mentalnom svete.:-) Ak to nie je exemplarny priklad logickeho rozporu, tak co uz je? Pokial viem, hornet nikde nenapisal, ze ziadna cirkevna dogma nemoze byt dokazatelna a niekolko krat si uz od teba pytal priklad. Kedy konecne aspon nejaky priklad dokazatelnej cirkevnej dogmy poskytnes, ked stale do toho slameneho panaka tak vytrvalo kopes?
there
<< < 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 > >>

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Lenže ak je tvrdenie, že z hľadiska (meta)vedy sa má o všetkom pochybovať, kým sa nenájde dôkaz, univerzálne (teda ak sa vzťahuje na všetky výroky), tak treba pochybovať aj o tomto samotnom výroku. Až dovtedy, kým sa nenájde dôkaz, že tvrdenie "z hľadiska (meta)vedy sa má o všetkom pochybovať" je platné. A ten dôkaz neexistuje, pretože ide o netestovateľné tvrdenie.
Aj hornet tu hovorí o popperovskej falzifikácii (čo je mimochodom iba jeden z prístupov v rámci metodológie vedy), ale samotná Popperova hypotéza o tom, ako má fungovať veda, je nefalzifikovateľná a podľa jeho vlastných kritérií nevedecká.
Ale zdôrazňujem, že som nikde nepopieral, že metodológia vedy je založená na skepse.

"Aj podla mna tie dve podmienky velmi dobre a dostatocne popisuju vieru ako taku a je jedno, ci je to aj definicia podla cirkvi."
Nie je to jedno, pretože my sa s hornetom bavíme práve o tej cirkevnej definícii. Ja neuvažujem nad tým, či tie dve podmienky (nevedieť a nepochybovať) dobre a dostatočne popisujú vieru ako takú, ale protestujem proti tvrdeniu, že Cirkev pracuje s touto definíciou. Nepracuje.

"Doteraz si sa ty neuracil dodat svoju "lepsiu" koherentnu definiciu viery."
Ale ja som ju dodal dávno. Veriť, že P = mať stav mysle, v ktorom si subjekt myslí, že platí P, pričom platnosť P môže a nemusí byť s istotou dokázaná alebo zdôvodnená. Uznal som zároveň, že v zmysle tejto definície by azda bolo vhodnejšie používať termín "presvedčenie" než "viera".

Ale pracujme teda s definíciou viery ako "nevedieť a zároveň nepochybovať". Uznal by som, že v zmysle tejto definície sú veda a viera v rozpore, ak chápeme vedu všeobecne ako skeptický prístup k tvrdeniam. Ak sa ale bavíme o množine vedeckých tvrdení (teda tvrdení, ktoré spĺňajú určité vedecké kritériá stanovené metavedecky) či o množine tvrdení, ktoré sú dokonca dokázané, tak nesúhlasím s tým, že táto množina výrokov je nevyhnutne v rozpore s množinou dogmatických výrokov. A to je presne to, čo som chcel povedať, keď som sa vyjadril, že nie je rozpor medzi vierou a vedou.

To, čo uvádzaš, nie je exemplárny príklad logického rozporu. Nie je to vôbec žiadny príklad rozporu.
Lebo medzi tvrdením, že z istého hľadiska by sa nemalo ("nesmie") pochybovať o dogmách (to je to, čo tvrdí Cirkev), a tvrdením, že dogma je z definície niečo, o čom principiálne nie je logicky možné pochybovať, nie je žiadna kontradikcia. Z prvého vyplýva, že členovia Cirkvi by nemali pochybovať o dogmách, je to hriech (majú poslušne veriť v platnosť dogiem bez ohľadu, či tieto sú alebo nie sú dokázané). Rozhodne ale z toho nevyplýva, že o dogme nie je logicky možné pochybovať, resp. že dogma je nevyhnutne opakom pochybnosti.
To je ako keby si povedal, že ak Cirkev zakazuje vraždiť, tak je podľa Cirkvi principiálne nemožné vraždiť, resp. že je vražda podľa Cirkvi niečo, čo sa vôbec nedá uskutočniť. Nonsens. Nič také z toho nevyplýva.

Ak Cirkev zakazuje svojim členom pochybovať o dogmách, tak tým vyjadruje len ich morálnu povinnosť ako členov Cirkvi (pod hrozbou trestu za hriech), nevyjadruje tým logickú nemožnosť pochybností o dogmách a nevyjadruje ani to, že chápe/definuje dogmy ako opak pochybovania.

A je zrejmé, že mnohí členovia Cirkvi aj naozaj o rôznych dogmách pochybujú. Takže evidentne je možné o dogmách pochybovať.

"Kedy konecne aspon nejaky priklad dokazatelnej cirkevnej dogmy poskytnes"
Nikdy. A vyhlasujem, že si nemyslím, že akákoľvek dogma je dokázaná či dokázateľná. Evidentne si to myslí Cirkev, ale s tým ja nič nenarobím. Tvoja požiadavka na poskytnutie niečoho, o čom neverím, že existuje, je absurdná.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

OK Slayer, uz som olutoval, ze som sa vobec do tejto diskusie zamiesal. Vidim, ze ti uz statocne prepina.:-) Nie si si schopny ani uvedomit, ze pochybovat o pochybovani ta urcite dalej neposunie. Asi tak daleko ako negacia negacie, cize cyklicky opat iba k slepej viere.:-)

Zabavu citat tvoje do nemoty sa opakujuce kontradikcie si naozaj dokazem odpustit. Velmi rad ju prenecham hornetovi. Ten dotraz zbytocne strateny cas mi uz nikto nevrati.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

there, zdá sa, že ti došli argumenty, tak hovoríš o tom, ako mi prepína. Alebo si si možno len pomýlil ad hominem s argumentáciou.
Táraš o mojich údajných kontradikciách, ale doposiaľ si nebol schopný predložiť ani jediný prípad dvoch mojich tvrdení, ktoré si vzájomne odporujú.

A ak stále trváš na tom, že výrok ""Cirkev zakazuje svojim členom pochybovať o dogmách" dokazuje, že Cirkev chápe/definuje dogmy ako niečo, o čom sa nedá pochybovať, tak máš asi problém s chápaním tých dvoch tvrdení. Lebo je podstatný sémantický rozdiel medzi výrokom "Cirkev zakazuje pochybovať o dogmách" a výrokom "Cirkev chápe/definuje dogmy ako niečo, o čom sa nedá pochybovať".

A teraz sa tu vyhováraš pri probléme, ktorý som predložil, tým, že pochybovať o pochybovaní ma ďalej neposunie. Si myslíš, že tento dríst je riešením toho problému?
Pokiaľ ide o výrok "z hľadiska (meta)vedy sa má o všetkom pochybovať, kým sa nenájde dôkaz", je to len tvoja slepá viera, že ten výrok platí. Určite nie je dokázaný, evidentne ale o ňom nepochybuješ, takže mu slepo veríš. A na tom nič nezmenia ani drísty o tom, že pochybovať o pochybovaní ťa ďalej neposunie. To znie ako prázdna floskula nejakého motivačného guru, nie ako dokázaný výrok (dokonca to nie je ani len testovateľný výrok).

Už to mám. Ty považuješ metavedecké tvrdenia za výnimku z pravidla, že o všetkom, čo nie je dokázané, sa má pochybovať. To je úžasne racionálny prístup :) Kňazi by ti závideli. Stačí povedať, že Cirkevné dogmy sú výnimkou z pravidla, že o všetkom nedokázanom treba pochybovať, a - voila - o dogmách, napriek tomu, že nie sú dokázané, netreba pochybovať, lebo však pochybovanie o nedokázaných dogmách ťa určite ďalej neposunie :)

Takže ak sa tu niekto utápa v kontradikcii, si to ty. Lebo si to ty, kto je schopný najprv vyhlásiť, že o každom nedokázanom výroku treba pochybovať, aby to hneď vzápätí poprel tvrdením, že vlastne netreba pochybovať o výroku "o každom nedokázanom výroku treba pochybovať", hoci je nedokázaný. Lebo to vraj nikoho neposunie ďalej...

Pokiaľ ide o túto diskusiu, pôvodne bola reč o tom, či je rozpor medzi vierou v dogmy a vierou vo vedecké tézy, resp. či je rozpor medzi dogmatickými a vedeckými tvrdeniami. Ja som deklaroval, že nevidím rozpor medzi dogmami a vedeckými tézami, takže z kontextu bolo úplne jasné, že ak som (možno trochu nešťastne) povedal, že medzi vierou a vedou nie je rozpor, mal som na mysli jednoznačne to, že vedecké tézy a dogmatické tvrdenia nie sú automaticky v rozpore (žiadne známe vedecky dokázané tvrdenie neimplikuje neplatnosť nejakej dogmy). Nemal som na mysli rozpor medzi vedeckou metódou a dogmatickým prístupom, to len hornet si postavil takéhoto slameného panáka, aby z neho vymlátil aj posledné stebielka. Podobne je slamený panák tvrdenie, že dogmy sú dokázateľné alebo dokázané. Nič také som nikdy netvrdil.

Potom hornet prišiel s absurdnými požiadavkami, aby som odpovedal na takéto irelevantné otázky:
"Preco by sme mali pripustit niektore principialne nevyvratitelne ako dogmy (RKC), a nie podstatne vacsie mnozstvo dalsich moznych tiez principialne nevyvratitelnych tvrdeni?"
Ja som netvrdil, že dogmy treba pripustiť, kým iné nevyvrátiteľné tvrdenia netreba.
"Nie je povinnost dokazovania na autoroch tvrdeni?"
Ja som netvrdil, že autor tvrdenia nemá povinnosť dokazovať ho.
"Su mozne rozpory v ramci samotnych dogiem RKC?"
Nepopieral som, že sú možné. Teda sústava dogiem môže byť nekonzistentná. Ale to neznamená, že nejaké vedecké tvrdenie dokazuje neplatnosť nejakej dogmy.
"Neboli dogmy RKC pocas historie menene?"
Neviem. Irelevantné.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Myslim si, ze nema zmysel diskutovat so zakernym idotom, co stale verklikuje a podsuva slamenych panakov a nestiti sa opakovane patologicky klamat. Nie je schopny ani ma presne citovat, nieto este svoje tvrdenia dokazat.
Teraz sa dokonca dopracoval k tomu, ze nevie co znamena "znamenat". :)))

Skutocne perly jeho ducha:
"Vedieť znamená neveriť a veriť znamená nevedieť, však?"
"Povedal si, že veriť znamená nevedieť + nepochybovať, čo implikuje, že veriť znamená nevedieť."
Zjavne nevies, ani co znamena ked je konjunkcia nutnou podmienkou, na rozdiel od disjunkcie, ty logik. :)))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dôvodom vzniku celej tejto diskusie pôvodne je tvoje tvrdenie, že veda a viera sú v rozpore. Doteraz si ale nedokázal, že sú v rozpore a ani len si nedefinoval, čo vlastne máš na mysli pod pojmom "rozpor", lebo evidentne nemôžeš hovoriť o rozpore, ako sa štandardne chápe v logike. Rozpor (kontradikciu) možno definovať ako súčasné tvrdenie pravdivosti dvoch (alebo viacerých) logicky nekompatibilných výrokov. Trochu inak (ale ekvivalentne) to možno sformulovať, že kontradikcia je výrok v tvare P & nonP a výrok, z ktorého vyplýva, že platí P & nonP.

Zmysluplné je teda hovoriť o kontradikcii iba v súvislosti s výrokmi. Lenže keď tvrdíš, že je kontradikcia medzi vierou a vedou, tak nie je jasné, aké výroky tu vlastne majú byť v údajnej kontradikcii.
"Veda" nie je výrok.
"Viera" nie je výrok.
Výraz "dôkaz alebo pochybnosť" (čo je definiens v tvojej definícii vedy) nie je výrok.
Výraz "nepochybnosť a zároveň absencia dôkazu" (čo je definiens v tvojej definícii viery) nie je výrok.

Takže nie je jasné, ako vlastne definuješ "rozpor" (je zrejmé, že ho nemôžeš definovať tak ako som ho definoval ja, lebo pri tejto definícii nemá zmysel povedať, že je vo vzájomnej kontradikcii niečo, čo ani nie je výrokom). Tvoj predpoklad, že v rozpore môžu byť entity, ktoré nie sú výrokom, znie nezmyselne.

Čiže nie je jasné, čo to je podľa teba rozpor medzi vedou a vierou a v čom spočíva. Je zrejmé, že nejde o rozpor medzi jednotlivými vedeckými výrokmi a výrokmi viery, túto myšlienku si zamietol hneď na začiatku. Ale potom je tvoje tvrdenie o rozpore medzi vierou a vedou iba vágny blábol, presnejšie zmysluprázdny nonsens.

Nádej pre teba je otvorená iba v tom, že definuješ vedu aj vieru v podstate ako sústavu dvoch množín výrokov (vedecké výroky a výroky viery), ktoré sa vzájomne neprekrývajú, čiže žiaden vedecký výrok nie je výrokom viery a naopak.
Podľa tvojej definície vedy je vedecký taký výrok, ktorý je buď dokázaný, alebo ak nie je dokázaný, tak je aspoň falzifikovateľný alebo verifikovateľný. Stručnejšie, vedecký výrok = dokázaný výrok alebo testovateľný výrok. Prvý disjunkt je redundantný, lebo logicky, dokázaný výrok je testovateľný, takže definícia sa redukuje takto:
vedecký výrok = testovateľný výrok.
Analogicky definuješ výrok viery v podstate ako ľubovoľný výrok, ktorý nie je vedecký, čiže ktorý nie je testovateľný. Tvoja staršia definícia, že veriť X = nevedieť X (nemať dôkaz X) a zároveň nepochybovať o X, sa v zmysle tvojej definície pochybnosti ako testovateľnosti (a nepochybnosti ako netestovateľnosti) dá prepísať takto:
výrok viery = netestovateľný výrok.

Možno by sa nejaký náznak zmysluplnosti tvojej myšlienke rozporu medzi vierou a vedou dal dať, ak by platilo, že negáciou ktoréhokoľvek vedeckého výroku dostaneme výrok viery a naopak, teda že množina vedeckých výrokov sa logicky vylučuje s množinou výrokov viery (teda množina výrokov vedy je "negáciou" množiny výrokov vedy, a preto veda a viera nejdú dohromady, sú "rozporné", nezlučiteľné, lebo spojenie výroku s jeho negáciou je rozpor). Lenže toto neplatí, pretože v zmysle tvojich definícií vedy a viery je negácia ľubovoľného vedeckého výroku (= testovateľného výroku) opäť len vedeckým výrokom a negácia ľubovoľného výroku viery (= netestovateľného výroku) je opäť výrok spĺňajúci tvoju definíciu viery.

Tvoja zúfalá snaha nastoliť rozpor medzi vedou a vierou nevyhnutne stroskotáva. Nevieš ani jasne vysvetliť, čo je to podľa teba rozpor a v čom spočíva rozpor medzi vedou a vierou. Z tvojej strany je to zmysluprázdne tvrdenie. Je nonsens aplikovať "rozpor" na niečo, čo ani nie je výrokom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Opat len nehorazne klamstva a vagne blaboly od Slayera.
Tieto veci sme uz davno prebrali, napriek tomu sa teraz vracias na zacialok diskusie aby si svoje povodne klamstva znovu zacal verklikovat? :)))
Praveze len ty si az doteraz nedefinoval co je to rozpor, co som po tebe opakovane pozadoval.
Ja som ten rozpor jasne definoval protirecenim definicii pre tvrdenia vedy a viery.

U mna su vo vzajomnej negacii uz logicke formuly definicii reprezentujucich vedeckost ci dogmatickost tvrdeni vedy/viery, co je najpodstatnejsie pre definovanie domen vyrokov vedy / viery.
Kde som tvrdil, ze "veda" alebo "viera" je "vyrok" ty notoricky luhar?
Podobne dalsie tvoje bluznenia su len patologicke manipulacie vytrhnute z kontextu.

Co tu bluznis o nadeji pre mna, ked opakujes to co som ti ja jasne uz davno niekolkokrat napisal o vede a viere ako systemoch mnozin vyrokov splnajucich dane definicie? :)))
Navyse nemas ani pravdu v tom, ze sa tie mnoziny vyrokov neprekryvaju. To som ti uz tiez zdokumentoval. Takze aj na urovni jednostlivych tvrdeni moze byt rozpor.

Ze dokazane vyroky su oddelene od "len testovatelnych" (este nedokazanych) ilustruje oddelenie istoty od pochybnosti. To bolo za ucelom definovanie pochybnosti, ako som tiez uz neraz napisal.

Definovat vyrok viery ako netestovatelny nezodpoveda mojej definicii. Ja si nechavam rezervu pre prekryvanie vyrokov vedy a viery. Vid moj priklad s testovatelnymi vyrokmi o plochosti Zeme, ktorym niektori ludia slepo verili, dokonca stale veria.

Stale vobec nechapes podstatu rozporu mojich definicii, ktore nie su o rozpore jednotlivych tvrdeni vedy ci viery. Nikde som netvrdil, ze negaciou jednotliveho tvrdenia vedy dostanes tvrdenia splnajuce definiciu viery.

Iba pomateny hlupak ako Slayer moze tak zufalo popierat evidentne protirecienie tych definicii, ktore su na meta urovni oproti konkretnym vyrokom vedy / viery.

Staci si pozriet nase predchadzajuse prispevky, aby bolo jasne ako znovu recyklujes svoje nezmysly, ktore som ti uz mnohokrat vyvratil.

https://blog.sme.sk/diskusie/d...
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vidím, že máš enormný problém pochopiť, že protirečenie (rozpor) je vlastnosť výrokov (resp. je to výrok), čiže je nezmysel tvrdiť, že "veda a viera sú v rozpore". Takže prípadná logická nekompatibilita medzi definiens termínu "veda" a definiens termínu "viera" nemôže dokazovať, že medzi vierou a vedou je rozpor.
A táto údajná nekompatibilita na úrovni definícií je úplne irelevantná, lebo nemá žiadne relevantné implikácie ohľadom vzájomnej rozpornosti konkrétnych výrokov vedy a viery.
Hovoriť o rozpore na úrovni definície vedy a viery je ako hovoriť o rozpore medzi farebným a bezfarebným na úrovni definícií "farebné" a "bezfarebné", kde príslušné definiens sú taktiež vzájomnými negáciami. Ale čo z tej triviálnosti vyplýva? Nič zaujímavé. Určite nie to, že farebné a bezfarebné objekty sú vzájomne v rozpore.

Takže tvoje naliehanie, že rozpor medzi vedou a vierou spočíva v rozpore na úrovni definícií vedy a viery, je len patetické a úplne nezaujímavé, nič nedokazujúce vyjadrenie tvojho subjektívneho negatívneho emocionálneho postoja voči viere.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ak tu ma niekto enormny problem nieco pochopit, tak si to prave ty a podobni bigotni veriaci pomatenci. Ako som uz mnohokrat pisal mas problem so zakladmi logiky a logickych pojmov.
Predovsetkym protirecenie ("rozpor") je podla definicii klasickej predikatovej logiky aj vlastnostou logickych formul nielen vyrokov. Logicka formula je protireciva ak je "nesplnitelna".
Pe akukolvek logicku formulu LF plati aj "zakon sporu" (tautologicka platnost formuly non(LF and nonLF)), teda konjunkcia (LF and nonLF) je vzdy nesplnitelna.
Zoberme si najprv nekvantifikovanu logicku formulu LFn(x), ktora je konjunkciou mojich definicnych formul pre vedu a vieru, teda LFn(x) = (S(x) and B(x)). Pretoze S(x) = non B(x) je zrejme, ze plati non(LFn(x)), teda formula LFn(x) je nesplnitelna.
Ked si zoberieme, podobnu ale kvantifikovanu logicku formulu LFk(x) = pre vsetky x z prieniku E a D: (S(x) and B(x)), kde E je mnozina vyrokov o empirickej realite a D je mnozina vyrokov viery/dogmy napr. RKC, dostavame pre vsetky mozne interpretacie x protirecive vyroky. Protirecivy vyrok je aj podla teba "rozpor". Navyse aj tu je teda LFk(x) nesplnitelna.
Neda sa ani namietat, ze vsetky dogmaticke vyroky RKC su mimo ramec empirickej reality, lebo dogmy RKC tvrdia, ze jednak ich boh a dalsie mytologicke postavicky existuju v realite aj ich pribehy sa udiali v realite. Takze uz len historicka existencia JK, Marie, Jozefa ... musi byt podla mojich definicii vedecky pochybna, kdezto dogmaticky ista. Kazdy pricetny filozof, vedec, pravnik moze o realnej existencii JK len pochybovat, kdezto ako katolicky veriaci o tom pochybovat nesmie. Vid aj https://blog.sme.sk/diskusie/d...

Teda, jasne rozpory vo vseobecnych formach pristupu, ako aj pri aplikacii v jednotlivych konkretnych vyrokoch.
No a podla RKC by cele krestanstvo pri spochybnovani existenice JK (alebo uz len jeho ukrizovania, zmrtvychvstania, neposkvrneneho pocatia, ... ) nedavalo zmysel. Spytaj sa na to nejakeho farara, alebo katolickeho teologa.

Cize sa tu len donekonecna pateticky krutis ako had, klames a popieras aj nos medzi ocami len na zaklade svojho subjektivneho bigotneho emocialneho postoja voci viere presne ako to robia niektori bigotni katolici. :)))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ty sa tu len oháňaš logickými pojmami, aby si spravil dojem chytrého logika, ťaháš tu Godedelove teorémy, a pritom absurdne a od veci tvrdíš, že ak sa pokúšam aplikovať napr. pochybnosť na výroky o pochybnosti, tak sa môžem dopracovať k paradoxom, ako keby toto mal byť dôsledok Goedelovej teorémy. Odvolávaš sa tu na soissonsovský dôkaz princípu explózie s tým, že údajne v tom dôkaze (P & ¬P) nemôže platiť, pritom ti uniká, že princíp explózie sa dá dokázať priamo použitím disjunktívneho sylogizmu (takže ten šiesty riadok soissonovského dôkazu nepotrebuje žiadne dodatočné odôvodnenie, pretože platí priamo na základe disjunktívneho sylogizmu), čiže princíp explózie je v klasickej logike validná forma (to môžeš poprieť odmietnutím disjunktívneho sylogizmu, ale jeho odmietnutím odmietaš klasickú logiku). Atď.

Nehovoriac o tvojich absurdných definíciách pojmov pochybnosti, viery a pod. Teraz uznávaš, že si bol mierne nepresný, keď si uviedol definíciu, že pochybnosť je verifikovateľnosť alebo falzifikovateľnosť, ale v tých chaotických príspevkoch nevidím žiadnu náhradnú spresňujúcu definíciu. A ak tou definíciou má byť, že x je pochybné vtedy a len vtedy, ak x je verifikovateľné alebo falzifikovateľné, ale pritom nie je dokázané, tak to je stále definícia, ktorá ani zďaleka nezodpovedá zvyčajnému použitiu výrazu "pochybnosť".
A dôsledky tejto definície pre tvoju definíciu viery a neviery sú zrejmé. Ak veriť x = nevedieť x a nepochybovať o x, teda neveriť x = vedieť x alebo pochybovať o x, tak neveriť x = vedieť x alebo x je verifikovateľné alebo falzifikovateľné a zároveň nedokázané. Teda tvoja definícia viery a neviery sa redukuje na absurditu.

Stále mi podsúvaš, že popieram, že verifikácia a falzifikácia (zvlášť v empirickom kontexte) sú ekvivalentom dôkazu. Ja tvrdím niečo iné - tvrdím, že tvoj výraz "verifikacia existencneho tvrdenia alebo falzifikacia univerzalnej hypotezy" nepredstavoval definíciu termínu "dôkaz". Skrátka sa vykrúcaš, pretože si pôvodne žiadnu definíciu "dôkazu" neuviedol napriek tvojmu klamstvu, že si ju uviedol. A možno len nechápeš, čo je to definícia. Tvoj výraz, ktorý citujem, v žiadnom prípade nie je definícia. Definícia je výrok o význame termínu, v ktorom je k definovanému termínu (definiendum) priradený termín alebo reťazec termínov, prostredníctvom ktorých sa definuje definiendum. Nič také si ohľadom "dôkazu" ani náhodou neuviedol a to, že si splietal o verifikácii a falzifikácii, neznamená, že si definoval "dôkaz". Veď si slovo "dôkaz" vtedy ani nespomenul.

A zrejme ti doteraz nedošlo, že snažiť sa falzifikovať stipulatívne definície (o ktoré sa zrejme snažíš) je absurdné (čo zrejme súvisí s tvojím nepochopením toho, čo je to stipulatívna definícia).

A k tomuto tvojmu poslednému príspevku môžem povedať len toľkoto:
Ak teda platí, že "Predovsetkym protirecenie ("rozpor") je podla definicii klasickej predikatovej logiky aj vlastnostou logickych formul nielen vyrokov", tak ak trváš na tom, že veda je v rozpore s vierou, tak ti ostáva dokázať, že veda a viera sú výroky alebo logické formuly. Čo je ďalšia zjavná absurdita.

Tvoje tvrdenie, že som veriaci, dokonca bigotný, radšej nejdem komentovať. Čo čakať od niekoho, kto nevidí sémantický rozdiel v slove "nemožný" medzi výrokmi Cirkvi, ktoré hovoria o "morálnej" nemožnosti (v zmysle neprípustnosti) a výrokmi, ktoré hovoria o logickej, metafyzickej či nomologickej nemožnosti. Zrejme ani doposiaľ nechápeš, aký je rozdiel medzi tvrdením "Ružové labute existujú" a tvrdením "Je možné, že ružové labute existujú".
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ako obycajne pre istotu zase len ty tu menis a miesas temy. Nakolko som v tomto vlakne uplne vyvratil tvoje blaboly, tak zese odbiehas ma inu kolaj aby si odviedol pozornost od svojich absurdnych hluposti a klamstiev.
Navyse ani to ti nepomoze, lebo aj tieto tvoje ulety od veci su jeden nezmysel za druhym.

1. Usmevne, ved Goedelove vety o neuplnosti a pochybovanie o pochybovani tu teraz zo zufalstva absurdne vytahujes len ty, ja som ich povodne spomenul, nakolko prave ty si chcel silou-mocou uplnost platnosti mojej definicie aj na seba samu. :)))
Kazdopadne, ked zadefinujem, ze pochybujem o kazdom empirickom tvrdeni ktore nie je empiricky ani verifikovane ani falzifikovane, vymedzujem logicky system, kde sa nauplnostou vyhnem potencialnym problemom s bezosporostou, napriklad pochybovaniu o pochybovani (self-reference paradox). Dosledkom GT o neuplnosti je prave to, ze kedze sa nemozeme zriect bezosporosti, treba sa radsej zriect uplnosti (vid napr. wikipedia).

2. Zjavne nerozumies ani zakladnej logike alebo len zase zo zotrvacnosti klames. Ved ako mi moze unikat pouzitie disj. sylogizmu DS, ked je to priamo v tom soiss. dokaze SD zjavne pouzite, a aj na jeho odmietnutie. Uvedom si ty trkvas, ze tak ako dostanes 6.riadok SD-6 v podobe:
(P v E) & nonP -> E
klasickym pouzitim DS, tak tiez klasicky ale bez pouzitia DS dostanes namiesto toho inu verziu SD-6 ako:
(P v E) & nonP -> (P & nonP) v (nonP & E)
Teda ak maju obe verzie platit tak (P & ¬P) nemoze. To nie je ziadne "dodatocne odovodnenie" SD-6 ani odmietnutie DS, ale spor s predpokladom. Takze kde som ja odmietal DS ci dokonca klasicku logiku ty tliachajuci luhar?
Protireciaca zacyklenost toho SD samozrejme nevyvracia princip explozie. Udajne nedavno Graham Priest nasiel nejaky kontrapriklad.

3. Klames, tu malu nepresnost na jedinom mieste som vobec neuviedol ako definiciu len ako naznak, nakolko som to tam hned zatym upresnil a uviedol skutocne definicie formulami, ktore ty ignorujes, a papagajujes dokola tieto svoje drze klamstva. Chces to popriet? Kazdy si moze overit, ze klames:
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
Nehovoriac o tom, ze je tam jedina drobnost co si dokazatelne nasiel na mojej strane, kdezto ja u teba stale nachadzam nespocetne mnozstvo nezmyslov a lzi.
Ziadnu absurditu si mi tymto svojim nekoherentnym blabotom nedokazal.

4. Samozrejme, ze stale tu zufalo opakovane klames len ty. Ked tvrdis ze v mojom popise "Veda je podla teorie poznania zalozena na vedomosti/fakte (verifikacia existencneho tvrdenia alebo falzifikacia univerzalnej hypotezy) inac na pochybnosti" vyraz v zatvorke nezodpoveda pojmu dokazu, tak daj svoju definiciu dokazu pre dokazanie vedeckej vedomosti teda faktu. Uvidime, ci tvoja definicia takeho dokazu bude obsahovat nieco co moj vyraz v zatvorke neobsahuje.
Ako som ti uz viackrat dokazal, ziadne explicitne definiendum nie je potrebne, kazdemu pricetnemu cloveku musi byt jasne, ze v tomto pripade dana verifikacia a falzifikacia su jedinymi moznymi druhmi "dokazu", alebo konecne dokaz kontraprikladom opak ty tliachac.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pokracovanie

5. HeHe, a ako po tebe chcem falzifikovat nejake "stipulativne" definicie? :))) Cituj ma konecne. Opakovane o tom bluznis, ale zatial si vobec nebol schopny dokazat, ani ze moje definicie su vyhranene stipulativne alebo nezodpovedaju lexikalnym. Pokial viem tak vo vede, ale aj v sekularnom prave pojmy vedecky dokaz, pochybnost, testovatelnost, atd. zodpovedaju mojim definiciam. Dokaz, ze nie.
Ty predsa tvrdis, ze moje definicie su "absurdne", tak zadefinuj co to slovo podla teba znamena a konecne tu udajnu "absurditu" o mojich definicnych formulach nejako formalne dokaz. :)))

6. Zjavne si uz v koncoch. Ja som v podstate tvrdil, ze ak zadefinujem na metavedeckej urovni nerealne (evidentne vymyslene) pojmy ako veda (vedeckost tvrdenia) a viera (dogmatickost tvrdenia) pomocou mojich uvedenych logickych formul tak tie su zrejme v rozpore. Ty si mi donekonecna zurivo odporoval napriek jasnym dokazom, takze teraz uz zo zufalstva po mne dokonca chces dokazat, ze tie takto pomocou logickych formul definovane pojmy naozaj su logicke formuly (LF). :)))
Co su teda podla teba tie LF, ako sa tvoria? A ty pises o absurditach. :)))

7. A co mam tvrdit o niekom, kto nespocetne krat verklikuje napriek dokazom zjavne nezmysly a klamstva? Ved ten tomu musi bigotne verit alebo/aj patologicky klamat. V tvojom pripade ide zrejme o oboje.

8. A cituj co som to podla teba udajne konkretne tvrdil na temu "nemoznosti" versus co presne tvrdi cirkev, ty pateticky vagny "semanticky" tliachac? :)))
A tiez ma cituj, z coho je podla teba "zrejme", ze doposial nechapem 'aký je rozdiel medzi tvrdením "Ružové labute existujú" a tvrdením "Je možné, že ružové labute existujú"', a hlavne ukaz konecne dedukciu tej tvojej uzasnej "logickej moznosti"? :)))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ty že si mi niečo vyvrátil... Vtipkár.

1. Ja som chcel nejakú "úplnosť platnosti" nejakej tvojej definície aj na seba samu? A vôbec, čo to je "uplnost platnosti definicie aj na seba samu"? Ja som nanajvýš tvrdil niečo v tom zmysle, že výroky typu "vedecké výroky musia byť verifikované alebo verifikovateľné alebo falzifikovateľné", ak by mali platiť, tak nemôžu byť sami považované za vedecké, pretože sami sú neverifikované, neverifikovateľné a nefalzifikovateľné.

"ked zadefinujem, ze pochybujem o kazdom empirickom tvrdeni ktore nie je empiricky ani verifikovane ani falzifikovane, vymedzujem logicky system"
Predovšetkým si nevymedzil žiadny formálny systém. Zjavne nechápeš, že GT sa vzťahuje iba na formálne systémy. Okrem toho nezmyselne splietaš sémantické paradoxy s GT, čo naznačuje, že v skutočnosti nechápeš GT. GT nemá prakticky nič spoločné so sémantickými samoreferenčnými paradoxmi.

2. Ak si nechcel vyvrátiť či spochybniť princíp explózie alebo aspoň si sa nesnažil naznačiť určitý paradox pri jeho dokazovaní, tak nie je jasné, prečo si tu vyťahoval ten SD.

3. Zbytočne sa snažíš uhnúť, aby si nemusel komentovať absurdný dôsledok tvojich definícií, že ak veriť x = nevedieť x a nepochybovať o x, teda neveriť x = vedieť x alebo pochybovať o x, tak neveriť x = vedieť x alebo x je verifikovateľné alebo falzifikovateľné a zároveň nedokázané.

A že tvoje definície "vedy" a "viery" nemajú nič spoločné so štandardným používaním tých termínov, asi netreba komentovať.

4. Zas si nepochopil, že ja som neprotestoval proti tomu tvojmu citovanému tvrdeniu, resp. proti tomu, že výraz "verifikacia existencneho tvrdenia alebo falzifikacia univerzalnej hypotezy" zodpovedá výrazu "dôkaz". Ja som len poukázal na zjavný fakt, že tá citovaná veta nie je definíciou. Ak teraz tvrdíš, že definícia nemusí obsahovať definiendum (alebo že prinajmenšom nemusí byť zrejmé, že veta plniaca funkciu definície bola uvedená za zjavným účelom definovania určitého slova, ktoré nie je explicitne spomenuté), tak nechápeš, čo je to definícia. To môžem o ľubovoľnej vete povedať, že obsahuje nejaký termín, ktorý je významovo ekvivalentný s nejakým iným nevysloveným termínom (ktorý bude plniť úlohu akéhosi implicitného definienda). To podľa tvojho zmýšľania znamená, že prakticky ľubovoľná veta je definíciou alebo obsahuje definíciu.
Takže ešte raz, tá citovaná veta v žiadnom prípade nie je definíciou termínu "dôkaz".

5. To, aby som falzifikoval tvoje definície, si požadoval tu: "ak dokazes vyvratit co len jednu interpretaciu v realite nejakej nutnej podmienky mojej definicie, tak ta definicia nemoze byt univerzalne platna"
https://blog.sme.sk/diskusie/r...

Toto je mimochodom jeden z najväčších bludov, čo som tu kedy čítal. Že definície sa falzifikujú "vyvrátením niektorej interpretácie v realite nejakej nutnej podmienky definície". To musel byť riadny flám.
A evidentne ti uniká, že ak chceš považovať lexikálnu definíciu za pravdivú alebo nepravdivú, tak to znamená jedine to, že tá definícia zodpovedá alebo nezodpovedá "štandardnému" chápaniu definovaného termínu.
To, že tvoje definície nezodpovedajú lexikálnym, je zjavné a dokazovať to nebudem. Ty dokáž, že im zodpovedajú.

6. Zbytočná snaha. Veda nie je ani výrok, ani formula. Viera nie je ani výrok, ani formula. Presne tak, ako stolička, na ktorej sedím, nie je výrok ani formula. Čiže ak je rozpor vlastnosťou výrokov a logických formúl, tak medzi vedou a vierou nemôže byť rozpor. Ani medzi stolom a stoličkou nemôže byť rozpor.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

7. Myslím si, že ak mňa chceš označiť za bigotného veriaceho, tak musíš mať mimoriadne vážne problémy s chápaním.

8. Ty si tvrdil, že podľa Cirkvi je nemožné, aby veriaci veril dogme a zároveň o nej pochyboval (v tom zmysle, že podľa Cirkvi veriť znamená nepochybovať). To si podložil vždy iba citátmi Cirkvi, že veriacim (členom Cirkvi) sa zakazuje pochybovať. Takže zjavne máš problém pochopiť rozdiel medzi tvrdením "Zakazuje sa pochybovať o dogmách" a tvrdením "Súčasťou významu slova "veriť" je nepochybnosť". A zjavne nemáš problém zamieňať výroky o deontickej nemožnosti s výrokmi o logickej, metafyzickej a nomologickej (alebo všeobecne aletickej) nemožnosti, keďže nechápeš rozdiel medzi deonticky mieneným výrokom "Je nemožné (=zakazuje sa, je neprípustné) pochybovať o dogme" a výrokom "Je logicky/metafyzicky/konceptuálne nemožné pochybovať o dogme". Ten druhý výrok je jasne nepravdivý a neviem o tom, že by Cirkev niekedy niečo také tvrdila.

Keď som tvrdil, že je možné, že ružové labute existujú, tak si na to povedal, že som nedokázal, že ružové labute existujú, písal si odveci, že logicky možný neznamená logicky dokázaný. A podsúval si mi (čo som nikdy netvrdil), že ak je výrok bezrozporný, tak je dokázaný.
A preukázal si neschopnosť pochopiť rozdiel medzi tvrdením "Ak výrok P je konzistentný, tak P je logicky možný" a tvrdením "Ak výrok P je logicky možný, tak P je logicky dokázaný".
Okrem toho neviem, či ti niekedy vôbec došlo, že som definoval (chápal) logickú možnosť v tom zmysle, že P je logicky možné = P je bezrozporné. Ty si sa tu snažil zrejme vychádzať z nejakej inej definície logickej možnosti, možno niečo na spôsob, že "P je logicky možné v systéme S = P je konzistentný s axiómami systému", "P je logicky nevyhnutný v systéme S = P je vyvoditeľný z axióm systému prostredníctvom inferenčných pravidiel systému (alebo je to axióma)". Alebo skrátka si chápal logickú možnosť v tom zmysle, že je to niečo, čo môže byť logickým dôsledkom iného výroku vzhľadom na axiómy systému. Neviem, akú definíciu si mal na mysli, lebo si nikdy svoju definíciu logickej možnosti neuviedol. Ale to je jedno, lebo zjavne si ignoroval definíciu, z ktorej som vychádzal ja. Takže aj by aj výrok "Je logicky možné, že ružové labute existujú" neplatil vzhľadom na tvoju definíciu a nejaký konkrétny logický systém, tak každopádne platí v zmysle mojej definície. Okrem toho by som chcel vidieť ten systém, ktorého axiómy by boli nezlučiteľné s tvrdením "Ružové labute existujú" alebo systém, v ktorom by sa výrok "Ružové labute existujú" ukázal ako logicky neplatný.

Mimochodom, tu sú definície Gahéra, na ktorého si sa odvolával - presne z článku, ktorý si tu poslal:

"Logická nutnosť je trieda propozícií, ktoré sú pravdivé vo všetkých svetoch a časových okamihoch – takáto trieda obsahuje jedinú, a to logicky pravdivú propozíciu (t. j. funkciu, ktorá každému možnému svetu priraďuje chronológiu, ktorá každému časovému okamihu priraďuje pravdivostnú hodnotu pravda). Takáto propozícia môže byť konštruovaná nekonečne veľa odlišnými konštrukciami.
Logická možnosť je trieda všetkých propozícií, ktoré sú pravdivé aspoň
v jednom svete a v nejakom čase, inými slovami, ktoré nie sú kontradikciami alebo funkciami nedefinovanými v žiadnom svetamihu.
https://fphil.uniba.sk/uploads...

Je zrejmé, že výrok "Ružové labute existujú" nie je kontradikciou. Inak povedané, je zrejmé, že výrok "Je logicky možné, že ružové labute existujú" je pravdivý (v zmysle uvedenej definície).

Inak, ty asi nevieš, čo je to formálny dôkaz, však?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Takze opat notoricka slayerova zmes lzi a hluposti.

1. Neklames tu nahodou zase? Mas citaciu a link, kde presne si nieco take tvrdil?
Praveze to ja som predsa davno opakovane tvrdil, ze take definicie (pre teba tvrdenia:)) nie su vedecke ale metavedecke, takze sa vedecky (teda empiricky) nedaju verifikovat ani falzifikovat. Teraz sa tvaris, ze je to od teba, hoci ty si po mne opakovane chcel aby som ich dokazal a dokonca aplikovanim na seba (co by teoreticky mohol byt len logicky teda metavedecky dokaz, pravdepodobne veduci aj ku kontradikciam). :)))
Moje definicie som aj formalne zapisal logickymi formulami. Akonahle napises nejake logicke formuly tak si vymedzil formalny logicky system. To ti je asi nezname, nakolko ty si asi zjavne nikdy logicku formulu nenapisal.

Ale co nepovies? Ze GT nema nic so samoreferencnymi paradoxami (SP)? Vies teda o nejakom dokaze GT, ktory by nepouzival SP? :)))
https://en.wikipedia.org/wiki/...
Alebo ze nema prakticky nic so semantickymi pradoxami?
https://en.wikipedia.org/wiki/...
Tak nam ich ty zadefinuj, a ukaz ako sa dokazuju a odstranuju. :)))

2. Ty si sa pochvalil so znamym dokazom PE. Ja som potom povodne len poukazal na to, ze na zaklade SD sa da lahko dojst aj k sporu s jeho predpokladom. Navyse obe spomenute verzie SD-6 sa daju lahko odvodit aj na zaklade toho strucnejsieho dokazu, ktorym si zacal, takze aj tam vyplynie spor s predpokladom. Cize ak mas v "logickom" systeme kontradikciu tak v nom vzdy "dokazes", aj to, ze ju tam nemozes mat, alebo inac povedane, mozes ju tam mat len za predpokladu, ze ju tam nemas. Samotne tieto "dokazy" su teda vzdy paradoxami. Co nie nic podivuhodne, nakolko zacinaju predpokladom, ktory je tiez kontradikciou. :)
Nevyhnutny vyskyt paradoxov implikuje nedokazatelnost tvrdeni a nerozhodnutelnost otazok.
BTW, aj bezosporost je nedokazatelna.

Ty si ma ale ako obycajne lzivo obvinoval z totalnych nezmyslov, ktore som ti vyvratil.

3. Zase len drzo klames. Tvoj blabot co mi tu podsuvas nevies ani spravne rozclenit (ozatvorkovat) aby mohol mat nejaky zmysel.
Ja som moje definicie jasne zapisal logickymi formulami na danom linku:
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
Takze z nich formalne dokaz aky je to ten udajny absurdny dosledok, ty hlupak!
Ved uved konecne tie tvoje "standardne" formalne definicie tych terminov, nech vidime ake su zrejme. :)))
Mimochodom, co myslis na akej definicii moze byt zalozene aj napriklad sekularne trestne pravo?

4. Zase len tvoje zvycajne verklikovane lzive taraniny, pricom sa snazis vyhnut kontextu danej definicie. Opakujem, ja som v prvom strucnom prispevku napisal presne toto:
'Veda je podla teorie poznania zalozena na vedomosti/fakte (verifikacia existencneho tvrdenia alebo falzifikacia univerzalnej hypotezy) inac na pochybnosti.' Cize kazdemu pricetnemu cloveku by malo byt jasne, ze v tej zatvorke je definovane ako sa da dospiet k dokazanemu faktu. Iba demagogicky idiot z toho moze dedukovat a podsuvat mi, ze "lubovolna veta" je alebo obsahuje definiciu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

pokracovanie

5. Tliachas blbosti a klames, kde som pisal aby si falzifikovat nejake "stipulativne" definicie?
Jediny kto tu vypisuje bludy si ty. Moje definicie su v tvare logickych formul LF. Dokazovat (ne)platnost, (ne)splnitelnost LF pre rozne interpretacie je v logike bezna prax. Ved nam uz ukaz ako vies dokazovat take triviality pre definiciu Pk() v priklade (3) z mojho davneho prispevku:
https://blog.sme.sk/diskusie/d...
Potom mozes skusit skumat platnost formul mojich definicii pre interpretacie z oboru tvrdeni o empirickej realite.
No a to, ze pri definiciach ti na falzifikaciu LF staci nwplatnost jej nutnej podmienky pre nejaku interpretaciu ti nie je jasne?
Opakujem, ty nie si schopny dodat ziaden formalny ani neformalny popis toho tvojho udajneho "standardneho chapania" definovanych terminov. Ty tvrdis, ze je nieco "zjavne" o lexikalnych definiciach, ktore ani nevies dodat (nehovoriac o formalizacii) a ja mam dokazovat opak? :)))

6. Zase len hlupo a naivne kalmes. :)))
Kde som napisal, ze "veda je vyrok alebo formula" ci "viera je vyrok alebo formula"? Cituj ma!
Ja som pisal o formulach definujucich vedeckost tvrdeni. Na tie som ti dal link v bode 3.
Z toho co som napisal sa neformalne skratkovite da povedat, ze podla mna je veda (a teda neviera) alternativa poznania a pochybnosti, ...
Ty si si ale vymyslel a podsuvas mi dalsieho primitivneho slameneho panaka aby si mal co verklikovat umyselne ignorujuc mnozstvo mojich davnych vysvetleni co chapem ako vedu pomocou mojich definicii:
"veda je neviera", "negacia viery"
"Prirodoveda / Empiricka veda je zalozena na verifikovatelnej vedomosti/istote (hranicne pravdepodobnostne hodnoty 0,1), alebo falzifikovatelnej pochybnosti (otvoreny interval pravdepodobnostnych hodnot (0,1))."
"veda je v podstate o oboch: o netrivialnych univerzalnych hypotezach UH, ktore sa snazi falzifikovat, aj o verifikovatelnych existencnych hypotezach EH."
"Veda je o zhromazdovani, chapani a spracovani vedeckych tvrdeni. V tom jej vyznam definujem ako vyznam neviery, teda ze kazdemu takemu tvrdeniu sa ma "neverit" ..."
"Veda je tak definovana celym systemom, kde je definicia vedeckosti tvrdenia platnostou V(x), takze ..."
"Mnou popisovana veda je system tvrdeni x, ktore su definovane klauzulou ich vedeckosti S(x). ..."
a mnoho dalsich opakovani popisu kriteria vedeckosti tvrdeni, kde je tam jasne premenna pre skumane vedecke tvrdenie.

Ale este raz, rozpor medzi vymyslenymi pojmami "veda" a "viera" v kontexte mojich definicii je zjavny preto, lebo je jasny rozpor medzi danymi vzajomne sa negujucimi definicnymi LF pre vedeckost a dogmaticnost vedeckych tvrdeni.
A porovnavat zrejmy rozpor definicnych LF vymyslenych abstraktnych pojmov veda a viera s nejakym udajne podla teba nerozpornym vztahom medzi realnymi - empiricky konkretnymi objektami tvojej stolicky a stola moze len demagog.

7. Myslim, ze si to viac nez dostatocne zdokumentoval tvojimi neustale verklikovanymi nezmyslami, ktorym teda zjavne veris nakolko ich nevies dokazat a nepochybujes o nich. :)))

8. Tak tento bod obsahuje znosku tvojich psychopatickych klamstiev, manipulacii, vyhovoriek, idiotizmov a mne podsuvanych tvrdeni, ktore uz tradicne nevies podopriet mojimi citaciami.
Prvy odstavec len pomatenosti o udajnych roznych (ne)moznostiach pochybovat pri dogmatickej viere, kde sa uz tradicne snazis mlzit zrejmy vyznam jednoduchych pojmov. Navyse klames, ze som moj nazor (ktory ani nevies poriadne citovat) vzdy podlozil len citatmi cirkvi o "zakaze" pochybovat pre veriacich, ako som neraz dokazal z CE.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

pokracovanie

Citoval som ti tam teda aj referencne vyjadrenia teologov z Katolickej Encyklopedie, kde sa na viacerych miestach explicitne pise, ze dogmaticka viera a pochybnost sa navzajom vylucuju: "... faith and doubt are mutually exclusive, ...". To presne zodpoveda mojej definicii dogm. viery, ktora vylucuje pochybnost. :)))
Netusim, kde si vyhrabal ty pomateny drbko, ze by som sa niekedy vyjadril k niecomu ako: "Je logicky/metafyzicky/konceptuálne nemožné pochybovat o dogme" :)))
V realite mnohi clenovia RKC zrejme pochybuju a neberu vazne dogmy RKC, vid statistiky nadpriemernej potratovost katol. zien, alebo rozvodovosti clenov RKC.

A dalsie podarene verklikovanie tvojich idiotizmov na temu ruzovych labuti. :)))
Skus dokazat mojimi citatmi co mi prave ty podsuvas vo vete "A preukázal si neschopnost ..." ty notoricky klamar.

Ved ty si jasne opakovane dokazal akurat to, ze netusis ani co je to "logicky mozne", "logicky dokazane", "dokazane" ani "konzistentne" resp. "bezospore", ked si vyprodukoval napriklad:

"Takže ked poviem, že napr. ružové labute cisto hypoteticky môžu existovat, tak to najprv musím dokázat? Ved je to dokázané tým, že v myšlienke ružovej labute nie je nic antagonistické."
"A nikdy som netvrdil, že ak je výrok konzistentný, tak je logicky dokázaný."
"Samozrejme, že som netvrdil, že nejaký výrok je dokázaný len tým, že je konzistentný."
"existencia ružovej labute je logicky možná. Táto logická možnost je dokázaná bezrozpornostou výroku o existencii ružovej labute."
"Ja som nepísal o existencii labute", :)))
"Kedže sa dá logická možnost zjednodušene definovat ako konzistentnost výroku (ako to robí aj Gahér), tak vnútorná konzistentnost výroku "Ružové labute existujú" je postacujúca podmienka, že ten výrok je logicky možný."
...

Takze tu zase papagajujes trivialne nezmysly, okrem elementarneho nechapania, ze vnutorna bezospornost jedineho tvrdenia nie je postacujuca podmienka jeho "logickej moznosti", len nutna, napriek tomu, ze som ti to neraz vysvetloval. Ved aj Gaherove definicie su v kontexte, kde ide vzdy o logicku moznost ako definovanu funkciu v ramci nejakeho logickeho systemu (konkretne typu TIL). Ak by taky system napriklad obsahoval definicie zahrnujuce tvrdenie ekvivalentne s "neexistuju ruzove labute" tak tvoje tvrdenie by v danom kontexte reprezentovalo kontradikciu v spore s Gaherovou definiciou. Napriklad v systeme, kde pre kazdu labut ma platit, ze je bud biela alebo cierna, je tvoj vyrok logicky neplatny. Cize ta konzistentnost musi byt v ramci nejakeho systemu (TIL, ...), nielen "vnutorna".
Tvoj problem je, ze len stale chaoticky tliachas v "prirodzenom jazyku" a nie si schopny formalne vyjadrit ani tie najtrivialnejsie tvrdenia a dedukcie, co po tebe marne uz dlhy cas pozadujem. Popis konecne logicky system a svoje tvrdenie v LF nejakeho formalneho jazyka (TIL alebo jednoduchsej predikatovej logike) tak aby tvoja logicka moznost platila. Je na to mnozstvo trivialnych moznosti. Ja som po tebe opakovane chcel aspon jediny formalny priklad.
Takze aj teraz len vagne zahovaras, lebo ja som jasne mal na mysli definiciu logickej moznosti rovnako ako ju chape Gaher, teda pre triedu propozicii/funkcii definovanych a bezosporych vo formalnom logickom systeme.

A tvoje zaverecne hlupucke "Inak, ty asi nevieš, co je to formálny dôkaz, však?" je naozaj podarene, nakolko si zatial nebol schopny dodat ziaden priklad ani toho najtrivialnejsieho vlastneho formalneho dokazu ci aspon definicie vo formalnom jazyku (nehovoriac o akychkolvek prikladoch matematickych vypoctov), ktore po tebe uz dlhy cas pozadujem. :)))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. "Akonahle napises nejake logicke formuly tak si vymedzil formalny logicky system."
Formálny systém sa skladá z množiny symbolov, formačných pravidiel, axióm alebo axiómových schém a inferenčných pravidiel. Napísať nejaké logické formuly nestačí na vymedzenie formálneho systému. Bez vymedzenia ďalších náležitostí ani nevieš určiť, či určitá postupnosť symbolov je správne vytvorená formula daného systému alebo nie.

"Vies teda o nejakom dokaze GT, ktory by nepouzival SP?"
Ja neviem o žiadnom dôkaze GT, ktorý by používal sémantické paradoxy. Sémantický paradox je výrok, ktorý sám sebe prisudzuje určitú sémantickú vlastnosť (napr. nepravdivosť), na základe čoho vedie ku kontradikcii alebo zdanlivej kontradikcii. Paradigmatickým príkladom je tzv. klamárova veta "Táto veta je nepravdivá". Vo formálnom systéme sa sémantický paradox ani nedá vyjadriť, pretože predikát (ne)pravdivosti sa v ňom nedá definovať (Tarského teoréma o nedefinovateľnosti). Nepriamo samoreferenčná formula, prostredníctvom ktorej Goedel uskutočnil svoj dôkaz, nepredstavuje paradox, a už vôbec nie sémantický. Okrem toho, bavili sme sa o tvojom scestnom splietaní Goedelovej teorémy so sémantickými paradoxmi, ako keby tie paradoxy mali byť dôsledkom Goedelovej teorémy, čo nie sú.

2. Neviem, prečo to píšeš, keďže ja som netvrdil ani že nerozhodnuteľné výroky neexistujú, ani to, že výskyt paradoxov neimplikuje nedokázateľnosť/nerozhodnuteľnosť tvrdení. (Hoci nie že by implikoval...)
"...aj bezosporost je nedokazatelna" Je dokázateľná, akurát nie je dokázateľná bezosporosť bezosporého systému v ňom samom.

3. Myslím, že tvojimi absurdnými "definíciami" je strata času sa ďalej zaoberať. Absurdné dôsledky týchto definícií ti zjavne neprekážajú a nepreukázal si, že tie definície zodpovedajú štandardným lexikálnym definíciám príslušných termínov.

4. Škoda reči. Proste nechápeš, čo je to definícia a dookola chybne tvrdíš, že tvoj výrok predstavoval definíciu. Tá tvoja veta nedefinuje termín "dôkaz". Bodka.

5. Aby si neodvádzal pozornosť, tak ešte raz citujem tvoju pamätnú vetu:
"ak dokazes vyvratit co len jednu interpretaciu v realite nejakej nutnej podmienky mojej definicie, tak ta definicia nemoze byt univerzalne platna"
Voči tomuto bludu by sa toho dalo veľa napísať, ale stačí, keď poznamenám, že empirické výroky sa nedajú vyvrátiť tak, že sa vyvráti ktorákoľvek interpretácia formuly reprezentujúcej ten výrok. Okrem toho, to, že určitá formula má nepravdivú niektorú interpretáciu, neznamená, že je nesplniteľná.

6. Ja som netvrdil, že si napísal, že veda (a viera) je výrok alebo formula. Ja som poukázal na to, že keďže veda (a viera) nie je výrok ani formula, tak medzi vedou a vierou nemôže byť kontradikcia, pretože kontradikcia je vlastnosť výlučne výrokov a formúl.

7. Takže z niečoho, čo som niekedy tvrdil, vyplýva, že som bigotný veriaci? A to si hovoríš logik, hej?
Okrem toho, tvoje neustále nadávky voči mojej osobe, že som bigotný veriaci, klamár a pod. predstavujú iba primitívny ad hominem. Ľudia všeobecne chápu, že ad hominem je argumentačná chyba. Už len preto, že to, či som alebo nie som klamár a bigotný veriaci, jednak nemá súvis s diskutovanou témou a jednak je to irelevantné pre platnosť alebo neplatnosť uvedených argumentov.

8. Je to jednoduché. Cituj nejaký cirkevný dokument Cirkvou vyhlásený za neomylný v magistériu (EC to nie je), podľa ktorého Cirkev chápe (definuje) vieru ako niečo, čo sa vylučuje s pochybnosťou.
Čo sa týka logickej možnosti, doteraz si nepredložil svoju definíciu, takže sa nemáme o čom baviť.

Zatiaľ si nič formálne nedokázal.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Tvoje tliachanie ma zase dobre pobavilo. :)))

1. Kedze k veci nemas nic, zmohol si sa len na samozrejmosti, ze syntax tych formul co maju v systeme platit musi v nom byt tiez specifikovana ? ")))
Ale dobre, ze si ma tak pedantne opravil, ja ti to pripomeniem, ak sa vobec odvazis skusit nieco formalne zapisat.

Samozrejme, ze dalej zase len podlo zavadzas hned vynechanim casti mojej citacie o dokaze GT kde som ako SP jasne oznacil "samoreferencny paradox" a nie "sémantické paradoxy" ako sa tu snazis podsuvat. :)))
To prave ty si tu zacal splietat hluposti o semantickych paradoxoch: "GT nemá prakticky nic spolocné so sémantickými samoreferencnými paradoxmi." To mala byt tvoja odpoved na co? Cituj ma a neklam. :)))
Az potom som ti predsa ja dal link aj na vztah GT k sematickemu paradoxu klamara, ktory sam Goedel oznacil ako semanticku analogiu k jeho syntaktickej (formalizovanej) neuplnosti, z ktoreho tu teraz od veci pokusas vynaliezt teplu vodu, ale Tarskeho Teoremu Nedefinovatelnosti Pravdy (TTUT) evidentne nechapes ked z nej vyvodzujes, ze "Vo formálnom systéme sa sémantický paradox ani nedá vyjadrit" - vid napr. Berryho semanticky paradox. Navyse aj Tarskeho dokazy su zalozene na formalizacii semantickeho paradoxu klamara:
https://plato.stanford.edu/ent...
TTUT implikuje, ze skumany (objektovy) jazyk nemoze byt rovnaky ako metajazyk. Predikat pravdivosti pre aritmetiku prveho radu (ktory sa v nej neda definovat) sa da definovat v aritmetike druheho radu (pre ktoru sa samozrejme zase neda, atd...).
https://plato.stanford.edu/ent...
https://en.wikipedia.org/wiki/...
Mimochodom Goedel prisiel po dokazani svojich teorem neuplnosti k rovnakemu dosledku ako je TTUT, ale udajne uz o 5 rokov skor.
A taras aj dalej, ved Goedelov dokaz GT pouziva samoreferencnu schemu formul a diagonalizacnu metodu ktora vedie k paradoxu, lebo z predpokladu sa odvodi jeho kontradikcia. Boolosov dokaz je jednoduchsi, pouzil "formalizovany" Berryho "samoreferencny paradox", (teda tu navyse aj semanticky :)):
https://en.wikipedia.org/wiki/...;s_short_proof

2. Pisal som to preto, lebo ten tvoj konkretny udajny "dokaz" vedie tiez len k paradoxu, cize nic nemoze dokazat, takze to vlastne dokaz nie je, ale to este neznamena/nedokazuje, ze ziaden dokaz toho tvrdenia neexistuje.

Este dodam k nedokazatelnosti bezosporosti to, ze ziadna dostatocne silna, bezospora, axiomatizovatelna teoria nemoze dokazat svoju vlastnu bezosporost, tiez je to dosledok GT. Poznas teda ty nejaky konkretny priklad dokazatelnosti bezosporosti dostatocne silnej teorie, alebo ako obycajne len povrchne tliachas?

3. Je to strata casu, lebo ziadnu absurdnost mojich definicii nie si schopny dokazat, nieto este dodat tie tvoje udajne "standardne" lexikalne definicie a porovnat ich. :)))

4. Je evidentne, ze prave ty tu neustale dookola dokazujes, ze nechapes co je to definicia ani co je dokaz. Bodka.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pokracovanie

5. Ako odvadzam pozornost ty klamar?
Tebe zjavne vobec stale nedochadza, ze moje definicie su logicke formuly v metajazyku, ktory popisuje funkcie definovane pre domeny empirickych tvrdeni. Kde tam vidis, ze po tebe chcem vyvratit nejake empiricke vyroky? Ty si mal vyvratit "platnost" definovanych logickych formul vedeckosti/dogmatickosti pre nejaku interpretaciu pouzitych funkcii s premennymi z oboru vedeckych tvrdeni.
Ak teda chces vyvratit platnost mojej definicie vedeckosti S(x), musis najst interpretaciu premennej x=s, kde s je vedecke ale S(s) nie je pravdive. Ale napriklad trivialny empiricky vyrok ws:"vsetky labute su biele" je nepravdivy/vyvrateny, cize nie je vedecky, teda interpretovane neempiricke metavedecke tvrdenie S(ws) o vedeckosti toho konkretneho nevedeckeho vyroku ws nie je pravdive, presne ako ma byt podla definicie S(x).
A zjavne ani nrozoznas neplatnost od nesplnitelnosti. Takze, cituj ma kde som chcel po tebe dokazovat "nesplnitelnost" formul mojich definicii vedeckosti/dogmatickosti, alebo dokonca tvrdil, ze ak formula "má nepravdivú niektorú interpretáciu" znamena, "že je nesplnitelná", ty dr.bko? :)))

6. Ty si opat akurat dokazal, ze si umyselne mlatil slameneho panaka, nakolko ja som evidentne nie vedu, ale vedeckost empirickych vyrokov vyjadril logickou formulou v metavedeckom systeme s premennymi pre empiricke tvrdenia. Podobne pre vieru a dogmatickost vyrokov viery. A tieto formuly vedeckosti a dogmatickosti tvrdeni su evidentne v kontradikcii, co jasne reprezentuje principialny rozpor medzi systemom vedy a viery. Ty ale budes donekonecna zufalo zavadzat aby si sa nejako vykrutil zo svojich doterajsich hluposti.

7. Zbytocne sa namahas. Je logicky jasne, ze ak nejaky nezmysel, ktory nevies dokazat, alebo je dokonca vyvrateny, tvrdohlavo donekonecna verklikujes, tak bud mu bigotne dogmaticky veris (bez dokazu a nepochybujes) presne podla mojej definicie, alebo patologicky klames, najskor postupne oboje. To tu sustavne demonstrujes. :)))

8. Je to jednoduche. Ja sa stotoznujem s tym, ze aj autorsky kolektiv EC povazoval EC za referencny text pre chapanie viery v RKC. Tam je, ze viera sa s pochybnostou vylucuje. To mne staci a tvoje notoricke tliachanie bez dokazov je irelevantne.
Ak tvrdis, ze podla RKC sa dogmaticka viera nevylucuje s pochybnostou o dogmach, teda ju umoznuje, tak ty mas dokazovat. Takze cituj ty nejaky dokument RKC vyhlaseny za neomylny v magisteriu, podla ktoreho RKC chape dogmaticku vieru ako nieco o com RKC pochybuje. :)))

O logickej moznosti uz mas len vyhovorky od veci, ved ja som neprotestoval proti Gaherovej definicii logickej moznosti pre TIL, dokonca som ti na nu dal link, takze preco by som mal predkladat inu?
Navyse pre nejaku jednoduchsiu "staticku" predikatovu logiku (ktora nie je TIL/temporalna) by aj analogicka definicia bola jednoduchsia.

Zato ty si tu formalne dokazal uzasne vela. :)))
Raz si sa pokusil pseudoformalne udajne "vyvratit" moju definiciu "interpretovanim" pomocou dosadzovania "pravdy" a "nepravdy" za definovane symboly, ktore si ani nevedel rozoznat od premennych, pricom si si este slabomyselne pochvaloval ako uzasne lahko sa ti to dari. Evidentne si netusil co je to falzifikacia. Kedze si po mojej pobavenej reakcii zacal nejasne trosku tusit, ze opat raz asi islo o tvoju megastupiditu, tak sa odvtedy uz ani neodvazis napisat absolutne nic co by sa mohlo hoci len vzdialene podobat na nejaku formalizaciu. :)))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Poukázal som na to, že tvoje tvrdenie, že "Akonahle napises nejake logicke formuly tak si vymedzil formalny logicky system", je blud. Najprv musí byť vymedzený formálny jazyk, až potom môžeš určiť, že určitá postupnosť symbolov je formula daného jazyka. A dedukčný aparát daného formálneho systému sa taktiež nedá stanoviť len samotným "napísaním" nejakej formuly daného systému. To nie je "pedantná oprava", ale fakt, ktorý vyvracia tvoj blud.

Ja som netvrdil, že GT nemá nič spoločné so samoreferenčnými paradoxmi, ale že nemá nič spoločné so sémantickými paradoxmi. Taktiež si podsúval, že pochybnosť o pochybnosti vedie k paradoxom, čo vraj je dôsledkom GT. Pričom, samozrejme, nie je.

Sémantický paradox sa vo formálnom systéme nedá vyjadriť, lebo na sémantický paradox potrebuješ predikát pravdivosti, ktorý sa v konzistentnom systéme nedá definovať. Analógia Berryho paradoxu sa síce dá formalizovať, ale nejde o sémantický paradox (v skutočnosti daná formalizácia ani nevedie k sporu, čiže ťažko vôbec hovoriť o paradoxe). Tvoje tvrdenie, že Tarského dôkazy sú založené na formalizácii paradoxu klamára, je od veci, pretože pointou tých dôkazov je, že v systéme, v ktorom by sa dal definovať predikát pravdivosti, je možné formalizovať paradox klamára, čo vedie k sporu, čiže konzistentný systém (keďže nemôže formalizovať paradox klamára) nedefinuje predikát pravdivosti. Asi ti uniklo, že Tarského dôkazy predstavujú reductio ad absurdum, čiže Tarski nechcel dokázať nič také, že paradox klamára sa dá formalizovať. Logicky, paradox klamára sa dá formalizovať iba v nekonzistentnom systéme.
Ani v Boolosovom dôkaze sa nepoužíva žiadny sémantický paradox. Boolos len vyjadril, že určitá formula F(x) pomenúva (alebo "definuje") číslo n, ak sa dá dokázať, že (pre každé x), F(x) platí vtedy a len vtedy, ak x=n. Žiadny nádych sémantického paradoxu.

2. Ten dôkaz nevedie k žiadnemu paradoxu, ale to je jedno. Podstatné je, že som netvrdil, že nerozhodnuteľné výroky neexistujú ani že výskyt paradoxov neimplikuje nerozhodnuteľnosť výrokov.

Napr. v ZFC sa dá dokázať, že Peanova aritmetika je bezosporá. Okrem toho, jedna vec je povedať, že konzistentnosť jednej teórie je nedokázateľná v inej teórii, niečo iné je povedať, že konzistentnosť žiadnej dostatočne silnej teórie nie je reálne dokázaná.

3. Zaoberať sa tvojimi "definíciami" je strata času. Zatiaľ si neuviedol dôvod, prečo tvoje definície akceptovať a to, že majú absurdné dôsledky, je zrejmé.

4. Ak niekto vysloví výraz "verifikacia existencneho tvrdenia alebo falzifikacia univerzalnej hypotezy" a tvrdí, že to je definícia termínu "dôkaz" (ktorý sa v tom výraze ani nevyskytuje), tak nechápe, čo je to definícia.

5. Práveže si to zjavne ty, kto nevie rozoznať neplatnosť od nesplniteľnosti. Inak by si nenapísal blud, že "ak dokazes vyvratit co len jednu interpretaciu v realite nejakej nutnej podmienky mojej definicie, tak ta definicia nemoze byt univerzalne platna". A zrejme ti nedochádza, že empirické tvrdenia nemajú "interpretáciu", lebo interpretáciu majú logické formuly. Definície vedy a pod. nie sú logické formuly. Vyvrátením nejakej "interpretácie" sa nedá vyvrátiť interpretovaná logická formula.

6. Z definície kontradikcie vyplýva, že v kontradikcii môžu byť formuly/výroky, nie "systémy" vedy a viery.

7. Nie, implikácia, ktorú uvádzaš, nie je "logicky jasná" a ani si nedokázal jej antecedent. Argumentačné chyby ti idú dobre.

8. EC neimplikuje definíciu/chápanie viery ako niečoho, čo sa vylučuje s pochybnosťou, ani že takto chápe vieru RKC.

Gahérova definícia je kompatibilná s mojou.
 

<< < 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 > >>

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie


  1. Stanislav Martinčko: Dankové milované cigarety, húfnice, tanky...! 708
  2. Stanislav Martinčko: Zvyšovanie cien cigariet trápi zlepenec viac, ako raketové zvýšenie potravín?? 162
  3. Pavel Pospíšil: Ten súdruh Fico ma ani neprekvapil. 66
  4. Filip Pastorek: Ľubomír Vážny musí odstúpiť vo verejnom záujme 40
  5. Lórant Kulík: Gastronómia: Lokše bandurkové - Zemiakové lokše majú - X - ročnú tradíciu na Slovensku 37
  6. Jozef Sitko: Keď som neudával, stal sa podozrivým 25
  7. Adam Znášik: Pre nových politikov nastáva čas naozajstnej úprimnosti 18
  8. Janka Cigániková: Toto Fico vašej babke nepovedal 16
  9. Július Kovács: Gratulujeme k narodeninám súdruh Fico, šťastných 55. 13
  10. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (13. - 19.9.1919) 13

Rebríčky článkov


  1. Bugár odkázal Kiskovi, že nemá vynášať, lebo sám zle dopadne
  2. Dom postavil pri pozemku susedy. Tá teraz ľutuje, že to nestopla
  3. Programátor z portálu blbec.online: Blaha nemá výbavu na to, aby argumentoval
  4. Bývalý vodič o havárii v Košiciach: Z autobusu by som nevystúpil
  5. Rada "vyhýbajte sa stresu" je nanič, vraví psychiater
  6. Sexuológ: Nie je v záujme evolúcie, aby mali štyridsaťroční starci a stareny deti
  7. Na stužkovej ju všetci odstrkovali, dnes raňajkuje s prezidentkou
  8. V Košiciach sa rozbehol autobus bez šoféra, pritlačil ženu
  9. Už vieme, prečo Čaputová vymenovala Kováča (týždeň podľa Schutza)
  10. Bugár má problém. Z Mosta odchádza Nagy, Sólymos sa vzdá straníckych funkcií

  1. Všetko odpracoval zas Matovič a SaS. Zvyšok spolu progresívne mlčal
  2. Drahé obedy zadarmo
  3. Slovensko je pred rozhodnutím, či sa chce vymaniť z mafiánskeho zovretia
  4. Matovič dal Dankovi letenku do Grécka, ten mu za to v pléne vulgárne vynadal
  5. Kiska: Drucker je odnožou Smeru a ja nechcem mať nič ani s jeho klonmi
  6. Miroslav Vetrík: Vedenie Bratislavy pokračuje v korunovačnej zlodejine
  7. Tlmočníčka na klinike: Muži platia potraty aj s firemnou kartou, žene dal peniaze na potrat kňaz
  8. Andrej Danko: Zrušil by som ústavný zákon o dlhovej brzde a nabral miliardové pôžičky
  9. KDH zaznamenalo masívny odliv konzervatívnych voličov
  10. Inteligentný človek nepíska pri nikoho hymne... za žiadnych okolností