Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Jadrová energia - Prvé jadrové reaktory na zemeguli. (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

Manipulácia a zavádzanie

Článok sa snaží podsunúť teóriu, že jadrový odpad je neškodný, pretože je to vlastne prírodný produkt a ak ho niekde uložíme, nemá ako kontaminovať okolie. Podobne ako radón, ortuť a ťažké kovy - tiež sú to prírodné produkty.

Lenže to je klam. Jadrový odpad môže byť nebezpečný aj tisícky rokov po odložení na skládku. Po celé storočia alebo tisícročia musíte zabezpečiť aby sa ho nezmocnili teroristi, aby bolo úložisko tesné a odpad neunikal a tak podobne. Samotné plutónium je jedovaté.

Kde na Slovensku je miesto s takými geologickými podmienkami, aby ste tam mohli (hlboko pod zem) bezpečne uložiť jadrový odpad na tisíce rokov ? Obávam sa že také miesto nie je, horniny na Slovensku sú zvrásnené, tým pádom prepúšťajú podzemnú vodu.

Ak by to bolo také jednoduché, tak prečo nikde na svete neexistuje trvalé úložisko jadrového odpadu ? Prečo sa rozoberá jadrová elektráreň A1 od roku 1979 a stále sa neskončila ?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Manipulacia a zavadzanie

Nuz ked je podla teba tak nebezpecny, ake konkretne opatrenia robime proti jadrovemu odpadu z prirodnych reaktorov?
Alebo si snad myslis, ze jadrovy odpad z prirodnych reaktorov nie je radioaktivny?
.
Radiofobia je samoziviaca: ak sa kvoli nej vymyslia nezmyselne prisne bezpecnostne opatrenia, tak to sluzi ich stupencom ako dokaz, ze na tom musi nieco byt, inac by tie opatrenia predsa nemohli byt take prisne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

rádioaktivita časom klesá

Podľa vášho článku prírodný jadrový reaktor fungoval pred približne 2 000 000 000 rokmi. Ja sa naozaj neobávam, čo bude s jadrovým odpadom za 2 000 000 000 rokov, obávam sa toho čo s ním bude za 20, 200 alebo 2000 rokov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Beriem,

radioaktivita casom klesa, aj ked to nebol moj clanok.
.
Reaktor uz vyhasol, ale stale mame na prirodne oblasti, kde radioaktivita mnohonasobne prekracuje predpisane limity pre cloveka.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

V texte je vela chyb, aspon vo veciach, v ktorych sa vyznam, niektore asi z nespravneho prekladu textu, z ktoreho autor vychadzal. Cely vysvetlujuci blok je uplne domotany...niektore vety vobec nedavaju zmysel. Ake hviezdne prvky? Aka diferenciacia vedena tektonickou platňou? Znizene podmienky? Nie nahodou redukcne? Stredoveke oceanske hrebene? Nie stredooceanske? Ake sekularne zmeny? Litosfera je tvorena niekolkymi velkymi a mensimi tektonickymi (litosferickymi) platnami, ktore sa navzajom pohybuju. Autor miesa pojmy litosfera a zemska kora. Litosfera je tvorena korou a najvrchnejsou castou zemskeho plasta. Stredooceanske hrebene urcite vdaka svojej vyske nesposobili zaplavenie kontinentov, vobec nie su vysoke, zjednodusene su to miesta (zlomy), kadial sa vylieva na dne oceanu lava a vznika tu nova oceanska kora, prebieha tu odsun platni smerom od seba a kedze sa lava miesa s morskou vodou, uvolnuje sa tu CO2. V kriede sa zvysil obsah CO2 v atmosfere vdaka zvysenej tvorbe oceanskej kory a tiez vdaka vulkanickej cinnosti.

Nechapem preco autor uvadza tento priklad z kriedy, ked reaktor v Oklo pracoval v prekambriu, kedy boli tektonicke platne v uplne inej pozicii, a vobec tento prirodny reaktor s kriedou nesuvisi, rovnako nesuvisi s obsahom CO2 v atmosfere. Ani uran sa v atmosfere urcite netransportoval, v skutocnosti, ked uz bol v ranej zemskej atmosfere dostatocne vysoky obsah kyslika, tak za takychto oxidacnych podmienok sa bol schopny uran rozpustat vo vode a preto sa nahromadil v dostatocnom mnozstve na tom mieste, kde vznikol prirodny reaktor.

Na Zemi urcite neprevlada vodik, helium , uhlik a neon! A to ani ak to bolo myslene v atmosfere. Tieto prvky su spolu s kyslikom prevladajuce v nasej galaxii. Najcastejsie prvky na Zemi su zelezo, kyslik, horcik, kremik, hlinik, a vapnik, teda ak myslime cely objem, nie len koru.
Nadava mi zmysel pouzitie pojmu titracia v texte, nie som chemicka, ale nezistovala sa titraciou nahodou pritomnost nejakej chemikalie, ktora mala vyjst z reakcie, tak ze sa pridavala titracna latka a pri nejakej hodnote bolo mnozstvo titracnej latky zhodne s latkou, ktora mala vyjst z reakcie?
Z prirodneho reaktora sa neuvolnili radioaktivne latky do okolia (a urcite sa uz uplne vsetky nerozpadli na stabilne), vdaka vhodnym geologickym podmienkam. Reaktor v Oklo je znamy dost dlho na to, aby som nebola taka optimisticka ako autor, ze mame lahky navod na skladovanie vyhoreneho paliva, nie vsade su taketo vhodne geologicke podmienky a keby to bolo take jednoduche, nestavali by sa uloziska odpadu, ako ich pozname dnes.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nechápem

veď žurnalistika je o šokujúcich informáciach. Žiadny vedec by sa pod takýto blog nepodpísal.

Ako hovoria angličania: How shocking!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Je to sice blog, takze nastastie ziadna zurnalistika, ale aj tak, tolko chyb...preco ludia pisu o veciach, ktorym nerozumeju? Alebo teda preco prekladaju texty, ktorym nerozumeju a nedaju si ani namahu to po sebe poriadne skontrolovat?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Súhlasím s Vami, niekedy je menej viac..

Dobrý deň prajem, a veľmi pekne ďakujem za Vaše kritické pripomienky. Asi som sa mal držať toho známeho porekadla „obuvník, drž sa svojho kopyta“ a mohli sme si ušetriť tento „lapsus“...., Ja nie som ani chemik a ani geológ, som jadrový inžinier a áno, túto časť článku som si láskavo dovolil „požičať“ od Vašich kolegov, pričom keďže bola písaná strááášne akademicky, som sa ju snažil aj skrátiť, pretože som predpokladal že väčšina čitateľov preferuje jednoduchší text. Dokonca som pôvodne uvažoval že to tam ani nedám. No a zrejme som pritom narobil chyby. Ospravedlňujem sa za ne!
To ale nemení v princípe v poslaní článku, ten nechcel byť o takýchto podrobnostiach, a ak ste si všimli, dokonca som tam navrhoval čitateľom, že ho môžu preskočiť.
Poslanie článku je o tom že štiepna jadrová reakcia ako aj jadrový reaktor nie je výtvorom človeka, ale že sa to stalo už veľmi dávno na zemi, bez ohľadu na neho.
V každom prípade Vám ešte raz veľmi pekne ďakujem za Vaše bdelé kritické čitateľské očko, a dúfam že som Vás ako aj ostatných čitateľov neodradil od čítania mojich ďalších článkov o jadrovej energii, kde si určite vezmem z tohto prípadu ponaučenie v duchu „Niekedy je menej viac“.
Prajem Vám veľmi pekný a úspešný weekend.
M.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ocenujem, ako ste prijali moju kritiku, nemyslela som to v zlom, ved nikto nevie vsetko :-). Len ked vidim tolko chyb, musela som na ne zareagovat. Pekny den aj Vam.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

neutróny

chcel by som sa opýtať na reťazovú reakciu, konkrétne ako sa uvoľnia neutróny z kritického množstva tak aby ich bolo dostatočne veľa. uvolnia sa stlačením gule uránu ked sa poja dva podkritické množstvá tak aby mali energiu rozbíjať druhé atómy?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ďakujem za zaujímavú otázku.

Jadrové zbrane sú veľmi vážna téma, a určite by sa o nej malo viac hovoriť. Nielen na verejnosti, ale hlavne medzi politikmi, pretože je to neustále pokušenie. Ani my sa tejto téme aspoň čiastočne nevyhneme aj v budúcich článkoch či chceme alebo nie. Ale s odpoveďou Vás asi sklamem. Ja osobne nie som zástancom aby bola teória (aj keď iba teória, a tam patrí aj Vaša otázka), alebo konštrukcia jadrových zbraní diskutovaná na takých fórach, ako je napríklad toto. Viac by som uvítal keby sme diskutovali o mierových možnostiach a oblastiach jadrovej energie. Ak máte otázku z tejto oblasti, rád sa s Vami podelím o svoje vedomosti či názor.
Dúfam že som Vás príliš neznechutil....
M.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

nejde mi o jadrovú zbraň ale o princíp uvoľnenia neutrónov napr aj v reaktore. pri spustení reaktora do chodu. medzi tyčami musia mať neutróny dostatočnú energiu a musí byť tam dostatočná hustota aby dokázali rozbíjať jadrá atómov kde vzniká pri ich uvoľnení kinetická energia ktorú musí absorbovať chladiace médium. jedná sa mi o fázu ked médium na začiatku spustenia reaktora je chladné
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Prave naopak,

neutrony nesmu mat prilis vysoku energiu. Neutrony ktore vyletuju z rozpadu s energiou 1 MeV maju len malu pravdepodobnost reakcie. Voda sluzi na ich zabrzdenie na uroven tepelnych neutronov (desatiny az tisiciny MeV), pri ktorych je podstatne vacsia pravdepodobnost reakcie.
.
Pokial to teda zalejes vodou, neutrony sa spomalia a reakcia sa rozbehne. Potom sa voda zohreje a ked sa odpari, tak zase nema co spomalovat neutrony.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Prave naopak,

neutrony nesmu mat prilis vysoku energiu. Neutrony ktore vyletuju z rozpadu s energiou 1 MeV maju len malu pravdepodobnost reakcie. Voda sluzi na ich zabrzdenie na uroven tepelnych neutronov (desatiny az tisiciny MeV), pri ktorych je podstatne vacsia pravdepodobnost reakcie.
.
Pokial to teda zalejes vodou, neutrony sa spomalia a reakcia sa rozbehne. Potom sa voda zohreje a ked sa odpari, tak zase nema co spomalovat neutrony.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

dakujem za vysvetlenie. len by som sa chcel opýtať na taký detail. neutróny ktoré sa uvoľnia priamo s paliva v reaktore akú majú energiu. nevedel som, že až 1mev. znamená to, že ked sa zasunú tyče do reaktora tak sa začne zvyšovať hustota voľných neutrónov. energia vzniká aj pri rozštiepení jadier zároveń aj pri spomaľovaní neutrónov, odvádza sa ako tepeľná energia. predpokladám, že pri zohriatych jadrách uránu sa budú uvoľnovat neutróny rýchlejšie. nemyslím ich kinetickú energiu ale hustota neutrónov za jednotku času vzrastie. neutrón ktorý vyletuje z rozpadu má 1 mev. počiatočné neutróny akú majú energiu. aby bol rozpad musíme mať nejaké neutróny. odkiaľ zoberieme neutróny na začiatok reakcie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Úplne prvé spustenie jadrového reaktora.

Dobrý večer prajem, ospravedlňujem sa za neskoršiu odpoveď (ale som práve na lyžovačke na horách). Najprv sme sa nechápali, pretože ste spomenuli dve podkritické časti, ktoré sú typické pre jadrové zbrane. Teraz po Vašom doplnení si už rozumieme. V komerčnom jadrovom reaktore (ako príklad typ VVER/PWR aké sú aj na Slovensku/ je ďaleko viac zásob jadrového paliva ako je potrebné pre jeden „kritický stav“, pretože reaktor má podľa projektu (a konfigurácie paliva) pracovať na plnom výkone aspoň rok, alebo aj viac. Pýtate sa skutočne veľmi zaujímavú otázku ktorá neznie často. Je to tak že úplne nový čistý ešte nikdy neprevádzkovaný jadrový reaktor je zavezený čerstvým (tiež ešte nikdy nepoznačeným palivom z jadrového štiepenia), ktoré je mimochodom tak bezpečné že sa ho môžete bez obáv dotknúť rukou, a alfa žiarenie ktoré z neho ide, skončí v hrúbke Vašej pokožky. Jeho „podkritičnosť“, teda zaručenie jadrovej bezpečnosti je dosiahnutá hlavne dvomi nezávislými systémami a to roztokom kyseliny boritej v chladive, a geometrickou polohou riadiacich tyčí. Pri dosahovaní úplne prvého kritického stavu je sústava riadiacich tyčí (ktoré sú konštruované ako kombinácia dvoch častí, v spodnej je uránové palivo a v hornej je absorbátor neutrónov. Teda ich pohyb má dvojitý efekt – pri nábehu je časť paliva je do aktívnej zóny reaktora zasúvaná a absorbátor vysúvaný, pri odstavovaní je to presne naopak, takže sú mimoriadne účinné!) nastavená na vypočítanú predpokladanú hodnotu a následne je znižovaná koncentrácia kyseliny boritej v chladive. Trvá to dlho.... Keď sa priblížime vypočítanej predpokladanej hodnote mali by sme dosiahnuť kritický stav – teda že sa začne reťazová štiepna reakcia. Faktom však je že sa to nemusí hneď stať – a to je práve to čo sa pýtate – teda kde sa vezme ten potrebný minimálne jeden neutrón ktorý to spustí. Môže to byť tak, že ten úplne prvý voľný a potrebný neutrón príde sám (čo by sa určite stalo... ale nemusí to byť hneď, a museli by sme určitý čas čakať), zo spontánnej štiepnej reakcie, (ktoré môžu nastať aj predtým, ale kým nie sú splnené podmienky „reťazovej“ reakcie kritický stav nezískame). Okrem toho aj neutróny existujú rôzne a my potrebuje práve ten „správny“ tzv „tepelný“. Pretože v energetike, a špeciálne jadrovej nie je zvyčajne nič nechávané na náhodu, ale je precízne vopred plánované tak je to podobne aj v tomto prípade. Vo väčšine prípadov je preto v tejto situácii do aktívnej zóny vsunutý externý „štartér“, ktorý zaručí že v tom čase keď je to potrebné tam bude dostatok „pár“ potrebných neutrónov a teda nami plánovaná, očakávaná a potrebná reťazová štiepna jadrová reakcia bude vtedy keď chceme! Taký bežný, typický „štartér“ – teda zdroj neutrónov, ktorý je používaný je napríklad kombinácia Amerícia-241 a izotop Berýlium-9.
Prajem pekný deň.
M.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

dakujem za vysvetlenie. môžete opísať ako sa neutrón uvoľnuje s reakciou s alfa časticou. nikde som to na internete nenašiel. amerícium je alfažiarič a žiarenie alfa by malo uvoľnovať pri pohltení alfa častice neutrón. berílium 9 je stabilný prvok zložený zo4 protónov a 5 neutrónov. počul som o tom doslova ako si vyrobiť ten žiarič. jeden jadrový fyzik david zoul z prahy to popisoval ešte na fóru aldebarane.cz. tiež bolo uvedené, že sa používa ako neutrónové zrkadlo.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie


  1. SK Service: Pracujete počas sviatkov a ste zamestnanec? Čítajte pozorne... 1 074
  2. Michal Sivák: Luník IX. - "mestečko" kde ľudia žijú ako kedysi 945
  3. Vladimír Bednár: 10 najčastejších neprávd spojených s vozidlom BOV Vydra 941
  4. Stanislav Martinčko: Oblečie si aj Slovensko žlté vesty?? 935
  5. Rudolf Pado: Bullshit v podaní Lidla 875
  6. Miroslav Lukáč: Ako poslanec Fico a prezident Zeman prekonali vojvodcu Otta von Bismarcka. 816
  7. Martin Ondráš: Podiel slovenských potravín na pulte - skutočná pravda 761
  8. Radovan Bránik: Kauza Butinová - česká a slovenská stopa 598
  9. Marek Páva: Štát sa chce o bratislavské lesy starať motorovou pílou 533
  10. Jana Hanuliaková: (Ficov) sociálny štát 462

Rebríčky článkov


  1. Peter Ďuroška: Slovenská asociácia zrakovo postihnutých športovcov si zvolila nové vedenie
  2. Jakub Zibura: Zabitie Jesseho Jamesa zbabelcom Robertom Fordom
  3. Milan Lacúch: Úvaha o konci sveta!
  4. Paula Beinsteinová: Tieň
  5. Ivan Janíček: Ako skladovať palivové drevo?
  6. Uršula Šilleová: Rozhovory
  7. Milan Koval: Milovníci“ žltého“ moku , na slovíčko.
  8. Jarmila Halgasova: Iné ako slovenské kura nekupujem, i keď aj to ukrajinské musí spĺňať prísne pravidlá EÚ
  9. Richard Malý: Harabin je vlastne Ježiš Kristus
  10. Uršula Šilleová: Ná(vody)

  1. Fialková zopakovala svoj najväčší úspech, v stíhačke skončila druhá
  2. Nová Mazda 3 pozná slovenské ceny. Spôsobí revolúciu nielen motorom?
  3. Smer padol, ale Danko jeho voličov nepritiahol. Ako sa za rok vyvíjali preferencie strán
  4. Švajčiarsky lyžiar mal hrôzostrašný pád, zjazd mužov prerušili
  5. Most by podľa Gála išiel opäť do koalície so Smerom a SNS
  6. Putin spravil z Vladivostoku hlavné mesto východu krajiny
  7. Tréner Rakúska po debakli: Slováci nám ukázalo, ako sa to robí
  8. V Škótsku vyliezol muž na vianočný stromček. Pád neprežil
  9. Chatári po voľbách postupne ovládajú obce pri Domaši
  10. Huby stále rastú. Košičan nazbieral plný batoh hlív

  1. Rusofili v politike znižujú našu bezpečnosť a sú odmeňovaní najvyššími postami
  2. Karol Galek (SaS): Vládny návrh ukončenia doby uhoľnej nie je kompilát, ale opajcát
  3. OKS podporuje Františka Mikloška: Koho podporuje KDH?
  4. Kandidát na prezidenta Mistrík mal lukratívne trafiky v Slovenských elektrárňach
  5. Prezidentská diskusia: Mikloško, Krajniak, Čaputová,
  6. Ján Kubiš – kandidát Smeru v zálohe
  7. Ondrej Dostál: Slovenská upratovačka v Marakéši
  8. Robert Mistrík: Prehľad politických trafík v manažmente Slovenských elektrární
  9. Leninova revolúcia by bez podpory Nemecka neprežila
  10. Ex-ex-Drucker rozvrátil financovanie liekovej politiky - Kaľavská pokračuje v tomto rozvrate za 135

Už ste čítali?