Štvrtok, 22. február, 2018 | Meniny má Etela

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Vďačnosť ako jedna z ciest životom (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ja sudruhom a sudruzkam nie som vdacny.Iba ak za tresty trstenicou alebo kopance kolenom do zadnej casti stehna.Velmi bolestive.
A mozno aj riaditelom skol ktori rozhodovali o prijati na atraktivne skoly.A moji rodicia nemali na desattisicove uplatky.
To len aby si niektori nemysleli ze teraz sa na dobre skoly dostanu len ti ktori maju bohatych rodicov.Aj za bolseika to fungovalo podobne.Darmo ze bol ziak vyznamenany ked nemal znamosti ci peniaze tak sa na skolu nedostal.Ale niekde ho zobrali.Strojnicke co hnojarske stredne skoly brali kazdeho.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Rada si Ťa prečítam, Dagmara.

Často by som sa aj spýtala, aj polemizovala, no ale v týchto veciach uznávam len osobný kontakt, takže nič. Máš pravdu v mnohom, čo nám život prináša, že prečo sme si to vybrali, čo sme sa mali naučiť atd. Len stále neviem, kedy to bude mať koniec, kam to vedie a načo to pokračovanie ešte je. Dokedy sa stále ešte človek má stávať lepším a lepším a stále to potom v ňom vyvoláva pochybnosti, že kedy už konečne budem dostatočne dobrý a k čomu mi to bude? Čo potom, keď už všetci budeme priam ideálni? No neviem, neviem, či sa mi to pozdáva alebo nie?
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME