Na zlepšenie našich služieb používame cookies. O ich používaní a možnostiach nastavenia sa môžete informovať bližšie tu.
OK
Všimli sme si, že máte zapnutý nástroj na blokovanie reklamy. Príjmy z reklamy umožňujú nášmu webu fungovať. Ak nás navštevujete pravidelne, môžete nás podporiť tým, že si Sme.sk pridáte na zoznam odblokovaných webov (whitelist). Ďakujeme.
✖
Pre mna bolo najhorsie sa dohovorit v Manale v Indii. tam sme prisli po tom co sme sa par dni tulali po horach a uz sme nemali ziadne jedlo okrem cibule. Kopec jedla sme si predtym znicili jedlym olejom, ktory bol nejedly, volal sa tak noblesne Maharadza. Uz sme nejedli jeden a pol dna. Mali tam obchodik s okienkom 20 x 20 cez ktore sme si museli pytat co chceme, dniu sme nemohli a ich rec nam bola cudzia a naopak. Od zaciatku nas vsetci /mimochodom dost vysmiati/ponukali, aby sme si dali hasis. Po dlhsej dobe sme kupili male keksiky, lekvar, papriku a toastovy chlieb, ktory ako sme zistili neskor bol duhovy. mal 5 druhov plesni. Boli sme ho vratit a dali nam naspat viac penazi, ako sme zaplatili, kedze nevedeli o kolko nas na nom trhli.
už som si tam išla zabookovať ubytko, keď sa tam dá zarobiť na plesnivom chlebe:) Máš milé zážitky, však aj kvôli nim človek cestuje. Je mi sympatické, že kašlú na nejakú prílišnú byrokraciu a oceňujem vaše originálne nápady s vodičákom. Tak šťastné cestovačky plné fajn zážitkov!
Podľa Vašej logiky by ste mohli predávať výlučne vo vegetariánskych predajniach. ------------------------------ Nechcem si predstaviť a ani nedokážem, ako by to dopadlo v prípade, že by cudzinec požadoval čabajskú klobásu.
ale cudzinci by museli na tovar buď ukázať prstom alebo povedať aj lámanou slovenčinou. Ponechať to len na moju fantáziu a domýšľavosť je fakt zradné. Keby neverbálne prezentoval záujem o kúpu čabajky, určite by som mu podala cícerovú nátierku z výrobne istého župana. To v lepšom prípade. V tom menej lepšom prezervatív:)
Je jedno, čo by som Vám na to odpovedala, lebo aj pravda môže vyznieť ako predvádzanie. A okrem toho, málokto sám seba vyhodnotí objektívne a nestranne. Mohla by som napísať, ako ma komentujú tí, čo ma poznajú zblízka a osobne, ale to by bolo zbytočne dlhé:)
Nie je podstatne vediet jazyk ale chut chciet sa dohovorit. Napadol ma Marco Polo, ktory presiel Hodvabnu cestu a vedel len taliansky. Preto som bol velmi prekvapeny v Cine, kde ludia utekali, ked som zacal hovorit anglicky. Utekali aj ked som hovoril na nich slovensky. Ked som sa o tom rozpraval s mojim cinskym kamaratom, povedal mi, ze to boli nekulturni ludia. Lebo kulturny clovek sa snazi vzdy dohovorit sa.
"I may think my English is better than your Polish" - free walking lady guide had been spoken at the beggining of Cracow tour. A na konci prehliadky som musel skonštatovať, že jej angličtina bola the best, lepšia ako moja slovenčina. Už som veľa free walking tour v mestách zažil, no keď native speaker pochváli jeho native jazyk, nastane potešenie. Preto aj ja dnes často cudzincom pochválim ich Slovenčinu.
Nuz lepsime sa. Ale na starom znamom vtipe sa este vzdy radi zasmejeme ;)
Pride cudzinec na salas a vravi bacovi: "Hi! Do you speak English?" a baca len vyvali okale a nechapavo hladi... "Sprechen Sie Deutsch?", baca zase nic... "Parlez-vous francais?", nic... Cudzinec sa len poskrabe po hlave, vyskusa to este po spanielsky a lamanou cinstinou a po chvili sa otoci a odchadza. Valach za nim hladi a hovori bacovi: "Eeeeej baca, nacim sa nam cudzie reci ucit!" A baca na to: "Naaa a na kieho!? Pozri henten kelo ich vedeu a prd mu to bolo platnuo!"
aj ked sa trochu divim ze na taxikarcenie na slovensku taxikar nemusi vediet po slovensky. kazdopadne mali ste vyhodu, pretoze aspon vy sa viete dohovorit a viete kde ste. horsie to je vtedy ak ste v cudzom prostredi a taxikar vas nerozumie, alebo nechce rozumiet. to sa mi stalo raz v taliansku a raz v holandsku. v prvom aj v druhom pripade to bolo imigranti, ktori sice ovladaliacinu/holandstinu, lenze ani ceknut v niecom inom. a ja zase po talianski neviem vobec, po holandsky len tatlne zaklady o potravinach. a vtedy to uz je horsie.
Úplne mi odľahlo,
Ale napadlo by mi, že chce:
1. citróny
2. defibrilátor
3. aby som išla na jeho hruď
tam sme prisli po tom co sme sa par dni tulali po horach a uz sme nemali ziadne jedlo okrem cibule. Kopec jedla sme si predtym znicili jedlym olejom, ktory bol nejedly, volal sa tak noblesne Maharadza.
Uz sme nejedli jeden a pol dna. Mali tam obchodik s okienkom 20 x 20 cez ktore sme si museli pytat co chceme, dniu sme nemohli a ich rec nam bola cudzia a naopak.
Od zaciatku nas vsetci /mimochodom dost vysmiati/ponukali, aby sme si dali hasis.
Po dlhsej dobe sme kupili male keksiky, lekvar, papriku a toastovy chlieb, ktory ako sme zistili neskor bol duhovy. mal 5 druhov plesni. Boli sme ho vratit a dali nam naspat viac penazi, ako sme zaplatili, kedze nevedeli o kolko nas na nom trhli.
V Manale bola pohoda. Tam sme si pozicali motorky a ako vodicak im stacila karticka hotela z Iranu.
Máš milé zážitky, však aj kvôli nim človek cestuje. Je mi sympatické, že kašlú na nejakú prílišnú byrokraciu a oceňujem vaše originálne nápady s vodičákom.
Tak šťastné cestovačky plné fajn zážitkov!
------------------------------
Nechcem si predstaviť a ani nedokážem, ako by to dopadlo v prípade, že by cudzinec požadoval čabajskú klobásu.
:)
Mohla by som napísať, ako ma komentujú tí, čo ma poznajú zblízka a osobne, ale to by bolo zbytočne dlhé:)