Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

O článkoch niektorých slovenských teoretických fyzikov (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

... poradie autorov

... neviem ako to funguje v tychto oboroch fyz. (lebo vsimol som si ze napr. niektore clanky zo spoluprac z cernu a pod maju autorov abecedne) - ale vsimol som si, ze vo vacsine tych buzekovych clankov je ako posledny autor. V mojom obore - chemia - to obvykle znamena, ze je to autor korespondujuci (hviezdicka za menom) - tj. veduci kolektivu ktory obvykle prisiel s nejakou myslienkou - ktoru rozpracoval prvy autor (obvykle doktorant alebo postdoc). Prvy autor zaroven napisal manuskript, posledny to obvykle koriguje a kontroluje. Autori medzi tym su obvykle ti menej doleziti, co len s niecim pomohli.

Zaroven je dolezite mat vela clankov ako prvy autor, ked sa clovek uchadza o poziciu/adekvatny grant typu juniorprofesor, a naopak mat vela clankov ako posledny autor, ak sa clovek uchadza o seniorsku poziciu/grant. Ale znova - neviem ako to chodi vo fyzike a este k tomu v SR. Z takehoto "chemickeho" pohladu by na buzekovej vedeckej produkcii nebolo nic velmi podozrive...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Prekvapuje ma, žeby to takto čudne malo chodiť u kolegov chemikov. Nechce sa mi overovať vaše tvrdenia v databázach, ale ak by viacero chemikov (podpísaných plným menom) sa tu v diskusii vyjadrilo, že u vás prvý autor je ten, čo robí, posledný ten, čo vymýšľa a medzitým sú tí, čo toho tam veľa neurobili, tak by som sa nechal presvedčiť. Podľa mňa to však takto nemá logiku a vo fyzike to tak jednoducho nie je.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

chloralhydrade

Vas neklame. V chemii to skutocne tak funguje. Najdolezitejsi su prvy a posledny, zvysok je za zasluhy
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

... mne to moc cudne nepride - prvy autor by mal byt ten co ten papier napisal - co by z mojho pohladu mal byt clovek na leveli phd studenta, pripadne postdoca. Nemyslim si, ze je moc stastna praktika, ktora v mojom obore funguje v niekolko nemnoho skupinach (jedna sa tak trochu o reziduum zo "starych dobrych" cias ked boli sefovia skupin polobohovia) - ze sefko pise vsetky clanky - pretoze naucit sa pisat clanky patri podla mojeho mineni k veciam, co by sa phd studenti mali v danej skupine naucit. Uznavam ale, ze velmi neviem, ako to funguje v ramci SR (robil som v CR, SRN, UK, US), toboz nie fyziky.

Len tak pre srandu som si vyhladal stranky koresp. autorov poslednych dvoch clankov, co som dnes cital (su z SRN a US):

http://www.schoenebeck.oc.rwth...
https://www.chem.fsu.edu/~alab...

Defakto sa opakuje presne to co som uviedol vyssie: Ked boli na zaciatku kariery, tak drviva vacsina clankov su bud ako prvy autor, alebo niekde v strede, kdezto momentalne su ako posledny autor s hviezdickou, eventuelne v strede s hviezdickou (to ked je to kolaboracia nejakeho ich studenta s inou skupinou).

Zaujimalo by ma preco si myslite ze tento system nema logiku? Lebo mne prave pripada ako ten logicky - ale uznavam, ze som v takomto systeme "vyrastal", takze to ma urcite ovplyvnilo.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Hlavný dôvod prečo to nemá logiku je kvôli tým ďalším autorom, tj. ani prvým ani (neohviezdičkovaným) posledným. Prečo sú na článku vlastne napísaní, ak neodtiahli robotu? Veď to je potom z ich strany len naháňanie publikácií, ktoré navyše globálne skresľuje zásluhovosť tých či oných ľudí v branži, ak sa napr. žiada o grant. Ďalej to nemá logiku preto, že sa môže stať, že aj niekto v strede medzi prvým a posledným mohol k práci naozaj podstatne prispieť. Ako potom príde k tomu, že sa na neho bude nazerať ako na niekoho do počtu?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

... pre pripad, aby nikto, kto prispel vyznamne k tvorbe manuskriptu nebol ukrateny (dvaja/traja... studenti, co urobili porovnatelne mnozstvo experimentov a napisali svoju cast manuskriptu) je zavedena relativne "horuca novinka" (e.g.):

https://www.beilstein-journals...

... prve dve (tri...) mena su oznacene povacsine krizikom (aj ked v mojom priklade pouzili paragraf) a v legende je, ze "These authors contributed equally to this work". Tak sa to pise potom aj do zivotopisu.

Opacny pripad - preco tam vobec su ti ludia v strede: Pisem momentalne clanok, kde budem treti autor (z 5). Je to o tom, ze prvi dvaja borci/phd studenti urobili nejake experimenty na projekte, ktory im navrhol ich (moj byvaly) sef. Investovali do toho kazdy cca 1 cisty clovekorok, prvy z nich to mal ale tazsie, pretoze musel tu reakciu "rozchodit", pretoze na zaciatku o nej nebolo vobec nic zname. Ja som urobil vypocty, ktore vysvetluju vysledky ktore dostali. Investoval som do toho 30-40 cistych clovekodni. Urobil som o dost menej prace ako prvi dvaja - takze rozhodne prvy autor byt nemam. Ale urobil som dost prace na to aby som bol na clanku - to si myslim, ze rozhodne! Som spokojny s tretou poziciou? - ano :) Takze asi tak.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Páči sa mi používanie pojmu "človekodeň"... Inak pokiaľ posudzovanie grantov sa taktiež opiera o databázy, kde sa vyhodnocujú publikácie i citácie ľudí na základe "človekodní", tak je ten chemický systém OK.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

clovekodni

... tak v tomto konkretnom pripade je takato nomenklatura dost dolezita, lebo okrem mojich 30-40 clovekodni je v tom utopenych aj cez 20000 procesorohodin :)

Inak co sa tyka grantov, tak z mojej osobnej skusenosti na zapade ich hlavne zaujima 5 najdolezitejsich clankov daneho cloveka (ktore vybera podla vlastneho uvazenia clovek, co ziada o grant). Pricom tie by mali byt bud prvy alebo posledny autor - este som sa nestretol s tym, ze by niekto do tejto kategorie uvadzal ine clanky (okrem ludi uplne na zaciatku kariery, co proste maju celkovo menej nez 5 clankov).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

najlepsie

Je mat zopar mono autorskych publikacii s vysokym impaktom. Skoda ze redakcie casopisov ich dost nenavidia a odmietaju
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

posledny autor je najdolezitejsia pozicia na publikacii a osobne nepoznam obor, kde to tak nie je (nevyjadrujem sa k humanitnym oborom). To, ze to Klimcik nevie je este viac sokujuce.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Kamoska farmaceuticka mi spominala rovnaky system. Ja som prirodovedkyna a u nas to takto nie je, aj ked sa mi tento sposob celkom paci, malo by sa to asi ujednotit. Poradie je tazke urcit, kto kolko na clanku robil, hlavne ak ide o nejaky clanok, na ktorom pracovali napr. 3 teamy z 3 krajin, kazdy urobil zhruba rovnaku robotu, teda pomeral a vyhodnotil data z terenu v svojej krajine. Prvy je ten, kto to cele nakoniec spisal a potom sme vacsinou uvadzali veducich tymov. Obcas sa mi nepacilo, ake miesto v poradi som dostala. Do kniznice sa potom k autorom uvadzaju percentualne podiely na clanku. Na konci su obycajne ti, ktori moc neprispeli, no a u nezainteresovaneho z ineho odboru teraz mozu posobit, ze oni to cele vlastne vymysleli :-)))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Vážený pán Ctirad Klimčík. (Matematik svetového významu.)

Rád by som Vás požiadal o vyjadrenie sa k exponenciálnym hodnotám (priestorovým dimenziám) matematických (arabských) čísel v nasledovnej rovnici:

2+2 = 2.2

Keby matematické čísla v danej rovnici mali exponent (0), tak vtedy by uvedená rovnica mala nasledovný tvar:

2*0 + 2*0 = 2*0.2*0
1+1= 1.1
2 = 1
čiže prestala by byť rovnicou.

Keby matematické čísla v danej rovnici mali exponent rôzny od (0), napríklad exponent (1) vtedy by predmetná rovnica mala tvar:

2+2 = 2.2
4*1 = 2*2

Čo by tiež nebola rovnica, lebo hodnota:

4*1 je dĺžkovou (jednorozmernou) hodnotou, pričom hodnota:
2*2 je plošnou (dvojrozmernou) hodnotou.

Ak by v matematike existovali bez rozmerné (bez exponenciálne) čísla, kde by sa nachádzalo ich miesto na reálnej osi (x)?

Príčina toho že matematika patrí k vyučovacím predmetom s najhoršími vyučovacími výsledkami, spočíva práve v tom, že narába so substitúciami, s abstrakciami, ktoré nemajú nič spoločného s materiálnou podstatou prírody, lebo vytvoriť abstraktnú substitúciu niečoho reálne existujúceho, znamená zbaviť to niečo materiálnej podstaty (hmotnosti) a akceptovať ho iba v geometrickej (abstraktnej – obraznej - matematickej) podobe.

Obrazná podoba ničoho, substitúcia ničoho, čiže hodnota matematických čísel bez exponenciálnej dimenzie, bez geometrickej obraznej podoby, tvorí matematiku nepochopiteľnou pre drvivú väčšinu ľudstva a v konečnom dôsledku vedie aj k tomu, že tu uvedená, na oko primitívna, triviálna rovnica, je samotnými matematickými abstrakciami (číslami) neriešiteľná.

Za prípadnú odpoveď vopred ďakujem.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Pán Járay, mal by ste vrátiť na základnú školu a zopakovať si matematiku.
ak prepíšete tvar 2.2 do tvaru 2*2 nevytvoríte "plošnú hodnotu"
V prípade čísla dva dokonca platí 2+2=2.2=2*2
základom myslenia v matematike je schopnosť abstraktného myslenia, deti sa najskôr naučia priraďovať k predmetom "abstraktné" hodnoty - čísla (1 jablko, 3 deti), neskôr začnú s nimi hodnotami pracovať (súčet, násobenie, atď) a nakoniec sa naučia za konkrétne hodnoty nahrádzať premennými (x+y=z) a naučia sa tak zásady zovšeobecňovania pojmov. Neskor je matematika zložitejšia a prichádzajú rôzne matematické operácie(trigonometria,integrály, funkcie, vektory atď) na ktoré človek potrebuje "vyšší stupeň" abstraktného myslenia.
Vy bohužial nedokážete správne pracovať ani s konkrétnymi číslami a nechápete ich význam.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

K clanku prof. Presnajdera

Dobry den, vazeny pan profesor.

Rozhodol som sa, ze sa na clanok Petra Presnajdera pozriem. Nie ze by som mal rozsiahle vedomosti z nekomutativnej geometrie, ale uz som s tym niekedy prisiel do styku. Rad sa necham pripadne poucit.

Clanok Petra Presnajdera je pomerne podobny clanku, ktory o NC Schwingerovom modeli napisal s Haraldom Grossem. Napokon, prof. Presnajder sa na konci clanku aj zmienuje o tom, ze s Grossem o problematike viedli diskusiu, nez clanok vysiel. Grosse v tej dobe nebol v nekomutativnej geometrii ziadne B-cko a zda sa, ze on voci praci namietky nemal. Okrem ineho, clanok presiel cez peer-review a bol publikovany v Journal of mathematical physics.

V spominanom clanku v kapitole 3.2 autor zavadza komutativnu limitu, azda to mu dava pravo nazvat ten fukcional chiralnou anomaliou - mame predsa objekt, ktory v komutativnej limite prechadza na chiralnu anomaliu. Komutativnu limitu mozeme chapat ako ad-hoc definiciu, kym to niekto neurobi rigorozne, nie? S vela objektami sa napokon vo fyzike pracovalo ovela skor, nez boli rigorozne definovane.

Vase tvrdenie, ze sa jedna o "hrubu nepravdu" mi pride celkom prehnane aj za predpokladu, ze mate pravdu. Samozrejme, formulacia typu "we found exact formula ..." sa mohla zmenit na "we found formula which might be ...", ale bol by v tom prilis velky rozdiel? Nie ste trosku zaujaty, vzhladom na to, ze mate nejake spory s bratislavskymi teoretikmi?

Navyse, vydali ste clanok, ktory by upozornil vedecku verejnost, ze tato publikacia obsahuje chybne tvrdenie, ked ste na to narazili? Upozornili ste autora?

Vsetko dobre prajem a tesim sa na ozrejmujucu odpoved!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dobrý deň,

1) začnem od konca. Upozornil som na ten problém Prešnajdra, keďže som bol (anonymný) referee jeho článku. Keď si dobre pamätám, v mojej zamietavej recenzii som uviedol v podstate to isté, čo tu na blogu. Prešnajder zareagoval tak, že článok poslal do iného časopisu, zrejme dúfajúc, že padne na menej vnímavého refereeho. Podarilo sa mu to, článok vyšiel a dokonca sa stal tým najcitovanejším, aký Prešnajder má za polstoročie svojej kariéry ako samotný autor bez spoluautora. Ako je to možné? Nuž, to je všetko otázka dôvery. Fuzzy sféra je veľmi zaujímavá regularizácia kvantovej teórie poľa, keďže zachováva štruktúry, ktoré iné regularizácie narušujú, napr. (super)symetriu, chiralitu fermiónov či topologické konfigurácie. Ak napokon Prešnajder prišiel s tvrdením, že fuzzy regularizácia zvláda k tomu všetkému ešte aj anomáliu, iný referee, Grosse i mnohí ďalší členovia fuzzy komunity mu to uverili a nezabudli sa o tom zmieniť vo svojich článkoch, keď v ich úvodoch pravidelne vymenúvali, čo všetko fuzzy regularizácia dokáže. Vtip je však v tom, že všetci títo ľudia nečítali Prešnajdrov článok do hĺbky. Keby to urobili, zistili by, že Prešnajder nemá žiadnu lokálnu fuzzy formulu pre chirálnu anomáliu. Získal iba horibilný funkcionál, o ktorom ukázal, že v komutatívnej limite dáva známu komutatívnu formulu pre anomáliu (tu nejde vôbec o rigoróznosť, jeho výpočet rigorózny je). Keby Prešnajder získal pekné fuzzy lokálne formuly PRED VÝPOČTOM komutatívnej limity, tak nepoviem ani pol slova a odobrím jeho tvrdenie o anomálii na fuzzy sfére. Ibaže on ich nezískal. Chirálna anomália sa jednoducho s fuzzy sférou nesnúbi a napísať článok, ktorý tvrdí opak naozaj nie je OK.

2) Prekvapuje ma, že vecnú kritiku článku vydávate za produkt nejakých nešpecifikovaných osobných sporov. Vari oprávnenosť kritiky či jej ostria závisí od medziľudských vzťahov?

3) Prečo som nenapísal odborný článok, kde by som Prešnajdra skritizoval? Čo ja viem ? Pravdupovediac, ani som na to nepomyslel. Na mňa v tej svojej chybnej práci nijako neútočil, ani si nenárokoval nič svetoborného, takže mi to v podstate nestálo zato.Vyjadril som sa k veci až teraz po rokoch, keďže mi to prišlo vhod v kontexte mojich blogov. Nijako pritom nebránim Prešnajdrovi či komukoľvek inému, aby kritizoval chyby v mojich článkoch (ak pravda nejaké nájde...)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dobrý deň,

1) Hovorilii ste, že problém stojí a padá na nedefinícii lokality a z toho vyplývajúcej (ne)definície chirálnej anomálie - ak som vás teda správne pochopil. Peter P. získal formulu, ktorá v limite dáva chirálnu anomáliu a pravdepodobne kvôli tomu ju nazýva fuzzy chirálnou anomáliou. Vymyká sa toto nejako štandardom nekomutatívnej geometrie - nazývať veci rovnako, ako ich komutatívne limity?

2) Ja vám, samozrejme, verím, že viete o čom píšete, ako však ja, neodborník na túto oblasť, mám mať jasno v tom, kto z vás má pravdu? Najmä keď napríklad taký Grosse s tým problém nemal a to je v nekomutatívnej geometrii pravdepodobne väčšie meno, než ste vy? A samozrejme, vo vecnej kritike je úplne jedno, v akom ste vzťahu, akurát formulácie ako "hrubá nepravda" už nie sú vecnou časťou tej kritiky a môžu ním byť ovplyvnené. Inak povedané, nie sú pochybnosti o tom, či máte (ako odborník) oprávnené odborné výhrady, ale skôr o tom, či ste magnitúdu toho problému trochu nezväčšili.

3) Nuž a predsa ste si dali námahu napísať o tom blog. Nepadlo by to na úrodnejšiu pôdu, keby ste tak urobili v rámci odbornej verejnosti?

Prajem príjemný deň
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Váš prvý diskusný príspevok vyzeral dosť objektívne, druhý už o niečo menej. Poďme teda po poriadku:

1) To, že P. Prešnajder získal formulu, ktorá dáva v komutatívnej limite chirálnu anomáliu, nie je prekvapujúce a vyplýva to z faktu, že fuzzy sféra funguje ako regularizácia. Povedzme teda, že Prešnajder overil priamym výpočtom to, čo sa očakávalo. Keby to prezentoval takto skromne, tvrdiac, že jeho výpočet je jednou z mnohých alternatív ako regularizovať Schwingerov model (mimochodom jednou z najzložitejších), tak by to bolo OK a znieslo by to azda aj publikáciu. Avšak Prešnajder tvrdí, že získal presnú anomáliu na fuzzy sfére, čo je teda nepravda. Naozaj, výsledná Prešnajdrova fuzzy formula nemá nejaký fuzzy LOKÁLNY tvar (ktorý sa Prešnajder ani nepokúsil zadefinovať). Na rozdiel od (super)symetrie či topologických konfigurácií, v prípade chirálnej anomálie fuzzy sféra nie je teda nič viac než len obyčajná regularizácia, ktorá nemá voči iným regularizáciam žiadnu výhodu. Toto malo byť v Prešnajdrovom článku uvedené, zvlášť keď som ho na to ako referee upozorňoval.

2) V tomto bode trochu robíte "dojmológiu", ktorou poukazujete na vašu neobjektivitu. Na jednej strane vo vašom prvom príspevku posúvate debatu do odbornej roviny tým, že si želáte moje odborné ozrejmenie a keď vám ho poskytnem, tak sa z vás náhle stáva neodborník, ktorý nedokáže posúdiť platnosť mojich odborných argumentov. V ďalšej vete je už z vás znovu "odborník", ktorý "vie", že Grosse je na nekomutatívnu geometriu väčšia šajba ako ja, a navyše podsúvate publiku, že Grosse Prešnajdrovu interpretáciu explicitne odobril.

3) Kde som mal či nemal vyjadriť svoj názor o Prešnajdrovom článku ? Na blogu, v odbornom časopise, v kuloároch? Záleží predsa od účelu, no nie? Ja som vážne napísal tento konkrétny blog iba preto, aby som upozornil laickú verejnosť, že vedecké články nesúce všetky vonkajšie znaky kvality ešte stále môžu byť problematické zo subtílnejších vnútorných dôvodov.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Dobry den,

1) V poriadku, taketo vysvetlenie mi pride OK. Nie je teda problem v tom, co z vypoctoveho hladiska v tom clanku bolo, ale ze interpretacia vysledkov je nespravna, alebo nepodlozena.

2) Ale kdeze, nerobim dojmologiu. V prvom prispevku som taktisto spomenul, ze nemam rozsiahle vedomosti z odboru. Debatu posuvam len do takej roviny, v ktorej mam sancu rozumiet, o com pisete. Nemam vedomosti na to, aby som vedel posudit, ktory z dvoch odbornikov ma pravdu. Ale dobre, dajme tomu, ze mate pravdu a ze Grosse a ini si ten clanok poriadne neprecitali (co sa mi zda nepravdepodobne, ale ak je to pravda, tak je to zlyhanie ich vedeckej integrity). Nuz a to, ze je Grosse v nekomutativnej geometrii vacsie meno (o.i. pisem, ze "pravdepodobne"), usudzujem zo scientometrickych udajov (h faktor, pocet citacii) a z toho, ze v nekomutativnej geometrii publikoval viac, nez vy. Vy tiez pomerne casto vytahujete citacie, tak mi snad tento (nie vzdy optimalny) postup odpustite.

3) Pokojne piste blog, len moze mat nezelany efekt - na Slovensku su ovela zavaznejsie pripady, ako tie, co spominate v clanku. Velmi casto su ako najvacsi vedci oslavovani ti, co len daju podpis na clanok s 5000 autormi, bez toho aby tomu poriadne rozumeli. Citatel potom moze nadobudnut dojem, ze su snad schopnejsimi vedcami ako Presnajder ci Olejnik. Okrem ineho, myslim ze je celkom znama vec, ze Buzek je hlavne manazer a vedu robia na jeho oddeleni ini.

Nech sa dari
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nech sa darí aj vám. Budete to mať náročné, keď budete chcieť dostáť vašim ostrým kritériám na integritu, Neveriť kolegom a musieť preventívne študovať do podrobností všetky ich články vám zaberie veľa času...
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie


  1. Július Kovács: Obchvat Bratislavy je dod*baný. Kolóny z juhu do Bratislavy budú ešte horšie. 304
  2. Martin Droppa: Štátny smútok? A načo?! 82
  3. Martin Foto Potočný: Keď zrušenie vyšetrovacieho tímu Kuciak spochybnili už aj Taliani 69
  4. Ondrej Putra: Hanbiť za Slovensko sa nebudem a voliť budem! 60
  5. Jozef Sitko: Danko vraví o slobode, hľadá ju v Moskve! 45
  6. Jaroslav Ridoško: Prečo sa očkovanie spochybňuje? 44
  7. Martin Pollák: Dokonalý zločin (kreslený vtip) 42
  8. Miro Jankes: Pokuta z Nemecka 39
  9. Věra Tepličková: Že by už...? A dobrovoľne? 21
  10. Irena Simunekova: Vodná nádrž Nitrianske Rudno 21

Rebríčky článkov


  1. Kristián Čechmánek: O 17. novembri, predčasne narodených deťoch a komunizme
  2. Michala Ries: Zobuď sa, miláčik, bol to len zlý sen...
  3. Matej Madar: 17.11.2019 - deň, keď sme posledný raz oslavovali slobodu a demokraciu...
  4. Marek Duda: Nežnosť môjho detstva
  5. Rastislav Hrušovský: Rodina 17. novembra.
  6. Stanislav Mičev: Komu patrí november 1989?
  7. Ľubomír Belák: Moje Nežné, revolučné spomínanie
  8. Jozef Kovalík: Zamyslenie nad tridsiatkou
  9. Štefan Vidlár: Postpseudorevolučňí zombie
  10. Roman Hutira: Trenažér F1 či stíhačka Harrier, ako bežná súčasť výučby na univerzite.

  1. Vodič havarovaného nákladného auta je už doma
  2. Luxus a gýč. Rezešovci svoje honosné sídlo nedokážu predať
  3. Ďalšia tragická nehoda pri Nitre. Obeť má len osemnásť rokov
  4. Nesklamte nádej, odkázali politikom z pódia (česko-slovenská minúta po minúte)
  5. Odvolával sa naňho Fico. Prokurátor jeho telefonát s Vadalom nepoprel
  6. Vavro horel ako fakľa. Mak urobil fatálnu hlúposť (hodnotenie)
  7. Slováci neudržali vedenie nad vicemajstrami sveta, v Rijeke podľahli Chorvátom
  8. Schwarzenberg: Slováci majú dobrú vlastnosť, pomáha však mafii
  9. Sociálna poisťovňa začne začiatkom decembra vyplácať vianočné príspevky
  10. Saková pred voľbami v tichosti zvyšuje platy policajtov cez príplatky

  1. Vladimír Palko: Neustrnúť v nostalgii a pátose Novembra
  2. November 1989 Ján Čarnogurský: Skandovanie bolo počuť do cely
  3. Biskupi odsudzujú politické aktivity Mariána Kuffu
  4. Česko - Slovensko 6 : 0
  5. Alexander Cipko: Ako videli rok 1989 Rusi
  6. Stalinove ženy - západný liberalizmus alebo komunistický bordel?
  7. Matovič: Nepôjdem do vlády s PS/Spolu, ak sa nevzdajú registrovaných partnerstiev
  8. Progresívne Slovensko: Najklerikálnejšia strana na politickej scéne
  9. Arcibiskup Zvolenský kritizuje farára Kuffu a kňazov, ktorí sa angažujú v politike
  10. Matovič: PS/Spolu otravujú s debilinami. Na registrované partnerstvá musia zabudnúť

Už ste čítali?