Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Rýchliky na trati z Bratislavy do Košíc spomaľujú zastarané vozne (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

tento blog preposlat kapitanovi a oplieskat mu to o hlavu .
evidetne zlyhanie na strane politikov co zase nedomysleli zvysok vlakovej supravy
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Áno, všimol som si, že na tých vozňoch chýba nápis NÁRODNÝ DOPRAVCA. To bude asi dôvod ich zastaranosti.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pozri

Aj auto je vyrobené na rýchlosť dajme tomu 250 ale nechodíš na ňom toľko to isté platí aj u rušňov. Nové rušne sa kupovali hlavne kvôli obnove za tie 40 ročné čo tadiaľ ťahali vlaky doteraz.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

no ale grafikon sa menil lebo pocital s tym ze na nejakych tych usekoch usetri minuty a tu je jasne pisane ze to je technicky nie ze nemozne ale no ehm nesystematicke a riskantne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Rozdiel je v tom, ze predtym zeleznica nemala ani trat a ani lokomotivy na vysoke rychlosti.
Po novom uz ma na tie rychlosti trat, aj lokomotivy, ale dozvedame sa, ze nemame vagony.

A mimochodom 160 uz v dnesnom svete nie je vysoka rychlost na zeleznici. Budujeme nieco, co je v zahranici na hlavnych trasach samozrejmostou uz desatrocia.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

V našom štáte

Sa peniaze investujú diaľnic a rýchlostných ciest momentálne čo sa týka dopravy a je zanebaná dlhodobá obnova tratí a vozidiel to jest už vybudovanej infraštruktúry , ktorú stačí dá sa povedať len modernizovať. Viem , že vo svete je to normálne videl som to na vlastné oči aj sa viezol. Pritom robím na železnici eurofondy nie sú čerpané tak ako treba. Navyše prichádzajú súkromní nakladaní a osobní dopravcovia na železničnú sieť. Veľa tovaru a ľudí sa prepravuje po ceste v minulosti to bolo viac železnicou. Tie peniaze proste chýbajú . Zvlášť na financovanie tak pretechnizovaných rušňov ako je vectron napríklad. Ja viem že je to v Európe normálna vec ale dakedy sme si ako štát vedeli vyrobiť rušne sami (Škoda Plzeň, ČKD Praha) a aj Rusi nám dávali rušne Sergej napr. Dnes si zato platíme veľké peniaze ktoré sa nám ako štátu, spoločnosti nevrátia. Už sú v zahraničných vreckách .My sme chudobný štát či sa to dakomu páči alebo nie a podľa toho to tu aj tak vyzerá jedna trať prosperuje na úkor ostatných v štáte. Tak je to so všetkým.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

náhodný dopravca...captainrail.... (grcajúci smajlík)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Niečo pre pána kapitána

Hodnoť:   mínus indicator plus

modernizácia tratí a parku ŽKV

Všetky staršie štúdie a strategické materiály, z ktorých vychádzali následne projekty modernizácie vychádzali z konceptu základnej kostry rýchlych vlakov s málo zastávkami (dnešné IC vlaky) preložených "cúrakmi" kategórie R, ktoré na Slovensku stoja prakticky pri každej vŕbe (na trati Ba - Ža je najdlhší úsek medzi Bratislava Vinohrady a Trnava t.j. cca 42 km) a teda aj racionálna dopravná technológia pre celú trať pre túto kategóriu vlakov rátala s rýchlosťou 140 km/hod. Pre osobné vlaky to bolo 120 km/hod.

Pri tomto sa vychádzalo z fyziky (rovnomerný a zrýchlený pohyb telies ) a energetiky (racionálne využitie trakčnej energie). Na túto tému bolo v odbornej literatúre popísané veľa (viď. napr. prof. Jansa) a nemá zmysel robiť arbitra medzi zdravým rozumom a politickými (laickými) prianiami.

Paradoxne mali ZSSK vozne a rušne na rýchlosť 160 už v roku 1988 (ešte ako ČSD, okrem jedálnych) a nemohli ich adekvátne využívať. Čo sa týka jedálnych resp. bistrovozňov sa mení situácia v železničnej doprave prakticky každých 10 rokov. Príchod "bagiet" a plastových fliaš tento druh "občerstvenia" vo vlaku skoro pochoval (v západnej Európe ešte boli dôsledky ešte silnejšie ako u nás) a dnes zasa ľudia radi prídu na čapované pivo, kávu do skla a dajú si normálne jedlo. Takže dnešná situácia na ZSSK je len odrazom toho, aké priority má štát a koľko peňazí natečie do systému.

Či sa cestujúci vezie rýchlosťou 120, 140 alebo 160 km/hod nie je úplne smerodatné, hlavne aby prišiel na čas a aby existovala alikvotná prípojová verejná doprava.
Vzhľadom na vek jediných "rýchlych" vozidiel ZSSK radu 350 (rv. 1973 - 1975) , bolo už na čase obstarať nové HDV pre najbližších 30 rokov. Možno sa dá diskutovať okolo spôsobu obstarania ich náhrady novými "Vectronmi" ale nové vozidlá bolo treba. To, že sa "obchodníci" na ZSSK rozhodli v GVD zaviesť aj pri nedostatku adekvátnych vozidiel vlaky s max. traťovou rýchlosťou 160 km/hod. je síce "nezodpovedné" a vedie k nespokojnosti cestujúcich s meškaním ale zodpovedá to možnostiam ZSSK a potrebné vozne nie sú k disopozícii v adekvátnom množstve ani inde a bude ich potrebné buď vyrobiť resp. prerobiť niektoré s existujúcich vozňov ZSSK ( na to treba tiež peniaze, ktoré ZSSK nemá a fondy EÚ sa na to nedajú použiť) .

Rýchlosť 160km/hod. pri vlakoch kategórie R je dobrá hlavne na to, aby mohol v prípade meškania jej využitím vlak skrátiť resp. eliminovať meškanie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

rekuperácia ?

Neviete, či je dnes možná rekuperácia - vracanie prúdu späť do siete pri brzdení ? V Česku to vraj funguje a šetrí to energiu.

Druhá otázka - nebolo by účelné, vzhľadom na rýchlosť akcelerácie na rýchliky použiť elektrickú jednotku namiesto vozňov s lokomotívou ? Elektrická jednotka má viac hnaných náprav, takže by sa teoreticky mohla rozbehnúť rýchlejšie.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

že:

"... Či sa cestujúci vezie rýchlosťou 120, 140 alebo 160 km/hod nie je úplne smerodatné, hlavne aby prišiel na čas a aby existovala alikvotná prípojová verejná doprava..."

Tak prepáčte - hovoríte za seba!??? Pre mňa je smerodatné byť z KE v BA za 4,5 hodiny, a nie za 5?5 hodiny. Z toho hľadiska: je pre mňa dôležité, či sa veziem 120 alebo 160 km/h.

A poznám ďalších x ľudí, ktorí preferujú toto kritérium. Takže prosím: vyjadrujte sa za seba!
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

rýchlosť jazdy vlaku

Max. prevádzková rýchlosť vlaku je len jedným z aspektov zrýchľovania žel. dopravy. Stačí sa vrátiť do začiatku 90-tych rokov, keď sa z vlakov kategórie Ex stali "IC" a "zázračné zrýchlenie" dopravy (napr. Ba - Ža pod. 2 hodiny) bolo dosiahnuté len organizačnými opatreniami. Vtedy bola medzi Ba a Púchovom max trať. rýchlosť 120 km/hod a s výnimkou staníc Jur a Cífer sa cez všetky stanice jazdilo max 100 km/hod alebo ešte menej (Trenčín, Trnava .....).

Aj v takom bohatom štáte s najrozvinutejšou železničnou sieťou, ako je Švajčiarsko (podobná geomorfológia územia a veľké mestá ), je max. traťová rýchlosť na drvivej väčšine tratí 160 km/hod pre klasické súpravy a to už riešia modernizáciu na tento štandard viac ako 70 rokov.

Pokiaľ ide o zrýchľovanie dopravy na trati Ba - Ža - Kś boli v minulosti (naposledy v roku 2008 ) spracované štúdie a PD na modernizáciu na rýchlosť 160 km/hod. Úradníkom z EK sa zdalo, že projekty sú drahé a ekonomicky nenávratné (úsek LM - KŠ) a prakticky sa zastavilo projektovanie (väčšina projektov na úrovni DÚR sa bude musieť zahodiť), v roku 2015 sa urobila nová štúdia s obmedzeniami (akože "lacnejšia" ale s kompromismi (rýchlosť 100 - 160 km/hod), kde sa napr. úradníkom z Bruselu nepáčila u nás plánovaná kompletná eliminácia úrovňových krížení trate s pozemnými komunikáciami. Takže ekonomika nepustí.

Pokiaľ ide o rýchlosť a iné ukazovatele dôležité z pohľadu cestujúceho, robilo sa v minulosti viacero marketingových prieskumov na úrovni SR a aj EK (väčšinu robili zahraničné agentúry) a z prieskumov vyšla rýchlosť a s ňou spojený čas jazdy pri diaľkových vlakoch až na 4 mieste.
Ja sa na to dívam tak, že smerodatný je celkový čas strávený v dopravnom prostriedkoch (celá cesta kľučka - kľučka).

Napr. pokiaľ dochádzam denodenne do práce :
- cca 8 min. mi trvá cesta "z gauča" cez obutie, zamknutie dverí domu, chôdza na perón na stanicu
- 23 min. cesta cca 26 km vlakom REX,
- 7 min. chôdza z perónu na žst. BHl. na nástupište električiek,
- 3 min. cesta električkou (ak nečakám na spoj) + 4 min. peši a sedím za stolom, (resp. 12 min. celú cestu peši).

Čas strávený cestou do práce v dopravných prostriedkoch je porovnateľný s ostatnými súvisiacimi časmi ( a to bývam a pracujem "na dohľad" od žst. 400 - 600 m ). Pri diaľkovej doprave sa tento pomer upravuje a zrýchlenie vlaku má väčší vplyv na skrátenie cesty. Pokiaľ však bude vlak kategórie "R" stáť "pri každej vŕbe" tieto časté zastávky (spomalenie, státie v stanici a rozbeh na traťovú rýchlosť) bude mať stále významný vplyv na dĺžku jazdy vlaku.

Pri doprave na stredné vzdialenosti, ako je u nás (celé územie SR zo západu na východ je dlhé cca 440 km) je na vzdialenosti dlhšie ako 200 km potrebné použiť kombináciu rýchlych (málo zastavujúcich vlakov) a nadväzujúcej regionálnej dopravy. Takto to funguje vo všetkých štátoch s podobnou veľkosťou ako je SR resp. s podobnými "veľkými dedinami" ako je Bratislava, Košice, Prešov ...Na priek tomu, že politici a laici občas spomínajú vysokorýchlostnú dopravu na železnici, tá u nás pre vnútroštátne účely nikdy asi nebude. Pre jej ekonomickú udržateľnosť je potrebné aby spájala mestá, z ktorých má jedno cca milión a druhé viac ako pol milióna duší (optimálne tiež milión).

Môj názor vychádza zo skúseností s cestovaním po Európe a skutočnosti, že organizačné opatrenia obvykle nič nestoja (alebo len zanedbateľné náklady oproti investičným variantom) a najprv treba vyčerpať tieto možnosti (tiež všetci chcú hneď diaľnice, rýchlostné cesty, lepšie školstvo, zdravotníctvo ...) a vrece s peniazmi je len jedno.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

súhlasím, ale treba myslieť na budúcnosť

Súhlasím, že maximálna rýchlosť je len jeden z parametrov a treba pomeriavať veľké investičné náklady s úsporou času.

"vrece s peniazmi je len jedno" to je dobrá poznámka, máme obmedzené množstvo peňazí, preto ich treba investovať tam kde je pomer prínosov a nákladov najlepší.

Druhá vec je, že treba myslieť do budúcna - prestavba trate len na 120 alebo 140 km/h je podĺa mňa krátkozraká. Zrýchlenie šetrí nielen čas cestujúcim, ale môže aj znížiť náklady, kedže na rovnaký obeh stačí menej vozidiel. Ak má byť železnica do budúcnosti konkurencieschopná voči autám musí zrýchliť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Realita

Súhlasím ako cestujúceho ma zaujíma jedine to či príde vlak načas. Žiaľ pri stave vlakov ZSSK je to nemožné. Neustále meškania často bez toho aby Vám vedel sprievodca povedať prečo meškáme. 1.5 som sa viezol v R ktorý ťahala tá nová lokomotíva a čo sa nestalo porucha na lokomotíve a ostali sme stáť v Trenčíne... A so starými lokomotívami je to 50 na 50 s poruchami, keď to nie je lokomotíva tak je to niektorý vozeň a občas aj neschopnosť personálu ZSSK. Keby platili rovnaké podmienky pre vlaky IC a R tak by sa situácia zmenila. Ak by muselo ZSSK vyplácať náhrady....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

modernizácia tratí a parku II.

K infraštruktúre:
- zvýšenie rýchlosti je len jedným z faktorov prečo sa trať modernizovala (súvisí s cca 5 -12 % nákladov),
- riešil sa najmä zlý stav železničného zvršku a spodku, sanácia umelých stavieb (mosty, tunely),
odstraňovali úrovňové kríženia s pozemnými komunikáciami, mali vplyv na hmotnostné obmedzenia vlaku, rýchlostné obmedzenia, spotrebu energií,
- riešil sa mimoúrovňový prístup na nástupištia, (vrátene osôb s obmedzenou mobilitou a orientáciou),
- stavali sa vyvýšené nástupištia s možnosťou priameho nástupu do nízkopodlažných vozidiel, v "rýchlikových" staniciach dlhé 400 m a v ostatných dopravniach 250 m,
- trať sa vybavovala a novým zab. zar. (z Jura do Púchova bola väčšina zab. zar. z roku 1941), a komunikačným systémom (GSM-R, ETCS - európsky vlakový zabezpečovač),
- stanice vybavovali hlasovým a obrazovými IS,
- modernizovalo sa TV a systém napájania vlaku (od Púchova ďalej aj zmena trakcie na 25 kV a eliminácie negatívnych vplyvov elektrickej trakcie - elektrokorózia), obmedzili straty, meranie spotreby a rekuperácia energie,
- predlžovala sa užitočná dĺžka predjazdných koľají v žst. na 750 m (dlhé nákladné vlaky) ,
- opatrenia na elimináciu hluku ostatných enviro faktorov spojených s dopravou,
- na a samozrejme sa zlepšili aj iné faktory vplývajúce na kultúru cestovania (priestory staníc, WC, služby.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Agapidxy

To, čo píšeš má hlavu aj pätu, ale musíš uznať, že chválenie sa novými lokomotívami má väčší efekt pre pospolitý ľud. Tak, ako mnoho a mnoho iných "úspechov", ktoré nás prenasledujú bez efektu v našich peňaženkách. Drobnosť, že deklarovaná rýchlosť je len zbožným prianím a chvastaním sa strojcov našich úspechov (nemáme takú drobnosť ako vozne), sú "chyby rastu", povedané newspeakom známym ešte zo socialistického budovania počas päťročníc. A k ďalšej päťročnici sa naši vodcovia už pripravujú plným tempom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Používanie zdravého rozumu

Naši politici za od dôb "šokializmu" nezmenili, len jedna strana sa "rozdelila" na viacero menších a viacero jedincov tak dostalo možnosť verejne prezentovať svoje ego.

Súčasnú situáciu beriem ako fakt a skutočnosť, že riadenie firiem ako je ZSSK ( a aj iných veľkých firiem v SR ) by mali robiť ľudia, ktorí problematike rozumejú (majú v danom odbore prax a vedia, čo riadia) a nie len politické krytie. Bohužiaľ, ako aj v iných oblastiach, vzhľadom na veľkosť SR (počet obyvateľov) nemôžu zákonite mať všetky "strany" odborníkov resp. profesionálov, ktorí si nechajú od odborníkov aspoň poradiť. No a okrem ľudí treba mať aj peniaze (kde sú, tam je aj verejná doprava na vyššej úrovni) a teda politici sa môžu následne chváliť aj reálnymi činmi s nespochybniteľným efektom pre verejnosť.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

@ Jonáš Štepita

bez urazky, ale clovek, co sa zaujima "vlaky a železnice a tiež aj infraštruktúru dopravy na Slovensku" by mohol poznat rozdiel medzi ruznom a lokomotivou :)

inak s clankom suhlas
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Aký je ten rozdiel?

Ja sa o železnice tiež zaujímam a neviem.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Ja tiež nepoznám rozdiel

Existuje rozdiel vôbec medzi rušňom a lokomotívou? Však to je to isté, nie?
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie


  1. Václav Mika: Obnovenie mestskej záchytky je nevyhnutnosť 374
  2. Transparency International Slovensko: Bratislava – hlavné mesto svojvoľného zadávania zákaziek 248
  3. Mirka Gúčiková: Straty a nálezy dva 245
  4. Libuša Removčíková: Pôjdem prvou triedou, bude to komfortnejšie - pravda alebo mýtus? 244
  5. Martin Drozdík: Detektor lži 243
  6. Dominika Paučová: Nesmieš zatvárať oči, týka sa to aj teba 243
  7. Nina Sobotovičová: Nechcem separovať len pre dobrý pocit 240
  8. Jiří Jeřábek: GDPR si vyžaduje komplexnosť každého individuálneho riešenia 239
  9. Leonard Malacký: Jahňací štít uprostred babieho leta 41
  10. Martin Droppa: Špinavosti komunálneho kandidáta 19

Rebríčky článkov


  1. Ľubica Dandášová: Ľudská podlosť a bezohľadnosť.
  2. Dominik Parajka: Volkswagen XL1 – mimozemšťan, ktorý sa reálne vyrábal
  3. Lórant Kulík: Fotokronika s článkami: Zo života numizmatickej spoločnosti v Košiciach (2011-2013)
  4. Adrián Hanzlíček: Môj prvý príspevok
  5. Ján Popovič: #MeToo: je dôvod aplaudovať?
  6. Milan Lahučký: Kuala Lumpur na 4 noci nestačí
  7. František Cudziš: Politický význam tzv. koncepčnej fyziky
  8. Ľubica Hroncová: Franz a Dora perom Michaela Kumpfmüllera
  9. Michaela Manikova: Šialene smutná princezná
  10. Viola Drozdová: Sexuálne zneužívanie detí nie je nový jav, a nielen v cirkvi.

  1. Šéfka rozhlasového spravodajstva RTVS Stano Maťašovská rezignovala
  2. Prečo Kozák rezignoval? Možno už nechcel byť súčasťou vojny na zväze
  3. Polícia ide po stope nebezpečných odpadov zo skládky pri Bratislave
  4. Putinov kandidát nevyhrá, čo teraz? Radšej rušia voľby
  5. Bulvár označoval Inda za brutálneho vraha, nutnú obranu už vysvetľoval aj Fico
  6. Spolu s Gatesom založil Microsoft. Zomrel Paul Allen
  7. Prudký rast cien bytov sa zastavil
  8. Anglicko v šlágri vyhralo v Španielsku, hoci takmer stratilo trojgólový náskok
  9. Sú to zhýralci a devianti. O poľských kňazoch vznikol tvrdý film a má veľký úspech
  10. Daňo opúšťa Winnipeg, z listiny voľných hráčov si ho stiahlo Colorado

  1. Danko by mal odstúpiť: Dankovi tečie do topánok. Našli sa práce s rovnakým názvom a počtom strán
  2. Marián Kočner je produktom zločineckého režimu strany Smer-SD
  3. Univerzita Mateja Bela vyzve Danka, aby zverejnil svoju rigoróznu prácu
  4. Rektor bystrickej univerzity žiada od Danka ukázať rigoróznu prácu a od ľudí podporu jeho výzvy
  5. Fico sa tvári, že obeťami vraždy nie sú Kuciak a Kušnírová, ale on a jeho strana
  6. Pochod v Berlíne zvolal advokát podporujúci ľavicovo-extrémistických zločincov
  7. Vladimír Dulla: Ján Mrva, kandidát na primátora, bez zverejneného tímu
  8. Ve Washingtonu se bojuje i za Prahu a případ Kavanaugh je jednou z důležitých bitev
  9. Mladá Slovenka o multikulturalizme
  10. Peter Lipa: Otec mi zomrel v Osvienčime, mama ma ukryla

Už ste čítali?