Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Slobodný vzdelávací trh - pokračovanie 5 (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Len zmykate

Stat s autorskymi pravami na ucebnice a testy. Malo by sa to zakazat a robit poriadky uz aj v skolstve a vyhodit predrazenych sukromnikov. Ste hanba statu ked sa dozadujete dojit stat.
 
Hodnoť

 

1.) Ako a kým by mali byť takéto certifikačné agentúry financované...?

2.) A aký záujem by mohla mať napr. certifikačná agentúra Zväzu automobilového priemyslu--
súc takto financovaná--
na tom, aby bolo dieťa vzdelávané i v literatúre, či dejepise...?

3.) Čo v prípade, ak si rodičia nebudú môcť dovoliť z vlastných prostriedkov sami hradiť vzdelanie dieťaťa...?
Za predpokladu, že prichádza na rad systém pôžičiek:
čo v prípade, ak dieťa, rodič či objednávateľ časom zistí (-ia), že sa dieťa na ono konkrétne vzdelanie nehodí--
kto bude hradiť prestup dieťaťa, kto novú certifikáciu a akým spôsobom by boli hradené ušlé náklady objednávateľa,
ŠPECIÁLNE v prípade, ak teda uvažujeme o priestore,
v ktorom by jedným z objednávateľov certifikácie bol aj bankový a poistný sektor
(ktorý by bol v najpesimistickejšom prípade snáď na možných ziskoch z prestupov dokonca priamo zainteresovaný)...?

4.) Nie je tu nebezpečenstvo výroby poslušnej armády nevzdelaných (či jednostranne vzdelaných) robotov na jedno použitie,
závislých na splatení (prípadnej) pôžičky svojmu objednávateľovi,
priveľké...?

5.) Ste si istý, že kultúra, morálka a etika podnikateľského prostredia sú v slovenských pomeroch na tak vysokej úrovni,
že si môžeme dovoliť takýto veľký priestor podnikateľským subjektom...?

Za prípadné odpovede vopred ďakujem.
---
 

Odpovede

k 1. - agentúry budú financované zadávateľom (odberateľ), poprípade aj tým, kto sa o certifikát uchádza...nechávam to otvoreé.

k.2. - nebude mať taký záujem, ten záujem bude mať zrejme štát, verejnosť. Certifikát je akási vstupka do automobilového priemyslu. On si stanoví kritéria, ktoré pre výkony povolaní potrebuje. Certifikačná agentúra a ani odberateľ nevzdeláva, zo je vec poskytovateľa vzdelávania...

k. 3. Základ vzdelávania zatiaľ navrhujem financovať cez poukážku ako je to aj dnes. Plus ako doplnenie môže ísť aj o granty, dofinancovávanie odberateľmi, ceny...atď. Pôžička a banky je jednou z výnimočných možností pre ozaj exkluzívne vzdelávanie. Inkluzívne vzdelávanie do 18 rokov by sa malo zmestiť do sumy poukážky. Finančne náročnejšie by mohli byť niektoré exkluzívne vzdelávanie, ktoré by mohlo byť dofinancovávané z iných zdrojov.


k 4. - Nie je. Inkluzívne vzdelávanie je najvhodnejším prostredím pre dieťa, kde sa bude pohybovať podstatnú časť dňa. Exkluzívne vzdelávanie je doplnkom k inkluzívnemu pre deti s výraznejším nadaním. Aj dnes deti chodia na krúžky matematiky, chémie...kde dostanú viac poznatkov ako v bežnej škole. Inkluzívne vzdelávanie síce nenavrhujem ako povinné, ale ako odporúčané. S vekom sa môže dieťa postupne odpútavať od svojej materinskej školy (inkluzívnej) a tráviť viac času v prostredí exkluzívnom.


5. - Napriek tomu, že táto otázka je sugestívna a mätúca, pokúsim sa odpovedať. Nemyslím si, že kultúra, morálka, etika podnikateľského prostredia je na Slovensku zdravá, pretože kým štát umožňuje podnikanie na štátnych zákazkách, trh bude deformovaný. Pokiaľ tu bude sbaha o monokultúru, nebude ani podnikateľská etika ok. Druhá časť je Vami podsunuté tvrdenie - podnikateľské subjekty (provokatívne prostredie a pedagogika) dostávajú na trhu rovnaký priestor ako protektívne, direktívne, autentické, amikatívne, autonómne a inkluzívne prostredie. Trh neznamená podnikanie - trh znamená ponuku možností. Zopakujem ešte raz - sedem prostredí, 5 subjektov a tri sféry sú nezávislé "orgány jedného tela". Sloboda je tu pre vzdelávajúceho, nie pre "orgány tela" tohto trhu. Vzdelávajúci sa, je klientom. Trh je primárne navrhnutý ako optimum pre vzdelávajúcich sa, sekundárne pre poskytovateľov služieb na trhu.
 

 

Mám istú takú relatívne dlhodobú skúsenosť s priaznivcami anarchokapitalistických predstáv,
že pri diskusiách ich veľmi často mätie,
že sa ich "nepýtam" na to, kto by vôbec v bezštátnej spoločnosti staval cesty
(pretože je mi jasné, že to sa veru vždy niekto ochotný nájde),
ale skôr ma zaujíma,
čo by majiteľ cesty následne od "klientov" chcel za prevádzku, údržbu a možnosť jej využívania.

Pred cca 10 rokmi hovoril český sociológ (dnes poslanec EP za frakciu socialistov) Jan Keller o tom,
že čochvíľa dospejeme do stavu,
v ktorom skôr než vôbec zamestnávateľ zaplatí zamestnancovi prvú mzdu za odvedenú prácu,
tak si to pracovné miesto bude musieť zamestnanec u zamestnávateľa kúpiť.
Keller o tom vtedy hovoril ako o istej výslednici trendov v rámci celého západného sveta.

Nemyslím si,
že by problém etiky a morálky slovenského podnikateľského prostredia vyriešilo odstránenie štátnych zákaziek.
---
 

Idey anarchokapitalizmu

su velmi inspirativne, ale ja nie som odporcom statu. Rovnako legitimne su hodnoty socialistov, liberalov, kapitalistov, konzervativcov i anarchistov. Problemovymi sa stavaju vtedy, ked vladne ktorykolvek z tychto prudov a diktuje svoje hodnoty vsetkym. Politicka inkluzia je to, co je riesenim. Kapitalizmus priniesol sutaz a konkurenciu (provokativna kultura). Pre mnohe oblasti je to velky prinos, nie vsak pre politicky system - sutaz medzi politickymi prudmi je prvkom provokativnej kultury a ide len o to, kto bude ovladat stat. Stat ovlada vitaz volieb. A je jedno ktory politicky prud, hoci aj socialisti...ktori to tu zafarbia do cervena - protektivne a potlacia sutaz. Stat sa stava nastrojom ovladania a ohlupovania obyvatelov. Riesenim vsak podla mna nie je zrusenie statu, ale diverzita moci nad statom. Ak hovorime o demokracii, tak to, co je dnes u nas i vo svete demokraciou nie je, skor feudalizmus s prvkami demokracie. Sutaz je vhodna v homogennych spolocenstvach, moze byt prinosom v ramci politickeho smeru - napr. volby lidra pravice, liberalov...socialistov, ale nie sutaz medzi politickymi smermi. Tam ma zmysel spolupraca, partnerstvo. Ak by stat ovladali vsetky politicke prudy (sedem), potom by stat bol maly a bol by kompromisom. Stat by potom bol konsenzualnou a univerzalnou zmluvou. O to iste mi ide v skolstve. Zmluva medzi 7 kulturami. Kym dnes sa navzajom neznasaju a superia, v skutocnosti su sucastami jedneho celku, kde kazdy ma svoje miesto. Skolska politika ma tie iste principy ako politika stranicka.
 

 

Na prvý pohľad koncept síce zaujímavý, ale pri bližšom posúdení vidím stále dôraz na nadvláde "súťaživcov".

Tri poznámky mi takto skraja napadli:

1.) Ak by štát ovládalo Vašich sedem politických prúdov, tak by to stále boli politické prúdy založené na vnútornej súťaži.
Dostali by ste tak politický systém založený na konsenze síce rovnocenných skupín, avšak vnútorne fungujúcich stále iba na princípe boja o moc.
(Práve preto hovorím za seba naopak o zrušení systému politických strán.)

2.) Tento systém nehovorí nič o spôsobe určenia vládnucich skupín
(teda voľbou, ustanovením či direktívou),
ale iba o rovnocennosti tých skupín ľudí, ktorí sú už pri moci.
Pokojne by ste ho mohli uplatniť i v systéme oligarchickom, či totalitnom
(napr. v bývalom Sovietskom zväze by tak inkluzívne mohli vládnuť zástupcovia jednotlivých vnútorne homogénnych frakcií v rámci KSSZ.)

3.) Takýto systém ruší demokratické princípy:
keďže zrovnoprávňuje i tie politické (stranícke) skupiny,
ktoré by voľbami vždy aktuálne podporila iba marginálna časť obyvateľstva.
.
Čo sa týka Vášho konceptu školstva:

hovoríte síce o 7 kultúrach, ale na konci dňa tam vidím stále iba dôraz na vznik plne liberalizovaného systému,
v ktorom by sa mal ten zlý zlý štát čo najviac stiahnuť a uvolniť priestor súkromnému školstvu.

Navyše vo mne pretrváva i ten dojem,
že primárnou myšlienkou tohto konceptu nie je vytvorenie kruhu kultúr,
ale pokus o verejnú ponuku predstavy možnosti systémového vyvýšenia akejsi novej alternatívy nad tie ostatné (súčasné):
"provokatívneho vzdelávania", riadeného priamo "odberateľmi" z radov zamestnávateľov,
ba dokonca zrovnoprávnenie tejto alternatívy so štátom na báze "politicko - právnej subjektivity".

Fakt je, že prvými, kto by takejto predstave zatlieskali,
by asi boli strední a veľkí zamestnávatelia.
---
 
Hodnoť

Cela Vasa kritika je len o dojmoch

Takato debata nevedie k nicomu. Sutazivcom davam rovnaky diel vplyvu, ako ostatnym siestim.Primarnou myslienkou je inkluzia kulturna, politicko-pravna i hospodarska. Inkluzia znamena harmoniu. Vylucuje monopol kohokolvek. Moja kritika sucasnej demokracie spociva v kritike sutaze politickych prudov. Ja presadzujem konsenzualny koncept. Rovnako ako v prirode medzi zivocisnymi druhmi neexistuje sutaz, ale konsenzus. Existuje sutaz iba v ramci druhu - silnejsi vedie stado, alebo ma pravo zachovat rod. Okrem cloveka sa nestalo, ze by nejaky druh vyhynul preto, ze lesu vladol "demokraticky" zvoleny nejaky druh, povedzme vlk. Priroda je inkluzivna. Ano, clovek je rovny prirode ako celku vnutorne, navonok si berie rolu zivocisneho druhu. V mojom koncepte je sest subkultur - exkluzivnych analogiou zivocisnych druhov, siedma inkluzivna je cisto ludska.

Dieta je prirodzene ludske - inkluzivne, dospely je "zivocisny druh", ktory vykonava sluzbu - ma sluzit dietatu. Dieta sa uci. Dnesny system nuti dieta popriet ludskost a predcasne zriet v zivocisny druh. Ak ho nechame riadit si svoju vzdelavaciu cestu, stane sa dospelym, ktory zostane vedomym clovekom-dietatom a zaroven prijme rolu "zivocicha", cim sa zapoji do spolocenskeho zivota.

Hovorite o liberalizme, ze moj system je plne liberalizovany - nie som si isty, ci pouzivate rovnaku definiciu ako ja. V nasich koncinach sa spaja s kapitalizmom (neoliberalizmus), v zapadnych krajinach je liberalny demokrat to,co u nas zhruba socialny demokrat. V mojom koncepte by provokativnu kulturu u nas chapali ako kapitalisticka, v zapadnych by ako liberalnu nazvali moju amikativnu kulturu. Preto som sa vyhybal nazvom, ktore by citatela miatli. Pomenoval som ich novymi nazvami. Definicie su vsak viac-menej rovnake.

Odkial ste zobrali, ze provokativna kultura ma byt nad vsetkym a riadit vsetko cez odberatela? Doteraz je jedinym odberatelom, kto si kladie podmienky stat (konzervativna kultura) a ten ovlada provokativna a protektivna kultura. Vsetky tri kultury su vsak autoritativne. V mojom navrhu ide prave o eliminaciu autoritativnych kultur, teda aj provokativnej, vyvazovanim s neautoritativnymi. Cize protipoly, ktore sa budu vzajomne limitovat, nie vylucovat ako doteraz.

Sukromne skolstvo? To je aj dnes a uci rovnako ako statne, lebo stat nedovoli ucit inym cielom ake on stanovil. Sukromne skoly su sukromnymi iba podla zriadovatela.Podla vzdelavania su vsetky statne, kedze vsetky plnia statny vzdelavaci program. Ja navrhujem vsetky programy, aby bol mozny vyber. Stat so statnym vzdelavacim programom bude podla mojho konceptu jeden z moznych siedmich.


Vy si teda mimoriadne domyslate namiesto premyslania a argumentacie, staviate na svojich dpjmoch a predsudkoch.
 

 

Aby ste mohli v nejakom systéme dosiahnuť a udržať konsenzus,
tak je buď nutné, aby ste ho zbavili mocenského hegemónneho priestoru (trónu), ktorý je možné ovládnuť,
alebo musíte vopred ustanoviť garanta, ktorý ho bude mať obsadený od počiatku.
Snaha o monopolné postavenie je prirodzenou motiváciou účasti na trhu, keďže trh je založený na súťaži (boj o ovládnutie trónu mocenského hegemóna),
pričom v priestore trhu plní štát úlohu garanta, nie účastníka trhu.
Presunutím úlohy štátu z úrovne garanta na úroveň účastníka trhu proste iba uvoľníte mocenský trónny priestor hegemónie.
Vzhľadom na to, že by účastníkmi trhu neboli jednotlivé subjekty (jednotlivé školy), ale organizácie, tak by sa prirodzene snažili o fyzické vytvorenie trónu a maximálne ovládnutie priestoru.
Takáto situácia by najviac vyhovovala organizácii subjektov združených okolo "provokatívnej pedagogiky", keďže takýto prístup k veci by mali priamo v DNA:
jej by zrovnoprávnenie s "poníženým" štátom vyhovovalo najviac.

Predpokladám, že všetkých týchto rizík si bude okrem súčasného garanta (štátu) najviac vedomé práve amikatívne vzdelávanie.
---
 

S prvou vetou môžem súhlasiť

S druhou čiastočne. Nie každý, kto je na trhu sa usiluje o monopol. Najmä nie o kultúrny monopol. Neviem o tom, že by sa napríklad predajcovia áut snažili z trhu vytlačiť predajcov pečiva. Pečivo je iná "kultúra" ako "vozidlo". Takže na vzdelávacom trhu sa môže stať, že by napríklad jeden poskytovateľ protektívneho prostredia vytlčí z regiónu druhého poskytovateľa protektívnej pedagogiky. Pokiaľ však bude všetkých sedem vzdelávacích kultúr v rovnocennom mocenskom postavení, nemôže sa stať, že by ktorákoľvek z nich vytvorila monopol. Monopol direktívnej kultúry dnes existuje práve preto, že ho presadil štát a inú kultúru nepripustí.

Pokiaľ ide o direktívnu kultúru v priestore Slobodného vzdelávacieho trhu, štát nebude jediným obhajcom direktívnej kultúry, tá je blízka obyvateľom s konzervatívnym zmýšľaním. Štát teda bude jedným z viacerých odberateľov, ktorý si založí (už má založené) certifikačné agentúry, nájde poskytovateľov direktívnej pedagogiky a deti i rodičov, ktorí dôverujú štátu a konzervatívnej direktívnej kultúre. Štát bude teda obhajovať direktívnu kultúru spolu s ďalšími organizáciami a obyvateľmi.

K štátu ešte poznámka k Vašej obave, že na trhu získa monopol provokatívna kultúra. Ona ju získala práveže cez štát už teraz, hoci v školstve to ešte nie je až také výrazné. Ale už tu máme segregované školy napríklad pre mimoriadne nadané deti, už tu existujú štátne zákazky pre vybrané firmy pre tvorbu učebníc, IT prostriedky, atestačné vzdelávanie učiteľov - kredity, atď. Čiže nie je pravda, že štát je bariérou proti monoppolom, naopak, on sám je monopolom a deformuje trh. Keď máte dobré "styky" so štátnymi orgánmi, dostanete štátne zákazky, so ziskom sa podelíte so "stykmi" a keď zbohatnete dostatočne, založíte si stranu, ovládnete štát. A možno budete naoko kritizovať štát za to, že niekoho obmedzuje.

Možno len hádžete všetkých podnikateľov do jedného vreca. Môžem Vás uistiť, že kultúra veľkopodnikateľov, ktorých klentom je štát, je iná ako kultúra živnostníkov, remeselníkov, alebo stredných podnikateľov. Kým kultúru tých prvých je možné označiť ako provokatívna, v prípade živnostníkov ide skôr o autonomickú kultúru. Spomedzi politických prúdov by sme mohli nájsť prienik pravice s veľkopodnikateľmi, malopodnikatelia viac sympatizujú s libertariánmi alebo anarchokapitalistami.

Štát ako garant trhu zlyháva, preto úlohu garanta májú prevziať účastníci trhu. Tzn. že pravidlá na trhu majú byť konsenzom a kompromisom medzi siedmimi vzdelávacími kultúrami.

S poslednou vetou Vášho komentára plne súhlasím pokiaľ ide o amikatívnu kultúru. Pretože amikatívna a provokatívna kultúra sú v kontraste, sú to protipóly, ktoré sa vzájomne vylučujú. Je takmer nemožné, aby sa sa tieto dve kultúry spikli. To isté platí pre dvojicu direktívna a autentická kultúra, tiež pre dvojicu protektívna a autonomická kultúra. Tu je možný iba kompromis. Výnimku tvorí vzťah medzi exkluzívnymi a inkluzívnou kultúrou, kde je možný aj konsenzus. Ak dobre chápete o čom hovorím, potom zistíte pointu môjho konceptu. Vychádza z prirodzenej povahy spomínaných kultúr. Je akceptácia egoizmu ekluzívnych kultúr, ktoré jednotlivo v pozícii monopolu pôsobia deštruktívne, ak ich postavíte do rovného vzťahu, stavajú sa užitočnými. Znamená to, že naozaj amikatívna kultúra bude prirodzene sústavne sledovať kroky provokatívnej kultúry a v prípade akejkoľvek snahy o nadobudnutie prevahy zo strany provokatívnej, okamžite budú bubnovať na poplach. Ale aj opačne. Provokatívci okamžite odhalia "kamošov" amikatívcov, ktorí mienia na systéme parazitovať.
 

 

Nedokážeme sa zhodnúť v základnej záležitosti:

podľa môjho názoru je trh skupinou ekonomických, hospodárskych subjektov,
snažiacich sa o získanie minimálne dominantného, ak nie rovno monopolného postavenia.
Keďže štát funguje ako garant toho, aby žiaden zo subjektov nedosiahol monopolné postavenie
(čo samozrejme neznamená, že sa o to sám za určitých okolností nepokúša),
tak jeho odsunutím z pozície garanta vytvoríte priestor,
v ktorom sa subjekty budú môcť pokúsiť o zisk dominancie, či monopolu.
Ja som o úlohe štátu čoby nutného garanta presvedčený,
Vy tejto úlohe nedôverujete.

Vy (zrejme) veríte tomu,
že pred ziskom dominancie jedného či niekoľkých subjektov (či systémov) dokáže trh ochrániť vzájomný dohovor a vzájomná "krížová" kontrola,
ja som zasa presvedčený o tom,
že odstránením štátu z pozície garanta a jeho presunutím na úroveň rovnocenného "partnera" (či skôr účastníka) už následne bude možný akýkoľvek vývoj situácie
a budúcnosť sa teda v tomto priestore stane nepredvídateľnou.

Z môjho uhlu pohľadu sa na trh dívate (na môj vkus) až príliš idealisticky a dôverčivo.
---
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie


  1. Ľuboslava Šusteková: Oškvarkové pagáče 1 591
  2. Stanislav Martinčko: Súdia nás sudcovia s pochybnou povesťou, alebo čakatelia na pochybnú povesť??! 941
  3. Jozef Legény: Výbuch v Prešove by mal konečne zobudiť kompetentných 797
  4. Jozef Drahovský: Zákon o cestnej premávke 8/2009 Z. z. a zmeny k prvému decembru 2019 793
  5. Filip Bajtoš: Vezmime si príklad od Rumunov 771
  6. Jozef Kmeto: Nenávistným statusom od rómskeho dievčaťa sa už zaoberá polícia 689
  7. Martin Ondráš: Kauza pozemkových úprav - skutočná pravda 476
  8. Miroslav Ferkl: Mikuláš Kiska 2019 380
  9. Martin Droppa: Prvá navždy ostane prvou 373
  10. Michal Latta: Najlepšia slovenská tarhoňa 324

Rebríčky článkov


  1. Štefan Vidlár: Spolužiaci moji
  2. Roman Hutira: Rozhovor: Majsterka sveta v spoločenskom tanci
  3. Vladimír Krátky: Zas sa nám to do .. Vallo ?
  4. Roman Hutira: Škola pre mimoriadne nadané deti (a kam chodia tie vaše?)
  5. Viktor Struhar: Mŕtvy chrobák
  6. Martin Krištoff: Hongkong sa topí aj v ekonomických problémoch. Jediným riešením sú vyššie investície do po
  7. Milan Lacúch: Len hore, alebo dolu človeče!
  8. Štefan Vidlár: Spomínka na Mikiho
  9. Štefan Vidlár: Obušek
  10. František Cudziš: Vede do vienka. I.

  1. Výbuch plynu v prešovskom paneláku zabil päť ľudí, obetí bude viac (minúta po minúte)
  2. Výbuch plynu v Prešove má osem obetí. Polícia zadržala šesť ľudí (minúta po minúte)
  3. Únik plynu a poškodené potrubie. Čo sa dialo pred výbuchom v Prešove
  4. Riaditeľ hasičov: Pri oprave zničenej bytovky porušili predpisy
  5. Ľudia zo zhorenej bytovky v Prešove: Holý život je to najdôležitejšie
  6. Andreja Kisku obvinili v súvislosti s firmou KTAG
  7. Projektantka: V Prešove muselo byť veľa nahromadeného plynu
  8. Chlapec zabil otca, ktorý týral jeho aj matku. Súd ho posiela do väzenia
  9. NAKA obvinila Fica z hanobenia rasy a schvaľovania trestného činu
  10. Električky pre desaťtisíce ľudí blokuje Kočnerov kontakt

  1. Ak chcú stíhať Fica, tak nech nás stíhajú všetkých
  2. Keď Čižnárom sľúbené peklo nemá správny Smer
  3. Karol Galek (SaS): Ceny energií porastú kvôli trhu, vysoké sú kvôli Ficovi
  4. Mazureka sa nepriamo zastal aj Daniel Lipšic
  5. Matovič podľa polície krátil dane, hrozí mu 7 až 12 rokov väzenia
  6. Andreja Kisku obvinili v súvislosti s firmou KTAG
  7. Kollárovu pikantnú komunikáciu s neplnoletým dievčaťom polícia v tichosti uzavrela
  8. Zas sa nám to do .. Vallo ?
  9. Polícia začala riešiť Trubana za výroky o drogách, niekto podal trestné oznámenie
  10. Matovič: Kiska skúsil zo štátu cucnúť stovky tisíc na úkor občanov

Už ste čítali?