Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Slobodný vzdelávací trh - pokračovanie 7 (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

 

Tak na systém asistentov sa bude musieť nabehnúť každopádne:
máme tu požiadavku sociálnej inklúzie v štátnom školstve a tú si nedokážem predstaviť na princípe (povedzme) 1 učiteľ a 30 žiakov,
z toho 3 - 4 deti problémové.
.
Čo sa týka financovania škôl "odberateľmi" z radov súkromných zamestnávateľov:
súhlasil by som jedine v prípade, ak by školstvo bolo bezplatné a bezodplatné.
Takto by sa zamestnávatelia mohli ukázať ako filantropi, ktorými bezpochyby sú.
Inak by si totiž rodičia žiakov kupovali viacmenej neistú budúcu šancu získať pracovné miesto pre svoje deti.

Pripomínam, že jedným z "odberateľov" má byť (podľa autora) finančný a bankový sektor, teda (teoreticky) vrátane poskytovateľov študentských pôžičiek,
čo by v prípade plateného školstva znamenalo priame zainteresovanie tohto "odberateľa" v chode systému,
AVŠAK bez ohľadu na úspech či neúspech žiaka
(dokonca neúspech žiaka by bol pre poskytovateľov pôžičiek výhodnejší:
dlhšie štúdium = viac pôžičiek).
---
 

Tieto tvrdenia ste už raz napísali

a dúfal som, že ste pri štúdiu vízie aj pochopili, že sa zakladajú na bezdôvoodných domnienkach...
Že ste pozorne nečítali, alebo nepochopili, hovorí aj fakt, že ja nehovorím o sociálnej inklúzii...hovorím o inklúzii. Sociálna inklúzia = exkluzívne prostredie založené na protektívnej pedagogike. Pozrite si to ešte raz. A inde som spomenul, že sociálna inklúzia na slovenský spôsob je vlastne integrácia a že stroskotá na nedostatku špeciálnych pedagógov a bude nesmierne drahá. Inklúzia komplexná - sociálna, veková, kultúrna, talentová...počíta s tým, že úlohy asistenta, učiteľa, liečebného pedagóga preberú staršie deti, preto nebudú potrebné ich až také vysoké počty.

Odberatelia môžu poskytovať financie nad základný rámec poukazov. Špeciálne exkluzívne vzdelávanie je exkluzívne a môže vyžadovať zvýšené náklady. Môže ísť často o financie, ktoré firma vložila do nákupu špičkovej techniky pre svoje potreby a poskytne možnosť, aby ich využívali aj deti exkluzívneho vzdelávania.

To platí aj na finančný a bankový sektor. Môže platiť špičkových lektorov, ktorých s poukazu nemá šancu zaplatiť.

Ak ste čítali pozorne, tak ste si museli spojiť moje myšlienky, že navthujem, aby domovským prostredím deti od 3 do 18 rokov bola vzdelávacia tržnica (inkluzívne vzdelávanie) a počas tohto obdobia deti navštevovali exkluzívne prostredia iba ako doplnok. Zmyslom exkluzívnych prostredí je rozvoj nadaných detí, ktorým už rast nedokáže inkluzívne prostredie poskytnúť. Bolo by však fatálnou chybou dieťa v skorom veku zahlásiť do exkluzívnej školy ako domovskej.

Opäť nepozorné čítanie, keď tvrdíte, že neúspech žiaka by bol pre poskytovateľov pôžičiek výhodnejší. Certifikáciu budú robiť nezávislé certifikačné agentúry a máte to naviac istené i tým, že poskytovaľ vzdelávania je tiež nezávislý.
 

 

Ďakujem Vám za Vaše upozornenia týkajúce sa môjho chápania Vášho textu,

ale požiadavka EÚ na zavedenie sociálne inkluzívneho štátneho školstva existuje bez série Vašich článkov.

Rovnako tak nie ste jediným, kto by rád vyšší podiel súkromných peňazí vo vzdelávaní.

V oboch prípadoch som teda upozornil na isté praktické dopady na realitu,
ktoré s Vašimi predstavami majú nie vždy plné (povedzme doslovné) prekrytie--
a ak aj k prekrytiu dochádza, tak som ho skôr využil ako názorný príklad pre určitý masovejší názorový trend a jeho možné efekty.
Systém pôžičiek fungujúci v priestore poskytovateľov vzdelania priamo financovaných odberateľmi i z radov finančných inštitúcií je tak skvelou ukážkou skrytých "možností",
možných hrozieb schovaných v požiadavke na vyššiu spoluúčasť rodičov,
a to vo všeobecnosti,
nielen pri pohľade na Váš koncept.

Skúste niekedy vnímať moje príspevky k (nielen Vašim) článkom tak trocha zo širšieho uhlu pohľadu.
Okrem Vás totiž samozrejme oslovujem i (niekedy dokonca primárne) čitateľov príspevkov a okrem názoru na (aj Vaše) predstavy blogera ponúkam i môj náhľad na širší názorový vývoj v tej - ktorej problematike.

---
 

Ak nie ste priamy

a komentármi sledujete aj iných čitateľov, potom to pôsobí ako nepriame podsúvanie výrokov, tvrdení či významov, ktoré som nenapísal. Nie ste ani prvý, ani posledný, kto chce viac povedať ako počuť. Možno je vodným riešením potom písať vlastný blog, kam si môžete napísať čokoľvek. Tu by som bol rád, aby ste písali k veci, k mojim výrokom a tvrdeniam...
 

 

Nič Vám nikde nepodsúvam, ani priamo, ani nepriamo, ani vôbec.
Ak narazím na (podľa môjho názoru) sporný bod, tak naň upozorňujem, poukazujem na slabé miesta, založené viac na predstavách, ako na odstraňovaní možných rizík.
Netreba si to brať osobne.
Skúste do veci dávať menej Ega, pracujete predsa na koncepte a ten je vždy inými kritizovaný:
jednými v celkoch, inými v detailoch, ďalšími vo faktických nedostatkoch, všetko vždy podľa naturelu, zamerania a svetonázoru kritika.
Verte mi, že až s tým vyrukujete na odbornú verejnosť,
nebodaj ak by sa Vám dokonca podarilo rozprúdiť skutočnú verejnú diskusiu,
tak ja by som bol oproti tomu trikrát vylúhovaný čajíček.
So mnou sa prehnane netrápte, ja si len vždy poviem to svoje a hneď zasa vypadnem.
V porovnaní s mnohými inými diskutérmi som ja neraz až prehnane konštruktívny a vecný
;-)
hoci je fakt, že to možno nie každému vyhovuje.
Ak ale očakávate iba samé chvály a vďaky, tak to ste na zlom mieste.

Toto tu nie je uzavretá fejsbúková skupina.
---
 
Hodnoť

Niekoľko otázok

1. Ako to chcete dosiahnuť? - Zákonom? Dobrovolne? Salámovou metódou?
2. Bude respektíve zostane Povinná školská dochádzka? Pokiaľ nie a bude dobroľná vystúpime z OSN? Pokiaľ áno čo s rodičmi (respektíve s ich deťmi), ktorí odietnu posielať deti do školy?
3. Dnes Ľubyová oznámila, že zruší osemročné gymnáziá toto je tá cesta?
 

Ako to chcem dosiahnuť?

Verím, že v tom nebudem sám a nájdeme spoločné riešenie. Predpokladám však, že jedným z prvých krokov bude odbúranie legislatívnych prekážok a potom prijatie zákona. Jedna možnosť je "zhora" , t.j. politicky ako návrh zákona, alebo "zdola" ako dohoda už vytvorených subjektov s tým, že parlament to uzákoní vlastne duplicitne.

Navrhujem zrušiť povinnú školskú dochádzku. Viem si však predstaviť variant, keď Slobodný vzdelávací trh bol vytváraný ako súbežný systém k štátnemu školstvu. V takom prípade by sa rodič s dieťaťom dohodol, či chcú zostať v štátnom školstve, alebo sa hlásia do súbežného. Vstupom do Slobodného vzdelávacieho trhu by im povinnosť dochádzky zanikla a vybrali by si buď vzdelávanie v inkluzívnej vzdelávacej tržnici, alebo domáce vzdelávanie.

Súvislosť medzi PŠD a OSN nevidím...

Rodičia, ktorí odmietnu posielať deti do školy, im zabezpečia domáce vzdelávanie.

Rušenie osemročných gymnázii nijako nesúvisí s mojou víziou. Je ale fakt, že sú anomáliou systému, ktorý nedokáže poskytnúť kvalitu vzdelávania na bežných ZŠ. Nie som zástancom ich rušenia z pozície ministerstva. Kým nebude fungovať Slobodný vzdelávací trh, považujem ich rušenie ako nátlak na rodičov. Považoval by som to za nátlak aj v prípade sociálnej kvázi inklúzie o akej hovorí pani ministerka, keďže ide o integráciu, nie o inklúziu, detí rovnakého veku. Sociálna "inklúzia" detí rovnakého veku nevyrieši problém, pre ktorý dnes rodičia prihlasujú deti do osemročných gymnázií. Nadanie sa najlepšie rozvíja vo vekovo zmiešanom tíme detí, alebo v segregovanom tíme detí v prostredí s provokatívnou pedagogikou.

Ďakujem za otázky :-)
 

Ďakujem za vyjadrenie.

Práve tie spoločné riešenia by ma zaujímali. Ako chcete presvedčiť politikov, aby sa vzdali zasahovania do školstva? Respektíve, aby dali školstvu slobodu?
A) Ak to dáte zhora zákonom (rozumej násilím) tak ako zabezpečíte, aby to fungovalo naozaj nie len na papieri?
B) Ak to očakávate zdola, tak ako sa ubránia dotknuté subjekty, aby neboli v podstate eliminované? (Podobne ako je to pri Homeschool na SK,teda znovu na papieri je možnosť home school, ale reálne je ju nemožné vykonávať, alebo len s veľkým úsilím.

Predpokladal som zrušenie PŠD, (ja som za), ale to je v rozpore s Všeobecnou deklaráciou ľudských práv OSN, ktoré ratifikovla SR , kde sa píše, že základné vzdelávanie by malo byť nielen bezplatné, ale aj povinné. Preto máme v TZ 300/2005 odstavec, kde sa potrestá ten, kto bráni povinnej školskej dochádzke až 2 rokmi odňatia slobody.

Prečo by mali rodičia zabezpečiť domáce vzdelávanie deťom, ak im nebude hroziť sankcia? Respektíve, ak nebude PŠD ?

Netvrdím, že súvisí priamo, alebo, že vy ste za tým, len ministerka používa podobný slovník. Pri tom nejde o nič iné ako vziať rodičom jednu z posledných možností rozhodovať ako budú svoje deti vzdelávať.
Nazývate to (pejoratívne?) anomáliou systému, ale nebudú iní nazývať váš koncept, ak by sa podaril napríklad paralelne so štátnym tiež nazývať anomáliou systému a nakoniec po istom čase ho postupne zrušil, napríklad, tak, že určí, že maximálne 5% detí môže byť súčasťou SVT.
Dobre rozumiem, že ak by sa vám podarilo presadiť SVT, tak 8ročné gymnázia by ste dali zrušiť?

Ďakujem ešte raz za odpovede.
 

Nemám inú stratégiu

ako oboznamovať ľudí s víziou, a to sa týka aj politikov. Verím, že pokiaľ bude zdola čoraz silnejšia požiadavka na slobodný vzdelávací trh, tým je väčšia pravdepodobnosť, že sa toho politici chytia.

Ak by to politici schválili bez silnej podpory zdola, bude to opäť v rukách tých ľudí, ktorí chcú slobodné vzdelávanie uplatňovať. Už dnes ich je najmenej 20%, po zavedení trhu zhora, by ich počet postupne stúpal.

Ak zhora nie je ochota vyjsť v ústrety, je to už len v rukách ľudí zdola. Aj domškoláci sú určitá sila a pokiaľ sa dajú dokopy - už sa aj dávajú - všetci učitelia, rodičia i deti dajú dokopy, vymôžu krok za krokom ústupky tzv. salámovou metódou, ako ste naznačili.

K PŠD - OSN hovorí o povinnom vzdelávaní:

Zásada 7
Dieťa má právo získať vzdelanie, ktoré musí byť bezplatné a povinné,
prinajmenšom v elementárnych stupňoch. Musí mu byť poskytnuté
vzdelanie, ktoré bude zvyšovať jeho všeobecnú kultúrnu úroveň a
umožni mu na základe rovnakých príležitostí rozvíjať svoje schopnosti,
vlastný úsudok a zmysel pre morálnu i sociálnu zodpovednosť a stať sa
platným členom spoločnosti.
Najlepšie záujmy dieťaťa musia byť hlavnou zásadou tých, ktorí
zodpovedajú za jeho vzdelanie a výchovu; táto zodpovednosť spočíva
predovšetkým na jeho rodičoch.
Dieťa musí mať plnú príležitosť na hru a zábavu, ktoré by mali
smerovať k rovnakým cieľom ako vzdelanie; spoločnosť a verejné úrady
musia vyvíjať úsilie na podporu výkonu tohto práva.

OSN teda nehovorí o povinnej školskej dochádzke, hovorí o povinnom vzdelávaní. Čo je to vzdelávanie bližšie nešpecifikuje, a tak sa stáva, že jeden to chápe tak, že dieťa musí chodiť do budovy školy a poslúchať učiteľa, inde to pochopili tak, že je jedno ako sa dieťa vzdeláva, ale musí preukázať predpísanú úroveň vedomostí v konkrétnom veku. A rovnako sa môže do toho zmestiť aj také chápanie, že dieťa sa prirodzene vzdeláva za každých okolnosí a akýmkoľvek spôsobom. U nás je povinná návšteva školy, výnimku tvoria domškoláci s tým, že povinne školu musia navštíviť pri absolvovaní preskúšania. Právne je to však napadnuteľné nielen preto, že záväzok OSN nehovorí o povinnej dochádzke do budovy školy, ani o povinnom meraní vedomostí, ale aj preto, že naše zákony diskriminujú povinné výkony podľa veku. V prípade, že dieťa navštevuje štátnu školu a jeho výsledky nespĺňajú prepísanú úroveň, ani rodič a ani škola nie je za to sankcionovaná. V prípade domškolákov áno. Našli by sme tam ďalšie rozpory, ale nejdem ich tu rozoberať. Chcem tým len povedať, že na presadenie Slobodného vzdelávacieho trhu nie je nevyhnutné vystúpiť z OSN. :-)

Pokiaľ ide o rodičov, ktorí by vyslovene dieťa zanedbávali, obmedzovali prístup k vzdelaniu, potom je potrebné vec riešiť s daným rodičom a nie je potrebné brániť 99% rodičov vstúpiť do Slobodného vzdelávacieho trhu. Teoreticky sa môže stať, že to niektorý rodič zneužije, ale prakticky si myslím, že pôjde len o promile.

Osemročné gymnázia sú anomáliou systému bez akéhokoľvek pejoratívneho zafarbenia. Ak nejaké pejoratívum, tak voči systému, nie voči gymnáziu. Z kontextu je hádam jasné, čo som tým mal na mysli.

Áno, dá sa povedať aj to, že SVT je anomáliou štátneho systému a rovnako môže byť štátny systém anomáliou SVT...:-)
 

 

No, nechcem sa točiť v kruhu, tak skúsim len stručne.
Obdivujem váš idealistický optimizmus nech už je to zdola či zhora. Úprimne poviem, že pri podobných návrhoch nazvem to zjednodušenia školského vzdelávania som nieže stretol s nepochopením, ale do slova s odporom rodičov a hlavne nerodičov. Asi ako v zmysle: "My sme si to odtrpeli v škole tak musia aj nasledujúce generácie." A zhora to asi ani nemusím komentovať.

K OSN s tvojou interpretáciou nesúhlasím, aj keď chápem, že to sa snažíš napasovať. ;-) Jednoducho tvoja interpretácia je, že pod vzdelávaním možno rozumieť aj "Život ho naučí", čo asi autori deklarácie na mysli nemali.

To je v poriadku, že je treba to riešiť s rodičmi, ale ako to chceš riešiť? Kto bude určovať že to nie je vzdelávanie, ale zanedbávanie?
 

 

(Predpokladám, že to bude Rada, lebo štát ako garanta škrtol.)
 

Ano

s argumentmi typu "my sme do skoly museli a prezili sme to, preco by to nemohli aj mladi" sa stretavam uz 25 rokov.

K OSN - navrh, aby sa PSD predefinovala na povinne vzdelavanie, je sucastou Plavcanovho Uciaceho sa Slovenska a nikto to nespochybnoval OSN. Medzi vzdelavanim a povinnou navstevou skoly je jasny rozdiel. PSD bola zavedena davno pred vznikom OSN.

Povinne vzdelavanie znamena, ze dieta nemusi dochadzat do skoly, ale musi podat pozadovane vykony urcene SVP. Dalej nema zmysel sa tym zaoberat.

Stat moze riesit aj nadalej otazku zanedbavania vzdelavania - napr. vysledky PISA ukazali, ze na SK sa otvaraju noznice medzi detmi zo slabsich socialnych pomerov a standardnymi ci bohatsimi rodinami. To je prva uloha statu...Druhou je bezplatnost vzdelavania. Uz davno SK porusuje zavazok OSN, na ktory poukazujete, napr. domace vyucovanie vobec nefinancuje.

Ked uz spominam porusenie zavazkov OSN, tak je to aj diskriminacia domaceho vzdelavania tym, ze statnu skolu stat nepostihuje za to, ze dieta nedosiahlo pozadovame vykony, v pripade unschoolingu rodica postihuje.

Co sa tyka rodicov a mojej vizie - silnou zakladnou su rodicia domskolakov a tzv.alternativnych skol. Je to cca 20% populacie. Dalsi su nakloneni inej alternative ako statnej skole. Pracujem v mediu, to je tiez cesta ako dostat do povedomia rodicov ine pohlady na skolstvo a vzdelavanie. Sance su tu velke. A aj pri 20% pri subeznom rieseni, je skvely start.
 

 

Vstúpim do toho:
zaujímalo by ma, čo sa bude diať v sporných (konkrétnych) prípadoch.

Podľa Vašich predstáv by bol štát iba rovnocenným členom Rady a tak by nemal (okrem iného) možnosti a oprávnenia nestranného arbitra.

V jednom svojom príspevku ste mi k tejto veci napísali:
"Ale ovela vacsim rizikom je nestranny arbiter, ten moze sledovat ciele vlastne, moze byt podplateny jednou alebo druhou stranou sporu."
https://blog.sme.sk/diskusie/d...

Ktorý orgán by teda mal právomoc v nejakom konkrétnom spornom prípade rozhodovať o tom, či je dieťa vzdelávané dostatočne...?
A ak aj zistí, že dieťa vzdelávané dostatočne nebolo, aké právomoci bude mať vo vzťahu k poskytovateľovi vzdelania, akým spôsobom od neho vymôže zmeny...?
A v prípade, ak sa napriek tomu poskytovateľ vzdelávania nebude stotožňovať s rozhodnutím o nedostatočnom vzdelaní, kto bude v spore arbitrom...?
---
 

Myslim,ze som to uz vysvetlil dostatocne

Uz mi pride, ze ma iba skusate. Ale ok, posledny pokus:

Predstavme si, ze stat ma vlastny podnik, je to akciova spolocnost so 100% ucastou statu. A vsetci od 6 do 16 rokov musia povinne v tejto akciovke pracovat 5x do tyzdna.

Objavuje sa na scene nejaky Adamcik a pride s navrhom, aby sa akciovka zrusila, alebo subezne s nou sa vytvorila nova, kedze mnohym zamestnancom nevyhovuje. V navrhovanej akciovke ma byt nie jeden, ale 7 kulturnych subjektov, 5 subjektov vyroby a tri irovne vyroby...a vsetci budu mat rovnaky podiel v nej. Teda aj stat. Moze dokonca aj vetovat navrhy. Akciovka vsak vznika za podmienok, ktore povoluje stat. Rovnako ako za sociku bola dana veduca uloha KSC v Ustave, cl.4, tak aj teraz bude musiet stat zrusit cosi ako clanok 4 a povolit existenciu trhu v rezorte vzdelavania. Uz vsak nebude mat vylucnu pravomoc o nom rozhodovat sam.

Nova akciovka neriesi povinnu dochadzku do prace, ale moznost vybrat si zamestnancovi zo sirokej ponuky prace. Kto nevie co chce, nech zostane v starej akciovke a stat mu urci pracu.

Moj navrh neriesi otazku povinneho vzdelavania. Predpokladam, ze rodic, ktory sa rozhodne dietatu ponuknut SVT, je zodpovedny a dietatu zabezpecuje to najlepsie. Ak zostane v starom systeme, nech podlieha tlaku statu.

Ak sa hlbsie zamyslim nat clankom OSN a Ustavy, legislativnym zamerom nikdy nebolo nutit dieta do skoly, alebo vzdelavat sa, ale primat stat a rodicov, aby vytvorili podmiebky pre vzdelavanie deti, aby im nebranili vo vzdelavani. Prax je vsak taka, ze brania. Lebo nutia deti ucit sa to, co nechcu a v case ked nechcu. Z akeho titulu je mozne dieta postihovat za nevzdelavanie? Dieta ma len ludske prava, nema ani obcianske a ani pracovne. OSN vyslovne zakazuje detsku pracu. Ale statni papalasi to ponali tak, ze zaviedli PSD a tresty pre rodicov. Vazenie a zle znamky detom. Stat vytvoril pre deti vzdelavacie vaznice, su to pracoviska jednej statnej akciovky, v ktorej pracuju deti povinne taku pracu, aku im urcil stat. Stat teda vobec nesplnil legislativny zamer normy OSN o povinnom vzdelavani deti.

Tento zamer vsak v plnej miere naplni SVT. On plni povinnost vytvorit detom podmienky pre vzdelavanie tak, aby sa kazde dieta mohlo vzdelavat.

Nie je to jedina vec, ktora bola prekrutena.

Ale vratim sa k tomu, co ste riesili, ze niektory rodic dietatu nedovoli sa vzdelavat. Nech ho stihaju, ak je tak. Problem je v tom, ze stihaju aj toho, ktory respektuje dieta a nenutii ho ucit sa to, co vnucuje stat, alebo ho nenuti ist do skoly.

Dnes vsak riesime fiktivny pripad, ktory moze nastat v socialne zaostalej komunite. Potencial protektivnej a amikativnej pedagogiky je dostatocny na to, aby si s tym poradil. A keby nie, stale je tu stat, ktory moze postihovat rodica, ktory umyselne brani dietatu vzdelavat sa podla svojich potrieb.
 

 

Vo Vašom koncepte ste ale predsa odňali štátu štatút garanta a zrovnoprávnili ste ho
(dokonca, ako sám tvrdíte, "politicko - právne") s inými subjektami.

Za takých podmienok by zákon štátu neznamenal viac,
než výsledok ujednania subjektov,
bol by s nimi rovnoprávny
(práve preto, že ste tam dali tú "politicko - právnu" rovnocennosť).
To znamená, že by nemal ani kto posúdiť súlad dojednaní so zákonmi štátu,
keďže i súdy sú štátne a fungujú podľa zákonov štátu.

Je zaujímavé, že vo svojom koncepte ste odňali štátu všetky dozorné i rozhodovacie funkcie a predsa by ste od neho chceli,
aby dozeral a rozhodoval,
čoby ale nemohol, lebo Váš koncept mu tieto právomoci odňal.

Mám dojem, že Vy sám dopadom svojich predstáv nerozumiete.
...a aby ste mi zasa nenapísali, že stále staviam iba na dojmoch:
som si tým úplne istý.

Mimochodom,
ani ste mi na otázky neodpovedali konkrétne ("niekto si s tým poradí"),
ale to už je aj tak nepodstatné.
---
 

Tak ako akciovka

aj ona podlieha zakonom statu a predsa si stat velmi nepipne na valnom zhromazdeni akcionarov ak nema 51%. Presne takto to je, vynimkou je iba pomer, ktory je dany...v nasom pripade dany zakonom. Stat garantuje zakon o akciovke, v akciovke je garantom valne zhromazdenie. Tato debata je o tom, ze Vy tvrdite nieco a ja to mam vyvracat. Nie je to o zvedavosti, o otazkach, ci mi spravne rozumiete. A dajte si namahu to prestudovat, lebo ak zle precitate zadanie, mozete byt aj dobry matematik, vysledok nebude zodpovedat skutocnemu zadaniu. Som Vam vdacny za Vasu vytrvalost, aj uznavam Vas dobry usudok, ale mrzi ma, ze si vykladate veci inak ako je ich zamer.
 

 

Vo svojom koncepte chcete zrovnoprávniť štát s ostatnými účastníkmi na princípe "politicko - právnej" rovnocennosti.
Tak ste škrtli štát ako garanta zákonnosti.
V akciovkách nemajú akcionári politicko - právnu rovnoprávnosť so štátom. Valné zhromaždenia nediktujú totiž znenia štátnych zákonov
(pretože TOTO prosím znamená pojem "politicko - právna rovnocennosť so štátom").

Vo svojom koncepte chcete i zrovnoprávniť štát s ostatnými účastníkmi v princípe garancie prístupu k vzdelaniu,
čím ste škrtli štát ako garanta prístupu k vzdelaniu (vrátane princípu povinnej školskej dochádzky).
Vy sám predsa taktiež píšete niečo o povinnej školskej dochádzke a detskej práci.

(Mimochodom,
vôbec nepochybujem o tom, že až štát v budúcnosti zruší povinnú školskú dochádzku a (trebárs) povolí vyučovanie cez internet, tak to bude pre niektorých stále iba detská práca, lebo veď štát.
Možno sa o tom začne hovoriť aj vo veľkom a výsledkom nebude obmedzenie takejto detskej práce,
ale tlak istých kruhov na OSN, aby zrušila ustanovenie o detskej práci,
lebo veď je aj tak zbytočné, keďže aj štátna výuka je len detská práca.
Takže sa len ďalej treba vŕtať v tejto veci, je to veľmi prospešné :-/ )

Vo svojom koncepte chcete zrovnoprávniť ostatných účastníkov so štátom v rozhodovacom procese,
dokonca ak neobháji svoje právo veta, tak ho prinútite k opačnému postupu,
čím ste škrtli štát ako garanta rozhodovacieho a právneho zázemia.

"Výnimkou" tu teda teda nie je pomer, ktorý je daný.
"Výnimkou" je to, že zatiaľ čo pri akciovkách JE štát garantom vo viacerých smeroch, tak vo Vašom koncepte ani v jedinom.
Akurát tu slúži ako forma legitimizácie stavu,
v zmysle "je to legálne, lebo veď, aha, je tu štát".
---
 

Lepšie to už asi vysvetliť neviem

1. Štát vyčistí legislatívny priestor pre SVT a garantuje tento legislatívny priestor (nepredokladám, že by zrušil ľudské právo, ba ani občianske, trestné, alebo hospodárske...aby ste mi to nepodsunuli zas)

2. Rada SVT tvorí pravidlá spolužitia 7 kultúrnych prostredí, 5 subjektov a troch sfér v rámci legislatívneho priestoru, ktorý vyčistil štát.

3. Štát okrem toho, že určil priestor pre SVT, vstupuje aj do SVT (duplovane) ako subjekt, ktorý háji záujmy direktívnej pedagogiky a direktívneho prostredia, tretíkrát vstupuje ako subjekt vzdelávania v podobe odberateľa, poskytovateľa vzdelávacieho prostredia, certifikačnej agentúry. Po štvrtýkrát vstupuje aj do sfér.

Znamená to, že v rámci SVT má dostatok možností presadzovať svoje osobné záujmy.

Čiže štát ako štruktúra, ktorá slúži záujmom spoločenstva občanov - tieto vyjadria vo voľbách cez hlasy politickým stranám - tá garantuje aj mnou spomínaný legislatívny priestor.

Štát ako štruktúra, ktorá háji svoje osobné (nie celospoločenské) záujmy, je v SVT rovnocenným partnerom. Osobné sú. direktívna pedagogika, odberateľ, poskytovateľ, certifikácia a sféry.

Viac sa už k tomu nebudem vracať, takáto diskusia ma nikam neposúva, iba oberá o energiu, ktorú som mohol lepšie investovať.
 

 

Ak má štát "osobné záujmy" tak sa niekde stala chyba.

Štát má VŽDY obhajovať záujem verejný:
má byť garantom priestorov (právneho, zákonnosti, súťaže či spolupráce súkromných subjektov).
Funkciou demokratického štátu západného typu tak nie je IBA direktívna štátna pedagogika,
ale HLAVNE garancia slobodného priestoru pre alternatívy,
ktorý však vnútorne neoslabuje funkciu štátu čoby garanta miery vzdelanosti.

Ak uvažujete o priestore, v ktorom bude funkcia štátu čoby garanta OSLABENÁ, tak je to preto, lebo mu nedôverujete.
Slovenská republika ale nie je jedinou formou štátu, Vy sám spomínate napr. Švajčiarsko, mohli by sme hovoriť i o Škandinávii, o štátoch Beneluxu, Islande, Kanade, či Fínsku.
Problémom je prístup konkrétnej formy štátu k jednotlivostiam,
nie štát ako princíp.

Podľa môjho názoru je treba vyvíjať väčší tlak diskusiou, hľadaním podpory verejnosti v dielčích problémoch (napr. domáca výuka, miera a formy jej liberalizácie),
teda je treba pokúšať sa tlačiť štát do inej formy samého seba,
nie do formy samooslabenia svojich vlastných základných funkcií.

Zároveň je teda treba vysloviť HLAVNÝ NEDOSTATOK Vášho konceptu:
že ak by štát ustúpil predstavám uvedeným vo Vašom koncepte a uviedol by ho (pomáhal by v jeho uvedení) do praxe,
tak by sa súkromný sektor začal dožadovať podobných ústupkov v rámci najprv jednotlivých oblastí hospodárstva a ekonomiky,
neskôr celej spoločnosti
(predstavte si napr. hospodársku Radu štát + súkromný sektor založenú na politicko - právnej rovnocennosti).

Súkromný sektor však má byť súčasťou deklarovania určitej časti verejného záujmu,
nie súčasťou politickej moci.

Znamenalo by to totiž,
že štát je ochotný rezignovať na svoje funkcie, že je slabý, neschopný a nekomunikatívny.
...Tak ďaleko ale hádam ešte nie sme, stále je kam sa pohnúť.
---
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie


  1. Július Kovács: Keď Dobroslav drží Čižnára za gule. 1 106
  2. Dušan Koniar: S Maďaričom prišiel o prezidentský palác, s Blahom o dôstojný pomník 971
  3. Café Európa: Komu slúži očkovanie? 861
  4. Jana Venhartová: Dátum minimálnej trvanlivosti a dátum spotreby na potravinách 708
  5. Michal Lukáč: List pre voliča kotlebovcov 418
  6. Maroš Chmúrny: Najhorší hriech Smeru 418
  7. Mišo Šesták: Keď vás predbehne zúrivý trabant 396
  8. Michael Achberger: Metabolické typy: takto vám pomôžu lepšie sa stravovať 396
  9. Juraj Hipš: Čo prezradilo medzinárodné testovanie o ministerke školstva 358
  10. Miroslav Haviar: Karloveská katastrofa 355

Rebríčky článkov


  1. Štefan Vidlár: Hry pod lipama a iné boje
  2. Július Kovács: Keď Dobroslav drží Čižnára za gule.
  3. Martin Žilinčík: Krotitelia mozgov
  4. Jozef Kovalík: Vrakom
  5. Alojz Baránik: Rozhodovanie o väzbe obvinených v kauze TIPOS hovorí veľa o našom súdnictve
  6. Milan Lacúch: Kristus nemal rád hriešnikov!
  7. Štefan Vidlár: Staré auto
  8. Ján Slovák: Škola tretieho tisícročia
  9. Michal Lukáč: List pre voliča kotlebovcov
  10. Olívia Lacenová: Saudi Aramco sa tento týždeň stane oficiálne najhodnotnejšou firmou sveta

  1. Traja obvinení v kauze výbuchu bytovky idú do väzby (minúta po minúte)
  2. Po výbuchu v Prešove obvinili troch ľudí zo všeobecného ohrozenia (minúta po minúte)
  3. V Ostrave zomrelo po streľbe šesť ľudí. Minister ocenil prácu polície (minúta po minúte)
  4. V košickom paneláku unikal plyn. Hasiči urobili opatrenia
  5. Prešov rozdelí všetky peniaze zo zbierok ľuďom, práce zaplatí štát (minúta po minúte)
  6. V Bratislave zomrel ďalší cudzinec, zrejme po bitke
  7. Ukázali zničený interiér vybuchnutej prešovskej bytovky (fotogaléria)
  8. Vlastníci súhlasia so zbúraním zdemolovanej bytovky v Prešove
  9. Útočník hrozil v centre Košíc nožom, polícia ho postrelila
  10. Ingrid zo zhoreného bloku: Ľudia sú úžasní, pomáhajú

  1. Ján Benčík: Utáraný „sopliak“ Blaha o špeciálnom prokurátorovi
  2. Lukáš Kyselica: Mafia sa infiltrovala do polície, prokuratúry aj na súdy
  3. Ako Hlina s Matovičom vytrvalo potápajú vlastné strany
  4. Opozičný líder Kiska v politickej relácii Na telo porazil premiéra Pellegriniho
  5. Blaha: Prokurátor Honz, ktorý obžaloval Fica je obklopený najextrémnejšími liberálmi
  6. Blaha už nie je len internetový troll, ale aj Pellegriniho hanba
  7. USA zasiahli proti Kočnerovi, zmrazili mu financie - SME
  8. Mafia nám ovládla štát. Neznesiteľná podobnosť vraždy novinárky na Malte so Slovenskom
  9. Poslanec Blaha, hanbite sa
  10. Nové závažné okolnosti v kauze Kiskových pozemkov

Už ste čítali?