materialom, kde vladne zasada proti gustu ziaden disputat, akosi mi neda. O PF je toho popisane dost a chapal by som, keby niekto pripomenul veci ako napr. Obscured by Clouds alebo Meddle (dva gems, ktore mozu byt obscurne pre ludi, ktori ich nepocuvaju), ale vybrat post-Waters eru ako naj je ...ako som uz povedal, proti gust ziaden disputat, len takyto minidisputatik....:)
No vies, kazdy z nas zacne vnimat niekoho v urcitom case a to vytvori jeho, povedal by som, zakladnu. Pre mna, napriklad, to je Dark Side of The Moon. Takze napr. Meddle, aj ked ju vlastnim na CD (co uz je samo osebe na figu, taketo cosi ma clovek vlastnit na LP) moc nepocuvam. Pri veku autora blogu je zazracne ze PF vobec pozna.
zacina tvojim narodenim, tak to je navel gazing par excellence ja nie som az TAK stary, aby som si pamatal ked vysiel DSOTM - napriklad, prvy album co vysiel a som registroval ako novy bol The wall. Niekto sa zasekne na zaciatku vnimania, niekto nie. O tom to cele je. kto vlastne este pocuva Bacha, pocitam, ze nikto, lebo je to tak staaaaareeeee
Ako prvé - ďakujem za reakcie. O toto mi ide, aby sme diskutovali. Nevybral som post Waters éru ako za tú najlepšiu, ale niekedy mi padne vhod si vypočuť tieto ľahšie veci. Waters je môj veľký obľúbenec, dokonca som ho videl naživo. Jeho tvorbu v PF mám veľmi rád, The Final Cut mám napočúvaný viac ako The Wall... Pink Floyd mám rád ako celok, akurát sú obdobia kedy mi to pasuje s Gilmourom, inokedy s Watersom.
...nie je jednoduché - a ak sme len "laici," ktorí hudbu iba počúvajú, pre svoju radosť, je to o to ťažšie. Nie je to ako, napríklad, s obrazom, kde vieme pomerne presne určiť, čo je na obraze znázornené a vieme ho zaradiť dajme tomu do určitého výtvarného, umeleckého prúdu, obdobia. Podobne je v podstate ľahké písať o knihe, keď chceme napísať len o čom kniha je, chceme opísať jej obsah. Lenže - ako opíšeme "obsah" hudby, albumu, alebo "o čom" je tá alebo iná skladba na albume? Je to ťažké a v podstate nemožné. Ak ale máme aspoň základné hudobné vzdelanie a nie sme z tohto pohľadu načisto len laici, dokonca bez hudobného sluchu, môže sa nám o hudbe písať lepšie a ľahšie. Čo sa týka Pink Floyd - je to moja najobľúbenejšia hudobná skupina - a nielen pre ich hudbu na albumoch Pink Floyd a na albumoch sólistov skupiny. To je ale na dlhšie rozprávanie. Pripomeniem len to, že som Pink Floyd pre seba objavil pred neuveriteľnými 45 rokmi - keď som od nich počul vtedy novinku, album The Dark Side Of The Moon (vyšiel 1. marca 1973, necelé štyri mesiace pred mojimi narodeninami). Bol to originál - LP, dovezená z Anglicka. Postupne som zozbieral všetky platne od Pink Floyd, rad radom ako vychádzali, napokon prišiel veľký okamih, keď som videl a počul Pink Floyd na ich koncerte - bolo to v lete 1989 v Moskve. Čím viac toho o Pink Floyd a o sólistoch skupiny viem, tým ťažšie sa mi o skupine píše. Ale aj preto, priznám sa, že často ako keby "nebolo pre koho" o Pink Floyd písať - pretože ich skalné publikum, fanúšikovia,nepotrebujú čítať to, čo sami dávno dobre vedia. Ale to je vec názoru. Osobne tvorbu Pink Floyd rozdeľujem na tri etapy: prvá sa končí nahrávkou albumu Meddle, druhá sa končí nahrávkou The Final Cut, tretia je zložená z albumov A Momentary Lapse Of Reason, The Division Bell a The Endless River. Prvá etapa je pre mňa rýdzo umelecká, objavná, inšpirátorská, inovatívna, veľmi svieža... Druhá sa pre mňa nesie v znamení dokonalej komerčnosti, doslova veľmi kvalitnej tvorby pre masy. Tretia etapa je akási "dozvuková," mimoriadne vhodne zavŕšená albumom s meditatívnou inštrumentálnou hudbou. Možno ste si všimli, na SMEblog mám tohto roku seriál článkov o mojej obľúbenej hudbe - jednotlivé časti zverejňujem vždy 15. v mesiaci. Vlani som písal podobný hudobný seriál - o hudbe na leto. Posledný, bonusový diel seriálu o mojej letnej hudbe, som venoval práve skupine Pink Floyd. Nech sa páči, ak máte záujem prečítať a vypočuť si: https://martindroppa.blog.sme.... Dúfam, že v písaní o Vašich obľúbených albumoch neustanete a že vo Vašich článkoch čitatelia nájdu aj to (alebo hlavne to) čo nepoznajú, čo je zaujímavé i neznáme, a že Vaše články budú príťažlivé práve vďaka tomu subjektívnemu, osobnému, čo do nich vložíte. Držím Vám v písaní palce a prajem Vám pekné dni.
Hudobná dráha PF sa dá členiť z viacerých hľadísk - popri Vami uvedenom mi prichádza na um napríklad členenie na etapy podľa lídra skupiny - Syd, Roger, David. Pričom asi málokto si uvedomuje drobný paradox, že jediným členom kapely, ktorý bol v nej po celý čas jej oficálnej existencie je Nick Mason...
Ďakujem za podporu.. v písaní budem určite pokračovať.. Láska k tejto kapele sa z môjho pohľadu tiež ťažko opisuje, pretože slová sú málo na to, koľko sa toho skrýva vo vnútri.. A to opisovanie skladieb.. tak to sme na to teda úplne rovnako. Ťažko sa to opisuje, jediná možnosť je vypočuť si to.. ale snažím, snažím a snažím sa aspoň z časti čosi vložiť do slov..
Nahodou vlastnim m. i. vinyl druheho vydania albumu Meddle, ibaze tu nastupuje cela skala dalsich faktorov, ako napriklad kvalita gramofonu, prenosky, kablov, zosilnovaca, reproduktorov a pod. Celkovo sa da povedat, ze vinyl je vhodnym mediom kvalitnejsich AAA nahravok, co album Meddle z roku 1971 jednoznacne je. Z "remastrovaneho" vydania CD trpiaceho nasledkami "loudness wars" nadobudam pocit, ze pocuvam uplne iny album.
i ked sa snazim nevyjadrovat sa k
Pri veku autora blogu je zazracne ze PF vobec pozna.
ja nie som az TAK stary, aby som si pamatal ked vysiel DSOTM - napriklad, prvy album co vysiel a som registroval ako novy bol The wall. Niekto sa zasekne na zaciatku vnimania, niekto nie. O tom to cele je.
kto vlastne este pocuva Bacha, pocitam, ze nikto, lebo je to tak staaaaareeeee
Nevybral som post Waters éru ako za tú najlepšiu, ale niekedy mi padne vhod si vypočuť tieto ľahšie veci. Waters je môj veľký obľúbenec, dokonca som ho videl naživo. Jeho tvorbu v PF mám veľmi rád, The Final Cut mám napočúvaný viac ako The Wall...
Pink Floyd mám rád ako celok, akurát sú obdobia kedy mi to pasuje s Gilmourom, inokedy s Watersom.
Lenže - ako opíšeme "obsah" hudby, albumu, alebo "o čom" je tá alebo iná skladba na albume? Je to ťažké a v podstate nemožné. Ak ale máme aspoň základné hudobné vzdelanie a nie sme z tohto pohľadu načisto len laici, dokonca bez hudobného sluchu, môže sa nám o hudbe písať lepšie a ľahšie.
Čo sa týka Pink Floyd - je to moja najobľúbenejšia hudobná skupina - a nielen pre ich hudbu na albumoch Pink Floyd a na albumoch sólistov skupiny. To je ale na dlhšie rozprávanie. Pripomeniem len to, že som Pink Floyd pre seba objavil pred neuveriteľnými 45 rokmi - keď som od nich počul vtedy novinku, album The Dark Side Of The Moon (vyšiel 1. marca 1973, necelé štyri mesiace pred mojimi narodeninami). Bol to originál - LP, dovezená z Anglicka. Postupne som zozbieral všetky platne od Pink Floyd, rad radom ako vychádzali, napokon prišiel veľký okamih, keď som videl a počul Pink Floyd na ich koncerte - bolo to v lete 1989 v Moskve.
Čím viac toho o Pink Floyd a o sólistoch skupiny viem, tým ťažšie sa mi o skupine píše. Ale aj preto, priznám sa, že často ako keby "nebolo pre koho" o Pink Floyd písať - pretože ich skalné publikum, fanúšikovia,nepotrebujú čítať to, čo sami dávno dobre vedia. Ale to je vec názoru.
Osobne tvorbu Pink Floyd rozdeľujem na tri etapy: prvá sa končí nahrávkou albumu Meddle, druhá sa končí nahrávkou The Final Cut, tretia je zložená z albumov A Momentary Lapse Of Reason, The Division Bell a The Endless River. Prvá etapa je pre mňa rýdzo umelecká, objavná, inšpirátorská, inovatívna, veľmi svieža... Druhá sa pre mňa nesie v znamení dokonalej komerčnosti, doslova veľmi kvalitnej tvorby pre masy. Tretia etapa je akási "dozvuková," mimoriadne vhodne zavŕšená albumom s meditatívnou inštrumentálnou hudbou.
Možno ste si všimli, na SMEblog mám tohto roku seriál článkov o mojej obľúbenej hudbe - jednotlivé časti zverejňujem vždy 15. v mesiaci. Vlani som písal podobný hudobný seriál - o hudbe na leto. Posledný, bonusový diel seriálu o mojej letnej hudbe, som venoval práve skupine Pink Floyd. Nech sa páči, ak máte záujem prečítať a vypočuť si:
https://martindroppa.blog.sme....
Dúfam, že v písaní o Vašich obľúbených albumoch neustanete a že vo Vašich článkoch čitatelia nájdu aj to (alebo hlavne to) čo nepoznajú, čo je zaujímavé i neznáme, a že Vaše články budú príťažlivé práve vďaka tomu subjektívnemu, osobnému, čo do nich vložíte. Držím Vám v písaní palce a prajem Vám pekné dni.
Pričom asi málokto si uvedomuje drobný paradox, že jediným členom kapely, ktorý bol v nej po celý čas jej oficálnej existencie je Nick Mason...
Láska k tejto kapele sa z môjho pohľadu tiež ťažko opisuje, pretože slová sú málo na to, koľko sa toho skrýva vo vnútri..
A to opisovanie skladieb.. tak to sme na to teda úplne rovnako. Ťažko sa to opisuje, jediná možnosť je vypočuť si to.. ale snažím, snažím a snažím sa aspoň z časti čosi vložiť do slov..