Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Slovenské národné povstanie bez klamstiev - 4 (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

trochu chaotické argumenty

SNP sa prihlásilo k Československej republike a jej obnove, rozvešali čs. zástavy, takže aj armáda mala príslušnosť k tomuto štátu. Československý prezident a exilová vláda z Londýna uplatnili svoju autoritu na povstaleckom území. Navyše zo ZSSR priletela 1. čs. paradesantná brigáda. Ak chceli byť vojaci ďalej v "slovenskej" armáde, nemali búrať Slovenský štát alebo mali odísť z povstaleckého územia.
Ako píše F. Vnuk, slovenskí dôstojníci si uvedomovali, že sa ocitli na nesprávnej strane, a to tým viac, čím viac sa blížil front. Vedeli, že po prechode frontu by ich nečakalo nič dobré, minimálne by sa rozlúčili so svojimi rýchlo nadobudnutými vojenskými hodnosťami.
Zo širšieho pohľadu, Slováci mali komfortnú možnosť pridať sa k nádejnému víťazovi, nech by to bol ktokoľvek. Schopný a bystrý to národ.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Presne tak,

a to ešte ako autor blogu si vymyslel či už úmyselne, alebo omylom časové udalosti. Píše o chrapúnských lžiach, a sám sa ich dopúšťa.
Použije eufemizmus, že "väčšina českých veliteľov opustila Slovensko" Neopustila, ale museli odísť, moholi ostať len tí, ktorí mali manželky Slovenky. Ale to je len začiatok.
Vraj po dvoch rokoch do vzniku Slovenskej armáda oslobodzuje Poľskom zabraté územia. Čo je vyslovene chrapúnska lož. Pravda je taká, že Slovenská armáda zaútočila spoločne s Wehrmachtom na Poľsko 1. septembra, ako jediná armáda (okrem pochopiteľne nemeckej) spolu rozpútala II. svetovú vojnu. Takže žiadne po dvoch rokoch to už bolo nielen Poľsko obsadené Nemeckom a ZSSR, ale už bola obsadená polovica Európy a a Nemecko zaútočilo na svojho spojenca ZSSR zase spoločne so Slovenskou armádou. Takže žiadne "až potom nastúpila s Nemeckom", ale zaútočila od samého počiatku II. svetovej vojny ako spojenec Wehrmachtu.
Poďme, ale k jeho akrobatickým kúskom so slovnou ekvilibristikou.
Spochybňuje velenie Slovenskej armády, lebo sa politicky hlásila k I.Československej republike. Vraj povolaní vojaci nevedeli koho majú poslúchať, vraj nevedeli kto je kto. Vytvára akýsi dojem, že Slovenská armáda celá prešla do povstania a tam sa rozdelila na Slovenskú a Československú, ale to zase je len jeho fabulácia. Slovenská armáda so svojím najvyšším velením sa postavila proti slovenskej vláde a teda proti Slovenskej republike.
To, že ten, alebo onen jednotlivec nechcel ísť do Povstania proti Slovenskej republike a jej vláde je možné a určite to tak aj bolo a rovnako to bolo aj u veliteľov. Ale atk ako sa v 39 nik vojakov nepýtal, či chcú splniť prísahu vernosti Československej republike, tak sa rovnako nik nepýtal v 44 či chcú ísť do Povstania. (mimochodom to isté hoc menej tragické sa udialo v 93).

Píše o akejsi mýtickej Slovenskej armáde, ktorá bola nejakou špeciálnou zložkou v Povstaní. Vyznačovala sa tým, že bola proti Čechom, Nemcom, Benešovi, Boľševíkom, Londýnu, Tisovi, skrátka všetkým a viedol ju asi Svätopluk spod Sitna.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pán Israel,

prijmite prosím moju omluvu. Slová "po dvoch rokoch" sa týkali napadnutia ZSSR. Nedopatrením som urobil chybu a už som to opravil.
ALE
ďalej uvádzate naprosto scestné tvrdenie, ktoré -žiaľ- rozširuje väčšina slovenských historikov:

"""Vraj po dvoch rokoch do vzniku Slovenskej armáda oslobodzuje Poľskom zabraté územia. Čo je vyslovene chrapúnska lož. Pravda je taká, že Slovenská armáda zaútočila spoločne s Wehrmachtom na Poľsko 1. septembra, ako jediná armáda (okrem pochopiteľne nemeckej) spolu rozpútala II. svetovú vojnu."""

To nie je pravda! Druhú svetovú vojnu vojensky započali Poliaci, keď v novembri 1938 napadli Československo! Prekročili hranice Československa s dvomi divíziami a započali paľbu! Začal boj o Čadcu a jej okolie. To bolo v dobe, keď 25 slovenských dedín bolo už mnoho rokov anektovaných a práve zabrali aj Spiš a Oravu. Nemali dosť. Potrebovali ešte aj Čadcu a Čadecko ako železničný uzol ...
Viete o tom?

No a 1. septembra 1939 sa slovenská armáda poza chrbát nemeckej armády odvážila
OSLOBODIŤ SLOVENSKÉ ÚZEMIE !!!
Po troch dňoch vojenského ťaženia bolo to územie temer celé oslobodené. A koncom septembra sa slovenská armáda stiahla naspäť za svoje hranice. Je známe, že Hitler ponúkal Slovákom aj Zakopane, ale Tiso to odmietol slovami, že si bereme len svoje.

A teraz prosím buďte múdry. Skúste vysvetliť nášmu národu, prečo považujete OSLOBODENIE NÁŠHO ÚZEMIA za zločin.

Ja osobne si myslím, že ste na toto nemyslel, keď ste písal, že Slováci sa podieľali na rozpútaní druhej svetovej vojny. To rozširujú nedoukovia a karieristi s puncom "historik".
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Nehnevajte sa , ale scestné tvrdenia tu uvádzate vy!
O ultimátach Poľska som písal nižšie. Žiadna II. svetová sa kvôli roztržke s Poľskom v novembri 38 nezačala. Vláda v Prahe aj v Bratislave prijali podmienky dohody o nárokoch Poľska.

Slovenská armáda určite nešla poza chrbát, ale v súčinnosti Wehrmachtu. Dokonca na Slovenskom území poskytla Wehrmachtu pozície , z ktorých mohlo Poľsko napadnúť, tak isto ponúklo letisko, ktoré Luftwafe plne využilo. Slovenská armáda v súčinnosti a pod velením Wehrmachtu zútočila na Poľsko. To, že sa pár km stiahla z dobiého územia nijako nič nehovorí, o tom, že by s poľskou vládou jednala o prímerí či dohode.Naopaka podporovala Nemecko v jeho dobytí Poľska.

Vláda na čele s J. Tisom súhlasila s podmienkami Poľska a vzdala sa územia rovnako ako maďarských územi. Potom bez výzvy či upozornení spolu s nacistickým Nemeckom napadli Poľsko v tom je ten zločin. Slovenská republika nebola vo vojnovom stave s Poľskom napriek tomu ho Slovenská armáda začala okupovať. Môžme považovať Poľskú anexiu pod tlakom udalostí vyvinutú za nesprávnu a chybnú, ale slovenská reakcia bolo ešte horšia o tom niet dnes pochýb. Spojenie sa s nacistamibola od samého počiatku chyba.

No to sú proste fakty Slováci nežiadali oficálnu poľskú vládu o vrátenie územia a keď tak nespravia, tak potom budú nútení použiť vojenskú silu. Nie naopak, najskôr súhlasili s podminekami z Poľska a potom zákerne sa pridali k nacistom a podielali sa na rozpútaní II. svetovej vojny ako jediný národ v Európe. Či to bolo zo zbabelosti, alebo vypočítavosti je dnes jedno v každom prípade to bolo zlé rohodnutie a treba byť k sebe úprimní.
To, že niekoho označíte nedoukom, alebo kariéristom fakty nezmeníte.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Na Poľsko okrem Nemecka a Slovenska zaútočil aj Sovietsky zväz. Táto pomoc bola pre Nemecko oveľa dôležitejšia ako pomoc Slovenska. Naviac, Sovietsky zväz podporoval Nemecko ešte takmer dva roky vo vojne proti Francúzsku a V. Británii morálne i materiálne.
2. Najvyššie vojenské velenie sa nepostavilo proti Slovenskej republike.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Slovensko zaútočilo spolu s Nemeckom

Ja nepopieram, že ZSSR tiež zaútočilo , ale ZSSR zaútočilo na Poľsko o dva týždne neskôr, keď už bolo viac menej isté, že Nemci svoje plány s Poľskom dosiahnu, tak ZSSR sa ako zbabelec pridalo a splnilo čo sa tajne dohodli.
2. To je trošku silné spojenie, že sa nepostavilo. Asi "za nepostavenie sa proti Slovenskej republike" boli zajatí nemeckou armádou generáli Jurech a Malár, a boli aj popravení. Dokonca minister obrany gen. Čatloš vytvoril vlastný plán vojenského puču a zhodenie slovenskej vlády. Keď aj jemu hrozilo zatknutie odišiel k povstalcom b.gen. Goliana a ten ho odovzdal Rusom.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Pri hodnotení udalostí treba zvážiť nielen to, čo sa stalo, ale aj za akých okolností sa to stalo.
Sovietsky zväz plánoval napadnúť Poľsko najneskôr od 23. 8. 1939. Slovensko neplánovalo napadnúť Poľsko. O pripojení sa slovenského vojska k útoku nerozhodol ani Tiso ako najvyšší veliteľ vojska, ani vláda, ani snem, ale svojvoľne minister obrany Čatloš na základe aktuálnej siuácie. Neskôr tvrdil, že bol k tomu nútený jedným nemeckým generálom. O tom, že Nemecko mieni zaútočiť na Poľsko, slovenskí činitelia nevedeli, ani netušili. No obávali sa poľského útoku na Slovensko. Po skúsenosti v r. 1938 mali na to istý dôvod. Preto súhlasili s príchodom nemeckého vojska na Slovensko v auguste 1939.
2. Minister obrany Čatloš plánoval povstanie, ale chcel zachovať slovenský štát. Za ním vo vojenskej hierarchii nasledoval gen. Turanec, ktorý bol hlavný veliteľ Slovenskej armády. Ten nijaké povstanie neplánoval. Za ním významom nasledoval Malár, ktorý bol veliteľom východoslovenskej armády. Ten síce plánoval vojenské a politické odpútanie sa od Nemecka, ale nie také, akým bolo nezodpovedné povstanie, čo naznačil v protipovstaleckom rozhlasovom prejave. Preto ho Nemci zaistili. O jeho zámere vedel Tiso, ale proti Malárovi nezakročiť. Ak by Malár chcel obnoviť Česko- Slovensko, zrejme by sa Tiso proti Malárovmu zámeru postavil. Jurech sa na prípravách povstania nepodieľal. Nemci ho zatkli pre pokus prejsť s Rýchlou divíziou na sovietsku stranu.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Prepáč, ale to sú také detinské výhovorky. Čatloš bol minister obrany teda člen vlády čiže konal ako člen vlády a vláda nijako a ani prezident proti jeho konaniu v 39 nijako nenamietali. Takže mal plnú ich podporu. Mne je jasné že o útoku na Poľsko mohlo byť informovaných len pár presne určených ľudí, aby neprišli o moment prekvapenia. To ale nijako nezbavuje viny vlády za spolurozputanie II. WW.
2 . povstanie alebo puč je to hranie sa si slovíčkami. O tom že by Čatloš chcel zachovať štát je otázne skôr nepravdepodobné ohľadom jeho minulosti (légie, štúdia v Prahe a hlavne vedomosť, že SNR jednoznačne deklarovala obnovu ČSR a ako takej jej poskytol pomoc pri odlete členov SNR do ZSSR.
Tiso ak by vedel o akýchkoľvek prípravách na prevrat tak by sa proti nim postavil.
Pokus o prejdenie respektíve príprava na prechod na stranu nepriateľa je jednoznačne postavenie sa proti Slovenskej republike, ktorá bojovala proti ZSSR.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

1. Keď už Čatloš zatiahol Slovensko do vojny proti Poľsku, Tiso, ani vláda, ani snem proti tomu nemohli nič reálne urobiť. Ak by tak urobili, Nemecko spolu s Maďarskom by asi urobili koniec slovenskému štátu. Iste to zhodnotili tak, že by to nestálo za to, najmä za situácie, keď na Slovensku vládla nálada proti Poľsku kvôli odtrhnutiu slovenských území a očakávania ich navrátenia zo strany niektorých politikov.
2. Čatloš, keď v auguste 1944 poslal svoj návrh vojenskej spolupráce so Sovietskym zväzom do Moskvy, rátal aj so zachovaním slovenského štátu. Pre Čatloša bolo prvoradé zaslať svoj návrh do Moskvy, ale nemohol to urobiť priamo, tak použil na to odbojárov.
Tiso Malárov plán chápal ako zákonité odovzdanie moci. Išlo mu v prvom rade o záchranu ľudských životov, k čomu smeroval aj tento plán. Nemal za cieľ urobiť zo Slovenska sovietsky satelit. Podobne aj Fínsko ukončilo vojnu proti Sovietskemu zväzu bez toho, aby sa stalo jeho satelitom.
Zámer Beneša, jemu slúžiacich dôstojníkov i civilov, ako aj ďalších odbojárov viesť odboj proti Nemecku za každú cenu, aj za cenu zničenia Slovenska, bol preto inej povahy a odsúdeniahodný.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Vraj 3000 vojakov slovenskej armady

padlo v boji proti ZSSR. To snad nemoze byt pravda. Zatial som totiz nikde nevidel, ze by niekto spocital kolko Slovakov zahynulo pocas druhej svetovej vojny. Z toho vyplyva, ze pocas celej vojny nezahynul nik. Tym sa Slovaci stali najvacsimi vitazmi svetovej vojny.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Zoznam 1281 padlých, zomrelých a zabitých slovenských vojakov v priebehu protisovietskeho ťaženia (jún 1941 - august 1944)
https://www.upn.gov.sk/data/pd...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Som rád, BAKER 1,

že ste to uverejnil vy, lebo "1043166" by mi neveril. Ten zoznam priniesol Ústav pamäti národa. Ale celkový počet uvádzajú jednotliví autori len odhadom. Lebo dodnes nie je (a už asi ani nebude) nikde podchytený počet tých 3000 zajatcov, ktorí boli odvlečení na otrocké práce do gulagov. Koľko z nich sa vrátilo?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Toto sú len obete príslušníkov armády slovenského štátu bojujúcej po boku Nemcov. Myslím si, že porovnateľne veľa ich bolo aj medzi vojakmi, ktorí prešli na druhú stranu. Len ich zoznam, či aspoň počet som nenašiel.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

V povstaní a v jeho dôsledku zahynulo okolo 2 000 vojakov a okolo 2 000 partizánov. Okrem toho podľa prvotného údaju zahynulo 1271 Slovákov v Prvom čsl. armádnom zbore a 522 ostalo nezvestnými. Z tých, čo bojovali na strane sovietskych a talianskych partizánov, zahynulo okolo 150. Napriek tomu, že od vojny uplynulo už 73 rokov a o odboji máme vydaných mnoho kníh a článkov, osobitné Múzeum SNP, Vojenský historický ústav atď., doteraz nevieme presnejšie údaje.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

...ešte šťastie, že...

...Vy tie "presnejšie" údaje viete :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

nuž tiež si myslím, že z UPN sa to nedozvieme, pre nich to zrejme neboli obete
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Zaujímavý článok, ktorý

núti zamyslieť sa.
Nie som historik, mám kdesi v hlave uložené názory na SNP vtĺkané do nej počas budovania komunizmu aj budovania kapitalizmu. Takže odborne polemizovať s autorom nebudem.
Mám len pripomienku k autorovmu názoru, že nám žiadna iná armáda nepomohla počas SNP.
Už kolega vyššie spomenul 1. paradesantnú brigádu. Ja spomeniem prílet 17. 9. 1944 na letisko Zolná 1. československý stíhací pluk. Kto ho vyzbrojil, kto dodával výzbroj, kto palivo na prelet, atď? Nie sovietska armáda?
A čo letisko Tri Duby, kde neustále pristávali veľké americké transportné lietadlá s pomocou povstaniu?
Nepatrili armáde americkej?
Ja ale stále rozmýšľam nad Benešom. je teraz veľa, najmä v ČT relácií k 100. výročiu vzniku ČSR.
A donekonečna sledujem, že Beneš abdikoval z funkcie prezidenta ČR v čase, keď ČR ešte de facto aj de iure existovala a ušiel do Londýna. Abdikoval. Čiže už prezidentom ČSR prestal byť. Až neskôr vznikol Protektorát a samostatný Slovenský štát. Na základe čoho potom bol Beneš stále prezidentom? Kto ho zvolil a kedy? Keby bol len odišiel do Londýna a ČSR bolo nahradené inými útvarmi, tak by tým československým prezidentom ostal stále, bol by exilovým čs. prezidentom, tak ako bola legálna exilová vláda. Ale on z funkcie dobrovoľne odstúpil a tak de iure aj de facto už prezidentom prestal byť. Vie mi to niekto vysvetliť?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

no ako nas to ucil ucitel dejepisu na strednej /inak presvedceny cechoslovakista, komunista a v case mojej mladosti uz aj zarputily demokrat a vyznavac sukromneho vlastnictva - proste sa na neho lepilo vsetko co prislo ako na spongiu/. on si to pan Benes v exile po rozpade ceskoslovenska a vytvoreni protektoratu proste rozmyslel. svoju abdikaciu povazoval za neplatnu, zostavil exilovu vladu a sam sa tak nejak prirodzene ustanovil za prezidenta tejto exilovej vlady. nakolko je tento vyklad presny vsak povedat neviem.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

K Benešovi

Najskôr k historickým faktom z roku 1938 :
22.9. Padla vláda Hodžu po generálnom štrajku. Prichádza úradnícka vláda J.Syrového.
29-30.9. Mníchovská dohoda
30.9. Poľská vláda podáva ultimátum za odstúpenie Tešínska, časť Oravy, Kysúc, Šariša a Spiša. Československá vláda ultimátu sa podriadila.
1.10. Začína obsadenie pohraničia Nemeckom podľa dohody do 10.10. malo byť pohraničie odstúpené.
4.10. Vláda generála J. Syrového abdikuje. Považuje sa za poslednú vládu I. ČSR
5.10. Podáva demisiu E.Beneš

Prichádza II.ČSR s odňatým pohraničím na západe a severe a od 10.11. aj na juhu a východe odňatím veľkej časti Slovenska a Podkarpatskej Rusi maďarskému kráľovstvu.

Teda Beneš bol prezidentom I.ČSR a keď tá de facto zanikla logicky podal demisiu. Po zániku II.ČSR a uznaní neplatnosti Mnichovskej dohody a uznaní pôvodných hraníc (okrem Podkarpatske Rusi) je logické, že Beneš sa stáva hlavou Československa a to uznaním celej politickej reprezentácie. Potvrdené vo voľbách v roku 1946.
Alebo inak, ak Mnichovská dohoda bola zneplatnená tým pádom sa právny stav dal pred jej vznikom. Hodža bol mŕtvy (zomrel v USA počas vojny) Syrový bol zavretý za kolaboráciu (hoc asi neoprávnene).
Pochopiteľne ak by politická reprezentácia nepodržala Beneša v 1945 tak by sa prezidentom nestal, ale to je už o inom.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie


  1. Filip Švaňa: Lyžovanie v Jasnej? Zbytočný masochizmus 2 169
  2. Mišo Šesták: V duchu videli Slovákov na stromoch visieť 2 090
  3. Pavol Zlacký: TOP 10 výrokov politikov v roku 2018 1 415
  4. Radovan Bránik: Podpoľanie ako pupok slovenského sveta 629
  5. Peter Slamenik: Po čom ženy túžia na Vianoce? 510
  6. Soňa Bulbeck: "Môžeš, prosím ťa, prepnúť tú telku? Mám už toho Brexitu plné zuby..." 502
  7. Miroslav Sopko: Končí učiteľská virtuálna mena? 411
  8. Peter Žiak: Čo sa deje s očami, keď spíme? 315
  9. Martin Fedor: Bude v politike pribúdať bláznov a im podobných? 312
  10. Transparency International Slovensko: Otec zablúdil v sieti konšpirácií, čo s tým? 289

Rebríčky článkov


  1. Ján Marton: Zmysel je terč s priesvitným stredom
  2. Edita Vyšná: Všetko, čo na Vianoce chcem, je EÚ
  3. Milan Lacúch: Keď sa talent stáva prekliatím a nešťastím
  4. Kristína Kotrčová: Fénix
  5. Mária Diamantová: 46. „Vláda věcí tvých ať se k tobě navrátí...“
  6. Angela Rusova: Náš výlet do Skopje - Macedónsko. Deň 1.
  7. Lucia Kvapilová: Príbeh o Anke nie je "rozprávka pre teenagerov".
  8. Ľudovít Daňo: HLAVNÉ PODOBY ZLYHÁVANIA DEMOKRACIE
  9. Roland Ondrus: Anton Hrnko
  10. Šimon Remeň: Koniec Slovana v Kontinentálnej hokejovej lige ?

  1. Prečo zomrel Avicii? Posadnutý manažér mu nedal voľno, ani keď mal ísť do nemocnice
  2. Radový člen Smeru: Soros za protestami? Neviem, som v školstve, ktoré má svoj svet
  3. Škaredá hra za veľa peňazí. Mourinho má výpoveď s neuveriteľným odstupným
  4. Ani pavúky, ani hady. Ktoré zvieratá zabijú najviac ľudí v Austrálii?
  5. Účtovníčka obrala školu o desaťtisíce eur. Nebolo to prvý raz
  6. Dobré ráno: Čo znamená, keď to dáte na Matoviča
  7. Danko chce bozkávať vence
  8. Gajdoš chce v Bratislave hrob neznámeho vojaka
  9. Lúčila sa legenda. Najradšej som hral s dvojkrížom na hrudi, tvrdí Šatan
  10. Kedy je hlien problém? Lekár radí, ako riešiť zadnú nádchu

  1. Čo má Fico proti Špirkovi
  2. Politická hviezda Rasťa Žitného padá...
  3. Pod lampou: Prečo voliť Františka Mikloška
  4. Europoslanec o podvodoch v agrosektore: Chceme pokračovať v práci Kuciaka
  5. Prezident Kiska: Rád by som sa podieľal na zostavení novej a slušnej vlády
  6. Ivan Mikloš: Priznám sa, mám veľké obavy...
  7. Kiska: Rok 2018 možno politickými udalosťami prirovnať k roku 1998
  8. TOP 10 výrokov politikov v roku 2018
  9. Robert Mistrík priznáva, že na politiku nemá talent
  10. Kažimírov neviditeľný agent zaútočil a Danko musí kypieť od zlosti

Už ste čítali?