na obyčajných hulvátov z krčmy, ktorí SASpriatelili s liberálmi a z podlahy v krčme sa prekrúžkovali do parlamentu a stále sú najhlasnejšou trúbou v parlamente a na ulici, už nielen v krčme.
sulozi resp znasilneni vlady, parlamentu, justicie na obcanovi by za kazdou stranou mala byt poznamka, ci ide o hardcore, SM alebo len neskodnu 4 rocnu onaniu vykonavanu z nedostatocnej potencie a fantazie.
vyhrať a opätovne vyhrávať voľby si zhrnul v tejto vete: a človek je už taký osprostený, že aj na toho zeleného alzíka časom klikne a kúpi nejakú zbytočnú blbosť. A o tom to je. A zároveň v tom je medzi nami rozdiel: Od kedy sa mi mimozemšťan nepáči, som u neho nič nekúpil. Ľudia nie sú ochotní dodržať svoje vlastné zásady zavedené z vlastného presvedčenia.
je schopne dodrziavat vlastne zasady. Vynikajuco to napisala Doris Lessing: Mechanizmus podriadenia sa skupine sa nevzťahuje len na podriadenie sa či splynutie s malou skupinou či jasne vymedzenou skupinou, akými sú cirkevné spoločenstvá či politické strany. Znamená to tiež podriadenie sa tým veľkým, nejasným, ťažko definovateľným kolektívom ľudí, ktorí si nikdy ani nepomyslia, že uvažujú kolektívne, pretože si uvedomujú, že majú rozdielne názory – hoci sa tieto rozdiely ľuďom zvonka, z inej kultúry, zdajú zanedbateľné. O základných princípoch a pravidlách, ktorými sa skupina riadi, sa nikdy nediskutuje, nikdy sa nespochybňujú, pravdepodobne si ich nikto nikdy ani nevšimne a jedným z najdôležitejších znakov je fakt, že kolektívna myseľ odoláva zmenám a je vybavená posvätnými pravdami, o ktorých sa nesmie pochybovať.
Čo komu bránilo všimnúť si ich predtým? Počas tých dlhých rokov? Jedine fakt, že takto funguje kolektívna myseľ, ktorá nasleduje vodcu, a všetci v tom istom čase hovoria to isté.
Samozrejme, že na kolektívnu myseľ sa spoliehajú novinári pri návšteve nejakej cudzej krajiny. Vedia, že keď sa porozprávajú s malou vzorkou určitého typu ľudí, zo skupiny či spoločenskej vrstvy, títo dvaja či traja obyvatelia reprezentujú všetkých ostatných, pretože v akomkoľvek období budú všetci ľudia z nejakej skupiny, vrstvy, typu hovoriť tie isté veci, rovnakými slovami.
Samozrejme, nájdu sa aj originálne mysle, ľudia, ktorí si stoja za svojím, ktorí sa nestanú obeťou potreby hovoriť alebo robiť to, čo všetci ostatní. Ale je ich málo. Veľmi málo. A od nich závisí zdravie, životaschopnosť všetkých našich inštitúcií, nielen literatúry, z ktorej som čerpala príklady. Zistilo sa, že asi desať percent z populácie možno považovať za prirodzených lídrov, ľudí, ktorí sa rozhodujú na základe vlastného úsudku. Nielenže sa to zistilo, túto skutočnosť začlenili do manuálov pre personál väzníc, koncentračných táborov, táborov s vojnovými zajatcami: odstráňte týchto desať percent a vaši väzni budú mäkkí a poddajní.
Zabudol si