Mal som to šťastie prežiť s Vašim otcom pekné dni plné tvorivých debát v redakcii na dunajskom nábreží, v tieni Múzea. Bolo to v čase keď sa, mimochodom, zoznamoval s Vašou maminou. Dobre to dopadlo, prežil spolu s Vami ďalší kus nádherného života a zostala po ňom naveky intelektulne nezmazateľná stopa. Česť tvojej pamiatke Pavel, bol si mi veľkým vzorom!
Hlboku sustrast. Mali sme doma vsetky jeho knihy. Kupoval ich moj otec, ktory nedavno zomrel. Teraz ma caka bolestiva uloha, prebrat otcovu kniznicu.knihy Pavla Dvořáka v nej urcite zostanu
Pan Dvořak bude chybat nie len rodine, ale aj vsetkym ludom co miluju historiu, co miluju Slovensko.
Na druhej strane citim hnev na nasich papalasov ako npr. prezident, ktory vyznamenava ludi ktori aktivne brojili proti vzniku samostatneho Slovenska, alebo za bezvyznamne ciny ako napr. organizacia nejakeho festivalu.
si zarucene vsimol, ze Ceskoslovensko vzniklo rozbitim Rakuska-Uhorska. Staty zanikaju a ine vznikaju. Medzi zaniknutymi je Sovietsky Zvaz, Zjednotena Arabska Republika a aj Ceskoslovensko, ktorym dejiny podpisaly umrtny list.
horšie je, že si toho "všimli" bežní ľudia, ktoržch sa to dotklo predovšetkým ekonomicky. Do vlastnej krajiny potrebovali pas pre svoje deti či vnukov, keď nemali vybavené zdravotné poistenie museli si za ošetrenie platiť ako cudzinci vo svojej krajine, Návšteva svokry a dar pre ňu k 70 museli precliť ak nechceli porušiť zákon, atď.
Takže máme sa tešiť na úmrtný list Slovenskej republiky, ktorý jej vypíšu dejiny? Možno tu bude Rómska socialistická republika.
Keď sa prestala povinne učiť ruština, vrátila som sa ako učiteľka k svojmu druhému predmetu, k dejepisu. Ale bol tu dva problémy, učebniciam dejepisu som príliš neverila, dejiny nepodliehajú matematickým zákonom a vždy sa dajú prispôsobiť a mala som rada ruskú literatúru za tou mi bolo ľúto. A vtedy som objavila knihy Pavla Dvořáka, presne takýto spôsob výkladu histórie som potrebovala. Oslovilo ma vyjadrenie autora, že čomu už máme veriť ak nie zemi po ktorej chodíme. Tomu som uverila a potom už bolo ľahšie znovu objavovať krásu dejín. Po čase sa medzi mojimi študentmi objavil Pavol Dvořák mladší, nadšený vyznávač sinológie. Nikdy nezabudnem, ako chodil so mnou po triedach a písal na tabuľu čínske znaky. Nebola som sama a Pavol mal a doteraz má členov svojho fan klubu. patrím k nim a spomínam na svojho nezabudnuteľného žiaka, Pavla Dvořáka, chlapca s dredmi. Je pokračovateľom svojho skvelého otca, rozprávača príbehov iba v inej reči.
Uz davno som necitala take krasne vyznanie svojmu otcovi. Citit lasku rodiny, tiez jeho zasluha. Kiezby bolo viac takto vychovanych deti, s rozumom a laskou. Uzasne.
Bol to veľký človek ktorý vyryl veľkú brázdu .