Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

1000 rokov českej Moravy (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Místopisný název Slovácko se začal používat až v 17.stol.S Velkou Moravou to nemá nic společného.Slova odborníků z jedné televizní debaty.Také to tam řešili.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Celé to je blábol. Od autora mě to nepřekvapuje, zdaleka není první.
Dlouho byla nejvýznamnějším městem Moravy Olomouc - v raném středověku jediné sídlo biskupství, později arcibiskupství. Teprve později k severnějšímu centru Olomouc - Kroměříž (jako letní sídlo) přibylo jižnější druhé centrum Brno (Znojmo) a existovaly paralelně. V Olomouci už v 1573 vznikla univerzita - druhá nejstarší v českých zemích (v Brně až 1919), atd.
Zeměpisně se samozřejmě dodnes uchovává rozdělení na Čechy, Moravu a Slezsko. Říct, že Brno leží v Čechách je prostě holý nesmysl. Bloger sice žije v Brně, ale v každém jeho blogu je vidět, že je cizinec. Navíc jeho exkurze do staroslověnštiny - viz jeho teorie o raně středověkém "slangu" vůbec nestojí za komentář. Naštěstí máme v češtině už dávno 3 etymologické slovníky. Jak se na pojem "slovanský" dívá jediný první poměrně nedávno vydaný etymologický slovník slovenštiny si zájemci určitě srovnají.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Ano. S tym Brnom autor zabil totalne.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

problém s chápaním napísaného textu?
"Ale predpokladám, že ešte stále je väčšina ľudí, ktorých sa Slovák nevedomky dotkne, keď im povie „Česi“ alebo keď v Brne povie „tu u vás v Čechách“. Čechy sa začínajú až kdesi na Vysočine, milí moji. Dotiaľ je ešte stále Morava, krajina nedefinovaná, a pritom tak výrazná. Krajina, ktorá bola kedysi súčasťou našej vlasti".
Kde v tomto texte vidíš, že autor tvrdí, že Brno je v Čechách:
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

V kazdom pripade

je to zaujimavy a poucny clanok.
Moravske Slovacko,podla mojho nazoru zacina uz u hradu Devin,kde sa rieka Morava
vlieva do Dunaja.Tento uzky pas zeme medzi pohorim Karpaty a riekou Moravou,
sa ludovo nazyva "Zahorie" a len ta rieka je politicka hranica medzi dvomi statmi.
Na zapadnej strane rieky Moravy sa rozprestiera rozsiahle uzemie "Moravskeho pola",
je to prakticky cele vychodo severne Rakusko,kde ziju tiez Zahoraci a "rikaju"
po zahoracky.
Tento dialekt je skoro identicky s dialektom Moravskych Slovakov.
Tiez si nemyslim ze Slovak zijuci v Brne je tam cudzinec,len pretoze sa tam teraz
uz hovori po Cesky.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

....teraz....

A ono se snad v Brně někdy mluvilo jinak, než česky?:-) Pokud samozřejmě nemáme na mysli slavný hantec, který už je ale taky v podstatě minulost.
Nemůžete míchat schopnost rozumět vzájemně podobným jazykům s hlubokým historickým povědomím. I když se Vám to po mnohaleté emigraci třeba nelíbí - ano, Slováci jsou u nás cizinci, kteří po pouhých 70 let byli s námi ve společném státě. Z historického hlediska svou délkou skoro zanedbatelné období, které skončilo 31.12.1992. Obrovská spousta mladých Čechů už slovenský nerozumí, nevychází u nás slovenské knihy, tisk.... Situace je prostě jiná, než za Vašeho mládí.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pár nesúvislých postrehov

Čo je potom brnenský rodák, asi najväčší žijúci český spisovateľ Milan Kundera, žijúci vo Francii? Čech, Moravák? Francúz honoris causa? To len na okraj.

Bol by zaujímavý rozbor etnického pozadia, mám dojem (hoci v Česku nie veľmi populárny), že Česi sú Slovania zreteľne zmiešaní s Germánmi, viac než Slováci, hoci na Slovensku boli tiež regióny nemeckých (saských) kolonizátorov, osobitne banské regióny a Spiš boli silno nemecké. Čo viedlo k postupnej asimilácii. Morava je týmto fenoménom možno dotknutá najmenej.

Slováci sa v Česku samozrejme stávajú stále viac cudzincami, čím viac rokov uplynulo od rozdelenia federácie, no upresnime, že časť slovenských občanov prisťahovaných za uplynulé desaťročia do Česka sú etnickí Maďari a tiež Rómovia. Aj tu by ma zaujímala situácia na Morave - mám priateľku Rómku, v Česku sa stretáva s väčšou diskrimináciou a segregáciou (pri hľadaní práce, bývania...) než na Slovensku. Nemáme skúsenosť, ako je to na Morave.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pro pana Tomáše Dérera

Co se týká Milana Kundery - ano, už velmi dlouho je to Francouz českého původu, pocházející z Moravy. Své občanství a státní příslušnost si sám zvolil a je třeba jeho volbu respektovat.

To, že Češi byli a jsou během své tisícileté historie silně ovlivňováni daleko početnějšími německými sousedy a Rakouskem naprosto nikdo nezpochybňuje. Je to pravda a německé jazykové ostrovy existovaly na území českých zemí až do 1945-6. Včetně Brna, Prahy a dalších měst. V Čechách to byly hlavně vlivy sousedů - Bavorska, Saska; na Moravě převážně vliv Vídně.... V tak historicky rušném prostoru jako střední Evropa na tom není vůbec nic divného. Co se týká mentality - jsou veliké rozdíly mezi jednotlivými kraji i v rámci Německa samotného, podobně jako v menším měřítku mezi regiony i v rámci Moravy (průmyslově hornický sever, dříve chudé hornaté Valašsko, úrodná bohatá Haná, katolické Slovácko apod.).

Co se týká cikánů, dost info je na internetu. Uvádí se, že v 1945 po genocidě cikánů jich na území ČR zbylo 600 - 1000 osob. Po 1945 následovalo tažení cikánů z východu až do dnešní situace, na mnoha místech katastrofální, i když ne tak výrazně jako osady na východním Slovensku. V 50. letech cikáni mluvili cikánsky, maďarsky nebo slovensky.
Pozitivních příkladů integrace i v současné době je bohužel velmi málo, proto i vztah bílé většiny k Romům je negativní. Ale na to opravdu nejsem expert, víc objektivních info dá internet a dokumenty.
Má jediná osobní zkušenost: dcera mé známé (učitelka) se provdala za mexického lékaře a v Mexiku se jim narodily dvě dcery. Když jim bylo 14 a 15, rodiče chtěli, aby holky měly české vzdělání a poslali je bydlet k babičce (taky učitelce) a studovat gymnázium. Holky studijně šikovné, s vynikající češtinou, babička milující, přesto ta mladší a po tatínkovi snědší psychicky neunesla, že se k ní lidé chovali jako k cikánce a po roce se vrátila do Mexika.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Pani Attka

co sa mne paci alebo nie, je nepodstatne.
Zda sa ale,ze od mojej mladosti som pochodil svet a stretaval som ludi a delil sa
aj s ich skusenostami.
Tak napriklad pre vasu informaciu,v Rakusku alebo v nemecky hovoriacom kantone
Svajciarska sa hovori sice nemeckym jazykom,ale prosim vas pekne,nehovorte im
ze su Nemci.A teraz perlicka,dokonca ani Bavorakom sa to nepaci.
Citujem vase slova,"Rict ze Brno lezi v Cechach je proste holy nesmysl".
Takze mozeme spolahlivo konstatovat, ze Moravaci adoptovali cesky jazyk
na slovnu komunikaciu,tak isto ako napriklad Rakusaci nemecky jazyk.
Takze,v tom dobrom slova zmysle,vasa zaujatost,alebo snad povysenost voci
vsetkemu co je slovenske si skromne myslim, je velmi provincialna.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Urcite se nemluvilo i nemecky?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ok. toto su stále len myšlienky autora, resp. jedného prúdy vysvetľovania dejín podunajsko-stredoeurópskych slovanov.

každopádne, po vyvrátení kaganátu avarov, koncom 8. a na zač. 9 stor. v karpatskej kotline a jej okrajových územiach vzniká mocenské vákuum, ktoré využívajú miestni naddunajskí slovania. t-j- z územia dnešnej nitry (nitrianska), ale aj trochu vzdialenejšej moravy. a postupne sa tuná etablujú mocenské centrá. na morave, na dolnej morave - sú to mojmírovci, v nitriansku - možno a) tiež mojmírovci, b) nejaký domáci dosiaľ neidentifikovaný rod, ktorého predposledným vládnucim členom bol priwina, posledným jeho syn koceľ. to je ešte otázka.

že nitriansko viac menej (pracovne územie od cca BA hradu a malých karpát po hron tak môžeme nazývať - možno aj ďalej východnejšie, kedy už v tomto období napr. v štiavnických vrchoch sa ryžovalo zlato .... - a na juhu po dunaj) - vykonávalo samostatnú zahraničnú politiku - už v 1. 1/3 9. stor. - je zjavné z misie adalráma do nitry, kedy tuná vysvetil - prvý (aspoň prvý písomne zachytený) kostol, myslím, že sv. emeráma (čo bol bavorský kult) v nitre. možno pre manželku pribinu, čo mohla mať bavorský, resp. z východnej marky - grófsky pôvod (asi z rodu wilhelmovcov, čo by dokazovalo aj neskoršie, v podstate až do zač. 10. stor. - nenávistné a krvavé boje práve dynastie mojmírovcov - moravanov - práve s týmto rodom z východnej marky, tj. boli priamy susedia - wilhelmovci - moravy) - a ešte za koceľa, tento dedil majetky práve vo východnej marke v doméne wilhelmovcov - po 860.

a aj misia adalráma, teda salzburgu na moravu by svedčila o samostatnosti územia na východ od malých karpát, teda nitry vs morava mojmírovcov, kedy morava, bola misijným územím podriadeným pod bavorský pasov a regensburg, odkial prijali "všetci moravania" - krst už v roku 831 (myslí sa tým asi krst moravskej nobility na čele s kniežaťom).

a aj útok na pribinu k 833, prišiel v čase vnútorných bojov vo franskej ríši, kedy frankovia nemali dosť síl pomôcť (asi) spojencovi - pribinovi pri jeho obrane pred mojmírovým útokom.

že nitrava bola polosamostatným územím neskoršej tzv. veľkej moravy okrem jadrovej časti - tj. samotnej mojmírovskej domény - moravy (juznej a strednej) - je zjavné z toho, že sem mojmírovci ako do udelného kniežatstva dosadzovali polosamostatné kniežatá, napr. svätopluka a potom aj svatopluka II. a kedy toto územie, nitrava, pod týmito (údelnými) kniežatami mojmírovského rodu - často vykonávalo samostatnú zahraničnú politiku často v nepriateľstve s moravskou jadrovou časťou "veľkej moravy" - napr. za svätopluka a niekoľkokrát máme vo franských prameňoch toto územie označované ako samostatné.

ďalej, etnicita. v 9. storočí etnicita nehrala nejakú výraznú úlohu. toto nehralo úlohu až do vrcholného stredoveku, resp. novoveku. samozrejme, domáce obyvateľstvo - na morave a aj nitrave - malo určite povedomie odlišnosti od bavorov /frankov, tj. nemcov/, poprípade aj avarov, resp. vlachov - grékov, resp. neskôr aj bulharov a staromadarov. a rozdiely medzi jednotlivými etnikami na jednotlivých územiach boli malé. vidieť to pri misii konštantína a metoda, kedy nárečie macedónskych slovanov bolo plne zrozumiteľné domáciim. hovoríme teraz o gre poplúcie. táto sa nazýva "sloviene", resp. sloväně, ako v moravskej časti, tak aj nitrianskej časti domény. že existovali 2 moravy - svedčí záznam z bavorského geografa, ktorý pozná ako marharii, tak merehani, čo môže byť rozdelenie veľkej moravy na 2 časti - na moravu a nitravu.

Ďalej - na uzemi ex pribinovho nitrianska máme doložené osídlenia s názvom moravany-
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

moravce a pod. - tieto osady vznikaju ako posádkové uzemia moravanov, t.j. inostrancov v prostredí povodnej nitravy - asi ako okopačné posádky na strategických miestach. toto by svedčilo, že už v 9. stor. domáce obyvateľstvo - tj. pracovne nitravania - vnímalo prišelcov z moravy - ako cudzí etnický element, preto aj ich osídlenie pomenovalo po ich pôvodnej vlasti (po zábore nitravy mojmírom).

čo sa týka ďalej etnicity - aj etnonym moravania v porovnaní s názvom slovieni, resp. sloväně - asi znamená, aj v kontexte jeho použitia najmä vo franských kronikách - ako nie pomenovanie obyvateľstva, ale ako pomenovanie istej časti obyvateľstva - tej plnoprávnej, bojovníckej, ktorá mala nejaké právomoci v rámci "snemov" (večí) - rozhodovať o politike daného politického útvaru - t.j. kniežatstva moravy. boli to podľa všetkého plnoprávny muži, bojovníci. a nie pomenovanie celej populácie, čo boli práve už niekoľkokrát spomínaní "slovieni", "sloväně".

vládu, minimálne od časov mojmíra I. - mali v rukách príslušníci kniežacej rodiny "mojmírovcov", to bolo nesporné, všetci "moravania" ich uznávali, nevedeli si predstaviť iných vládcov, iného rodu. že boli medzi moravanmi - tj. plnoprávnymi mužmi - aj iné rody, ktoré mali väčšiu politickú a ekonomickú moc je zjavné aj zo záznamov z kroník najmä frankov, kedy - napr. pri kapitulácii rastislava v myslím r. 864 na hrade Dowina (devín) - sa píše, že prísahu frankom zložil nielen rastislav, ale aj jeho optimátes a primátes (kniežatá, urodzení). a ďalej, poznáme snem moravanov, po uväznení svätopluka (a predtým aj rastislava), kedy sa vlády na morave ako markgrófi zmocnili ako franskí okupanti práve grófovia wilhelm a engelšalk - tj. asi mladší príbuzní práve pribinu a koceľa - a ked vypuklo povstanie moravanov, tak na sneme násilím, pod trestom smrti - sa na čelo povstania - bol prinútení - postaviť "slavomír" - ako posledný dospelý slobodný žijúci mojmírovec (svatopluk bol v zajatí bavorov, rastislav tiež, oslepený).
-------------------------------------------
zánik veľkej moravy - teraz nechám tak, ale .... ešte v 20. tych a 30. rokoch 10.stor. sa v záznamoch z východnej marky a bavorska objavujú (akýsi) comes (t.j. gróf) mojmír a urodzený svätopluk - mojmírovci prežili podľa všetkého vpád staromaďarov, ale boli v exile. Každopádne, nejaké plienenie staromaďarmi po 906 nemáme doložené, ak - tak jedine v hradiskách, ktoré priamo patrili mojmírovcom (pohansko, mikulčice, ale v mikulčiciach minimálne). tieto obrovské, na vtedajšie pomery aglomerácie - však boli opustené, v 1. 1/3 20. stor. plus, nezanedbateľný je asi aj vplyv katastrofálnej záplavy, ktorá práve v tomto období zasiahla nivné obasti moravy - a tamojšie hradné centrá, ktoré v podstate všetky ležali v udoliach riek, či priamo pri riekach. plus - v nitrianskej časti - napr. centrá ako nitra a bratislava - nemáme žiadne doklady o bojoch (okrem gesta hungarorum o 3. dnovom boji o nitru) - dokonca tieto centrá sa počas 1. 1/2. desiateho storocia masívne zväčšuju - a zároven - sú dokazy o koexistencii staromadarských jazdeckých skupín s domácimi slovanmi na pohrebiskách. môj názor je, že s mojmírovcami, kt. ako kniežatá zlyhali, lokálni vladcovia rozviazali spojenectvo (napr. v oblasti nitravy a sev. zadunajska) - a spojili sa s príchodzími staromadarmi, o com by svedcila kontinuita osídlenia a následné velmi pokojné zaclenenie týchto území do vznikajúceho uhorska, kedy práve oblasti ex. nitravy a severného zadunajska s ostrihomom a stolicným belehradom - boli centrá, odkial arpádovci rozsírili svoju doménu na celé neskorsie uhorsko.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Kde domov múj" začína česká hymna.

Veľa napovedá.Napríklad aj o tom., že češi naozaj nevedia , odkiaľ pochádzajú.Podľa jednej verzie vznikli z 13tich kmeňov(12 slovanských:srbi,rusi,ukrainci , slováci , poliaci atď.a jeden neslovanský)Hádajme , ktorý prebral kontrolu nad ostatnými.
"Já nejsu čech! Já jsem brňák!Češi žijí v Praze!Oni mluví jinak jak my!" zvykol hovorievať dobrý kamarát , rodák z Brna.Volá sa David-tiež hebrejské meno , ale ostal verný svojmu rodu,pôvodu.
Praha-mesto temných.Kto vie , vie.Kto nie , ani nebude.
Jazykom slovienov,slovanov je Staroslovienska Bukvica (matica 7x7=)49 znakov.
Ruský jazyk obsahuje (najviac)40% ,poľský cca30%, slovenský cca 28% nuž a český jazyk
(najmenej zo všetkých) cca 13% TRINÁSŤ PER CENT.
Aj to je jeden z dôvodov , prečo je slovák (pokresťančený slovien) cudzincom v Čechách...
"Zabudol vôl že teľaťom bol".ktosi by povedal...
O slove "bohém , bohémia" asi tiež radšej pomlčať(?)
Upozornil ma naň známy , ktorý číta diela autorov , ktoré sa dnes "nečítajú".
Istý autor v ňom.vysvetľuje , že "bohémovia" boli dovezení zo španielska , na pozvanie a doosídlenie územia Čiech.
"Nebola španielka bola to RÓMKA" spieva Lojzo v pesničke.
Takže asi tak nejak.Každý to pochopí len natoľko , nakoľko ho pustí.Tak nech si každý urobí názor sám.Podľa svojho evolučného vývoja.
"Čo slovák to robotník" vravievali "bratia" češi.
Nuž a:
"Čo čech to muzikant"vravievame zase MY.
No a:
"Čo muzikant to cigáň" to vieme všetci.
Ostáva len dúfať , že bratia sestry z Moravy si zachovajú svoj pôvod,kultúru , jazyk a tradície , korene , s ktorými sú spojení s nami.Zo slovanmi , sloVienmi.
Aj keď každá nová generácia (mladých čechov , češiek) vie stále menej až už vôbec po slovensky.
Strácajú "prepojovací mostík" zo svojou minulosťou.
A Kto nepozná vlastnú minulosť , NEMÁ BUDÚCNOSŤ.
Vy , bratia , sestri moravský nespravte tú istú chybu.
Chráňte svoj jazyk, svoje nárečia.Chráňte každé slovo!
Pretože každý (slovanský) jazyk (český,moravský,slovenský,poľský,ukrajinský,ruský,srbský,chorvátsky,bi eloruský... ... ... ... ... ... ... ...)si uchováva časť z pôvodného , jazyka Našich Predkov.
Aká to sila , mohutnosť, múdrosť , poznanie v ňom je , drieme , čaká na naše-vaše zobudenie.
Lež hľa!
Tu niekto už dávno vstal ,
tu niekto sa práve prebral ,
iný ešte sladko v kóme drieme.
Lež času nie je nazvyš.
Času nie je veľa.
Mnoho nás padlo.
Mnohí nedošli do cieľa.

Veru-veru , pridlho sme spali.
V plote čo nás chránil ,
už je ďalšia diera.
Besi medzi nami ,
ľudine chýba vieRa.
Tak Kto ak nie My?
Kto Nás zachráni?

Zabili stráže,
rozbili hrádze...
A vody čo majú prísť ,
Nám spať nedajú.

A My ďalej
Platíme vlkom
z pažravým krkom.
Ale ja túto malú zem,
ako blázon stále milujem...

Tak sa poďme spojiť!
Nedajme sa zlomiť!
Hlavy trochu menej skloniť
Aby videli sme
kedy už je dosť!
Nežerme sa medzi sebou
až na kosť!

Potom , s pána bude hosť...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Takto to dopadne, keď pacientovi z Pinelovej nemocnice umožnia prístup k internetu.
 


Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie


  1. Mária Vrška: Ako ma vyhodili z práce 2 780
  2. Martin Foto Potočný: Veď Kuciak je fakt mŕtvy, Róbert F.! Aj vďaka Vám! 2 505
  3. Lórant Kulík: Gastronómia: Vyprážaný bravčový rezeň - X- ročný recept overený časom 2 236
  4. Věra Tepličková: Zabudnime na Sorosa. Máme nového vinníka: Teraz je to ESET! 2 024
  5. Andrea Hoštáková: Lavičky, na akých ste ešte nesedeli 1 719
  6. Michael Achberger: Alkohol: toto spraví s vašou postavou 1 285
  7. Daniel Schikor: Na cestách s karavanom - Chorvátsky Trpanj 1 164
  8. Zriedkavé choroby: Ukrutné bolesti ho uväznili doma 886
  9. Juraj Paškuliak: Byrokracia na pošte 841
  10. Maroš Chmúrny: Náhodné stretnutie na Maledivách 704

Rebríčky článkov


  1. Štefan Vidlár: GENERALISIMUS MAJO
  2. Martin Balun: Náboženstvo
  3. Roland Ondrus: KočnerLeaks
  4. Andrea Bérešová: 8. kolo koseckej ligy v kosení ručnou kosou
  5. Andrea Bérešová: Historická žatva Lubina - Kopcové
  6. Július Kovács: Vraj si veľkomožný šofér Bugár vyprosuje, aby ho nespájali s Kočnerom.
  7. Štefan Vidlár: Aj ja staviam
  8. Štefan Vidlár: KLAPANEC
  9. Štefan Vidlár: Jak R. F. pracoval pro ludzí
  10. Peter Šuvada: Prečo je potrebné integrovať zdravotne znevýhodnených?

  1. Vyšetrujú aj trestnú činnosť predstaviteľov štátu a justície (minúta po minúte)
  2. Kočner sa chválil, ako cez Ďatla a Hlavné správy oslabí protesty
  3. Fico dovládne s tichou podporou Kotlebu, písal Kočner a plánoval stretnutie s Lexom (#allforjan)
  4. Kuciakova sestra Mária: Pri Ficovej tlačovke sa mi chcelo plakať, veď aj Janko bol novinár
  5. Ľudia sa postavili developerovi. Nechcú ďalšie obchody
  6. Ficovi začínajú oponovať jeho vlastní ľudia
  7. V Zemplínskej šírave sa utopil 38-ročný muž
  8. Kočner písal Zsuzsovej o sledovaní Sulíka a Rajtára chcel dostať do basy
  9. Kto naozaj riadi Slovensko (píše Samo Marec)
  10. DiCaprio a Brad Pitt pre SME: Jeden pre druhého sme ako manžel a manželka

  1. Matovič: Tváriť sa, že s Bugárom, ktorý za 30 strieborných zradí aj vlastnú mater, príde zmena...
  2. Prečo je Brucho vlastne letnou threemou č. 1 ?
  3. Veď Kuciak je fakt mŕtvy, Róbert F.! Aj vďaka Vám!
  4. Ján Kuciak - Chlapec, ktorý zmenil Slovensko a nikdy sa o tom nedozvedel
  5. Generál Pavel Macko o súčasnom stave Generálnej prokuratúry
  6. Smrť v maternici – bolestné mýto za slobodu a pohodlie ženy
  7. Matovič obviňuje Kisku z klamstva, na Kisku sa sťažuje aj Sulík
  8. Exminister vnútra Robert Kaliňák vypovedal v kauze Vietnamec, jeho šofér na neho čakal v zákaze
  9. Sestra Jána Kuciaka Mária: Pri Ficovej tlačovke sa mi chcelo plakať, veď aj Janko bol novinár
  10. Politické strany: Na Slovensku funguje kvantita na úkor kvality

Už ste čítali?