Štvrtok, 23. november, 2017 | Meniny má Klement

Načítavam, moment...
Momentálne nie ste prihlásený

čo ma dnes nahnevalo-alebo:filozofia x veda (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť:   mínus indicator plus

 

takveru caka nas technokraticka spolocnost
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ta 'technokraticka spolocnost' je tu uz nejaky ten piatok, a aha, ako krasne si v nej hovieme... :)) alebo?
co tak pozriet sa na to tak, ze na jednej strane sme do velkej miery zavisli na high-tech hrackach, na druhej strane absencia (strata) tych najzakladnejsich istot, ktore z homo sapiens sapiens robia ludsku bytost sposobuje vselijake tie (pseudo)nabozenske kulty a mysteria, najroznejsie eklekticke 'duchovne' systemy a one man show sekty
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

prave si si odpovedal :-)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

nevidel by som to az tak zle...

... i keď je pravda, že v súčasnosti už filozofi viac-menej prenechali miesto pri hľadaní pravdy o vesmíre, jeho vzniku a našej existencii vedcom... Wittgenstein raz - zrejme v jednom z jeho psychických "stavov" - povedal, že filozofom ostalo skúmať už len jazyk:) A to bol,prosím pekne, filozof ktorý fušoval aj do vedy,resp bol na rozhraní medzi filozofiou a matematikou (logika).
Každopádne súhlasím s tebou, že všetky dnešné vedy vznikli priamo alebo nepriamo z filozofie. Na výške sme mali povinný predmet Dejiny filozofie. Vážil som si ho práve kvoli tomu. Lenže bol som jedným z tisíca na prírodovedeckej fakulte. Ostatní reptali. Veď ako by si vysvetlila informatikovi, prečo by mal na ten predmet chodiť, keď vzdialenosť medzi informatikou a filozofiou je astronomická?
Každopádne pekná téma, K+
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Zdá sa mi ale, že z filozofie vlastne nič iné ako história filozofie ani neostalo. Aspoň vždy keď som študoval niečo, čo malo v nadpise slovo "filozofia", bolo to o histórii.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

neviem, ci ta to potesi, ale ostalo... :) je to stale inspirativne a stale provokujuce, len je podla mna potrebne divat sa na to z isteho odstupu a nenaletiet sarlatanom ;)
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ja by som tu hranicu medzi vedou a filozofiou nevidel nejaku ostru. som vsak odchovany Nietzschem, Foucaultom, Feyerabendom, Deweym, Deleuzom, Lyotardom, Rortym & comp., tak to bude asi tym... :)
kazdopadne odporucam (pri vsetkej svojej skromnosti) nahliadnut do textov Egona Bondyho (jedneho originalneho vymyselnika :O) ), ktory rozpracoval teoriu nesubstancnej ontologie, opierajucu sa cinske a indicke filozoficke videnie skutocnosti. krasne tam na mnohych miestach hovori aj o tom, ako filozoficky racionalne zdovodnit vznik nasho vesmiru - bez toho, aby sme k tomu potrebovali pojmy Boha, bohov, nutnosti ci determinizmu.
s uctou
radok
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

Naozaj ma máločo v poslednom čase

pobavilo tak dobre, ako vety:
"Prečo by filozof nemohol pochopiť vedca?Určie,nájdu sa aj takí,ktorí rôznym vzorcom a čísliciam a kadečomu inému nerozumejú,otázka je však-či preto,že nemôžu alebo preto,že nechcú a svoje pole pôsobnosti nachádzajú inde..."
Je mi jasné, že nemáš potuchy o tom, čo vlastne je veda...
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

filozof...

Poznam jedneho filozofa... s nim sa o nicom na urovni neda rozpravat.
Ak clovek nadhodi nejaku zaujimavu temu, od osudu vesmiru cez gödelovu vetu o neurcitosti, sociologicke problemy nesmrtelnosti az po axiomatiku poznania, docka sa akurat osobnych utokov (TY chces zit vecne? ha?), pripadne vysvetlenia ze jeho z filozofie zaujima akurat tak Freudovska problematika sexuality a nic ine, a vlastne nema na take sprostosti cas lebo bali dalsiu zensku.

A to mu to balenie zenskych krasne ide, vlastne najviac ma stve na nom to ze on ma a ja nie :-)

Ale clovek si na filozofov nazor urobi dostatocny....
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

moja "malicka" reakcia

či filozofovia značne zaostavajú (čo znamená značne ?) neviem, preto:
.
add 1. určite existuje filozof, ktorý je inteligentnejší ako nejaký vedec , ake je však inteligenčné rozdelenie vedcov a filozofov sa radšej nevyjadrujem, len by som tipoval.
.
add 2. monžo z nej vznikli, ale nevychádzajú z nej v tom zmysle , že by sa museli na nu obracat (pozor stale hovorim o prirodnych vedach)
.
add 3.hej ? a pojem nahody je dostatocne dobre zadefinovany len v matematike , určite nie vo filozofii, takže argument dost mimo. Prečo? Naznačila si abstrakciu , jazyk s najvyšsou mierou abstrakcie , ktorý poznám ja , je matematika.
.
add 4.kdeže, podobne ako 3. mnoho tvrdeni na urovni natural_language je nerozhodnutelnych dôkaz ( ;) ) aj bude , ale o dosť neskôr.
.
add 5. veda je z definície poznanie a je len na ľudoch ako ho použijú.
.
Ak sa ti chce , vygoogli si Sokalovu aféru alebo ako sa to volalo, potom budeš mať triezvejší pohľad.
.
Súhlasím s plazmidkom (Wittgensteinom). Filozofia na popis tejto našej reality nemá pre mňa nejakú použiteľnosť, ostatné (prírodné)vedy si vystačia sami, dokonca dá sa ukázať, že fyzika + matematika sú postačujúce, nie však výhodné z hľadiska všeobecnej pochopiteľnosti u ľudí.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

hm, to, ako si prirodne vedy vystacia samy, vidno vsade naokolo. ak je filozofia racionalizaciou pokory vyplyvajucej z poznania/tusenia dosledkov nasho konania, ignorovanim filozofie okradame sami seba. alebo?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

no preveze to nevidno

a tvoja reakcia je toho prikladom.Veda je hodnotovo neutralna. Co to znamena ? Nemas jednoznacnost v urceni hodnot, ktore by mala uznavat cela spolocnost ak dedukujes z vedy. Priklad: z vedy nijako neodvodis, ze (cela) spolocnost by mala/nemala preferovat zakaz potratov. Veda ti da len odpoved, co to znamena ak preferujes niektoru z moznosti.
.
Ak je vsak filozofia naozaj tym co si napisal, cize racionalizaciou pokory, potom je hodnotovo tendencna, a preto nemoze byt vedou (i ked parcialne ano), alebo aspon nie je vedou do tej miery , do akej je recionalizaciou pokory.
.
Ak mas nutkanie argumentovat, ze potom veda nestaci, ze potrebujes nieco na budovanie hodnotoveho rebricka, tak :
hodnotovy rebricek je dany nasou genetikou a prostredim, pricom prostredie znamena ucenie a genetika ti dava hranice toho co sa mozes naucit a ako.
.
Pre mna ma podobne ako tu iny spomenuli filozofia charakter historicky, pretoze to vyhodne co obsahuje, obsahuju aj prirodne vedy a dokonca prepracovanejsie (blizsie k exaktnosti).
.
Mozno nerozumies ako som myslel "postacujuce". Znamena to, ze pomocou ich axiom dokazes dedukciou odvodit vsetko co obsahuju aj humanitne vedy, naznacil som vsak, ze jazyk , ktory na to pouzivaju, je zrozumitelny %malej mnozine ludi. Pridam to, ze vytvorit niekedy taku dedukciu je nesmierne tazke aj pre tych co su z tej oblasti.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ok, respektujem, no nesuhlasim. dufam, ze mozem? :)
to, ze je veda hodnotovo neutralna, je osvietensky omyl, z ktoreho nas ako prvy pokusal dostat Nietzsche. prave osvietenci predpokladali (v dobrej viere), ze prave veda a vedecke poznanie budu rovnocennym superom krestanskeho tmarstva. urobili vsak zasadnu chybu: vykonali jednoduchy matematicky ukon - substituciu, a tak vsetko ostalo pri starom. a dnes su vedci novodobymi knazmi. samozrejme, nie vsetci a nie vzdy.
inym prikladom je Foucault. v Zrode kliniky napriklad ukazal, ako sa konstituovanim psychiatrie vytvorila ostra hranica medzi Rozumom a Nerozumom na zaklade mocenskych kriterii, ktore boli psychiatrami vyhlasene za racionalne.
Zygmunt Bauman vo svojej knihe Modernost a holokaust krasne opisal mechanizmy racionalizacie nenavisti k Zidom, vrcholiace racionalizaciou metod, ako ich vyhladit. jasne tam argumentoval, ze nacisticke besnenie by nebolo mozne bez dosiahnuteho stupna poznania vo vede a modernemu chapaniu racionality.
slovne spojenia ako 'hodnotovo neutralna veda', 'absolutno', 'jedina Pravda' atd. mi vzdy zavanali konzervativizmom a netoleranciou.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

samozrejme ze mozes,

ale ja sa zase snazim ti ukazat v com je chyba v tvojom tvrdeni. Veda je hodnotovo neutralna , dokaz som uz naznacil. Je viacej nez len rovnocennym partnerom krestanskemu tmarstvu, vyhrava, sice pomaly , ale iste.
.
Neviem o co ti ide , ale tie priklady z psychologie nepatria do prirodnej vedy. Ale ved to, ze "by to nebolo mozne bez dosiahnutia stupna poznania vo vede" nijako nemeni neutralnost vedy. Veda ako celok nepreferuje ziadny hodnotovy rebricek, ba prave naopak, da sa lahko dokazat (dedukujuc z poznania vo vede), ze pri uz nie velmi velkej pocetnosti ludi nutne vznikaju ine "chute" (preferovane hodnoty), takze ako som pisal, z jej poznania nemas pri dedukcii jednoznacnost k nejakemu konkretnemu hodnotovemu systemu(pre celu spolocnost).
.
Ak si myslis, ze to je omyl, tak to dokaz, ved predsa ti staci najst jeden jediny priklad, a ak ho vies, tak ho prosim uved.
.
To, ze pomocou vedy vytvoris atomovu bombu a mozes zabit milion ludi , je sice pekne, ale z toho neodvodis, ci je to z hladiska vedy dobre alebo zle, odvodis len to, ci je to dobre alebo zle vzhladom k nejakemu hodnotovemu systemu.
.
Miesas tu hodnoty s pravdivostou vyrokov, co je bezna logicka chyba, teda vedie to casto k nepravdivym tvrdeniam.
.
No , vies, da sa dost trivialne ukazat, ze vztah medzi "realitou" a "pravdou" je prave tautologia, takze pravda je jedina (resp. moze vzniknut zjednotenim subpravd , ktore su ale logicky vzajomne nesporne), problem je vsak ju najst(alebo jej subpravdy).
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

nepisem to preto, aby som sa tu s tebou hadal a dufam, ze aj ty to beries konstruktivne, takze
1. ja si prave myslim, ze veda a viera v istom zmysle boj nevedu, ale prave naopak, vedci si "vypozicali" metody knazov a uspesne pokracuju v sireni jedinej pravdy
2. prave filozofia jazyka (wittgenstein, carnap, frege...) ukazala, ze zmysluplnou sa veda pre cloveka stava az v okamihu, ked je zasadena do isteho hodnotoveho systemu, resp. prave na jazyku zretelne ukazali, ze izolovat akusi neutralitu z akehokolvek konania cloveka (teda aj z vedeckeho badania) je nemozne, pretoze akakukolvek vedu mozno mysliet a komunikovat len v jazykovom kode a ten v ziadnom pripade nie je neutralny.
o neutralite mozno hovorit v podstate len v suvislosti s existenciou prvej prirody. uz v momente prveho (a to kvalitativne i kvantitativne akehokolvek) kontaktu ludskej mysle a zmyslov s nou nastava zosubjektivnenie, tj. zuzenie uhla pohladu na totalitu skutocnosti.
najnovsie vyskumy v oblasti filozofie mysle (odporucam oba zvazky, ktore vysli v Kalligrame) svedcia o nevyhnutnosti opustit ten osviensky omyl akejsi bozskej neutrality, ktora je v podstate len mocou, na ktoru uz kedysi upozornil foucault.
zaver = mne tu nejde o nejake drze presviedcanie, ja sa len snazim ukazat, ze jin (veda) a jang (filozofia) bez seba existovat nemozu a ak sa o to jedna zlozka pokusi, konci to katastrofalne.
s uctou
radok
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

ps
ak je zaujem, chut a cas, rad si o tom podebatujem aj obsirnejsie a hlbsie. ale bez invektiv a hrubosti. diky moc :))
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

Historia aj sucastnost ma neustale presviedca, ze k pokroku a poznaniu pravdy moze prispiet jedine veda zalozena na filozofii falzifikacie hypotez (Popper). Tie discipliny, ktore tento princip vyuzivaju napreduju milovymi krokmi. Tie, ktore ho odmietaju, alebo sa neda pouzit preslapuju na mieste.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

A co ked nejaka hypoteza je pravdiva a nefalzifikovatelna sucasne?
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

To je mozne, ale ci je pravdiva sa bez testovania nikdy nedozvieme.
 
Hodnoť:   mínus indicator plus

 

To, ci je pravdiva sa nemusime dozvediet ani s testovanim. Testovanim sa akurat mozme dozvediet, ci je nepravdiva.
 

1 2 >

Prihláste sa

(?)
 


Ďalšie možnosti
Zoznam diskusií

Registrácia
Zabudnuté heslo
Kódex diskutujúceho

Najčítanejšie na SME