stat v rade. trebars v supermarkete, ked sa otvori susedna pokladna - u nas je najvacsi vitaz, kto sa k nej prvy pretlaci - v anglicku ma prednost ten, kto stoji v susednych radoch dlhsie. . vobec ma neprekvapilo, ked ma minule ktosi v anglicku v rade drzo predbehol a ked otvoril usta, ano, bol to slovak. . ale aj u nas je to s radmi vzdy lepsie nez trebars v rusku alebo rovno v cine :)
Na druhej strane si nevies predstavit ako som sa nasmial pri tom Stonhenge. Ja zmoknuty, pretoze som sa rozhodol necakat, kym prestane prsat, a kvantum anglanov zmoknutych preto ze ich ani nenapadlo zistovat preco sa tam stoji.
Mne sa velmi pacia tie ferove rady, napriklad na postach a v bankach. Vsetci stoja v jednej rade a ked sa uvolni ktorekolvek okienko, ten co je prvy k nemu pristupi. Na Slovensku sa clovek musi rozhliadnut a risknut, ci rad do ktoreho sa postavil pojde rychlo a ci vpredu nahodou nie je clovek, ktory bude dlho vybavovany.
Ale na druhej strane sa aspon naucime taktizovat :) Tak, ako pises, s tymi radmi - hlavne v obchode. Treba sa rozhodnut ci ist do dlhsieho, kde maju napr. ludia menej nakupu, alebo do kratsieho, ale s plnymi vozikmi. Kde je sikovnejsia pokladnicka, menej dochodcov, alebo malych deti... :) To neni len tak, stat a cakat. Treba rozmyslat! :D
Janko, zlaty clanok. V Stonehenge to nahodou neboli Nemci a ini cudzinci? Ked som tam hola naposledy, nebolo pocut britsku anglictinu. No a to auto, co zastalo, to som bola ja :-)) Inak mas uplnu pravdu so soferovanim, ze sa zvacsa neoplati predbiehat. Minule som isla mestom v kolone, ktora zacala za babickou soferujucou doslova 20 mph. A vsetci boli trpezlivi a nikto nevytruboval a hystericky nepredbiehal...
totiz kratko predtym (priamo pri kamenoch) sme sa o tych radoch bavili a nasi stale krutili hlavami ze mi neveria. Tak to zazili na vlastnej kozi. Tak nam to prislo smiesne ze sme sa vazne nedokazali zdrzat.
ale neda sa mi nezopakovat - mozeme sa od nich ucit; zijem v anglicku uz 2 roky a mozem len pochvalit ich slusnost; a vzdy ked pridem domov mam soky z toho ako sa ludia predbiehaju; a nikto sa ani neohradi;
Suhlasim s Charliee, od anglanov sa mozme vela naucit. Zil som tam par rokov a mozem povedat, ze anglicka kultura mi sadla najviac zo vsetkych co som zazil. A Janco, velmi dobry clanok! Veru som sa pobavil a zasmial v zavere! K+!
sme mali absolvovať prax na lodi. Išli sme skupinka asi 10-tich študentov na ČNP (Čiernomorská Námorné Plavba) s profesorom. Profesor vošiel do budovy a asi po hodine sa vrátil. My sme sa okolo neho zhrčili na chodníku pred budovou a sústredene sme počúvali, čo sa dozvedel. Asi po piatich minutách výklad ukončil, my sme sa otočili a zistili sme, že za nami sa tiahne rad z cca 20-tich ľudí, ktorí sa snažili zistiť, čo tam v predu predávajú. Zábavné bolo pozerať na nich, keď sme my odchádzali a tí vpredu zistili, že nikde nič nikdo nepredáva. Jeden z tých nezabudnuteľných zážitkov tej doby.
vo svojom článku o Leningrade 1979 - http://ulaherova.blog.sme.sk/c/13345/Uboha-Nasta-ozivila-moje-spomienky-na-Leningrad-1979.html - spomínam, že som sa tam naučila dve nové frázy: 1. Dľa čego očereď? (na čo sa stojí?) 2. Kto poslednij? (Kto je posledný?)
podla mna sa mozeme od anglicanov ucit
.
vobec ma neprekvapilo, ked ma minule ktosi v anglicku v rade drzo predbehol a ked otvoril usta, ano, bol to slovak.
.
ale aj u nas je to s radmi vzdy lepsie nez trebars v rusku alebo rovno v cine :)