pekny clanok len ... tu uprimnost viacej a castejsie a nehladat pre nu tie ci ine dovody a este ... nemyslim si ze rozchod by mal byt nejakymi prioritami skor je to o cloveku ako takom a o vztahu k ludom ...
ale chce to vela casu, sebaovladania a musis vediet, co mas robit a aj to naozaj robit ... ale HLAVNE nie je dobre vrhnut sa hned do noveho vztahu, bez uzatvorenia toho stareho v samom sebe. pretoze ludia sa do novych vztahov vrhaju zvycajne zo strachu a nie z lasky ... a potom to aj tak zvycajne dopadne.
kým neuzavrieš staré vzťahy, neotváraj nové...keby to všetci dodržovali, neboli by ani nevery...a samozrejme sa to týka aj porozchodových vzťahov, ten nový partner si nezaslúži, aby bol len náhradnou verziou - to nikdy nedopadne dobre
lebo si to naozaj prežila ....a vážim si Tvoju otvorenosť....si naozaj veľmi odvážna žena, odhodlala si sa sprostredkovať svoje pocity takto verejne, určite to nie je pre Teba ľahké....veď si to môžu prečítať Tvoji študenti, niekto ,kto Ťa pozná a nevie, čím si prešla za posledné dva roky svojho života...z vlastnej skúsenosti viem, že obdobie očakávaní, že sa stane nejaký zázrak a všetko bude tak, ako predtým je potrebné vedome skrátiť na minimum...heslo dňa je potom:neočakávať,minimalizovať city, sústrediť sa na prítomnosť, zakázať si spomienky, potlačiť všetky vyššie city, o ktorých si bola presvedčená, že robia z Teba dobrého človeka....toto je podľa mňa najväčšia neprávosť, ktorá sa pácha na opustených....ten bordel po výbuchu si musíš upratať v sebe sama a pôvodné hodnoty dostávajú zrazu trpkú príchuť....čo robiť keď prestane platiť základná životná rovnica ?...k tomu pridaj zrelý vek a si v "prdeli"...sorry...ale takto to nejako vnímam...nedá sa mi to tu nenapísať....
Dobre clanky, len jedna vec sa mi tak trochu nepozdava. Stale popisujes situaciu, ktora nastane, ked je niekto opusteny svojim partnerom. Ale rozchody sa deju aj s inych dovodov, po vzajomnej dohode... zivot je velmi zlozity.
že si sa hneď nezdôverila ani svojim rodičom. Napísala si niečo v takom zmysle, že keď človek dá svoje trápenia na papier, uľaví sa mu. Myslím, že dupľom to platí o "vyspovedaní" sa svojim najbližším. Ty si to však svojím spôsobom "dusila" v sebe celých 9 mesiacov. Podľa môjho názoru toto muselo veľmi zhoršiť celý proces vyrovnávania sa s touto životnou situáciou.
liečenie vlastne začalo až potom.....bolo to o tom, že som stále dúfala a verila, že sa to otočí naspäť a že potom nebudem musieť nikomu nič vysvetľovať ...teraz viem, že to tak nefunguje a že by som sa aj v tomto prípade trápila viac
Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
super clanok, zdvihla si mi trosku naladu - nie som v tom sam - pred 2 tyzdnami mi znenazdajky priatelka oznamila, ze je cas sa rozist - po 7.5 rokoch - takze sa v tom dost vidim. (hlavne sa mi to paci s tou encyklopediou o suhvezdi raka :)) )
ja tiez