netreba zabudat na vynikajuce vztahz Nemecka a ZSSR hned po nastupe Hitlera k moci. Nemci skusali prototypy svojich tankov na ruskych polygonoch, nemecki inzinieri projektovali a budovali tak chybajuce cesty v Europskej casti ZSSR -riesili napriklad cestnu infrastrukturu v Kyjeve. Nemecke gestapo si vymienalo s NKVD skusenosti s potlacanim ludskych prav a podobne......oblasti spoluprace bolo velmi vela.
Dobrý deň, čítal som takmer kompletne všetko čo vyšlo od Suvorova, (alias Vladimira Bohdanovica Rezuna) aj jeho prvotinu: Všechno bylo jinak, ale mám výhrady k výpovednej hodnote jeho publikácií, nakoľko ide o bývalého prebehlíka KGB necituje žiadne zdroje a odkazy. Skôr odporúčam dielo poľského historika žijúceho v Nemecku Bogdana Musiała a jeho štúdiu: Sovietske prípravy na ofenzívnu vojnu v tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov. Táto je veľmi zaujímavá. Vyšla aj v slovenskom preklade v Historických rozhľadoch III zväzok rok 2006.
pakt medzi zssr a hitlerom bol velmi sikovny tah od stalina. stalin pochopil v spanielskej obcianskej vojne, ze konfrontacia medzi nim a hitlerom je nevyhnutna. nemal na vyber. bol velmi inteligentny lebo vedel ze zssr v tej dobe nema velku sancu na obranu pred hitlerom. tomu sa hovori ziskat cas za KAZDU CENU na vybudovanie obrany proti hitlerovi. hajzlici francuzi a anglicania uz v 1938 odpisali ceskoslovensko z mapy. toto je ta demokracia? ved vsetci vedeli ze hitler sa uz rozhodol zautocit na zssr a vedel to aj stalin, ved pri prepade zssr asi 5 hodin nevydal ziadny rozkaz len aby sa nejako este stihol zachranit, chapal to VELMI DOBRE. spanielsko bolo testom pre zssr a pre hitlera, tam sa prvy krat stretli a musel urobit to co urobil. za toto patri stalinovi naozaj VELKA VDAKA.
si ale Berija právě po podpisu paktu pochvaloval, jací jsou Čechoslováci pašaci na rozdíl od Poláků, že považují za svůj stěžejní úkol bojovat s Německem.
Dobrý deň, článok nemá byť protipoľský skôr naopak, chcem poukázať na fakty o poľskej predvojnovej politike, ktoré sa dosť zamlčujú, iná je však otázka zabratia východných území, Katyň, poľská exilová vláda v Londýne a pod.
ano članok je objektivny a nie je protipolsky. rusi sa spravali pragmaticky a poliaci su idioti. ešte aj teraz by boli schopni zatiahnut NATO a EU do nepriatelstva s ruskom. im je uplne jedno kto tam vladne, či komunisti alebo car.
"17. augusta 1940 prijal Molotov Schulenburga, ktorý v krátkom rozhovore zdôraznil, že je treba začať rokovanie s Ribbentropom (ministrom zahraničných vecí Tretej ríše) v tomto týždni."
predpokladám, že správny dátum je 17. augusta 1939
"Hitler sa nezúčastnil ani slávnostnej recepcii, ktorú organizoval Molotov na sovietskom veľvyslanectve v Moskve"
dodatek, potřebovali bychom vědět, jaký byl tehdy chápán pojem "sféra vlivu". Řekl bych, že toliko vlastně to, že se jedna strana zavazuje druhé, že v její sféře vlivu nebude organizovat násilné akce, např. státní převraty a že toliko charakter aktivit její zpravodajské služby se omezí čistě na získávání informací. Připadně že tam nebude dodávat zbraně.
chcel by som reagovat na cast prispevku, ktora sa vyjadruje k obsadeniu obcii severneho Slovenska Polskom. Toto obsadenie sa nedialo za pomoci, alebo akejkolvek inej ucasti nemecka, kedze prebehlo v roku 1920, zmluvou podpisanou 28. 7. v Belgickom meste SPA a bolo sucastou mierovych dohod po 1. svetovej vojne. Polsko na cele s J. Pilsudskim si robilo narok hlavne na Tesinsko, ktore predstavovalo ako zakladnu komunikaciu (zeleznica), tak i sucast priemyselnej zakladne (bane) novovzniknutej republiky. CSR sa snazila Tesinsko udrzat a tak prislo ku kompromisu, kde Polsko ziskalo mensiu cast tohto uzemia, ale ukrojilo z uzemia Slovenska, presnejsie: asi 20% Oravy (12 obci) a 5% Spisa (13 obci), co predstavovalo priblizne 25 000 obyvatelov, cize mensie mesto. Okrem ineho mal na spornych uzemiach prebehnut plebiscit, ktory sa neuskutocnil kvoli bojkotu Polska. Navyse poliaci neuznavali slovensku mensinu (oficialna propaganda hovorila, ze su to neprebudeni poliaci) a na tieto obce bola vyvijana popolstovacia kampan. V r. 1939 ich SR ziskala spat, aby ich v r. 1945 znovu stratila, pricom slovaci boli v tomto roku masovo vyhanani (medzi vyhnanymi bola aj rodina M. Docolomanskeho). Slovenska mensina, ktora zostala v mizivom pocte bola znova radikalne popolstovana. Zaujimava je hlavne udalost zo 60. rokov, ked si niektore obce ziadali slovensku liturgiu a vtedajsi krakovsky biskup (K. Wojtyla) dal 2 z nich do cirkevnej kliatby - pisal o tom katolicky knaz Dominik Kalada.
Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
hmm
Odpoveď
inac
Viktor Suvorov
ktore sa zdaju inak nepochopitelne ...
skoda ze autor clanku ho nespomenul ...
Odpoveď
čítal som takmer kompletne všetko čo vyšlo od Suvorova, (alias Vladimira Bohdanovica Rezuna) aj jeho prvotinu: Všechno bylo jinak, ale mám výhrady k výpovednej hodnote jeho publikácií, nakoľko ide o bývalého prebehlíka KGB necituje žiadne zdroje a odkazy. Skôr odporúčam dielo poľského historika žijúceho v Nemecku Bogdana Musiała a jeho štúdiu: Sovietske prípravy na ofenzívnu vojnu v tridsiatych a začiatkom štyridsiatych rokov. Táto je veľmi zaujímavá. Vyšla aj v slovenskom preklade v Historických rozhľadoch III zväzok rok 2006.
TOTALNA HLUPOST
na druhé straně