Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Návod na demokraciu (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku


Hodnoť

Smutno-tragicke je

ze akysi navod na demokraciu nam tu podava presvedcena smeracka. A este aj napise : "Preto opakom k demokratickému systému, ktorý rozdrobuje moc na drobné je elitársky systém, ktorý naopak podporuje zoskupovanie sa moci do centra." Reci, reci, a zase len reci, to smerakom ide. Ale skutek utek.

Mam taky dojem, ze tato teta, ak vobec existuje, sa rozhodla urobit rychlu karieru. Alebo dostala stranicku ulohu a so zapalom v srdci si ju svedomito plni.
 
Hodnoť

ako nemá demokracia vyzerať - to nám

predviedli Mečiar, Fico, Gašparovič a im podobní - je to daň za sprostosť národa.
 
Hodnoť

AJHĽA...

...ďalšia z príčin súčasného stavu štátu:
"...Demokracia je o moci, pričom moc je charakteristická tým, že ak jej má niekto veľa, niekto iný jej má málo. Ak niekde pribúda, niekde inde zákonite odbúda. ..."
.
Problémom je,
že tento pohľad na demokraciu ju AKO TAKÚ tvorí.
Ako sa na vec dívate, tak ju i vidíte: a pre abstraktné pojmy platí "i tvoríte".
.
Naozaj si nemyslím, že demokracia je (má byť) o podiele na MOCI.
...O tom je snaha o NADVLÁDU.
Demokracia,
nie tá slovenská úvodzovková, ale skutočná VLÁDA ĽUDU,
je vecou ZDIEĽANIA a SPOLUPRÁCE, nie SÚŤAŽÍ a SÚPERENIA.
.
Nepochopenie tohto základného faktu stojí tento ľud veľmi, veľmi veľa síl.
---
 

Spolupráca je znakom demokracie

Ďakujem za príspevok.
Súhlasím, že v demokracii sa riešia problémy s cieľom vyriešiť ich a nie získať prostredníctvom ich riešenia viacej moci. Teda v popredí je spolupráca a nie súťaženie o moc.
Myslím si však, že kým človek nerozumie trochu i teórii moci, nedokáže pochopiť o čom demokracia je.
Demokracia je predsa aj o kritike, ktorá má často veľmi málo spoločné so spoluprácou. Napríklad kritika predsudkov, alebo korupcie. Je často o veľmi tvrdom blokovaní rozpínaniu sa moci a ak niekto uznáva len lásku a spoluprácu, nikdy nevytvorí demokraciu, pretože bude manipulovateľný mocou.
Na rozdiel od Vás si myslím, že demokracia je o podiely na moci. Pretože ak ten podiel nemáte, nemáte žiadne práva, ani len na vyjadrenie svojho názoru a už vôbec nie na spoluprácu s mocnými. Ide práve o to, aby každý mal primeraný podiel a vedel kedy je vhodné si oň zabojovať a kedy naopak časť z neho ponúknuť inému.
Demokracia je systém zorganizovania moci, preto som napísala, že je o moci. Nemyslela som na získavanie nadmernej moci, ale na vyvažovanie moci, aby spolupráca bola vôbec možná.
 

TO...

...čo nazývate "vyvažovanie moci" je riešiteľné zákonmi a ich vymáhaním.
Nato tu máme zákonodarné a súdne orgány.
---
 

Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.

Ak už máte predplatné, prihláste sa.

Napĺňanie demokracie môže byť dobrovoľné

Kiežby tie orgány aj fungovali. :) Ale ja tvrdím, že demokracia môže existovať aj bez zákonov. O tom je môj článok. Môžeme porovnať napríklad dve slovenské dediny, jedna bude fungovať viacej demokraticky ako druhá, pričom zákony a ich vymáhanie môže byť rovnaké. Podobne môžeme porovnať rodiny, ale aj priateľské vzťahy, alebo pracovné kolektívy. Demokracia je hodnota a jej napĺňanie môže byť vynútené zákonmi, ale môže byť aj dobrovoľné. Či?
 

V SPOLOČNOSTI...

...máme rôzne charakterové typy ľudí, a preto nie je možné ani demokratický spôsob uvažovania považovať za všeobecne možný či všeobecne uplatniteľný v zmysle prirodzenej inklinácie k danému spôsobu uvažovania.
Veď už napríklad starý dobrý Platón delí ľudí podľa ich spôsobu myslenia v súlade s politickými zriadeniami: hovorí o ľuďoch aristokratických, demokratických, tyranských, oligarchických...
Zákon a jeho vynucovanie má preto v spoločnosti skutočne onen vyrovnávací charakter:
zrovnáva inak prirodzené ľudské sklony tak, aby fungovali v medziach štátneho systému.
Nečiní tak iba demokratický systém, zákony poznajú (poznali) i monarchie či tyranidy.
.
Inak,
rád o tom hovorím a už som to v mojich príspevkoch inde viackrát spomínal:
nedávno v relácii ČT2/STV2 "COLNICA" hovoril bývalý český premiér Špidla o budúcom prirodzenom rozdelení v spoločnosti, kedy budú vedľa seba existovať priaznivci dvoch vízií možného napredovania západnej civilizácie:
priaznivci SÚŤAŽENIA
a priaznivci SPOLUPRÁCE.
.
Na veci, o ktorých Vy hovoríte v tomto svojom blogu by som teda nenahliadal ako na výchovu k duchu demokratickému, lež ako Vašu výzvu k duchu kultúry SPOLUPRÁCE.
.
Demokracia je totiž skôr záležitosťou politického a právneho usporiadania a až následne na nich založenom spôsobe myslenia: avšak každodenný život by nemal byť nahliadaný primárne ani politicky a ani technokraticko právne.
Na druhej strane však,
ako teraz nad tým tak uvažujem,
tak ono rozdelenie na priaznivcov SÚŤAŽENIA a SPOLUPRÁCE môže byť pokojne vyústením akéhosi prirodzeného stavu šľachtenia demokratického uvažovania:
"súťaž" ako primárne právno-ekonomický level a "spolupráca" ako primárne kultúrno-duchovný level.
---
 

Súťaž a spolupráca patria k demokracii

Ako to vidím ja: Pokiaľ najvyspelejšie národy prešli od ideí k praxi, ostatné naopak, prevzali už hotové politické riešenia a implementovali ich do svojich spoločností. Tieto národy, medzi ktoré patrí aj Slovensko, vidia demokraciu skôr ako súboj, napríklad ľavice a pravice alebo inú súťaž a majú problém pochopiť jednu z hodnôt demokracie, toleranciu a rešpekt k názorom druhých, alebo ak chcete tak spoluprácu.

Súťaž a spolupráca patria k demokracii. Skúsim dať takýto príklad: Ak si chceme vytvoriť školský systém, ktorý by slovenskej náture vyhovoval, potrebujeme množstvo návrhov, ktoré následne cez spoločenskú diskusiu súťažia. Úlohou politických strán je podporovať takúto diskusiu a súťaž.

O moc musia súťažiť aj tí, ktorí sa nemôžu dostať k diskusii, pretože prevažujúca moc je príliš reakčná a neumožňuje im to. Podľa mňa mnohí však odmietajú bojovať z rôznych dôvodov. Nielen preto, že pasivita im prináša bezpečnosť a výhody, ale aj preto, že to považujú za netaktné, či hrubé. Potom víťazí pokrytectvo a kooperácia s mocou.

Ak chceme tvoriť demokratické vzťahy, musíme vedieť kedy potrebujeme bojovať o väčšiu moc, aby sme sa mohli pridať k vládnutiu, teda k spolupráci a kedy naopak treba umožniť spoluprácu a nevyužiť moc a postavenie na individuálne rozhodnutie. Toto si vyžaduje vysokú úroveň spoločenského povedomia.
 


Najčítanejšie


  1. Elena Antalová: Tu, v kupleraji, našom raji 209
  2. Marek Mačuha: SaS - prestaňte s tým populizmom! 190
  3. Mišo Šesták: Keď si sovietsky vojak nesmie vypiť 163
  4. Martina Hilbertová: Z vodární ďalej odtekajú peniaze, hoci si riaditeľ zaplatil až troch poradcov 143
  5. Peter Gregor: Pomsta sa vypomstila, čo ďalej? 142
  6. Michal Madaras: Politický boj má hranice 131
  7. Peter Kollega: Pani Balogová, prečo SME asistuje pri samoamnestii malého Fica? 110
  8. Irena Simunekova: Rozprávková krajina - Inovec 66
  9. Monika Nagyova: Zo života vo firme snov: Vianočný večierok, na ktorý nikdy nezabudnem 62
  10. Michal Madaras: Chýbajú mi Radičová, Dzurinda, Mikloš, Lipšic 59

Rebríčky článkov


  1. Michal Madaras: Politický boj má hranice
  2. Vladimír Krátky: Mám home office, deti dištančnú a tu v hlavnom meste sa trápime s predpotopným internetom
  3. Roman Hutira: Za pracovnou ponukou dnes sa zväčša skrýva kompromis na úkor peňazí, či pracovnej náplne.
  4. Štefan Vidlár: Hlasný Hlas
  5. Jozo Peric: Pfizer má vďaka prvenstvu pri vakcíne proti Covidu dobre našliapnuté
  6. Július Kovács: Najlacnejší pohrebák sveta z Ruska. Len 11 000 €!
  7. Michal Madaras: Chýbajú mi Radičová, Dzurinda, Mikloš, Lipšic
  8. Denis Jacko: Nechcem už spomínať
  9. Miroslav Binčík: Konverzná terapia v roku 2020? Budíček!
  10. Patrick Linhart: Hovorca si robí čo chce. Minister Mičovský o vyjadreniach svojho hovorcu ani len nevedel!


Už ste čítali?