ze akysi navod na demokraciu nam tu podava presvedcena smeracka. A este aj napise : "Preto opakom k demokratickému systému, ktorý rozdrobuje moc na drobné je elitársky systém, ktorý naopak podporuje zoskupovanie sa moci do centra." Reci, reci, a zase len reci, to smerakom ide. Ale skutek utek.
Mam taky dojem, ze tato teta, ak vobec existuje, sa rozhodla urobit rychlu karieru. Alebo dostala stranicku ulohu a so zapalom v srdci si ju svedomito plni.
...ďalšia z príčin súčasného stavu štátu: "...Demokracia je o moci, pričom moc je charakteristická tým, že ak jej má niekto veľa, niekto iný jej má málo. Ak niekde pribúda, niekde inde zákonite odbúda. ..." . Problémom je, že tento pohľad na demokraciu ju AKO TAKÚ tvorí. Ako sa na vec dívate, tak ju i vidíte: a pre abstraktné pojmy platí "i tvoríte". . Naozaj si nemyslím, že demokracia je (má byť) o podiele na MOCI. ...O tom je snaha o NADVLÁDU. Demokracia, nie tá slovenská úvodzovková, ale skutočná VLÁDA ĽUDU, je vecou ZDIEĽANIA a SPOLUPRÁCE, nie SÚŤAŽÍ a SÚPERENIA. . Nepochopenie tohto základného faktu stojí tento ľud veľmi, veľmi veľa síl. ---
Ďakujem za príspevok. Súhlasím, že v demokracii sa riešia problémy s cieľom vyriešiť ich a nie získať prostredníctvom ich riešenia viacej moci. Teda v popredí je spolupráca a nie súťaženie o moc. Myslím si však, že kým človek nerozumie trochu i teórii moci, nedokáže pochopiť o čom demokracia je. Demokracia je predsa aj o kritike, ktorá má často veľmi málo spoločné so spoluprácou. Napríklad kritika predsudkov, alebo korupcie. Je často o veľmi tvrdom blokovaní rozpínaniu sa moci a ak niekto uznáva len lásku a spoluprácu, nikdy nevytvorí demokraciu, pretože bude manipulovateľný mocou. Na rozdiel od Vás si myslím, že demokracia je o podiely na moci. Pretože ak ten podiel nemáte, nemáte žiadne práva, ani len na vyjadrenie svojho názoru a už vôbec nie na spoluprácu s mocnými. Ide práve o to, aby každý mal primeraný podiel a vedel kedy je vhodné si oň zabojovať a kedy naopak časť z neho ponúknuť inému. Demokracia je systém zorganizovania moci, preto som napísala, že je o moci. Nemyslela som na získavanie nadmernej moci, ale na vyvažovanie moci, aby spolupráca bola vôbec možná.
Kiežby tie orgány aj fungovali. :) Ale ja tvrdím, že demokracia môže existovať aj bez zákonov. O tom je môj článok. Môžeme porovnať napríklad dve slovenské dediny, jedna bude fungovať viacej demokraticky ako druhá, pričom zákony a ich vymáhanie môže byť rovnaké. Podobne môžeme porovnať rodiny, ale aj priateľské vzťahy, alebo pracovné kolektívy. Demokracia je hodnota a jej napĺňanie môže byť vynútené zákonmi, ale môže byť aj dobrovoľné. Či?
...máme rôzne charakterové typy ľudí, a preto nie je možné ani demokratický spôsob uvažovania považovať za všeobecne možný či všeobecne uplatniteľný v zmysle prirodzenej inklinácie k danému spôsobu uvažovania. Veď už napríklad starý dobrý Platón delí ľudí podľa ich spôsobu myslenia v súlade s politickými zriadeniami: hovorí o ľuďoch aristokratických, demokratických, tyranských, oligarchických... Zákon a jeho vynucovanie má preto v spoločnosti skutočne onen vyrovnávací charakter: zrovnáva inak prirodzené ľudské sklony tak, aby fungovali v medziach štátneho systému. Nečiní tak iba demokratický systém, zákony poznajú (poznali) i monarchie či tyranidy. . Inak, rád o tom hovorím a už som to v mojich príspevkoch inde viackrát spomínal: nedávno v relácii ČT2/STV2 "COLNICA" hovoril bývalý český premiér Špidla o budúcom prirodzenom rozdelení v spoločnosti, kedy budú vedľa seba existovať priaznivci dvoch vízií možného napredovania západnej civilizácie: priaznivci SÚŤAŽENIA a priaznivci SPOLUPRÁCE. . Na veci, o ktorých Vy hovoríte v tomto svojom blogu by som teda nenahliadal ako na výchovu k duchu demokratickému, lež ako Vašu výzvu k duchu kultúry SPOLUPRÁCE. . Demokracia je totiž skôr záležitosťou politického a právneho usporiadania a až následne na nich založenom spôsobe myslenia: avšak každodenný život by nemal byť nahliadaný primárne ani politicky a ani technokraticko právne. Na druhej strane však, ako teraz nad tým tak uvažujem, tak ono rozdelenie na priaznivcov SÚŤAŽENIA a SPOLUPRÁCE môže byť pokojne vyústením akéhosi prirodzeného stavu šľachtenia demokratického uvažovania: "súťaž" ako primárne právno-ekonomický level a "spolupráca" ako primárne kultúrno-duchovný level. ---
Ako to vidím ja: Pokiaľ najvyspelejšie národy prešli od ideí k praxi, ostatné naopak, prevzali už hotové politické riešenia a implementovali ich do svojich spoločností. Tieto národy, medzi ktoré patrí aj Slovensko, vidia demokraciu skôr ako súboj, napríklad ľavice a pravice alebo inú súťaž a majú problém pochopiť jednu z hodnôt demokracie, toleranciu a rešpekt k názorom druhých, alebo ak chcete tak spoluprácu.
Súťaž a spolupráca patria k demokracii. Skúsim dať takýto príklad: Ak si chceme vytvoriť školský systém, ktorý by slovenskej náture vyhovoval, potrebujeme množstvo návrhov, ktoré následne cez spoločenskú diskusiu súťažia. Úlohou politických strán je podporovať takúto diskusiu a súťaž.
O moc musia súťažiť aj tí, ktorí sa nemôžu dostať k diskusii, pretože prevažujúca moc je príliš reakčná a neumožňuje im to. Podľa mňa mnohí však odmietajú bojovať z rôznych dôvodov. Nielen preto, že pasivita im prináša bezpečnosť a výhody, ale aj preto, že to považujú za netaktné, či hrubé. Potom víťazí pokrytectvo a kooperácia s mocou.
Ak chceme tvoriť demokratické vzťahy, musíme vedieť kedy potrebujeme bojovať o väčšiu moc, aby sme sa mohli pridať k vládnutiu, teda k spolupráci a kedy naopak treba umožniť spoluprácu a nevyužiť moc a postavenie na individuálne rozhodnutie. Toto si vyžaduje vysokú úroveň spoločenského povedomia.
Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
Smutno-tragicke je
Mam taky dojem, ze tato teta, ak vobec existuje, sa rozhodla urobit rychlu karieru. Alebo dostala stranicku ulohu a so zapalom v srdci si ju svedomito plni.