keď som bola dieťa vianoce boli čudné, čo ja viem prečo? proste boli, nemali sme darčeky, proste nemali lebo nemali byť z čoho, predkovia boli buď neveriaci alebo vlažne veriaci a čo ja viem prečo??,asi preto že im chleba z neba nepadali, ja som verila a čo ja viem prečo?? neviem, dodnes neviem prečo verím vo vyššiu moc keď som bola dieťa tak som sa nad tým nezamýšľala a teraz ma ani nenapadne sa nad tým zamýšlať, ked som bola dieťa bolo to smutné ae to nič...svet nestojí na minulosti ale na tom ako tú minulosť pochopíme...
to je proste rozdielnosť spomienok ak pochopíme že spomienky nemožu byť rovnaké tak sa nikdy nepopletieme v ponímaní textu a citov a o tom je porozumenie
Niečo podobné si pamätám aj ja. Vždy keď sme ráno išli na roráty, rozložený oheň ešte nestihol poriadne nahriať kachle, a tak sme teda tak či tak vstávali do zimy. Ale tá atmosféra predvianočná bola naozaj iná. A ja si to teraz znova predstavujem a preciťujem a prevoniavam. Ďakujem.
Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
nadherne! Ja si pamatam, ako nam vonal stromcek a mamkine kolace. A ako nam babka dovolila vzdy uchmatnut si nejaku salonku aj predtym, nez bol stromcek posvateny. Teraz som tisice kilometrov od domu, tak su tie spomienky este intenzivnejsie.
chvíľa bola, ked sme sedeli potme a za dverami bol dedko s baránkom a sviečkou ... trikrát klopal - a hovoril "otvorte" - mama sa ho pýtala čo nesie a on odpovedal , že svätého baránka ...a to celé trikrát... vždy to bolo to isté a vždy to bolo napínavé - alebo tajomné? :)
Z nostalgie za mladosťou sa popíše kdečo, aj to čo nie je pravda,stačilo keby sa ukázal rok narodenia. Že mne, skôr narodenej sviatky nič nehovoria! Povinné chodenie do kostola, viera neviem v čo, opitý tato od rána, hnev matky, splašené dieťa ktorému po večeri zhasla posledná skromná nádej na darček.... áno, takých robotníckych dedinských detí bolo viac. Márne sa snažím o jeden pozitívny zážitok Vianoc z detstva. Hold, smola.
viem, že moje spomienky sú primaľované a myslím, že aj tie tvoje. Zvyčajne na to zlé zabudneme a pamätáme si pekné. Nechce sa mi veriť, že nemáš ani jednu peknú spomienku.
Krásne, Julka...
Skromné - ale presvetlené láskou, porozumením, teplom...
a radosťou z práve narodeného Jezuliatka...