Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

Prečo už nefunguje láska (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

Nič sa nedeje,

akurát starnete, pane.
 
Hodnoť

:-)

Pamätám si ešte dnes, ako v deviatke, sme cestovali autobusom s objektom vzájomného záujmu a náhodou sa nám dotkli ruky pri držaní sa tyče v autobuse, ako to medzi nami zaiskrilo. Obaja sme boli červení ako raky.
 

 

toto bude oftopik, lebo k tomu dedkovskemu sirupu co tu javor po prechode produkuje je uplne zbytocne minat hlasky.

sa mi stalo prednedavnom pocas cestovania v metre, nastupil som, vela ludi, tak som sa hned chytil pri tyci lavou rukou a pravou sa snazil vopchat oyster do vnutorneho vrecka, ked som si uvedomil taky ten pocit, ze sa na mna niekto diva.

a vazne, oproti mne stal vkusne obleceny a prijemne vyzerajuci mladik 20+ s vyrazom na pomedzi prekvapenia a zaujmu. aj by som sa taktne tvaril, ze som si nic nevsimol, keby ten pohlad nebol tak divne skumavy, spytavy ze uz uz mi ide nieco mile povedat. v duchu som si pripravoval scenar, ze ako slusne odpoviem tak aby som neurazil, a ze vsak ak pozve na drink tak sa mozme aspon porozpravat, zdalo sa mi ze presla aj hodina, a nie a nie sa toho uhranciveho pohladu zbavit. ale zase ak sa neozve tak to bude jedna z tych epizod co sa sem-tam stavaju tym, ktori maju viac slusnosti nez odvahy.

ked v tom suprava zacala viac brzdit a ja som sa isiel prechytit na tyc pravou rukou. vtedy som si uvedomil, ze po cely cas som upenlivo zvieral v tkanej rukavici jeho ruku na tyci a nie tyc...

na flip-flop z drzaneho na drziaceho nebol mentalny cas, na ospravedlnujuci usmev este ano, ale este dlho po vystupeni vo mne ostal ten pocit, ze ake je tazke sa vysporiadat so zmenou ulohy a ako doslovne zalezi na uhle pohladu ;)

uz by ma iba zaujimalo, co ten chudak s osinavenymi hankami musel rozpravat, ked prisiel na intrak...
 

 

No čo, s rumencom na tvári a s heroickým pohľadom v očiach všetkým vysvetlil to, čo bude vysvetľovať svojím žiačikom na hodine sexu: ako sa nenechať zbaliť hocijakým chudákom po prechode.
Treba si najma dať pozor na základné rozlišovacie znaky vyvolenej rasy: guči, kelvin, boss, armani a podobne...
 

Ja zas...

Ked si zabudnem okulaaar, co je smiesne, lebo mam 3.5 minus (a sosovky iracionalne odmietam), sa usmievam na vsetkych akokeby som kazdeho poznala a este aj z dialky pozdravim dalsiu machulu :) ..no a chlap skaredy ako noc mi na 5 metrov pride ako Brad Pitt :))
Po zmenseni vzdialenosti sa vyraz mojej tvare prudko meni a tak sokovana nie je len on ale aj ja :))
 

Handicap má svoje čaro.

Keď mi žena otravne pripomína pokazenú úchytku v kuchyni alebo vytýka moje odmerané správanie k jej mamičke, tak si starostlivo schovám načúvací aparát.
 

 

Ešte že mňa je možné identifikovať podľa veľkej bielej machule krútiacej chvostom pri nohách :D
 

 

pri tebe treba mat okular zo sebou a na pozore, ze ci nieco nevyparatis :)
 

 

... a tretie oko. Na rici.
 

myslim, ze si my prave

privodil myslienku...
damske nohavice s pipacom na zadku, ktore by signalizovali nebezpence priblizenie (ako parkovaci senzor)..len ten pipac by musel byt inteligentny, aby rozoznal ludsku ruku od stolicky :))
 

 

Uhm, to chce termovíziu na zníženie % false alerts.
 

Neviem, či to zrovna

súvisí s uhlom pohľadu - ale natrieskaný autobus tak, že sa nedalo ani dýchať, nieto ešte otočiť alebo sa niekde posunúť. Zrazu sa mi zazdalo, že tie tlaky a pohyby za mnou sa začínajú podobať tým "smiešnym". Najprv som sa poobzerala okolo seba a zdalo sa mi, že sa každý tvári, že nič sa nedeje, nikto nič nevidí. Natlačila som sa na pani predo mnou, za čo som si vyslúžila zlostný pohľad. Pohyby ustali, začala som pochybovať o sebe, a zrazu znova. Autobus zastal, ja som sa vytlačila s davom ku východu a vystúpila som, ale ešte som stihla zaregistrovať bolestivovzrušený šepot - nevystupujte, prosím.
Táto pár minútová epizóda spôsobila, že už som nikdy nenastúpila do plné autobusu. I keď by sa mi to už ťažko dneska stalo:-)
 

 

to nebol pan ucitel, ktory prisiel za "nabytkou kvalitniho sexu" ? :) a s tazitkom v ruke samozrejme :)
Ale chapem, ja som zazila nieco nechutne a spomienky nehodne v Madride, ked som tam zila. Never ever.
 

 

Ehm, to mi silne pripomína ako mi v 39ke (tá neexistuje nenarvaná) toľko vrtela nejaká spredu na mňa natlačená baba riťou okolo pidižvejka, že zareagoval, a keď som ho skúšal "decentne" (v danej situácii asi nemožné) přendat na opačnú stranu štýlom "vreckový gulečník", tak bola nejaká dosť crazy reaction...
 
Hodnoť

Komisar Rex

bol az neskor.
 
Hodnoť

Spomienkový optimizmus

premiešaný s demagógiou, výsledkom je žiaľ netráviteľná šlichta ;-)
 
Hodnoť

k tomu názvosloviu

to asi už nikdy nepochopím, prečo sa to nazýva "priateľka", či "priateľ". Mám dieťa s priateľom - toto je už proste príliš. Nechápem. Prečo to nie je "partner", "partnerka"?

Ale podobne mám problém s "manžel", "manželka". To je dnes už viac-menej právny status. Zmluva, ktorá sa dá uzavrieť a zrušiť.

Ostáva teda "moja žena", "môj muž".
 

ani náhodou

to by naznačovalo vlastnícky postoj ....
 
Hodnoť

Stotožňujem sa

a dávam tomuto článku svoj hlas a veľké Amen.
 

Bxť Tiborom,

tak sa vážne nad sebou zamyslím :-)
 

1 2 >

Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.

Ak už máte predplatné, prihláste sa.

Najčítanejšie


  1. Martin Plesch: Ktorých žiakov treba vrátiť do škôl? 3 262
  2. Marek Mačuha: SaS - prestaňte s tým populizmom! 2 200
  3. Mišo Šesták: Keď si sovietsky vojak nesmie vypiť 1 806
  4. Peter Kollega: Vzniká rakovinový nádor ŽVAST. V priamom prenose. 1 529
  5. Elena Antalová: Tu, v kupleraji, našom raji 1 272
  6. Martina Hilbertová: Z vodární ďalej odtekajú peniaze, hoci si riaditeľ zaplatil až troch poradcov 943
  7. Peter Gregor: Pomsta sa vypomstila, čo ďalej? 927
  8. Július Kovács: Kotlebovci sa vyhražali Matovičovi smrťou pred jeho domov doniesli mu truhlu a vence 865
  9. Irena Simunekova: Rozprávková krajina - Inovec 826
  10. Miroslav Ferkl: Vysnívaný dom Igora Matoviča. 807

Rebríčky článkov


  1. Jakub Tinak: Môj dvojmesačný pracovný pobyt v Brne.
  2. Ján Pancák: Fejkové profily nitrianskych vrahov.
  3. Peter Biščo: Urobila som to, čo som ani neurobila - nepamätám sa.
  4. Naďa Mitanová: Moje drahé miesta a zvuky.
  5. Július Kovács: Kotlebovci sa vyhražali Matovičovi smrťou pred jeho domov doniesli mu truhlu a vence
  6. Štefan Vidlár: Záhorák šecko skúr ví
  7. Michal Madaras: Politický boj má hranice
  8. Vladimír Krátky: Mám home office, deti dištančnú a tu v hlavnom meste sa trápime s predpotopným internetom
  9. Roman Hutira: Za pracovnou ponukou dnes sa zväčša skrýva kompromis na úkor peňazí, či pracovnej náplne.
  10. Štefan Vidlár: Hlasný Hlas


Už ste čítali?