Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.
Ak už máte predplatné, prihláste sa.
Emotívny článok
Čo sa týka ostatného - vec názoru, nikomu neberiem ten jeho ani nevnucujem svoj. Sú ľudia, ktorí majú svoje dobré dôvody veriť v Boha. Sú ľudia, ktorí majú nemenej dobré dôvody neveriť. Patrím k druhej skupine, ale to je nepodstatné. Pokiaľ sa navzájom tolerujeme, žijeme a necháme žiť, je to v poriadku. Pekné sviatky prajem všetkým.
Pozehnanne sviatky vsetkym ...
Máte pravdu,...
Nerozumiem takým reakciám - a je jedno, či ide o Notre-Dame alebo o pred rokmi Krásnu Hôrku. Sú to pamiatky, ktoré sú pre mnohých významné aj dôležité. Veď si predstavme, že by taký požiar zachvátil napr. Bojnický zámok alebo Chrám svätého Jakuba v Levoči, kde je majstrovský neskorogotický oltár - a húfy diskutujúcich by písali, že si na jeho zhorenisku máme postaviť mešitu s minaretom, pretože sami si za požiar môžeme. To by asi každého "dohrialo." Zdá sa teda, že ľudská hlúposť je často nekonečná, nekonečnejšia než viera veriacich v Boha.
Čo sa emócií týka - vari veľkonočné sviatky nie sú vo výraznej miere aj o emóciách? Stačí sledovať "rekonštrukcie" krížových ciest s "ukrižovaním" aj "zmŕtvychvstaním" - napríklad tú, ktorá sa už tradične pod názvom Živá krížová cesta koná v Prešove. Bude opäť v piatok 19. IV. t. r. v centre Prešova a organizátori na ňu pozývajú aj týmito slovami: "Nenechajte si ujsť výnimočný zážitok, vysoko emotívne spracovanie tradičného biblického príbehu v prostredí historického centra mesta Prešov." V apríli 2018 som na blog o tomto podujatí napísal krátky článok s fotografiami: O deťoch a veľkonočnom násilí ( https://martindroppa.blog.sme.... ) - má vyše 6 450 prečítaní.
Nie som teológ ani misionár - v tomto článku (a v žiadnom) nikoho neprehováram ani nenahováram k viere v Boha. Vieru v Boha alebo nevieru v Boha považujem za osobnú, intímnu záležitosť, postoj každého. To, že nie som ateista, to na veci nič nemení. Na druhej strane musím napísať, že som poznal mnohých ľudí, medzi nimi aj niekoľko veľmi ťažko, nepredstaviteľne chorých, ktorým viera v Boha doslova predĺžila životy; a neboli to životy márne. Poznal som aj ľudí, ktorí boli po celý život ráznymi ateistami a keď prichádzal "ich čas," obrátili sa na úprimnú vieru v Boha. Aj pre toto všetko sa domnievam, že určite či asi "nikdy nie je neskoro."