Socialka nezasiahne/netýra deti / ale obsesia je to skôr z tvojej strany, už minule si na túto autorku reagoval negatívne. bez akýchkoľvek argumentov. Podľa mňa píše výborne , len to netreba čítať povrchne :) Celý tento cyklus "ružovo-modré detstvo" je na podmienky blogu celkom milou snahou nepreháňať to ani jedným smerom, snaží sa používať kritické myslenie, nestavať na dojmoch. Skôr je namieste za tieto články autorke poďakovať.
Neverte mu, on je asi humorista! Všetko je úplne prirodzené a žijeme si svoj život a pritom premýšľame a píšeme o tom. A sú ľudia, ktorí cítia potrebu iného pokoriť, preto mu to napíšu. Jeden prispievateľ do diskusie mi napísal, že píšem stupídne rozprávky. Pre koho môže byť rozprávka stupídna? Vždy si rada prečítam, čo napíšete a som si istá, že nie len ja. Želám pekný deň!
Ďakujem :) Na podobné komentáre som si už zvykla. Treba sa zmieriť s tým, že žijeme v krajine, kde aj takáto téma môže kde koho akosi vyviesť z miery...
Ako občasnému čitateľovi historickej literatúry mi predstava, že je "ružovo-modré" detstvo niečím novým (alebo generáciu starým) príde veľmi naivná. Problém "vĺn" vo výchove je badateľný v celých dejinách. Preferovanie jedného druhu farby pre jedno pohlavie prišlo z pragmatických dôvodov - masová výroba, nie gender - pre fabriku je jednoduchšie vyrobiť zopár konfekčných veľkostí v jednej farbe. Čo sa týka chlapcov a "iného oblečenia" - začiatok 20.storočia priniesol "Buster Brown suit" a nevyšlo...
Nechaj sa liečiť dobrovoľne. Táto farebno-sexuálna obsesia môže byť nebezpečná tvojim aj cudzím deťom.
Podľa mňa píše výborne , len to netreba čítať povrchne :)
Celý tento cyklus "ružovo-modré detstvo" je na podmienky blogu celkom milou snahou nepreháňať to ani jedným smerom, snaží sa používať kritické myslenie, nestavať na dojmoch.
Skôr je namieste za tieto články autorke poďakovať.