Načítavam moment...
Momentálne nie ste prihlásený

4 dni v Petrohrade. Rusko po tretie (Späť na článok)

Pridajte priamu reakciu k článku

1 2 >

Hodnoť

.

Skoro cely svoj zivot zijem v rodinnych domoch, vo stvrtiach plnych rodinnych domov. V palacoch som bol malokedy, a tie v ktorych som bol nestoja za bohvieaku zmienku. V tychto cestopisnych blogoch by som rad videl ako ziju ludia v rodinnych domoch, vo stvrtiach plnych rodinnych domov, ako tie domy vyzeraju, atd. Ak to inak nejde, aspon by som rad videl kdesi na konci rapsodie o palacoch par obrazkov ako to tam vyzera v miestach kde palace nie su.
 

hehe

toto je fakt vtipne, ze by blogeri mali pisat na objednavku...no mozno ak mu zaplatis cestu, tak napise o tom co teba zaujima
Petrohrad je naozaj plny palacov.
karol3, uprimne, ty ak ides niekam, tak pozeras to co doverne poznas? odignorujes kulturne pamiatky a ides na periferiu kuknut rodinne domy?
Andrej, velmi pekne, pis dalej :-)
 

.

Len nech pise, pekne pise, dobre sa to cita, a obrazky su paradne. Ja som iba nadhodil co by zauijimalo mna, a iste aj mnohych inych. Fandovia letectva by mozna radi videli nieco z letiska, rybari ryby co sa tam vyskytuju, no a ja obycajny zivot, aj domy obycajneho zivota su kulturna pamiatka (co by sme len dali za to keby sme sa mohli dozvediet ako zili stavitelia pyramid, napr.). A obrazy z galerii sa lepsie pozeraju doma v tlstych knihach nez priamo v galeriach.
 

Tak skus Vlkolinec

Nerob sa zaujímavým, pôsobí to trápne. Rád by som vedel aké percento ľudí ide do sveta s tým, že chce vidieť zaostale geta, biedne štvrté ci niečo podobné, to ma aj doma. Keď si taky milovník už si naše geta rómskych spoluobčanov navštívil? Tak si užívaj ten tvoj svet a ostatným nechaj užívať si svoje peniaze za niečo pekné a znysuplne.
 

Oprava

zmysluplné
 

Rozumiem Karolovi,

možno len chcel vidieť niečo, čo na nete len tak ľahko nenájde. Ako žijú obyčajní ľudia. Tu je to ďalší zo stoviek blogov s fotkami jednotlivých pamiatok, akých na nete nájdeš tisícky. Samozrejme nesmie chýbať fotka pelmeňov. Každý jeden blog z Ruska musí mať fotku pelmeňov. Chýbal mi už len slovný dodatok: " je to niečo také, ako naše pirohy".
 

Tie pelmene

som vybral ako zástupcu ruskej kuchyne a asi najčastejšie sme ich aj jedli. A s tými pirohmi. Ja to často musím takto vysvetlovať, pretože bežný ľudia pelmene nepoznajú.
A ešte ich dali aj ako profilovú fotku článku na hlavnej stránke. Ja som vybral ako profilovku foto otvoreného mosta, ktorý je typický pre Petrohrad
 

Tentokrát našim cieľom

boli úplné centrá miest, kvôli pamiatkám a aby sme nestrácali čas cestovaním. Cez okrajové časti sme prechádzali rôznymi dopravnými prostriedkami a fotil som len cez okno. Väčšinou to ale boli sídliská s panelákmi. A takéto fotky nie sú až také zaujímavé (paneláky neboli také bizarné ako napríklad v Belehrade).
V poslednej časti budú len miesta a mesto bez palácov a prekrásna príroda. Taký som totiž zostavil itinerár našej cesty.
 
Hodnoť

Peterhof?

Keď sme tam boli v r. 1979, volali to Petrodvorec.
 

Vy

ste neboli v Petrohrade, ale v Leningrade.
 

 

Takže sme mali ísť do Leninhofu?
 

Si

len robím kozy. Bloger to tam spomína: Prichádza vrchol našej cesty – Peterhof alebo Petrodvorec.
 
Hodnoť

 

Podkarpatská Rus nikdy na Slovensku nebola.
 

.

Netreba sa tahat za prsty, bola castou Ceskoslovenska, a rozhodne blizsie napr. k Slovensku (kde dodnes zije kopa Rusinov) nez k Prahe.
 

 

to len pre poriadok. rovnaky nezmysel, ak by niekto napisal, ze slovensko bolo sucastou ceska.
 

Áno máte pravdu,

ale tak nejako nám to Oxana povedala a vnímala to ako Slovensko. Aj keď správne to malo byť Československo.
 
Hodnoť

Fiha

Pochvalit rusku kuchynu je uz totalny hardcore - v rusku som sa nikdy nikde dobre a chutne nenajedol a to som tam roky bol na roznych miestach
 

Moje spoznávanie krajín

je z veľkej časti aj cez jedlo. Neviem si vynachváliť kuchyňu bývalých postsovietskych republík, či už je to Ukrajina, Kazachstan, Gruzínsko alebo Rusko. Jedli ste už baraní šašlik alebo plov? Niet nad takéto pochúťky. Až som dostal chuť...
 

Do diskusií sa môžu zapojiť všetci predplatitelia SME.sk, Korzar.sk a Spectator.sk. S predplatným získate neobmedzený prístup k článkom, ako aj neobmedzený počet príspevkov v diskusiách. Ak ešte nemáte predplatné, kúpiť si ho môžete tu.

Ak už máte predplatné, prihláste sa.

 

Jój, veru plov, resp. pilav. V Ázii sa to často volá aj biryani. Naša slovenská snehobiela ryža verzus táto žlto-oranžová, korenistá, s hrozienkami a pod., to je naozaj "nebe a dudy".
 
Hodnoť

 

Pri tých uvedených cenách v rubloch sa momentálne človek v Rusku musí cítiť ako Amík na Slovensku.Služby za polovičné až tretinové ceny ako u nás.Za vyslovene smiešne peniaze človek vidí množstvo pamiatok a nemusí pozerať na každé euro,ako v iných europskych mestách.
 

1 2 >

Najčítanejšie


  1. Martin Plesch: Ktorých žiakov treba vrátiť do škôl? 1 914
  2. Marek Mačuha: SaS - prestaňte s tým populizmom! 1 222
  3. Mišo Šesták: Keď si sovietsky vojak nesmie vypiť 949
  4. Elena Antalová: Tu, v kupleraji, našom raji 936
  5. Peter Gregor: Pomsta sa vypomstila, čo ďalej? 677
  6. Martina Hilbertová: Z vodární ďalej odtekajú peniaze, hoci si riaditeľ zaplatil až troch poradcov 642
  7. Peter Kollega: Vzniká rakovinový nádor ŽVAST. V priamom prenose. 482
  8. Irena Simunekova: Rozprávková krajina - Inovec 468
  9. Michal Latta: Najlepšia slovenská tarhoňa 434
  10. Peter Kollega: Pani Balogová, prečo SME asistuje pri samoamnestii malého Fica? 416

Rebríčky článkov


  1. Štefan Vidlár: Záhorák šecko skúr ví
  2. Michal Madaras: Politický boj má hranice
  3. Vladimír Krátky: Mám home office, deti dištančnú a tu v hlavnom meste sa trápime s predpotopným internetom
  4. Roman Hutira: Za pracovnou ponukou dnes sa zväčša skrýva kompromis na úkor peňazí, či pracovnej náplne.
  5. Štefan Vidlár: Hlasný Hlas
  6. Jozo Peric: Pfizer má vďaka prvenstvu pri vakcíne proti Covidu dobre našliapnuté
  7. Július Kovács: Najlacnejší pohrebák sveta z Ruska. Len 11 000 €!
  8. Michal Madaras: Chýbajú mi Radičová, Dzurinda, Mikloš, Lipšic
  9. Denis Jacko: Nechcem už spomínať
  10. Miroslav Binčík: Konverzná terapia v roku 2020? Budíček!


Už ste čítali?