Štandardné procesy, nekonečné zasadnutia komisií a dlhé schvaľovacie kolieska zdanlivo fungujú. Systém totiž v dobrých časoch toleruje neefektivitu.
Potom však príde anomália. Výpadok príjmov, inflácia či raketový rast fixných a mzdových nákladov v rozpočtových a príspevkových organizáciách.
Väčšina vedení miest a žúp urobí v tomto momente fatálnu chybu: snažia sa krízu riadiť pomocou starých „mierových“ procesov.
Prečo to zlyháva?
Skúšať pretlačiť radikálne škrty a optimalizáciu cez štandardný úradnícky aparát je ako snažiť sa opraviť kormidlo lode uprostred hurikánu podľa mapy z prístavu.
Nefunguje to. Systém sa začne prirodzene brániť. Tí istí ľudia, ktorých sa má optimalizácia a zmeny dotknúť, budú logicky akékoľvek kroky blokovať a spomaľovať.
Kríza nie je dočasný „zlý stav“, ktorý stačí prečkať. Kríza je radikálna zmena pravidiel hry.
Ak sa zmenia pravidlá, musí sa od základu zmeniť aj váš operačný model riadenia:
Štandardný proces (Brzda): Konsenzus, nekonečné schvaľovanie, byrokratické kolieska.
Krízový režim (Exekutíva): Tvrdé vertikálne rozhodovanie, okamžitá reakcia a jasná zodpovednosť.
Ak neprepnete kormidlo včas do krízového režimu, systémová byrokracia vás stiahne pod hladinu skôr, než vôbec stihnete začať reálne šetriť.
V ďalšej časti tejto série sa pozrieme na to, ako prakticky vyzerá „manažment agónie“ v mestských a župných organizáciách a ako ho bleskovo zastaviť.
