Ja sa asi snažím byť perfekcionista ..hovorím snažím, lebo nie som.
Väčšina ľudí sa snaží o niečo v živote..snaží sa byť lepším človekom, snaží sa dosiahnuť významnú pozíciu v spoločnosti, snaží sa ovládnuť, keď má hnev.. snaží sa skrývať pocity ..všetci sa len stále snažíme, vynakladáme úsilie na to, aby sme boli niekto iný a mali niečo iné, ako máme ..a keď to dosiahneme, čo potom ? No opäť sa snažíme byť niekým iným ( nepíšem lepším, lebo niekto sa snaží byť horším) ..celkom šialené, čo ? ..a mať niečo iné. A keď zlyháme, čo potom ? No sťažujeme sa, hneváme sa a sme nespokojní ..a stále do kolečka do kola.
Sedím doma v obývačke a snažím sa nejakým rozumným spôsobom odstrániť kožu okolo nechtov ..ešte aj ROZUMNÝM spôsobom, chápete ?
..rozum treba odložiť a viac používať srdce...dobré klišé, čo ? Taký známy výrok, omieľaný celú večnosť a aj tak si stále vyberieme opak. Hlava nie je riešenie, ale my milujeme problémy, ktoré vytvára. Veď o čom by sme sa potom bavili pri káve alebo víne s kamošom/kou ?
Nie, vážne teraz... srdce nás privedie bližšie k nám samým a k nášmu zdroju. Celá spoločnosť je rozumná, tak nás naučili. Potom, keď sa náhodou nahneváme alebo rozplačeme ...bože, čo to tu zas rozprávam, možno 5 % ľudí sa skutočne nahnevá a rozplače..aj to iba v súkromí..lebo čo ? Lebo sa treba snažiť ovládať..treba sa SNAŽIŤ, inak strácate na význame, keď len jednoducho ste a nesnažíte sa...
Ale prečo ? veď hnev aj plač sú prirodzené, nie ? Biologicky máme slzné žľazy a amygdalu - centrum emócií..veď príroda hádam vie, čo robí..Prečo potom nebyť viac tým, kým sme v danom momente ? Prečo radšej nevložiť energiu do toho, čo skutočne prežívame, ako do nejakých ideálov o tom, kým by sme mali, podľa nás alebo iných, byť ?
Kvôli naším predstavám, ktoré súvisia samozrejme s rozumom, všetko len potláčame a potom sa stávame neurotickými..
Viac plačme aj sa viac hnevajme ! Je to úplne v poriadku. Potom aj smiech a radosť budú viac autentickými a skutočnými.
Krásne emocionálne sviatky prajem ! ;)
