A tak som sa raz zobudila a rozhodla sa vytvoriť si vlastný blog a písať tu svoje myšlienky a pocity. Veď prečo nie, v tomto uponáhľanom svete, na chvíľu sa zastaviť a zamyslieť sa nad tým, čo sa deje okolo nás.
Išli ste niekedy po ulici a všimli ste si, že tráva je zelená a nebo modré ? Že chodník je z asfaltu a že ten zvuk, ktorý počujete, keď kráčate vydávajú vaše topánky ? Myslím, že nie ... lebo dnes má každý plnú hlavu minulosti a budúcnosti. Všetci majú problémy a starosti, myslia na to, čo sa stalo včera, čo treba urobiť zajtra a či majú dosť peňazí na uskutočnenie svojich snov.
Ale je to skutočne to najdôležitejšie v našom živote ? Stále sa zamýšľať čo robíme dobre a čo zle ?
Kvôli týmto myšlienkam sme prestali skutočne žiť a pozerať sa na svet z iného, krajšieho uhla.
Keby sme si všetci na chvíľu sadli, zatvorili oči a nemysleli na nič, len by sme si naplno užívali daný okamih..Trápilo by nás niečo práve v tej chvíli ? Mali by sme nejaký problém ?
Nie, pretože tieto strašidlá, ktoré nám behajú po rozume, neprežijú v prítomnom okamihu.
Tak hľadajme spôsoby a nie dôvody, riaďme sa podľa citov a nie podľa myšlienok, vnímajme tento svet v nás a nie seba v tomto svete. Veď ani zvuk neexistuje bez ticha, tak ako miestnosť neexistuje bez priestoru.
No a nakoniec by sme prišli na to, že na ničom z tej negativity, problémov a strachu, ktoré prežívame, nezáleží. Že ak chceme byť šťastní , vhodná chvíľa na to neexistovala ani včera a nebude existovať ani zajtra. Je práve tu a teraz.
A na to by som neprišla, keby som aspoň na chvíľu neunikla zo sveta problémov :) .
