Termín zvoncovité poháre, kultúra zvoncovitých pohárov, ľud zvoncovitých pohárov sa najprv používal v nemeckej a francúzskej archeológii a neskôr bol rozšírený po celej Európe (zvoncovitý pohár, sk.; Glockenbecher, nem.; vaso campaniforme, tal.; bell – beaker, ang.; vase campaniforme, fran.) (Tůmová 2008, 15).
Kultúra zvoncovitých pohárov predstavuje kultúrny komplex rozšírený v západnej (Portugalsko, Španielsko, Baleárske ostrovy, Francúzsko, Britské ostrovy, Írsko, severné a stredné Taliansko, Sardínia, Sicília, Holandsko) a strednej Európe (Dánsko, východné a južné Nemecko, Švajčiarsko, Rakúsko, Čechy, Morava, juhozápadné Slovensko, Poľsko, Maďarsko) ako aj v severozápadnej Afrike (Maroko, Alžírsko).
V súčasnosti je viacero teórii, o tom, v akej oblasti táto kultúra vznikla, a z ktorej následne ďalej expandovala. Jedna hovorí o strednej Európe, iná o Iberskom poloostrove, či severozápadnej Afrike, alebo najnovšie o povodí dolného Rýna. Tradičná predstava o nositeľoch kultúry zvoncovitých pohárov ako príslušníkoch nomádskych alebo polonomádskych skupín bola väčšou časťou moderných archeologických štúdií odmietnutá (Turek 2006b, 275, 276).
Rozšírenie kultúry zvoncovitých pohárov
V období kultúry zvoncovitých pohárov sa v Maďarsku, na Morave, v Čechách, v Bavorsku, v Taliansku, v strednom a dolnom Poryní, v Holandsku a v Anglicku (Bálek - Dvořák - Kovárník - Matějíčková 1999, 18, 19; Turek 2006b, 283, 290, 324, 353) stretávame v pohrebnom ríte okrem mohýl aj so zvláštnym druhom hrobov, ktoré sú obohnané (ohraničené) kruhovou až oválnou priekopou (žliabkom).
Z akého dôvodu boli niektorí jedinci pochovávaní v hrobe obkoleseným priekopou nie je celkom jasné. Mnohí archeológovia majú na to rôzne názory.
Najčastejšie sa objavuje tvrdenie, že priekopa bola súčasťou mohylového násypu navŕšeného nad hrobom, či už vo funkcii základovej ryhy pre palisádu z kolov, ktorá mala spevňovať jadro mohyly (Novotný 1985, 309), alebo vyznačovala obvod mohyly (Medunová-Benešová - Ondráček 1969). Pre teóriu mohýl hovorí aj fakt, že vo vrchnej časti výplne hrobových jám na moravskom pohrebisku v Tvořihrázi sa nachádzali sýte čierne vrstvy, ktoré sa tam prepadli po deštrukcii drevenej komory (Bálek - Dvořák - Kovárnik - Matějíčková 1999, 17, 18).
Iní sa domnievajú, že kruhová drevená palisáda mohla tvoriť akúsi dočasnú pohrebnú ohradu, ktorá bola po navŕšení mohyly obvykle odstránená (Langová - Rakovský 1981, 24). Sú aj takí, čo tvrdia, že priekopy nemali žiaden konštrukčný význam, ich úlohou bolo symbolické oddeľovanie pomyselného sveta zomrelých od sveta živých (Pernička 1961, 53, 54).
Zaujímavým nálezom sú nálezy hrobov s priekopou v Dolních Věstonicích na Morave a na lokalite Holm-next-the-Sea v Norfolku v Anglicku. V oboch prípadoch tu bol pravdepodobne vybudovaný tzv. "drevený kruh". Oválny pôdorys stavby v Norfolku bol tvorený 65 kolmi pozdĺžne rozštiepanými a ukotvenými v priekope. V juhozápadnej časti bol akýsi vstup do vnútra kruhu a strede bol vsadený dubový peň. Tento centrálny útvar je chápaný ako miesto kam mohli byť ukladané žiarové pohreby alebo tela k spaľovaniu. Okrem toho sa v tomto monumente mohli opakovane odohrávať pohrebné ceremónie v podobe obetných hostín a podobne. Podľa nálezovej situácie podobne vyzeral "drevený kruh" aj na spomínannej Moravskej lokalite (Bálek - Dvořák - Kovárnik - Matějíčková al. 1999, 15).
Drevený kruh v Holm-next-the-Sea, Norfolk, Anglicko.
(podľa Turek, 2006a, 177, fig. 7)
Okrem priekop, ktoré obkolesujú hrob máme z Moravy aj nález jednej priekopy bez hrobu. V strede plochy ohraničenej žliabkom sa nachádzajú iba dve kolové jamky. Podobný nález ale bez kolových jamôk sa učinil aj v Maďarsku, a to na sídlisku v Budapešti. Doterajšia interpretácia tohto objektu je, že má kultový charakter (Turek 2006b, 290).
Zatiaľ nám musia postačiť len dohady, akú funkciu plnili žľaby okolo niektorých hrobov v kultúre zvoncovitých pohárov. Snáď nám to raz objasnia nové výskumy.
Použitá literatúra:
Bálek, M. - Dvořák, P. - Kovárník, J. - Matějícková, A. 1999: Pohřebiště kultur
zvoncovitých pohárů v Tvořihrázi (okr. Znojmo). Pravěk, Supplementum 4, Brno.
Medunová-Benešová, A. - Ondráček, J 1969: Birituální pohřebiště lidu s kulturou
zvoncovitých pohárů u Lechovic, okr. Znojmo, AR XXI, 437 - 445, 573 - 575.
Novotný, B. 1958: Hroby kultury zvoncovitých pohárů u Smolína na Moravě - Die Gräber
der Glockenbecherkultur in Smolín (Mähren). PA 49, 297-311.
Pernička, R. M. 1961: Eine unikate Grabanlage der Glockenbecherkultur bei Prosiměřice,
Südwestmähren, SPFFBU 10 - E 6, 9 - 54.
Turek, J. 2006a: Beaker barrows and the houses of dead. In: Šmejda, L. (ed.): Archaeology
of burial mounds. Plzeň, 170-179.
Turek, J. 2006b: Období zvoncovitých pohárů v Evropě. Archeologie ve středních Čechách
10, Praha, 275-368.
Tůmová, Š. 2008: Život člověka kultury zvoncovitých pohárů na Moravě. Diplomová práca.
Brno.
